NLTL - 48. kapitola

Překlad: KristenL
Kor.: Noemi

Nemám ani poňatia ako dlho som ležala na zemi – mohli to byť aj dni, ale pravdepodobne to bolo iba zopár hodín. Bez pohybu som tam sedela, keď sa Jimmy vrátil späť nesúc so sebou nerozbalený sendvič a fľašu vody. Položil ju ku ešte neotvorenej vode, čo mi priniesol skôr.

Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel. „Prepáč, Anna, vážne, ale musel som. Nemal som inú možnosť,“ vysvetľoval s vráskou na čele. Prikývla som a odvrátila sa od neho. Nemohla som sa naňho viac pozerať, inač by som zas plakala a teraz som potrebovala byť silná.

„Potrebujem použiť kúpeľňu,“ porazene som zamrmlala.

„V poriadku, tak poď.“ Vzal ma za pažu, silne ma držiac, keď ma postavil na nohy.

Hneď ako sa naše nohy dostali vonku z miestnosti a ja som bola stále držaná, som mu lakťom udrela do tváre. Začala som utekať tak rýchlo ako som dokázala. Nemala som tušenia, kam idem, iba som náhodne otvárala dvere dúfajúc, že nájdem únikový východ či zbraň, čo by som mohla použiť. Ako som sa vyrútila spoza rohu, vrazila som priamo do svalnatého chlapa, ktorý ma hneď oblapil rukami. Vzhliadla som na Markovú posmešnú tvár.

Moje srdce zrýchlilo a ústa sa mi v šoku otvorili. Mark sa v mojich snoch objavoval dosť často. Bol Carterova pravá ruka a druhý v poradí vo vedení. On to všetko viedol, keď bol Carter vo väzení. Zápasila som s ním ale držal moje ruky príliš pevne na to, aby som sa dostala preč. Jeho výraz ochlado,l keď sa ku mne naklonil so znechuteným výrazom. Obtočil ruku okolo mojej paže s ohromujúcou silou. Zahliadla som len chrbát druhej ruky, keď ma silno udrel do tváre. Iba jeho zovretie ma držalo od toho, aby som odletela na zem. Celá tvár mi vybuchla bolesťou a malé svetlá tancovali pred mojimi očami. Cítila som závrat a dezorientáciu.

       „Prestaň vyvádzať inak ťa budem musieť zviazať a to by bolo nepohodlné. Carter povedal, že máš mať pohodlie“ vyhrkol, zazerajúc na mňa naštvane. Nikdy nechápal Carterove očarovanie mojou osobou. Stále na mňa hľadel ako na kus odpadu. Ale iba vo chvíľach, keď bol Carter preč. V jeho blízkosti sa totiž neodvážil.

       Vykĺzla mi slza, bojovala som, aby ich viac neuniklo, keď som zastavila moje márne snaženie o útek. Najviac  v čo som teraz mohla dúfať bola smrť, ale vedela som, že sa to tak skoro nestane. Možno, ak by som Cartera naštvala natoľko, že by ma zabil. Možno ma zabije náhodou, keď ma bude mlátiť za to, že sa ma Ashton dotkol a pobozkal ma.

       Mark ma doviedol do kúpeľne a stál tam, pozerajúc sa na mňa, čo bolo dosť ponižujúce. Keď som bola hotová, silno ma postrčil ku Jimmymu. Takže som sa potkla a spadla do jeho náruče. Vyzeral otrávene a znova ma postavil na nohy.

       „Prosím, nechaj ma ísť,“ prosila som, padajúc na moje kolená priamo pred neho poťahujúc ho za rifle. „Urobím čokoľvek, čo chceš.“ Neznášala som sa za to. Ale urobila by som čokoľvek, aby som znova nemusela prechádzať tým čo minule.

„Iba pár hodín a bude tu,“ odpovedal bez emócii odťahujúc jeho nohu z môjho dosahu. Otočil sa ku dverám a ako odchádzal, prudko ich za sebou tresol.

