SYS - 16. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Grace robila všetko čo vedela, aby som prestala na všetko myslieť. Tancujeme, ale moja hlava sa točí okolo toho, aké ľahké to bolo povedať Zachovi. Aký dobrý pocit to bol byť v jeho náručí. Vystrašilo ma to, pretože by bolo pre mňa ľahké vrátiť sa späť.

Je to chlapec, ktorý ma naučil milovať. Je to chlapec, s ktorým som sa videla že zostarnem, mám deti a napriek tomu ma zničil.

„Bavíš sa?“ pýta sa ma Grace zadýchane.

„Veľmi,“ usmejem sa na ňu. Pravdou je...že sa chcem odplaziť do postele a plakať. Rovnako, ako nenávidím to, že som to povedala Zachovi bolí viac to, že som to vôbec povedala.

„Klamárka.“

„Len trochu.“

Oprie si hlavu o moje rameno. „Môžeme ísť.“

„Nie, je to v poriadku. Môžeme zostať dlhšie. Okrem toho, tvoj chlap ide týmto smerom.“

Chlap, ktorý sa po Grace pozeral celú noc ju žiada o tanec. Je to také smiešne. Viem, že sa jej v skutočnosti nepáči, ale tiež viem, čo pre ňu znamená vymaniť sa od Henningtona. Boh jej pomáhaj.

Pozriem na parket, kde sa objímajú Zach a Felicia. Predstavujem si seba, namiesto nej. Spôsob, akým je jeho telo cítiť, hrbole jeho hrudníka, jeho silné ruky a ako vie donútiť človeka zabudnúť na všetku bolesť. Keď sme boli deti dokázal odohnať všetky moje obavy. Nikdy som necítila strach. Tak veľmi som to na ňom milovala.  Myslím, že to bolo na jeho strate to najhoršie – neistota. Pozorovať Feliciu, ako to s ním zdieľa je ťažké. Pozná osobu, ktorou teraz je? Vie, o koľko je od nej lepším človekom?

Moje oči sa rozšíria keď uvidím, ako na mňa hľadí. Moje dýchanie sa zastaví a v tom pohľade niečo spolu zdieľame. Všetko, čo cítim je jeho ľútosť a všetko čo mu dávam späť je moje odpustenie. Otočím pohľad dúfajúc, že preruším spojenie, ale cítim sa, ako by už moje srdce nebolo v mojej hrudi.

Môžem to urobiť.

Už mu znova neprepadnem. Nie. Som opitá a nerozmýšľam triezvo.

Neschopná zastaviť svoju myseľ pozriem späť na neho. Usmeje sa na mňa, potom pozrie na Feliciu ako sa otáča a pozerá na mňa. Postavím sa a zamierim k baru. Nepotrebujem byť svedkom ich mileneckej hádky.

„Vyzerá to na problémy v raji,“  žmurkne na mňa barman a podáva mi drink.

„Nezáujem“ odmietam sa obzrieť, ale som si istá, že hovorí o Zachovi a  Felicii.

Zasmeje sa. „Mohli by sme si zahrať hru. Nevyzerá šťastný, keď nás vidí rozprávať sa spolu.“ Brent chytí moju ruku a nakloní sa ku mne.

„Dám mu malé postrčenie.“ Jeho ruka mi prebehne po perách a ja sa obávam, že ma ide pobozkať.

„Len hraj so mnou,“ zamrmle.

Zavriem oči a mierne otočím hlavu, takže ma vlastne nepobozká. Keď otvorím oči, Brent zašepká, „Práve odstrčil Feliciu od seba.“

„Ja, ... ja nie.“ Nie je nič, čo by som mohla povedať, aby som vyjadrila, čo cítim. Toľko prekliatych vecí blúdi mojou hlavou. Pozriem na nich a na očividne naštvanú Feliciu.

Rýchlo otočím hlavu a Brent žmurkne. „Tento je na mňa.“

Minúty ubiehajú a ja sa nútim nepozerať tam. Neprišiel, takže Brent zjavne prehráva. A prečo som vlastne čakala, že príde?

„Pres?“ Môjho ramena sa dotkne ruka a ja zhíknem. Pri pocítení jeho dotyku sa mi stiahne žalúdok.

Otočím sa na Zacha. Neviem, čo povedať.

„Presley, je tu problém. Musíme odísť.“

Naplní ma zmätok. „Čo tým myslíš?“

„Volal mi Wyatt.“

„Je v poriadku?“ vyskočím, keď sa ma zmocní panika. „Čo sa deje?“

Zach pozrie preč a ja začínam panikáriť. „Wyatt je v poriadku,“ povie rýchlo, „ale niečo sa stalo a my sa musíme dostať na ranč.“

„Mätieš ma.“

Zhlboka sa nadýchne. „Ide o Caydena.“

Moja ústa zostanú otvorené a moje telo ostáva ochromené. „Čože?“ pýtam sa bez dychu. „Cayden? Čo je s Caydenom?“ prakticky po ňom kričím.

Nezvládnem, ak by sa čokoľvek stalo mojim synom. Nevydržím ďalšiu stratu. Zomriem s nimi. Nebudem schopná sa z niečoho takého zotaviť. Som na pokraji zúfalstva.

