SYS - 22. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

„Bolo mi krásne,“ pozriem na Zacha, ktorý stojí na poslednom schode. Cítim sa smiešne, ale nemôžem sa prestať usmievať. Posledná noc bola všetkým.

Nerozmýšľala som nad smiešnym množstvom mojich dlhov, ktoré sa snažím splatiť alebo nad faktom, že v tridsiatich piatich rokoch bývam u svojich rodičov. Bola som Presley. Žena, ktorá si prešla peklom, ale znovu sa stavia na nohy. Neschúlila som sa do klbka a nezomrela spolu s Toddom. Zaslúžim si byť znovu šťastná.

„Som rád, že som šiel.“

„Ja tiež,“ usmievam sa.

„Zastavím sa zajtra skontrolovať chlapcom kone.“

„Uisti sa, že sa zastavíš aj v kancelárii.“ Zahryznem si do spodnej pery. Správam sa ako prekliata školáčka.

Zach pomaly vyjde po schodoch. „Určite áno. Môžeš sa dokonca staviť.“

Ustúpim o krok dozadu, nie pretože mu nechcem byť blízko, ale pretože už som príliš blízko. Chlapci by mohli byť kdekoľvek, a chcem to medzi mnou a Zachom udržať v tajnosti. Mala som toho počas života už dosť.

On ale pokračuje a ja ustupujem. „Vidíme sa neskôr.“ Cúvam, až kým nenarazím do sklenených dverí. „Čau, Zach.“

Jeho hlboký smejúci sa hlas naplní moje srdce. „Čau, Presley.“

Akonáhle sa dostanem do vnútra sklenených dverí, znova mu zakývam. Žmurkne na mňa. Otočím sa a opriem sa o dvere. Toto bude nemožné. Pocity, ktoré boli šesť stôp pod zemou sa prebúdzajú k životu. Spomínam si, ako som sa pri ňom cítila špeciálne. Keď sa na človeka pozeráte, ako  keby to bola jediná osoba, na ktorej záleží – je to vzrušujúce.

Párkrát sa nadýchnem, aby som sa pozbierala. Predtým, ako sa tak vôbec stane sa chlapci prirútia po schodoch.

„Mami!“

„Ahojte, chlapci!“ Hovorím trasúcim sa hlasom. Ešte raz sa obzriem dúfajúc, že ho ešte raz uvidím, ale už je preč. Desí ma, že si prajem, aby tam ešte bol.

„Aké bolo kempovanie?“

„Videla si medveďa?“

„Snažili sa ťa zjesť kojoti?“ chŕlia na mňa otázky a ja sa len usmievam.

„Chýbali ste mi, chlapci.“

„Bavili sme sa príliš dobre na to, aby si nám chýbala,“ povie Cayden so všetkou úprimnosťou na svete. Logan sa usmeje.

„Ďakujem veľmi pekne.“

Logan sa uškrnie. „So strýkom Cooperom je zábava, mami.“

„Ťahával ma za vlasy a schovával mi bábiky.“

Cayden pretočí oči. „Takže?“

„Takže, on je terč.“

„Čokoľvek,“ odmieta Logan. „Príde dnes Zach trénovať  Flasha a Supermana?“

Samozrejme, žeby sa to opýtali.

„Nie, Zach práve odišiel domov.“

„Aww,“ kričia.

„Môžete sa spýtať Papa, aby vám pomohol trénovať Flasha a Supermana,“ navrhujem.

Stále som sa nedostala cez mená, ktoré dali svojim koňom. Nemala by som byť šokovaná, pretože minulý mesiac našiel Cooper svoje staré komiksy a nechal chlapcov, aby si ich čítali. Odvtedy o nich stále hovoria. Dohadovanie sa o tom, koho kôň bude rýchlejší núti moje uši krvácať.

„Ahoj, miláčik,“ zachraňuje ma mama.

„Ahoj, mami.“

„Dobre si si zajazdila?“ pýta sa a podáva obom chlapcom sušienku zo svojej tajnej skrýše, ktorá je najviac stráženým tajomstvom.

„Vďaka!“ povedia chlapci spoločne.

„Teraz, von z mojej kuchyne,“ žiada. „Shaaa...“

„Poď, Logan. Poďme sa pozrieť, či Superman použil svoje lejzrové oči na tvojho pomalého koňa!“ posmieva sa mu a Logan beží za nim.

