SYS - 23. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Zach :Stretni sa so mnou v stodole.

Ja:      V ktorej?

Zach: Vo vašej.

Zamierim von od dusivého tepla. Pritom, ako slnko hreje by ste mohli kľudne smažiť vajíčka na zemi. Nečakala som, žeby som dnes niekoho videla a kancelária má jediného fanúšika, tak som  si obliekla odstrihnuté jeansy, biele tielko a môj kovbojský klobúk.

„Zach?“ pýtam sa obzerajúc si okolie.

Idem trošku ďalej. Skôr ako ho uvidím si ma schmatne.

„Poď sem,“ Zachov hlas je napnutý, keď si ma pritiahne za boky. „Ty,“ povie zo zastonaním.

„Čo?“ pýtam sa, zmätená z toho, čo ho tak rozrušilo. Jeho oči sa pomaly vlečú dole po mojom krku. Vidím ako sa mu zdvíha hruď, keď pohľadom pokračuje k hlbokému výstrihu. Zach sa do mňa vpíja a rýchlosť môjho dychu sa zvyšuje. Cítim na sebe jeho oči, teplo sálajúce z jeho tela a jeho prsty pritisnuté na môj chrbát. Všetko okolo mňa zmizne.

„Vieš, aká si nádherná? Ako veľmi po tebe práve teraz túžim?“

Zach bol veľmi trpezlivý.  Bol ako veľmi pomaly pohybujúci sa vlak. A ani raz sa nepokúsil veci urýchliť.

„Kovboj,“ zašepkám. Jeho oči strelia k mojim a ja sa uškrniem.

To je všetko, čo potrebuje.

Rýchlo sa obzrie, kým sa jeho ruky zapletú do mojich vlasov. Hneď potom sú jeho pery na mojich. Klobúk mi spadne z hlavy pri sile jeho bozku. Nohy sa mi omotajú okolo jeho bokov, keď ma nesie ďalej z dohľadu dverí. Chytím ho za krk a moje vlasy nás zahalia, čím sa cítim akoby sme existovali len my dvaja. Pobozkám ho tvrdo. On ma pobozká tvrdšie. Keď sa dostaneme na koniec stajne, oprie ma o stenu a jeho ruky sa ma dotýkajú všade na tele.

Nechcem, aby to niekedy skončilo.

Jeho mozoľnaté prsty ma škriabu na odhalenej pokožke a ja vzdychnem. Chytí mi zápästia do ruky a prišpendlí mi ich nad hlavou. Utiahnem zovretie nôh okolo jeho bokov, ale z iného dôvodu. Chcem viac.

Zach sa zastaví a ja zastonám.

„Povedz mi, keď budeš chcieť, aby som zastavil, Presley.“

Pozriem mu do očí a zavrtím hlavou. Teraz je tou odpoveďou – NIKDY.

Neviem, či je to teplom čo je vo vzduchu, alebo horúčavou medzi nami, ale horím.

Drží mi ruky nad hlavou, keď jeho jazyk ochutnáva pokožku na mojom krku. Snažím sa dýchať, keď klesá nižšie. Jeho druhá ruka uchopí môj prsník a moja hlava padá dozadu.

Zach odstúpi, čím spôsobí, že sa postavím na roztrasené nohy. Zasekne koleno medzi moje nohy a ja sa zámerne oň obtieram. Nevraví nič, len na mňa hľadí, keď mi stláča a dráždi prsia.

„Je to okej?“ pýta sa, keď uvoľní ruky

„Áno.“

„Môžem sa ťa viac dotýkať?“

„Áno,“ poviem bez prestávky.

Posúva pásik ramienka a aj podprsenky dole z ramena.

„Si taká krásna. Vždy si bola, ale teraz akoby som ťa videl inými očami.“

Dobrotivý. Bože.

