Unlovable - Prolog + 1. kapitola

Překlad: Noemi

Ahojte všetky, túto sériu budeme uverejňovať každú nedeľu. Dúfam, že vám spríjemní posedenie pri kávičke a ja sa teším na vaše komentáre. Dúfam, že sa vám kniha bude páčiť rovnako ako mne .Noemi

Prológ

Skôr ako som sa mohla dotnúť tela bez života, Alan ma schmatol za bradu, vyvrátil ju tak, že som sa dotýkala zeme len špičkami prstov a moje utrápené pľúca žobrali o nádych. Oslintané ústa pretiahol po mojom krku a mrmlal:

„Tak dlho som čakal, aby som ťa dostal, že sa obávam, že sa nebudem môcť tak dlho ovládnuť, ako by som chcel.“

Stíchol a silno privrel oči skôr, ako ma zase zhodil na zem.

„Nie, Alan, ešte si trochu musíš počkať na pomstu“  hovoril si pre seba a hladkal ma po vlasoch.

„Ale trochu ochutnávky nezaškodí“. Trhol mi hlavou k svojej tvári a jeho odpornými ústami sa prisal na moje.

Niečo vo mne prasklo.

Ak musím zomrieť, tak zomriem v boji a začala som bojovať. Zarytými nechtami som mu prešla po tvári a natrhla som mu pokožku. Palec som mu vrazila do oka a súčasne som tvrdo trhla hore kolenom rovno  medzi jeho stehná.

Zatackal sa a padol na mňa. Pritlačiac na zem moje dobité telo. Jeho váha zatlačila na moje aj tak bolestivo tepajúce rebrá a vykríkla som.

Ale Alanove výkriky prehlušili tie moje. Spôsobila som mu vážnu bolesť. Škrabala som, hrýzala a bila všade  kde som ho zasiahla, ani zamak som sa nemiernila. Ešte stále tackajúc sa od dobre miereného kopanca sa pustil do litánie oplzlých nadávok, kým som sa vyslobodila a nútila som svoje dobité telo, aby sa plazilo po kuchynskej dlážke smerom k pištoli.

Už som skoro dočiahla na zásuvku, keď mi poležiačky schmatol nohu a stiahol ma späť.

Obzrela som sa po jeho spotenej tvári, ktorá bola vďaka mojim nechtom zranená a krvavá. Výhražne sa na mňa díval.

„Za. Toto. Zaplatíš.“

      1.kapitola

Seth

- To je totálne úbohé! Človek by uveril, že som skutočne jeden klasický, strednú školu končiaci chalan, a nie premiant a agent MET.

Teraz som predsa sedel tu, za smiešne veľkým písacím stolom klikajúc lacným perom som si dodával odvahu.

- Veď už sa daj dokopy, Seth a oslov konečne to dievča.

Hodil som pero späť do zásuvky, ktorú som zaklapol, len tak plesla.  Nadávanie sebe samému nestálo za nič. Jednoducho som to nebol schopný urobiť. Aj keby na tom závisel môj život, nedokážem pozbierať odvahu, aby som zavolal na rande Maggie Brown.

Podišiel som k oknu a so zvrašteným obočím som sa díval na  odreté kovbojské čižmy. Sám by som si sotva zvolil takúto obuv, ale zabezpečovali dostatočne dobrú skrýšu pre moju zbraň. Po strednej škole predsa len sa nemôžem prechádzať s pištolou zasunutou v podpaží.

Tak dobre, pokoj. Možno by som mal skúsiť najprv s ňou len tak  pokecať, ak si samozrejme skôr neodhryznem  jazyk. Kým som si preberal jeden  nemožnejší spôsob ako druhý,  pohľadom som sledoval depresívne okolie. Bola to pravá staromódna kancelária,  okrem studeného, nepotrebného písacieho stola v strede  tu bola len stará sivá zhrdzavelá preplnená registračka, strčená do rohu podopretá krivou sivou umelohmotnou stoličkou.

Jeden neuveriteľne starý laptop, ktorý bol neuveriteľne tiež sivý a hučal na pravej strane stola.  Jediná farebná vec v miestnosti bola napoly vypitá modročervená plechovka s dietnou kolou.

Na šťastie som potreboval chodiť len veľmi zriedka do kancelárie.