„Môj kôň má kryptonit!“

Smejem sa a opieram sa o kuchynský pult. „Takže?“ pýta sa ma znova.

„Áno, bolo to dobré.“

„Ty a Zachary ste boli spolu celú noc?“ pýta sa a snaží sa predstierať, že dáva sotva pozor.

Mohla by som k nej byť úprimná. Aj keď občas klebetí, nikdy by ma nezradila.

„Zostali sme v našich táboroch. Wyatt a Cooper s tým budú musieť prestať.“

„Chcú, aby si bola šťastná.“

Uchmatla som si sušienku a mama sa na mňa zamračila. Prečo ich chlapci môžu jesť a ja nie?

„Som hladná.“ Pokrčím ramenami a odhryznem si.

„Nemôžu to siliť. Zach ma naozaj veľmi ranil a stále sa vysporiadavam so svojimi srač.. hlúposťami.“ Opravím sa. Drží drevenú lyžicu a ja som dokonalý cieľ.

„Miluje ťa. Vždy ťa miloval.“

„Nič neočakávam, to je všetko.“

Prikývne a premieša čokoľvek, čo je v hrnci. „To vidím.“ Čakám na jej názor, ale zostane ticho.

„To je všetko?“ neveriacky sa pýtam. To nikdy nie je všetko.

„Si rozumné dievča, Presley. Nepotrebuješ, aby som ti hovorila veci, ktoré už vieš. Teraz mi podaj ten valček.“

Podám jej ho do ruky a premýšľam nad alternatívnym vesmírom, v ktorom som sa ocitla. Moja matka mala vždy svoj názor na chlapov Henningtonovcov. Prosila ma, aby som randila s inými chlapcami, ale nikto ma nikdy neočaril. Verím, že existujú ľudia, ktorých milujete tak hlboko, že vás dokážu zničiť pre ostatných. Zach bol jedným z nich.

„Mama?“

„Hmm?“ pýta sa neochotne.

„Čo si si myslela, keď som si vzala Todda?“

Dá na koláč posýpku, utrie si ruky a chytí tie moje. „Myslela som si, že si naozaj zlomená.“

„Zlomená?“

„Áno, miláčik. Nedopriala si si čas. Hneď si skočila k Toddovi a milovala ho. Stále  si mi vravela, že ťa celý čas držal pohromade. Ale plakala si, akonáhle si si spomenula na Zacha. Myslím, že si sa prinútila milovať Todda, aby nebolo tvoje srdce viac ranené kvôli Zachovi.“ Odmlčala sa a dovolila mi spracovať to, čo mi povedala. „Nevravím, že to nebolo skutočné. Ale ak sa ma na to pýtaš...“ mama nakloní hlavu a znovu začne pracovať.

Sedím na stoličke, pozorujem ju a myslím na všetko, čo povedala. Dievča, ktorým som bola bolo slabé. Spoliehala som sa na Zacha so všetkým. On bol dôvod, prečo som odišla do Maine a aj dôvod, prečo som sa rozpadla. Angie by mi povedala, „ aby som sa cez to  dostala“ ale ja som nemohla. Nevedela som, ako sa dostať cez niekoho, kto bol mojou polovicou.

A vtedy tu bol Todd. Zacelil rany, ktoré urobil Zach.

„Nie, nebolo to to isté, ale milovala som ho,“ poviem nakoniec.

„Nepochybujem o tom.“ Vzhliadne. „Myslím, že tvoja láska k nemu časom vzrástla. Preto vám to fungovalo. Nemala si perfektný príbeh skrútený v centre tornáda. Bola si v jeho lieviku, a to že ste sa ty a Zach rozišli ťa prebudilo. Ale ty a Todd ste mali pevný vzťah. Prajem si, aby ho dobrotivý Boh od teba nebol vzal. Tak mladého.“ Zavrtí hlavou. „Nedáva to žiadny zmysel, prečo sa tieto veci dejú.“

Všetko sa vo mne stiahne. Už to párkrát povedala, a vždy keď to zopakuje sa zdesím. Nie je to chyba Boha. Je jeho.

„Boh si ho nevzdal,“ poviem bez premýšľania.

Jej oči sa zdvihnú a dáva mi zvláštny pohľad. „Čo tým myslíš?“

Predýcham to a rozmýšľam, či je čas byť k svojej matke úprimná.