Sťahuje aj druhú stranu ramienok dole, ale nevyzlečie ma. Jeho ruky uchopia môj krk a pritlačí svoje pery k mojim. Bozkávame sa, keď sa sotva dotkne mojej kože. Skoro ho o to prosím, ale jeho ústa sú to, čo práve teraz potrebujem.

„Pres?“ Wyattov hlas nás oboch zastaví.

Zach mi zdvihne obe ramienka a dá mi prst na pery.

„Presley?“ znovu zakričí. „Kam do pekla išla?“

Chystám sa byť prichytená v stodole so Zachom. Prepadne ma déja vu. Zach sa uškrnie a schováva ma v náručí. Chcem ho znovu pobozkať. Nezdá sa, že sa môžem na neho pozerať bez toho, aby som po ňom túžila.

Počujem Wyattove kroky prichádzať bližšie. Zatvorím oči a čakám, kým niečo povie.

Namiesto toho odchádza.

Hneď ako začujem buchnutie dverí vydýchnem úľavou. 

„To bolo tesné.“

„Som si pekne istý, že to vie.“

„Mohol to byť Cooper.“

Zach pritlačí svoje pery k mojim, aby ma účinne umlčal. Odtiahne sa a pohladí ma po vlasoch.

„Vidíme sa dnes večer?“

„Budem tu.“

******

„Zach.“ Udriem ho do hrudníku, keď sedíme zamotaní v deke. Povie mi o výstrelkoch, ktoré on a Trent skúšajú na nového trénera na svojom ranči.

„Ste takí zlí. Ty a Trent potrebujete nejaké hobby.“

„Myslím, že som už nejaké našiel.“ Pobozká ma na líce a pritiahne si ma bližšie.

„Ja som tvoje hobby?“

„Skôr ako šport.“

Opriem sa dozadu s ústami dokorán. „Šport?“

„Možno maratón. Ale to je v poriadku, zlatko. Mám rád cvičenia, ktoré spolu vykonávame.“

Jemne sa zasmejem  a opriem o neho.  „Možno ťa nechám stále sedieť na lavičke.“ Zachove pery mi okusujú ucho a ja sa zachvejem. „Nie som si istý, či to naozaj chceš.“

Má pravdu. Nechcem. Každý deň, ktorý strávime spolu bojujem s mojimi citmi k nemu. Keď som v jeho náručí, je nemožné sa mu nepoddať. Je to ako zapadnúť späť na miesto, kde sme skončili keď sme boli deti – do tej dobrej časti. Cítim v sebe pulzovať túžbu, keď sa dotýkame a to ma desí.

Bolo by také jednoduché stratiť sa v ňom. Dovoliť vášni, aby ma ovládla, ale to by bola chyba. Jedna z tých, čo by ma ešte viac zmiatli. Takže teraz ideme na veci pomaly.

„Dávaj pozor,“ varujem ho, keď utiahne náruč.

Strávili sme takto posledných osem nocí. Pod hviezdami, pri rieke, ktorá oddeľuje naše pozemky. Snažila som si pamätať, že už nemáme šestnásť, ale so Zachom je ľahké zabudnúť na celý svet.

„Dnes bola v stodole zábava,“ pripomína mi.

Túžba, ktorú som potláčala je späť.

„Áno,“ obaja sa zasmejeme a šťuchnem do neho lakťom. „Bola to zábava. Možno to znova niekedy zopakujeme.“

Zach zastoná „Možno?“

„Nikdy nevieš.“

Obaja stíchneme, keď si ma pritiahne bližšie. Chcem posunúť veci priamo k nemu. Zároveň si užívam tempo, ktorým to berieme teraz.

„Slnko už vychádza. Mal by som ťa vrátiť späť domov,“ zašepká mi do ucha. „Nechcem, aby si sa mi premenila na tekvicu.“

„Tiež potrebujem nejaký spánok. Som vyčerpaná.“ Väčšinou preto, že nechcem snívať a tiež preto, že zostávam hore celú noc, aby som sa stretávala so Zachom.