Bol som zamestnaný v západnej časti štátu New York v MET, čiže v mobilnej protidrogovej jednotke. Ako špeciálne vycvičená jednotka DEA (vládna agentúra USA) bolo našim úkolom v spolupráci s miestnymi zložkami  prekaziť obchod s drogami.  Posledných päť mesiacov  som pracoval inkognito, vydávajúc sa za študenta  vyššej strednej školy v Port Fare High.

V Port Fare stúpal počet heroin užívajúcich  a len minulé leto zomreli traja na predávkovanie. Díleri ho miešali silnejšie a tým aj návykovejšie za nižšiu cenu.

Mojou úlohou bolo, aby som sa spriatelil s populárnymi deckami, aby som mohol zistiť kto používa drogy  a od koho ich získavajú.

To znamenalo, že väčšinu svojich dní som trávil s kapitánkou roztlieskávačiek. Vďaka môjmu majetku ma spolu so svojou skupinkou rýchlo prijali medzi seba.

Hillary bola typická šplhúňka a povrchná husa. Rýchlo som zistil, že neužíva heroin,  ale čo sa týka jej priateľov, som si nebol natoľko istý.

V škole okrem mňa pracovali ešte traja agenti. 

Jeden sa zaoberal  jednotlivými športovými  tímami, druhý sledoval tých, čo boli na škole známi ako drogovo závislí a tretí bol túlavý agent a ten sa nenápadne  infiltroval v pozadí.

Nezášal som, že klameme študentov, ale dealerov bolo potrebné zastaviť skôr, ako zomrie viac ľudí. Svoje svedomie som ukľudňoval tým, že som si hovoril: Nepoľujeme na študentov, ktorí to používajú, my potrebujeme chytiť ich dealera.

Prípad sa vlastne začal minulú zimu. V blízkosti Syracus som pracoval s veliteľom svojej skupiny Bookerom Gatto.

Prenasledovali sme drogového daelera, ktorý bol výnimočne  bezohľadný a pokúšali sme sa zistiť, kto ho zásobuje. Spôsob práce tohto gaunera  bol, že sa obšmietal okolo základných škôl a cukríky a iné sladkosti vylepšené drogami  ponúkal deťom, aby v nich vypestoval závislosť.

Zomrelo deväť detí, kým sa nám podarilo ho zneškodniť počas požiaru v jednom biliardovom salóne.  V ten deň  sme stratili jedného agenta. Zostali po ňom manželka a dve deti.Otlačky prstov mŕtveho dealera a otlačok jeho zubov nepriniesli žiadny výsledok. Jeho totožnosť zmizla spolu s ním - do hrobu. Pochovali sme ho ako neznámeno Johna Dee. Pre Bookera bol tento prípad podozrivý a uzatvoril tento spis pre verejnosť, aby ochránil svoj tím pred pomstou.

Nikdy sme nezistili, kto bol jeho dodávateľ, ale podarilo sa nám zastaviť prísun heroinu na toto miesto apoň dočasne. Žiaľ v blízkosti už čakal ďalší gauner , aby zaplnil uvoľnené miesto. Na ulici sa povrávalo, že  v Rochestri, v mieste nášho ťažko dosiahnuteľného dealera je práve základňa  a práve v Port Fare.  V mojom meste.  Odkedy som sa prihlásil na túto misiu na strednej škole spoznal som tieto decká.  Zväčša to boli poriadne deti,  trochu stratené, ale vo všeobecnosti boli správnou skupinou. Považoval som to za svoje osobné poslanie, aby som chytil toho grázla, aj keď by to mala byť tá posledná vec, ktorú v živote urobím.

Myšlienky ma zo strednej školy priviedli k môjmu druhému problému. K Maggie.

Nehodila sa k môjmu  poslaniu na škole a zriedkavo, vlastne nikdy som nebol natoľko odvážny, aby som ju oslovil.  V tých niekoľkých prípadoch , keď som sa s ňou zrazil na chodbe školy, môj jazyk akoby  bol tak opuchol, že uzatvoril môj mozog od prívodu kyslíka. 

Minulý týždeň oslávila svoje osemnáste narodeniny, ale bol som schopný vykoktať  „happy birthday“ keď som ju našiel učiť sa v knižnici? Nie.

Skôr než som sa  zase mohol ponoriť do sebaľutovania, otvorili sa dvere kancelárie a vošiel  môj veliteľ a najlepší priateľ - Booker. Nie, on bol viac, než priateľ, považoval som ho za brata.

