SYS - 19. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Akonáhle pripravíme kone, cítim na sebe Zachove oči. Bojujem s každou kosťou v mojom tele, aby som sa na neho nepozrela. Tak či onak, musím niečo povedať, ale strach má prednosť pred mojimi túžbami. Moje srdce musí byť chránené a musím si byť isté, ak by som zvažovala ďalší vzťah.

Klamala by som, ak by som povedala, že ho nechcem.

Vždy som ho chcela. Teraz sme tu...po všetkých tých rokoch s druhou šancou.

„Zach,“ chcem niečo povedať... hocičo, ale skôr, ako môžem niečo povedať príde  Wyatt a ostatní chlapi.

„Trvalo vám to nejako dlho,“ uškŕňa sa Wyatt. „Myslel som si, že ste zastavili na rýchlovku.“

Zach zazerá na brata, ale Wyatta samozrejme nič neobťažuje. Je to proste ignorant.

„A ja som si myslela, že všetci Henningtonovci majú výdrž. Myslím, že budeš najslabší článok.“ Pokrčím ramenami a vyskočím na Shortstopa.

„Uisti sa, že si poriadne zajazdíš na Shortstopovi, ale zase to nenechaj zájsť do nekontrolovateľných prírazov.“ Wyattov úsmev sa roztiahne, akoby čítal moje myšlienky.

„Hlupák.“

„Volali ma už aj horšie.“

Počujem Zacha, ako sa uškŕňa a vyplazím na Wyatta jazyk.

„Aké dospelé.“ Zasmeje sa pred tým, ako udrie môjho koňa po zadku, čo spôsobí, že vyletí ako raketa dopredu.

Pretekárka okolo sudov, ktorá sa skrýva niekde vo mne sa prebudí k životu. Napredujem, dovolím svojmu telu precítiť rýchlosť koňa. Môj tep sa s každým krokom, čo Sthortstop urobí zvyšuje. Užívam si túto chvíľu. Vietor bičuje moje dlhé hnedé vlasy, úsmev sa mi rozširuje a moje oči sa konečne cítia, akoby znovu mohli vidieť celý svet.

Priblížila som sa k stromovej aleji a pamätám si, že tu, do pekla, nie je cesta ako tadiaľto preletieť.

Otočím Shortstopa a vraciam sa späť k Wyattovi a Zachovi. Moja hruď sa dvíha, je to taký dobrý pocit.

Je to oslobodzujúce.

„Dobrý pokus ako prinútiť koňa, aby si trošku vyrazil.“  Usmievam sa ako sa zaradím  vedľa Wyatta.  „Zabudol si len, že viem, ako sa jazdí.“

„Myslím, že kúsok po kúsku dostaneme našu kovbojku späť.“

„Som za to, že som tak späť, ako len môžem byť.“

Pozriem na Zacha sediaceho na koni. Vyzerá tak opojne. Jeho dôvera a prirodzenosť robia jeho prítomnosť známou. Jeho oči sa neodtrhnú odo mňa – cítim sa, akoby som bola jediná osoba, ktorá preňho existuje.

Pre zmenu aspoň raz je Wyatt ticho, alebo ho možno len nepočujeme. Pretože teaz, jediné čo môžem vidieť, počuť a cítiť je Zachary Hennington. Neviem, ako mu môžem odolávať, ak by som chcela... keby som mohla. Ale byť teraz tu mi napovedá, že viem, čo urobím. A myslím si, že on to vie tiež.

„No,“ Wyatt hlasne spojí ruky. „Som pripravený začať... no veď viete- pracovať. Vy dvaja pokračujte vo svojom tichom zírajúcom súťažení a vyzdvihnite stádo zo zadu. Vince a ja pôjdeme dopredu.“

Zhlboka sa nadýchnem a prikývnem.

„Pripravená?“ pýta sa Zach.

Namiesto odpovedi sa rozbehne vpred. „Daj do toho švih, Pres. Čo zlé sa môže stať?“

„Zraníš ma.“

„Nie.“

„Nemyslím tým naschvál, ale nevieš, čo prinesie budúcnosť.“

Zach sa krátko zasmeje. „Viem.  Viem, že každá časť mojej budúcnosti bude zahŕňať teba. Keď si prišla späť do mesta, bolo to akoby sa môj život diostal na správne miesto. Vždy si mala byť súčasťou môjho života, ale vtedy som ešte na to nebol pripravený.“

Srdce mi zabolí a nádej vo mne rozkvitne. Mohlo to byť skutočne tak, že sme vtedy ešte neboli na to pripravení? Hovorí sa, že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Možno to nemohlo fungovať a toto bolo naše znamenie. Stále to ešte nerieši otázku, či  som pripravená sa mu otvoriť. Nebolo by to fér ani k jednému z nás.