„Ja tiež,“ prizná. „Felicia sa ma včera pýtala, prečo vyzerám ako hovno.“

Len zmienka jej mena spôsobí, že moja nálada sa zmení.

„Povedal si jej, že je to,  pretože ťa držím hore celú hoc?“ sčasti žartujem a sčasti to myslím vážne.

Zach sa trochu odsunie. Pokúša sa odhadnúť, ako má na to odpovedať. Včera večer mi povedal, že sa ho snaží presvedčiť, aby to spolu znova skúsili. Nemôže nikomu povedať, že sme spolu, takže je zatlačený do kúta. Nenávidím ju. Viem, že je neúprosná. Ak ho chce späť, vyskúša na ňom všetky svoje triky.

„Pres,“ povie nahnevane. „Robím len to, čo chceš.“

„Viem.“ Viem to veľmi dobre. Rešpektuje moje želanie. Je to príliš skoro. Práve teraz je to zábava, ale čo sa stane, ak sa vrátime späť na zem?

Nakoniec budem musieť čeliť nevyriešeným problémom medzi nami.

A ja neviem, kam nás to zavedie.

„Ver mi.“ Chytí ma za ruku. „Oveľa radšej by som to všetkým povedal, ale dosť jasne si mi povedala, že na to ešte nie si pripravená.“

Pohľadom skĺznem k zemi, plná rozporu. Mám pocit, ako keby bola každučká vec v mojom živote nejakým veľkým tajomstvom. Tajomstvom, ktoré je lepšie držať v temnote. Pretože keď vyjde na svetlo zatieni všetko okolo mňa. Potrebujem viac času.

„Ešte nie. Dúfam, že to chápeš, ale teraz si to chcem proste užívať. Máme pred sebou celé mesto, ktoré čaká na porovnanie a čo ak to nevyjde?

„Obávaš sa mesta?“ pýta sa.

„V skutočnosti nie. Myslím tým, že budeš mať okolo soba ľudí, ktorí ťa budú prenasledovať a mňa tiež. Práve teraz nemáme nikoho za zadkom. A len čo si budeme istí...“

„Ja som si tebou istý, Presley. Neurobím žiadnu chybu.“

Zdvihnem prst, aby som ho zastavila. „Viem, že to chcem skúsiť znova. A som si istá, že práve teraz sa cítim dobre.“ Vložím si ruku do jeho a čakám na jeho reakciu. „Netvrdím, že  to musíme udržiavať v tajnosti večne. Ale teraz, chcem tento čas len pre nás. Bez vonkajšieho vplyvu.“ Ukončím to bozkom.

Skloní sa a dovoľuje mojim perám, aby ho ochutnávali.

„Môžem na teba počkať. Môžem čakať večne, ak to toľko potrvá.“

Zdvihnem sa na špičkách vyššie uzatvárajúc tak drobnú medzeru medzi nami. Rukami mi prechádza po chrbte ako som k nemu pritisnutá. Je to sladký bozk.

Žiadny jazyk, žiadna obrovská vášeň, iba istota dôvery, ktorú si odovzdávame. Ak je tu jedna vec, ktorú viem – tak je to fakt, že Zach ma robí šťastnou. Musím ho len nechať.

******

„Vyzeráš byť totálne unavená.“ Povie Wyatt, keď sa odrazí od dverí mojej kancelárie.  „Rovnako, ako aj môj brat.“

Vedela som, že to nebude trvať dlho, kým nás odhalí. Zvlášť po tom včerajšom incidente v stodole. Som si celkom istá, že si dal dva a dva dohromady.

Opriem sa a hodím pero na stôl. „Mala som zlé sny.“

„Ešte stále?“

Zabudla som, že o nich vie. „Jo. Zhoršujú sa.“

„Tvoj manžel?“ pýta sa s obavou.