Vysmial som ho za kompletnú čiernu rovnošatu, ktorú doplnilo na boku visiace púzdro a v ňom jeho Glock pištol.

Nenávidel som vlnenú rovnošatu, príliš  v nej všetko človeka svrbelo. Chvalabohu môjmu terajšiemu poslaniu vyhovujú rifle a tričko, samozrejme spolu s čižmami.

„Čo nového , Book?“ vrátil som sa k stolu a sadol som si načo umelohmotná stolička  škrípavo protestovala.

„Môžeme sa pustiť po novej stope v súvislosti s heroinovou sieťou. Zatiaľ  to vyzerá najsľubnejšie.“

Booker za sebou zabuchol dvere načo zarinčali sklá v okne.  Otvoril jednu tenkú obálku vybral tri fotky a tú vrchnú mi hodil na stôl.

„Toto je Felix Hoffman“  povedal Booker, a poklepal po neupravenom  chlapovi so zlepenými mastnými červenými vlasmi. „Je to úbohý malý kriminálnik so siahodlhým zoznamom previnení, hlavne dealovanie marihuany, ale tak sa zdá, že má nové ambície.  Videli ho v Applegate Parku minulý týždeň, ako hovorí s dvoma novými chlapíkmi.

„Predpokladám, že to nevieme, kto sú tí dvaja noví chlapíci.“ Chlap na fotke vyzeral ako skutočný potkan. Rozhodne nie niekto, s kým by som sa rád stretol niekede v tmavej uličke bez mojho Glocku.

„Nie, ale hovorí sa, že majú vplyvné konexie. Posadil sa na koniec môjho sivého  stola.

„Pamätáš sa minulý týždeň na tú bitku s nožmi?“ prikývol som, tak pokračoval.

„Cole bol lekár, ktorého vyvolali a dnes ráno mi zavolal, keď sa dievča prebralo  z kómy, tak som tam šiel, aby som ju vyspovedal.“

Zložil spis a vybral si z vnútroného vrecka saka malý modrý zápisník a prehliadal stránky.

„Volá sa Michelle Stringer má osemnásť rokov – je len o pár rokov mladšia od teba, Kid.  Booker pokýval neveriacky hlavou.

„Preto išla do parku, aby si  zohnala trochu trávy, ale naďabila na našich nových priateľov. Jednotlivo sa jej predstavili ako Alan a Billy a pokúsili sa ju presvedčiť, aby si od nich kúpila trochu heroinu. Michelle im dala najavo, že ju to nezaujíma, ale Allan na tom trval, aby si to vyskúšala.  Povedal jej, že predáva zaručene dobrý tovar a že to neoľutuje.  Niekoľkokrát do nej sotil.“ Bookerovi stmavli oči. V žiadnom prípade netoleroval mužov, ktorí ubližovali ženám. Je to pochopiteľné hlavne preto, čím si prešiel.

„Ale tak sa zdá, že slečna Stringer má  čierny pás 2.stupňa“ povedal Booker.

Utržila im pár pekných kopancov, kým ten chlapík menom Alan vytiahol nôž s perleťovou rukoväťou z vrecka nohavíc a strčil dievča do auta.“

„Do akého auta?“ – narovnal som sa na stoličke, natiahol som sa po pero a vybral som papier zo zásuvky stola.

„Béžového “  povedal Booker a zagúľal očami.

„Tak to nám poriadne zúži okruh“  Oprel som sa a hodil som pero na stôl.

Dievča tvrdilo, že na ňom boli hrdzavé fľaky a písal si niečo do zápisníka.  Slečna Stringer tvrdí, že jej Alan zviazal ruky s káblom a bola z neho úplne hovotová, keď jej začal spôsobovať rezné rany a tvrdil, že ak sa mu zachce dokáže, aby celé hodiny kričala, kým umrie.

„Ten chlapík je samý šarm“povedal som prehltnúc  drsnú nadávku.