„Hej,“ povie, čím mi privedie myšlienky späť. „Teraz žiadne odpovede. Len vedz, že si na teba počkám.“

Zach žmurkne a rozbehne sa k dobytku. Pozriem k nebu a zatvorím oči. „Prečo mi nemôžeš poslať nejaké znamenie?“ pýtam sa kohokoľvek, kto je tam hore.

Zatiahnem za opraty a mierim k chlapom. Je čas pracovať. Mám aspoň na ďalších deväť hodín čas na hlboké zvažovanie.  Trvá asi hodinu prinúť kravy, aby sa hýbali smerom, ktorým chceme. Dne sú pomalé. Pritiahnutie stáda je trochu ťažšie, ale Zach a ja spolupracujeme veľmi dobre. Každý roztrúsený kus sa dá dokopy a my nájdeme rytmus. Som vďačná, že nás oddeľuje asi pätnásť kráv. To mi dáva priestor na moje vlastné myšlienky. Zaujímalo by ma, či je Zach pripravený vziať na seba zodpovednosť za dvoch chlapcov, ktorým sa nedávno zrútil svet. Nie je nad nimi ľahké víťaziť.  Veľmi milovali svojho otca a majú veľa problémov, čo po ňom zostali.

Wyatt príde späť a zaujme moju pozornosť.

„Potrebujem ťa na ľavej strane.“

„Huh?“

„Vľavo. Zach potrebuje trochu pomôcť. „Žmurkne nad svojim vlastným vtipom.

Jasné, že potrebuje. „Je v pohode.“

„No, ja som tu predák a hovorím, aby si šla vľavo.“

„Som sestra majiteľa.“

Rozšíria sa mu oči. „Stále som tvoj šéf.“

„K čertu si. Prečo to robíš?“ pýtam sa.

„Pretože si tvrdohlavá. Máš dobrého človeka, ktorý ťa miluje priamo pred sebou. A chceš stráviť nasledujúcich ktovie koľko hodín rozprávaním sa sama so sebou a mimo toho – to nie si ty.“ Zdvihne obočie „To je to, čo si myslím.“ Pridá  na koniec.

Vzdychnem. On to nechápe. Neviem, či niekto môže, pretože toto nie je také jasné.

„Takže ty myslíš, že keď ho necháš, aby na mňa tlačil, že je to správne?“

„Myslím, že ste obaja vystrašení. Vie, že si stratila svojho manžela a ty máš Caydena a Logana. Uvedomuje si, čo to všetko znamená. Som si tým vlastne sakramentsky istý. Kurvil sa ako chlapec? Nie! Dostal sľub veľkého posraného šeku a šancu zahrať si loptičku svojho života.“ Wyatt sa zastaví a dáva mi šancu to stráviť. V mojej hlave som to vždy vedela. Ale zlomená žena vo mne by to neakceptovala. Wyatt nevie všetko.

„Ak by si radšej dala šancu inému Henningtonovi – som stále tu.“

„Medzi mnou a tebou by to nikdy nefungovalo. Vieš to,“ poviem jemne.

„Viem. Vždy budeš milovať Zacha, tak prečo si ešte tu? Choď ho milovať!“

Prajem si, aby to bolo také jednoduché.

Bezohľadne zamierim doľava. „Wyatt povedal, že tu potrebuješ pomoc.“

„To urobil?“ Zach sa zasmeje. „Občas nie je tá horšia polovica.“

„Občas.“

Obaja ideme pomaly, čakáme a hľadáme zatúlanú kravu. Zach urobí prvý krok.

„Je toho veľa, o čom sa potrebujeme porozprávať. Keď sme boli vonku, povedala si nejaké veci. Nechal som ťa, dal ti čas, ale nemôžeš takto žiť.“

Moje svaly sa napnú keď cítim, kam toto smeruje. Rozprávanie o Toddovej smrti je posledná vec, o ktorej sa chcem baviť.

„Robím všetko, čo potrebujem.“

„Potrebujem vedieť, kde je tvoja hlava. Každému klameš – ale ja nie som každý.“

Odkedy som mu povedala pravdu, napadlo ma prečo. Prečo som to povedala jedinej osobe – v skutočnosti som chcela, aby bol tou poslednou osobu, ktorá by to vedela. Zo všetkých, ktorým som to mohla povedať, to bol práve Zach. Nemalo to iný zmysel – iný ako v mojom srdci, že som potrebovala, aby to vedel. Možno som vedela, že by proti mne nevytiahol tieto informácie ako meč. Zach by nesúdil.