„Je toho oveľa viac... prečo sme tu.“

Prečo som do pekla povedala tie slová? Som taká zahanbená a zranená. Dá na pult misku a prejde okolo ostrovčeka.

„Čo je to?“ Prstami mi zdvihne bradu nútiac ma tak, aby som sa na ňu pozrela. Jej láskavé oči ma prenášajú do doby, keď som bola dieťa.

Oči mi naplnia slzy, rozlievajú sa, keď sa snažím rozprávať.

„Vzal si svoj život. Todd nás dostal do finančných ťažkostí a on... on... vybral si to, že nás opustí. Boh to neurobil. Boh si ho nevzal. Urobil to on sám.“

Srdce mi udiera proti hrudi, ako ma berie do objatia. Mama si ma pritiahne bližšie a ja sa jej chytím. Niekedy dievča potrebuje objatie matky. Toto je jeden z tých momentov. Obávam sa odsúdenia, ale to neprichádza. Dáva mi všetku svoju lásku a podporu, keď sa rozpadám. Cítim, ako sa jej otriasa telo, keď plače spolu so mnou.

Po nejakom čase ma pobozká na vrch hlavy a pozrie na mňa podliatymi očami.

„Chlapci?“

„Nevedia to,“ poviem unáhlene. „Nemôžu to vedieť. Nikto to nemôže vedieť.“ Prosím ju očami. Potrebujem, aby udržala moje tajomstvo.

„Dobre,“ prikývne. „Kto to ešte vie?“

„Iba Angie a Toddovi rodičia.“ Zastavím sa. „ A Zach.“

Očami jej prebehne bolesť, ale rýchlo ju zakryje. „To vidím.“

„Nie.“ Chytím ju za ruku. „Nebolo to tak, mami. Príliš som pila, on bol tam, Felicia ma naštvala a Zach ma upokojil. Kričala som na neho a v tom to zo mňa vyšlo.“

Potľapká ma po líci. „Nie som nahnevaná, dievčatko. Len som kvôli tebe smutná. Prajem si, aby si mi to povedala. Tvoj otec a ja sme nerozumeli tomu, ako ste mohli zostať bez peňazí, keď bol Todd taký  veľký finančník – kdekoľvek to už bol.“

„Áno, finančne ma vyžmýkal.“

Mama sedí, keď jej vysvetľujem detaily. Vypúšťam na svetlo každý špatný kúsok pravdy a je to tak vyčerpávajúce ale aj oslobodzujúce. Slzy neprestávajú tiecť, bolesť mi sťahuje hruď a teraz, konečne sa začínam uzdravovať. Jej porozumenie, teplo a dotyk mi dovoľujú, aby som trpela o niečo menej. Neodpúšťam mu. Nie je to kvôli tomu. Ale možno časť zo mňa rozumie jeho zúfalstvu.

******

„Myslím, že by si mala prísť na návštevu,“ Angie sa ma snaží povzbudiť.

„Prajem si, aby som mohla. Musím pracovať. Ty vieš, prečo.“

Moja matka mi ponúkla nejaké peniaze, ale ja som ich odmietla. Bolo by to ľahšie, ale moja potreba spoliehať sa na ostatných je čiastočne to, čo ma dostalo do tohto neporiadku. Keby som sa viac starala o svoj život, vedela by som to. Ale pokračovala som v presviedčaní, že všetko bolo v poriadku. Tak veľmi, ako si prajem aby bol sled udalostí iný, nemôžem ich vymazať.  A musím sa o seba postarať.

„Veľmi mi chýbaš.“

„Ty mi chýbaš viac.“

„To by som mala,“ žartuje.

Ignorujem jej komentár.

„Rozhodli ste sa, ktorý bude cupcake mesiaca?“ pýtam sa. Obchod mi veľmi chýba.

Zasmeje sa. „Áno. Nie je to cupcake.“

„Umm...“ poviem zmätene. „Je to predsa cupcake mesiaca!“

„Vybrala som muffin.“

„Muffin? Kto do pekla chce muffin miesto cupcaku?“ Prisahám, že toto dievča má mozog s polovičnými nápadmi.

„Tento týždeň sme ich predali oveľa viac, než inokedy.“

Huh. Tak v tom prípade, okej. Myslím, že muffiny sú vlastne cupcaky bez polevy.