Zmienila som sa mu o nich, ale nikdy som nezašla do detailov.

„Je to ako keby bol skutočný. Hádame sa, hovorí veľa zraňujúcich vecí... je to všetko v mojej hlave.“

„To je.“

„Ale nemôžem to zastaviť.“

Wyatt obíde stôl a sadne si predo mňa. „S čím to bojuješ, kovbojka?“

Wyatt bol vždy človek, ktorému som mohla dôverovať, ale zdá sa mi, že to vie už príliš veľa ľudí.

„S vinou, predpokladám.“

„Kvôli tebe a Zachovi?“

Poznanie toho, ako sa Wyatt voči mne cíti – je to také zlé. Nechcem ho raniť, zvlášť preto, že je to jeden z mojich najlepších priateľov. Napriek tomu je jediný, komu verím.

„Ideme na to naozaj pomaly.“

Uškrnie sa. „Tak tomu neverím.“

„Nie,“ postavím sa. „Myslím to vážne.“

„Ty a Zach ste mali iba dve rýchlosti, Presley. Buď ste na to išli naplno alebo nijak. Nie som slepý ani hlúpy. Nikto z ľudí okolo vás nie je. Do pekla,“ zasmeje sa. „Polovica mesta dáva stávky na to, ako dlho vám to bude trvať. Feliciu vyhodil pomalšie, než som predpokladal.“

Vzdychnem. „Toto. Toto je dôvod, prečo nechcem, aby to ľudia vedeli. Nie je to nikoho vec.“

Nakloní sa bližšie s úškrnom na tvári. „Pekné vidieť, že si v sebe objavila svoju vnútornú vidiečanku.“

„Čo?“ pýtam sa nepríjemne.

„Myslím, že je to poprvý krát, čo si rozprávala a konala tak, ako by si sem patrila.“

Strelím po ňom pohľadom. „To je všetko, čo si zachytil z toho, čo som povedala?“

Uškrnie sa. „Len na to poukazujem.“

„Cením si to.“

V skutočnosti nie. Vlastne by som ho najradšej nakopala kvôli tej jeho samoľúbej grimase, čo mi venoval. Prečo musia ľudia narúšať môj život?

Wyatt ma buchne po nohe. „Rovnako, ako to neznášam priznať, poviem to. Ty a Zach máte pravdu. Je mi na zvracanie z toho, keď ste okolo mňa a len sa na seba pozeráte. Každý človek na zemi by mal dúfať v takú lásku, ktorú vy dvaja zdieľate.“

Vzdychne a postaví sa. „Netvrdím, že to nemôžete posrať – obaja ste už ukázali, že to dokážete.“

„Kretén.“

„Myslím to vážne. Vy dvaja nerozoznáte zadok od lakťa pokiaľ ide o to, aby ste opravili to, čo bolo pokazené. Ako dlho sa už takto ukrývate?“ pýta sa Wyatt.

Ugh. Nemyslím si, že sa skrývame. Myslím, že veci udržujeme pod zámkom. A tiež zabudol na jednu veľmi dôležitú otázku.

 „A čo také by som asi mala povedať Caydenovi a Loganovi, drahý priateľ?“

Pozrie preč, pokrčí ramenami a zamrmle si niečo popod nos.

„Sú to dobré deti, Presley. Daj im šancu, nech to spracujú.“

Má pravdu. Sú to dobrí chlapci. „Chcem si byť len istá, že je to vážne.“

Wyatt sa z chuti zasmeje až si udiera päsťou do stehna. „Haha, tak tento bol dobrý...“

„Vôbec neviem, čomu sa smeješ.“

„Obaja vieme, že je to také vážne, ako to len môže byť.“

Všetko čo viem je, že váham. Nie kvôli Toddovi alebo kvôli chlapcom. Ale kvôli Zachovi. Ak mu dám svoje srdce, bude schopné vydržať tú strmú cestu? Môže mi zamiešať  s hlboko zakorenenými časťami vo mne, ktoré sú také zlomené, že ani neviem, kde začína trhlina?