„Keď skončil s dievčaťom, doslova ju vykopli na kraj vozovky a nechali ju tam zomrieť. Onedlho ju našiel jeden pán venčiaci svojho psa a zavolal 911.  Asi jedine tomu vďačí, že zostala nažive. A ešte tomu, že keď ju priniesli na pohotovosť mal službu Cole. Neverím, že by to bola inak prežila.  Ten chlapík dokáže zázraky.“

„Ako to vyzerá s tým druhým chlapíkom? Volá sa Bill, však?“

„Pozornosť dievčaťa bola zameraná predovšetkým na Alana a jeho nôž.  To nám ale povedala, že vyzeralo to tak, že Bill sa veľmi neteší, že Alan vytiahol nôž. Obaja sa veľmi vášnivo hádali, ale Alan sa rozhodol, že potrestá dievča za tie kopance.  Keď Billovi Alan pohrozil, že môže naporcovať aj jeho ak si nezavrie ústa, bolo v podstate po hádke.“

„Dokázala ich popísať?“

„Tipovala, že Alan bol približne 180-185cm vysoký a Bill o niečo nižší. Obaja chlapi mali na sebe čierne košele a nohavice z umelých vlákien a Alan si k tomu obul ligotavé čierne kozačky so strieborným zipsom.“

„Je isté, že nie sú diktátormi módy“ poznamenal som.  „Ako to vyzerá s farbou očí a vlasov?“

„Obaja mali dozadu ulízané špinavoblond vlasy.Čo sa týka očí, krvou podliate sa môže počítať za farbu? Nakrčil čelo. 

„Takže boli nadrogovaní.“ To nebolo nič nezvyčajné, väčšina dealerov si hradila svoju závislosť predajom drog.

„Ešte niečo?“

„Len to, že Alan mal  v pravom uchu nastrelený strieborný tunel. Booker zatvoril zápisník a strčil si ho do vrecka.

„Je ochotná spolupracovať s policajným výtvarníkom v zhotovení fantómového portrétu, až jej bude lepšie?“ Dúfal som, že toto bude ten prelom, v ktorý sme dúfali.

„Áno. Prebehnem portrét cez archív spisov, snáď bude nejaká zhoda“ Hodil mi na stôl ďakšiu fotku. „Zoznám sa s Barbarou Brown.  Táto stará fotka z vodičáka je jediná, ktorá sa našla. Snažím sa nájsť niečo novšie“ povedal Booker a napil sa z už prehriatej koly. Uškrnúc sa ju znovu zložil.

„Ešte si nikdy nepočul o ľade, Kid?“ Nevšímal som si ho, radšej som sa poriadne pozrel na fotku.  Tie modré oči mi boli známe.

„Tak sa zdá, že žije pustovníckym životom.“ Povedal Booker.

„Ešte ani nevieme určite, čo ju s tým všetkým vlastne spája. Ale to vieme, že Hoffman k nej každý deň prejde a nie s prázdnymi rukami.“

„Drogy?“ pýtam sa, prezriem si infomáciu pod fotkou. Podľa toho mala len dvadsaťpäť rokov, keď  sa tá fotka urobila, aj tak vyzerá staršia. Nie veľmi som sa tým zaoberal, lebo to bola len fotka na preukaz a tie nikdy nie sú vydarené.

„Ani v tom si nie sme istí. Niekedy príde s plnými nákupnými taškami a o hodinu  odchádza s prázdnymi rukami. Inokedy príde len s flašou vodky, ale keď odchádza, má plné nákupné tašky.  Už nás napadlo, že ho predvoláme na výsluch predtým, ako sme si všimli tých chlapíkov  v parku. Teraz dúfame, že nás privedie k nim. Niečo mi našepkáva, že oni sú tí veľkolepí hráči, ktorých hľadáme.“

„Prečo si si taký istý, že  je medzi ním a Barbarou Brown  drogové spojenie? Je možné, že  Hoffman je jej frajer.“ Nepochybujem o Bookerových slovách, len mi je ľúto tej ženy.

„Kvôli nej“ Hodil na stôl poslednú fotku zo spisu.

„Ma...“

„Maggie“  narovnal som sa a zodvihol fotku.

„Poznám ju. Je v poslednom ročníku na Port Fare High. Čo má s tým ona spoločné?“

„Ona je dcérou tejto ženy?“ Už pred otázkou som vedel odpoveď. Z tých dvoch párov modrých očí  žiaril rovnaký nešťastný pohľad.