Očividne, s mojim pokusom o útek, som stratila všetku nádej. Neplatilo už to, že na mňa bude Jimmy milý a bude sa mi snažiť pomôcť ako kedysi. Zosunula som sa na zem a pretočila sa na stranu, stáčajúc sa do klbka. Čakala som, kedy sa odznova začne moja nočná mora.

      

       Po tom, čo sa zdalo ako večnosť, ale pokojne mohlo byť iba päť minút, som počula za dverami krik nasledovaný strieľaním. Vzpriamila som sa a moje ústa sa v šoku otvorili. Výstrely. O môj bože, polícia si po mňa prišla! Oh ďakujem, ďakujem!

       Vyskočila som a odstúpila od dverí ako som počula viac kriku. Očividne bol niekto v budove, hovorili o premiestňovaní či o niečom takom.

       Nádejne som sa usmiala. Prosím, no ták! Viac výstrelov. Pritlačila som sa ku stene, čakajúc a čakajúc. Moje oči boli sústredené na dvere s rastúcim očakávaním. Napäto som si hrýzla peru. Už nikdy viac sa nebudem sťažovať na moju ochranku.

       Nič sa dlho nedialo. Začala som strácať nádej, pretože som nepočula žiadne ďalšie výstrely. Stala sa nejaká chyba? Prehľadali budovu no neboli schopní ma nájsť? Odišli? Alebo Carterovi muži vyhrali a zabili ešte viac agentov. Už oveľa viac ľudí mohlo kvôli mne zomrieť. Odrazu sa dvere prudko rozrazili. Vzhliadla som, vyplašená vidiac dvoch Carterových mužov niesť niekoho dnu. Muž bol očividne v bezvedomí a jeho nohy boli ťahané dovnútra.

       Moje srdce sa zastavilo, keď som spoznala koho nesú.

       Nie! Bože prosím nie!

       Pribehla som k nim, keď jeho nehybné telo položili na zem.

       „Zavolajte sanitku! Jimmy, zavolaj niekoho! Nie, Ashton! Jimmy, pomôž mu, prosím?“Prosila som pomedzi slzy padajúce z mojich očí.
            „Nie je mŕtvy, Anna. Museli ho zneškodniť. Zabil sedem mužov. Bude si priať, aby bol mŕtvy v dobe, keď sa sem Carter dostane,“ odpovedal kývajúc hlavou. So zachmúrenou tvárou odpochodoval preč. Hodila som sa ku dverám. „Jimmy, prosím! Pomôž mu!“ Kričala som, búšiac na dvere až kým ma neboleli päste. Znova som priskočila ku Ashtonovi v bezvedomí. Tvár mal pokrytú krvou, jeho ruky boli červené a poudierané a jazva na temene jeho hlavy začala krvácať na podlahu. Pritlačila som mu na ranu moje tričko, aby som zmiernila krvácanie.  Nevyzeralo to tak zle, ale pravdepodobne potreboval pár stehov. Chorý pocit predtuchy, že sa história bude opakovať ma celú zaliala. Zdesene som zatvorila oči. Toto bolo presne ako v mojom sne. Doudieraná a zakrvavená tvár, ktorú som nikdy nechcela vidieť,  bola teraz položená v mojom lone.

       „Ashton, prosím zobuď sa, prosím,“ žobrala som, utierajúc krv na jeho tvári. Toto bola presne tá vec, čo sa nikdy nemala stať! Nemohla som nechať umrieť ďalšieho človeka, ktorého som milovala, mojou vinou. „Ty hlúpy, hlúpy krásny chlapec! Prosím, zobuď sa, prosím.“ Kolísala som jeho hlavu v mojom lone. Jemne ním pohupujúc ako sa moje srdce znova lámalo.