Straty, ktoré som prežila ma zmenili, nechali trhliny na mojom srdci a zmenili príbeh môjho života.

Potom premýšľam o minulosti.

Nad chybami, ktoré som cestou urobila. Ranila som samu seba toľkými spôsobmi. Veci, o ktorých som si myslela, že mi prinesú šťastie sa zmenili na ľútosť.

Bola som mladá, hlúpa a myslela som si, že viem, čo robím. Zúfalo som naňho chcela zabudnúť a zastaviť tú bolesť. Chcela som mu povedať všetko, čo som cítila, ale miesto toho... som ušla.

Môj pohľad sa vráti k Wyattovi. 

„Myslím žeby mohlo byť. Len neviem, či by som mohla znova veriť jeho sľubom.“

Skloní sa ku mne. „Prečo si si taká istá, že ti ublíži?“

„Pretože jediní dvaja muži, ktorých som kedy milovala ma opustili. A obaja z vlastnej vôle.“

Cez Wyattove oči niečo prebleskne a ja čakám na nasledujúcu otázku. Vyzývam ho, aby sa ma to spýtal. A ak to urobí, nebudem mu klamať.

Zatvorí oči, vydýchne a pozrie na mňa. „Jedného dňa si uvedomíš, ako veľmi sa mýliš, kovbojka.“

Wyatt už nepokračoval. Pobozkal mi ruku a odišiel. Skutočne dúfam, že “jedného dňa“ príde skutočne skoro, pretože už som z toho prekliato unavená.“

Vrátim sa späť do práce mysliac na to, že tento rozhovor sa skončil, keď mi o minútu neskôr niekto zaklope na dvere.

„Sakra, Wyatt!“

„No,“ hlas, ktorý viem, že nepatrí Wyattovi povie odo dverí. „Nie som ten Hennington, ale niektorí hovoria, že som ten krajší.“

Opriem sa s úsmevom. „Súhlasím s nimi.“

Zach vstúpi s kyticou kvetov. „Tieto sú pre teba.“

Obídem stôl s obrovským úsmevom.

 „Si taký roztomilý.“ Bez rozmyslu mu dám sladký bozk. „Ďakujem.“

Prikývne. „Prišiel som sa stretnúť s Caydenom a Loganom.“

„Oh?“

Nevedela som, že sa stretávajú. Zvyčajne mi to chlapci hovoria. Zach prichádza niekoľkokrát do týždňa, aby im ukázal, ako cvičiť kone. Je s nimi úžasný a pre mňa to znamená potajomky veľa.

„Prečo nejdeš s nami?“

Pozriem von oknom a zahryznem si do pery. Neviem. Budeme všetci spolu.

„Presley,“ povie Zach láskavo.

Moje srdce zrýchli pri myšlienke, že budeme všetci štyria spolu.

„Ja... myslím... ugh!!“ poviem podráždene.

„Okej, pod jednou podmienkou.“

„Akou?“

„Žiadne narážky!“

Zach sa uškrnie. „Nikdy by som...“

„Klamár.“

„Dobre, možno jedna alebo dve, ale budem sa správať slušne.“

Dám mu pohľad, ktorý hovorí, že je plný sračiek.  Nevie, ako byť slušný. Nikto z nich. „Uvidíme.“

„Dostanem odmenu, ak budem dobrý?“ pýta sa s roztopašným úškrnom na perách.

Ako môžem odhadnúť, čo cítim, keď sa správa takto? Normálne sa neusmievam ani z polovice tak veľmi, ako keď je so mnou. Je to ako keby Zach prebral na seba váhu sveta. Alebo možno takto vyzerá šťastie. Oslobodzujúce.

„Možno by si mohol počkať do večera.“ Zamierim cez dvere von.