„Aha. Navonok je to učebnicový príklad. Vychrtlá, chorobne vystávajúce kosti, kruhy okolo očí. Mohla by byť príkladom pre typický heroinový šmrnc (modelky).“

„Mýliš sa v súvislosti s Maggie. Ona je fantastické dievča. Má vynikajúci  študijný priemer a väčšinou aj obedňajšie prestávky trávi v knižnici. Nikto nespomínal, že by jej matka mala niečo spoločné s drogami, ale to som počul, ako  Maggin ex  Zack Finkle v šatni povedal niekoľkým chalanom, že jej matka je kompletná alkoholička.“

„Možno sa mýlim, ale hoď jeden pohľad na fotku, Kid.  Niečo s ňou nie je v poriadku“

Roztržito som prechádzal palcom po Magginej tvári na zväčšenej fotke, kým som si uvedomil, že ma Booker sleduje. Natiahol som sa po svojej teplej kole. Fuj. Booker sa naširoko zaškeril.

„Takže sa ti dievča páči?“

„Nie...ja..teda, je milá. Aj ostatní študenti ju úprimne majú radi. Do minulého týždňa chodila s jedným nepríjemným chalanom, ktorý v jednom kuse stále omielal to, že Maggie je príliš dobrá na trávu. Vraj sa aj kvôli tomu rozišli.  Ja úprimne pochybujem, že by sa Maggie ničila heroinom. Alebo s kokainom. “ Doložil som, aby som predbehol Bookera.

„Vyzerá, že je v rozpakoch, keď s ňou hovoríš?“

Odkašlal som si. „Ja som s ňou vlastne v skutočnosti ešte nehovoril“ Sklopil som oči, aby som skryl svoj pohľad plný obáv.

„Si nervózny v jej blízkosti, čo? Určite si sa zamiloval. Detská láska?“

„Sklapni, Booker“

„No , mlaďas, stojíš tu oproti skutočnému majstrovi. Takže, môj neskúsený kamarát, musíš postupovať nasledovne: sranduj s ňou, trochu ju naťahuj,  vieš, rozosmej ju. Musíš to narafičiť tak, aby ona bola nervózna v tvojej blízkosti. To je tajomstvo toho, ako dobiť ženy, priateľu!“

„Toto mi hovorí chlapík, ktorý už roky nemal žiadne rande“

„Lebo som sa rozhodol, že nebudem randiť“

„Pravdaže“  zasmial som sa. „Pozri, Maggie jednoducho vyzerá ako milé dievča. Je zlé si čo aj len predstaviť, že by mala niečo spoločné s tým svinstvom.“ Zase som sa začal hrať s perom a snažil sa tváriť nenápadne.

„Myslím, že bude lepšie, ak si vykašeš nohavice. Pripisujem ti to dievča k tvojmu poslaniu. Trochu menej sa staraj o decká, s ktorými teraz pracuješ a viac sa sústreď na slečnu Brown.  Nech sa stane tvojou novou najlepšou priateľkou.  Niečo sa deje v jej dome a môže o tom rozhodnúť len čas, či má s tým niečo spoločné aj ona, alebo nie.“

Zaklonil som hlavu a zastonal som.  Booker sa zasmial.

„ Máš moju úplnú dôveru“ Zozbieral fotografie a uložil ich späť do spisu a položil ho na stôl.

„To je ale isté, že je neskutočne chudá. Myslíš, že je anorektička?

„Neviem, možno“

„Pozvi ju na rande. Zišlo by sa jej poriadne výživné jedlo, alebo aj tri. A keď už budeš s ňou, skontroluj jej paže, či tam nemá vpichy po ihlách.“

„A predsa len, podľa teba ako to mám urobiť? ,Hej, Maggie, chceš sa najesť? Och, a len tak mimochodom, nevadí ak skontrolujem, či nemáš na rukách vpichy po ihlách?“

„Niečo vymyslíš“ . Postavil sa a vybral sa ku dverám.

„Ešte niečo, mladý. Buď veľmi opatrný!“ upozornil ma vážne.  „Má len sedemnásť, takže je vstupenkou do basy“

Hodil som po ňom pero, ale na milimeter som minul jeho hlavu.

„Pred týždňom mala osemnásť“ Booker sa zasmial a ponáhľal sa preč.

Zrútil som sa späť do stoličky a mal som pocit, že sa mi dvíha žalúdok.  Maggie nemôže byť drogistka, však? Frustrovane som si pošúchal tvár, pozrel som sa na fotografiu pekného dievčaťa so smutnými modrými očami a modlil sa, aby sa môj partner a starý dobrý priateľ mýlil.

Ale on sa zriedka mýli.