Rozprávame sa o dvoch chlapoch, ktorým dala košom za posledné dva týždne.  Vždy som potrebovala byť s niekým.  Angie si užíva svoj priestor a slobodu. Je to úplné mestské dievča. Nemyslím si, že by opustila svoj byt v centre mesta kvôli predmestiu.

„Chlapci začnú o chvíľu chodiť do školy?“

„Áno, za tri týždne.“ Vnútorne zastonám. Bude to pre nich veľmi ťažké. Nemajú ani predstavu, aké odlišné je toto prostredie.

Budú v poriadku. Hovorila som tento týždeň s Caydenom. Znel veľmi nadšene.“

Zasmejem sa. „To je. Ale myslím, že je to kvôli tomu, že  konečne opustí tento dom.“

„Tiež miluje toho koňa,“ hovorí s náznakom sklamania.

„To áno.“

Môže byť naštvaná, že im dal Zach kone ale nestarám sa.

„Ohľadom toho...“ na chvíľku zostane ticho a potom pokračuje. „Do riti. Musím ísť. Čoskoro sa porozprávame, okej?“

Ďakujem nebesám, že sa môžem tejto téme vyhnúť o niečo dlhšie.

„Ľúbim ťa.“

„Ja teba viac.“

Zložíme a ja si ľahnem naspäť na posteľ, pripravená zaspať.

Toto bude boj. Toto medzi nás vrazí hlboký klin. Nikdy to nebude akceptovať a ja sa musím zmieriť s tým, že možno prídem o svoju sestru.

„Milovala si ma niekedy?“ pýta sa ma Todd a hnev presakuje z každého jeho póru. „Bol som niekedy ten, ktorého si chcela?“

Som taká unavená z tej istej konverzácie. Samozrejme, že som ho milovala.

„Ako sa ma to môžeš pýtať?“ kričím na neho nepriateľsky. „Ty si to urobil! Ty si si to vybral! Nie ja!“ chcem, aby si uvedomil, že to nie je moja chyba. Ale každú noc mi nadáva.

Pristúpi bližšie. „Miloval som ťa, keď on nie. Bol som tu. Teraz sa vrátiš naspäť k nemu ako keby ťa nebol odhodil preč?“ Ako sa to opovažuje pýtať?

„Máš odvahu! Myslíš, žeby som mala sedieť a plakať nad tebou? A čo moje srdce? A čo bolesť, ktorú si spôsobil? Vrhneš na mňa svoje obvinenia, keď sa konečne rozhýbem?“

Todd ma chytí za ruky a slzy padajú. Je to prvýkrát, čo sme sa dotkli, odkedy odišiel.  Odtiahnem si ruky.

„Presley,“ hlas sa mu zlomí.

„Nie!“ vzlykám. „Nie, nemôžeš. Si preč. Nie si tu pre mňa.“ Každý kúsok vo mne sa zlomí.  Je to duch, ilúzia, ale je cítiť tak skutočne.

„Všetky tie roky čo sme boli spolu, som bola s tebou. Milovala som ťa. Mala som s tebou deti.“

Zhlboka sa nadýchne. „Ty aj ja – obaja viem, že je to lož.“

Oči mi vystrelia hore, aby som uvidela jeho smútok.  „Lož?“

„Obaja vieme, že si so mnou nikdy nechcela mať deti. Tieto deti vzišli z jednej opileckej noci, kedy si si zabudla vziať svoju pilulku. Nebudeme si klamať“

Vykročím so zbalenými päsťami a udriem nimi do jeho hrude. „Nenávidím ťa.“

„Tiež sa nenávidím. Prečo si myslíš, že som ťa opustil?“

Začínam sa triasť a padnem na podlahu. Nezostal mi žiadny boj.

„Nebudem takto žiť.“

„Len mi povedz, prečo to bolo také ľahké, vrátiť sa naspäť k nemu?“ Skloní sa a vezme ma za ruku. „Prečo tak skoro? Prečo je pre teba také ťažké nechať ho ísť? Vzdala si sa ho niekedy?“

Pozriem na neho so slzami, ktoré voľne padajú. „Neviem.“

„Ja áno.“ Vzdychne. „Pretože to bol vždy on.“

Prebudím sa, sadnem si a zhlboka dýcham. Bol to len sen. Prisahala by som, že sa to skutočne stalo, ale viem, že moja myseľ sa so mnou zahráva. Srdce mi klesá v hrudi, ako si opakujem jeho posledné slová.

„Pretože to bol vždy on!!!“