Zavrčí za mnou a ja si neviem pomôcť, ale usmejem sa.

Ideme k ohrade, kde už chlapci pracujú so svojimi koňmi. Je šialené, ako si tu za posledných pár mesiacov zvykli. Cayden mal so svojim koňom ťažkosti po tom, čo sa stratil, ale Wyatt a Cooper mu pomohli dostať sa späť. Mám šťastie, že mám týchto chlapov v živote.

„Mami!“ máva na mňa Logan, keď sa k nemu blížim.

„Ideš si zajazdiť?“

„To idem,“ usmejem sa a jeho úsmev sa rozšíri.

„Tvoja mama mi zvykla v pretekaní nakopať zadok.“ Povie Zach  a oprie sa o ohradu. Bože, vyzerá tak sexi.

Jeho upnuté jeansy, klobúk a spôsoby, akoby vlastnil celý svet. Všetko okolo neho akoby žiarilo. Ako keby bol slnko prinášajúce teplo a krásu na veci, ktoré boli predtým temné a chladné.

„No,“ pokúšam sa skrotiť moje rozbúrené hormóny, keď poviem, „vždy si bol pomalý.“

„Nechal som ťa vyhrať.“

Odvrknem. „Do pekla, nie.“

„Myslím, že vieš, že chlapci sú rýchlejší, mami.“ Logan sa zachichoce.

Pozriem na neho so zdvihnutým obočím. „Je to tak, chlapček?“

„Oh, Bože.“ Cayden sa zahambí. „Teraz si to urobila.“

„Čo to znamená?“ pýtam sa, aj keď veľmi dobre viem, o čom hovorí. Milujem súťaženie. Možno je to pretekár vo mne, ale už keď boli chlapci malí, milovala som ich sledovať pri hocičom a ako sa tvrdo snažia. Súťažili sme o všetko. Zvyčajne som vyhrala, ale keď ma Todd porazil, chystali v dome párty.

Cayden vyhodil ruky do vzduchu. „Znamená to, že teraz si v režime “MAMA JE NAJLEPŠIA“? Budeš úplný blázon a keď vyhráš, zatancuješ svoj tanec radosti?“

„Myslím, že by sme mali mamu znova napodobniť.“ Povie Logan, ktorý sa snaží nesmiať na plné hrdlo.

Pozriem na Caydena a dávam mu veľmi špatný pohľad. „Ani na to nepomysli!“

Pozrie sa na Zacha a zareaguje.

Cayden zoskočí dole s jasným úmyslom, máva rukami dokola a trasie svojim zadkom. Smejem sa, oni sa smejú a Zach vybuchne v burácajúci smiech, chytajúc sa za brucho.

„To je také smiešne, chlapci.“

„Zach.“ Cayden pokračuje. „A potom robí toto.“  Predvádza tanečné prvky, ktoré som ešte nikdy nevidela.

Zach ho buchne po chrbte. „Mali ste ju vidieť, keď bola menšia a vyhrala preteky.“

Všetci začnú predstierať, že som to ja a každý dojem je menej lichotivý ako ten posledný. Stojím tu s prekríženými rukami ako keby ma to znepokojovalo. Ale nie. V neposlednom rade. Teraz si moje deti vytvárajú so Zachom puto. Už spolu predtým strávili dosť času, keď skončil na ranči. Ale toto je niečo iné. Zach im ukazuje, ako byť priateľom. S Loganom a Caydenom si vytvára niečo silné bez toho, aby o tom vedel. Sledujem ich a moja duša sa napĺňa takým teplom,

až sa bojím, že praskne. Nie je na tom nič falošné. Nerobí to preto, že musí alebo preto, že chce vyhrať moje srdce. Robí to, pretože mu na nich záleží.

Teraz je jasné, že bez ohľadu na to, ako odolávam svojim citom, nikdy som nemala šancu. Moja láska k Zachovi nikdy nezomrela.