„Nie,“ prikývnem. „To nie si.“

Ale to neznamená, že o tom môžem hovoriť. Časti z toho dňa mám v sebe pochované tak hlboko, že ani neviem, kde by som ich našla. Oprášiť ich, čeliť im by ma mohlo znovu zničiť. Nočné mory a prízraky môjho manžela sú bolestivé. Práve teraz som naštvaná. Vydržala som sa dostať cez tieto dni bez pocitov.  Obnoviť smútok by bolo príliš ťažké.

„Všetko, čo žiadam je, aby si so mnou nezaobchádzala tak, ako s nimi. Ak sa obávaš toho, čo nám naša budúcnosť môže - alebo nemôže priniesť, cítim rovnaké sračky, Pres. Som si plne vedomý toho, že som to bol ja, kto odišiel. Žijem s tým, že to ľutujem, každý prekliaty deň. Ale ty si ma kurevsky zlomila.“

Pozerám sa na neho s tonou otázok. „Ja som zlomila teba?“

„Áno.“ Pozrie k nebesiam skôr, ako sa nám uzamknú pohľady. „Miloval som ťa. Ty si bola dôvod prečo som vzal tú pozíciu v Dodgers. Nebolo to len pre mňa.“

„Viem, že si to myslíš. Ak by som opustila školu kvôli tebe, bola by som blázon. Ľudia si už vtedy mysleli, že sa vzdávam školy, ktorú som chcela preto, aby som ťa nasledovala. Nechcela som zvyšok svojho života nasledovať tvoje sny. Nebol spôsob, aby sme mohli stráviť ďalšie dva roky cestovaním s dievčatami, ktoré sa na teba vrhali a mnou  - aby som skončila školu.“

Pošúcha si rameno, keď po chvíli odpovie. „Možno by sme to vydržali. A možno nie. Nikdy sa to nedozvieme, pretože si nám tu šancu nedala. Myslíš, že som jediný, kto je na vine?“

„Cítila som sa, ako keby som zomierala bez teba. Bol si taká hlboká časť toho, kto som bola, že keď si odišiel – zostala som prázdna. Todd navštívil v ten víkend Angie a držal ma, keď som sa zrútila. Takto sa z nás stalo prázdno. Držal pokope kúsky, ktoré si ty zničil.“

V tom, čo povedal predtým bola pravda. V momente, kedy odišiel som sa vzdala. Bola som mladá a hlúpa a skočila som hneď do vzťahu s Toddom. Bože, tak veľmi som sa bála zostať sama. Ale môj život s Toddom nebol zlý. Mali sme lásku, deti, šťastie a zostarla by som s ním.

„Podržal by som ťa.“

„Nie z Californie,“ pripomínam mu.

„Nie, myslím, že nie.“

Stíchneme, keď pomaly jazdíme. Sú tu veci, s ktorými sa musím vysporiadať, aby sme sa posunuli dopredu. Nie len so Zachom, ale aj s mojim životom. Má právo byť opatrný. Moje srdce je stále poznačené stratou, ale tiež naplnené hnevom voči mnohým.

Naša história siaha hlboko a jazvy nie sú len povrchné. Sú znakom toho, kto som  a tiež deformácie, ktorou trpí moje srdce.

Nemôžem len tak ísť ďalej.

Nemôžem len tak odpustiť.

Tieto rany znovu otvoril môj manžel. Ten muž, ktorý tu mal byť pre mňa v dobrých aj v zlých časoch. Sľub, ktorý sme si dali a život, ktorý sme zdieľali už viac neexistujú.

„Na čo myslíš?“ pýta sa Zach.

„Myslím na teba, Todda, mňa a či sa z toho vôbec môžem dostať,“ poviem úprimne.

„Medzi nami je veľa vecí. Veľa histórie a nie je to také jednoduché  skúsiť to znova.“

Prikývne. „Nemyslím si, že by bolo.“

„Tak čo si myslíš?“

Zach sa pozrie hore a zastaví. „Wyatt!“ zakričí.