       Po chvíli pomaly otvoril oči, stonajúc, obzerajúc sa okolo seba zmätene. Moje srdce sa zrýchlilo. „Ashton, si v poriadku? Preboha, čo tu dopekla robíš?“ Plakala som, skláňajúc sa a bozkávajúc každú časť jeho tváre. Na sekundu sa zdal byť zmätený, no hneď mu cez tvár prebehlo poznanie. Okamžite vyskočil na nohy čím sa trochu zatackal a spolu s ním vytiahol hore aj mňa. Pritlačil ma oproti stene, tlačiac jeho hruď na moju chrániac ma ako si prehľadával vrecká. „Prestaň! Nikto tu nie je,“ zvolala som, odtláčajúc jeho ruku. Otočil ku mne tvár. Mohla som vidieť bolesť v jeho očiach ale snažil sa to predo mnou skryť. Zdvihla som jeho tričko aby som videla škaredé fialové modriny všade po jeho bruchu, nútiac môj tlak stúpnuť.

       „Anna, si v poriadku? Bejby, prosím povedz, že si v poriadku,“ prosil, tisnúc ma k sebe. Silno okolo mňa obmotal ruky. Zatvorila som oči ako sa jeho vôňa dostala až do mojich pľúc. Obklopila ma známa vôňa, ktorá bola čisto Ashton Taylor a nikto iný. Milovala som tú vôňu tak veľmi, ako mi chýbala.

„Som v poriadku. Ale prečo si tu preboha prišiel? Ashton, nemôžem to vidieť, nemôžem! Toto je jediná vec, s ktorou sa nemôžem vyrovnať. Poslala som ťa preč, aby sa toto nestalo! Prečo si mi to urobil?“ Vzlykala som.

Nohy sa mi podlomili, takže som sa pomaly zosunula popri stene, pritláčajúc kolená k mojej hrudi. Bezradne som si ich objala. Carter sa chystal prísť a ubiť ho na smrť priamo predo mnou a nebolo nič, čo by som mohla urobiť, aby som tomu zabránila a nevidela to stále pred mojimi očami. Ashton sa pripojil ku mne na zem, snažiac sa skryť bolesť z pohybu.

„Nemohol som ťa nechať ísť Anna, musel som to skúsiť. Je mi tak ľúto, že som ťa nemohol ochrániť,“ mrmlal, surovo si prechádzal cez vlasy. Videla som, že sa snažil neplakať a to mi lámalo srdce, nikdy ani nezosmutnel, nie to, aby plakal. Pohla som sa a objala ho okolo pliec.

„Prosím nie. Všetko bude v poriadku, iba musíme prísť na nejaký plán,“ klamala som, vediac, že je to beznádejné. Vyskočila som na nohy a prešla ku dverám.

„Jimmy, prosím! Hovor so mnou, prosím?“ Žobrala som, kopajúc do dverí vo frustrácii.

       „Anna, upokoj sa. Carter práve volal, už nie je ďaleko. Už to nebude dlho trvať,“ odpovedal.

       „Jimmy, vieš kto je môj otec, mohla by som sa za teba prihovoriť. Poviem mu, čo všetko si pre mňa urobil. Alebo, mám peniaze, mohla by som ti ich dať, prosím,“ prosila som, opierajúc si čelo o dvere.

       „Anna, nemôžem, prepáč.“

       „Tak potom iba odtiaľto dostaň môjho strážcu. On ti dá peniaze. Prosím, iba s ním odtiaľto prekĺzni a povedz, že utiekol, prosím“ Kričala som v zúfalstve. Potrebovala som, aby bol Ashton preč predtým ako sem dorazí Carter. Nemohla som myslieť na to, čo by sa mohlo stať v inom prípade.

       „Psst! Je tu, Anna,“ Jimmy šepol. Počula som ho ako odkráčal od dverí.

 Skôr, ako som vôbec mala šancu zaregistrovať, čo Jimmy povedal ma Ashton schmatol a tvrdo ma pritlačil ku stene.

„Drž sa za mnou. Všetko bude v poriadku,“ povedal, očividne sa snažil upokojiť ma tými slovami ale poznala som ho až príliš dobre, v hlase nemal žiadnu nádej.

       „Nie, nebude. Budem sa modliť, aby ťa zabil rýchlo,“ zamrmlala som beznádejne, keď sa dvere otvorili.