„Presley a ja tu chvíľu zostaneme!“

Zmätene vzhliadnem. „Nemôžeme...“

„Len na pár minút,“ povie, keď schádza z koňa. Chytí mi opraty a pozrie hore na mňa. „Zoskoč.“

Jeho hlas je veliaci. Prehodím nohu, ale druhá sa mi zasekla. Skoro spadnem, no Zachove silné ruky ma zachytia. Moje ruky sa opierajú o jeho široký hrudník, cítim jeho srdce pod prstami. Nehýbeme sa. Neuhneme pohľadom – pozeráme jeden druhému do očí. Jeho zovretie sa utiahne, keď si ma pritiahne bližšie.

Chcem ho pobozkať a cítiť jeho pery na svojich. V jeho očiach sa odohráva boj.

„Už sme sa pobozkali dvakrát.“ Jeho hlboký hlas je chrapľavý. „Raz som sa vrhol ja na teba, potom si sa vrhla ty na mňa.“ Jeho obočie sa zdvihne a ja sa usmejem.

„Už nechcem, aby sme sa držali späť.“

„A čo keď ťa práve teraz pobozkám?“ Každá bunka v mojom tele je vzrušená. Dotýkať sa ho, byť v jeho náručí je všetko na čo si pamätám. Ibaže je teraz silnejší, viac sexi a oproti mne.

Usmeje sa a pohne hlavou k mojej. „Tak to budem brať tvojim tempom.“

Môžem mu odolať?  Je to Zachary. Vždy bol súčasťou mojej duše. Neviem, či môžem odísť – aj keby som chcela. Už som raz žila svoj život bez neho, prežila by som znova, ale myslím, že by som ľutovala, že som sa o neho znova nepokúsila.

„Zach,“ zašepkám. Časť mňa sa zastaví. Ďalšia časť ho vyzýva, aby mi povedal, čo mám robiť.

Nakloní sa bližšie a moje oči sa zatvoria. Ale miesto toho, aby ma pobozkal na ústa mi pobozká čelo.

„Nemôžem ti povedať, či si pripravená, Pres. Jediné, čo ti môžem povedať je, že som ťa vždy miloval. Vždy keď som zatvoril oči som ťa videl vedľa seba. Nikdy to neskončilo.“

„A čo všetky tie záležitosti, čo sú medzi nami?“

„Ako čo napríklad?“

„Ako napríklad fakt, že mám dvoch malých chlapcov, ktorí práve stratili svojho otca. Ešte stále som z toho v prdeli. To, že nemám žiadne peniaze a musela som sa presťahovať domov. Za posledných šesť mesiacov som bola taká traumatizovaná, že nemôžem ani spávať. Všetko to bolí.“ Moje oči sa zaplnia slzami. „Som z tej bolesti taká unavená. A ty ma desíš. Mohol by si ma raniť viac, ako si vieš predstaviť.“

Cítim búšenie jeho srdca. Jeho modré oči sú mäkké a vrúcne.

„Nemôžem ti zaručiť, že to bude fungovať. Klamal by som , ak by som ti povedal, že tu nebudú žiadne prekážky. Viem, že máš Caydena a Logana. Nikdy by som si s tebou nič nezačal, keby som nechcel, aby boli tvoje deti súčasťou môjho života.“ Pritiahne si ma bližšie. „Budem ich priateľom. Nechám ich, aby ma spoznali a uvideli, že nie všetci Henningtonovci sú idioti.“ Obaja sa zasmejeme a ja potrasiem hlavou.

„No,“ hovorím vtipne.

„Viem, že tvoj manžel zomrel a aj ako. Čo sa týka toho, že si zlomená...“ počká chvíľku. „Nevzdám sa, kurva. Váš nedostatok peňazí alebo ak by ste boli bohatí na tom nezohráva žiadnu úlohu. Chcem vidieť, kam to povedie a či to bude fungovať, chcem sa o vás postarať. Je medzi nami priveľa sračiek, cez ktoré sa musíme dostať. Toto nebude jednoduché, zlato.“

Zdá sa, že už nič nie je.

„Nechcem, aby to bolo ľahké, Zach. Len už nechcem tú úzkosť.“

„Už nikdy ťa nechcem raniť.“

„Viem, že mi to nemôžeš sľúbiť.“

„Nie, to nemôžem. Ale viem ti sľúbiť, že sa ma ľahko nezbavíš. Stiahnem ťa k sebe, Presley Mae. Pripomeniem ti, že niekedy odmena stojí za to riziko.“

Pobozká ma na nos a pustí ma. Stála som tam zbavená citov. Strata jeho prítomnosti spôsobí, že sa zachvejem. Pritiahne ma k sebe, pretože vo mne nezostalo veľa odolnosti.

Dúfam, že je pripravený.