„Trent a Cooper pracovali v kempe a chlapci vzali kone preč. Išli za nimi ale nemôžu nájsť Caydena. Hľadali všade a nič.“

„Oh, Bože!“ plačem. „Musíme ihneď ísť! Teraz!“ Kričím a beriem svoju peňaženku. Ja som bola vonku piť zatiaľ čo sa jedno z mojich detí stratilo v lese. Ihneď vytriezviem. Nemôžem myslieť na nič. Len na nájdenie môjho syna.  Panika a hnev víria v konfliktných emóciách. Toto sa nemôže diať.

„Brent, daj dokopy zopár ľudí. Potrebujeme toľko ľudí, koľko len vieme dať dohromady.“ Zach rozdáva príkazy.

Je to jeden z tých okamihov, keď cítite, že sa nič nehýbe. Som paralyzovaná strachom. Je to ako keby boli moje nohy prilepené k zemi.  Stojím nehybne, zatiaľ čo sa ľudia okolo mňa pohybujú. Zach sa dotkne môjho ramena a ja cúvnem.

 „Odchádzam.“ Preberiem sa zo svojho tranzu a vyrazím von.

„Poďme. Idem s tebou,“ povie a nasleduje ma von. Ponáhľam sa k svojmu autu.

„Zach,“ zavolá Felicia. „Čo to do pekla robíš?“

Nezastavujem sa. Nemám čas. Prebehnem cez dvere a uvedomím si, že tu nemám svoje auto. „Kurva.“

Otočím sa, aby som vzala auto Grace a vidím Zacha, ako odtláča Feliciine ruky zo seba. Kričí na neho, ako sa snaží ísť ku mne.

„Sakra, Felicia,“ kričí. „Odchádzam. Nikto nepozná ten les tak dobre, ako ja. Odvez sa odtiaľto s hocikým alebo choď pešo. Dokončíme náš rozhovor neskôr.“

Zach beží ku mne a ukazuje na svoje auto. „Nasadaj!“

Neváham. Obaja nastúpime a Zach hodí spiatočku. Nepoviem nič, keď rýchlo vyštartujeme  po prašnej ceste. Všetko, na čo môžem myslieť je, že Cayden musí byť vystrašený. Je sám v tme, vonku v lese. Je tu toľko veľa vecí, čo by sa mohli pokaziť. Nikdy nebol kempovať a nevie, čo robiť, ak sa stratí.

Toľko vecí som im mala povedať skôr, ako som s týmto súhlasila.

„Nemôžem...“ Moje srdce búši, keď rýchlo dýcham.

„Musí byť sám.“

„Bude v poriadku,“ Zach sa ma snaží ubezpečiť. „Nájdeme ho.“

„To nevieš.“

„Nájdeme ho Presley.“

Potrasiem hlavou, pretože mi nevie nič zaručiť. Viem, že chce pomôcť, ale s mojim šťastím...

„Nedávaj mi žiadne sľuby, Zachary. Už predtým si ich nedodržal.“

„Tento jeden dodržím.“

Prídeme k nám domov skôr, ako som si mohla predstaviť, alebo som to možno len tak cítila. Vybehnem z auta a Zach ma nasleduje. Môj ocko už čaká na verande.

„Ocko!“ utekám k nemu.

„Bude to v poriadku, zlatko.“ Jeho silné ruky ma objímu.

„Čo Logan?“ Pozerám sa okolo, keď sa môj dych zrýchľuje.

Ocko ma chytí za rameno a druhou rukou sa dotýka mojej tváre. „Je s mamou hore. Je v poriadku, ale je znepokojený.“

Pozriem sa a vidím mamu hore v okne. Vyrazím dnu ale ona potrasie hlavou a dá si prst na ústa.

„Nechaj ho spať,“ povie ocko potichu. „Nájdeme ho, Presley.

Cooper, Trent, Wyatt a všetky posily z ranču sú tu. Môj otec bol vždy veľmi smelý ale vyzerá trochu otrasený.

Už tu dlhšie nemôžem zostať. Pokiaľ je Logan v bezpečí, tak sa musím sústrediť na Cayden. Musím ho ísť hľadať.

„Aj my ideme von.“

„Myslel som na to.  Osedlal som kone s potrebnou výbavou. Ďalšia skupina sa vydá hľadať Caydena za dvadsať minút inou cestou.“

Vbehnem do stodoly. Zach mi je za pätami, pretože obaja vieme, že nemôžeme strácať čas.

„Môžeš jazdiť?“ pýta sa ma.

Vysadnem na koňa a pozerám na neho. „Ide sa!“

„V poriadku.“

Mierime k oblasti, v ktorej sú. Bude nám to trvať asi pol hodiny, kým sa dostaneme bližšie. Moje nervy sú rozdrásané, keď myslím na čas, ktorý sme stratili. Ale je oveľa ľahšie prejsť terén na koňoch, ako na aute. Nehovorím Zachovi nič. Časť mňa si ani neuvedomuje, že je so mnou.  Chcem len nájsť svojho syna.

Nakoniec sa dostaneme k rozľahlej oblasti okolo vodopádov, kde obyčajne kempujeme.

„Presley!“ Zach zavolá spoza mňa.

„Čo?“ Zvolám, ako mnou prúdi adrenalín.  „Nemáme čas. Musíme ho nájsť!“ Moje slová zo mňa vyletujú ako guľky, keď ženiem koňa dopredu, ale on mi schmatne opraty.

„Stop!“

„Ideme,“ hovorím pomedzi zuby. „Je to môj syn!“

Nezaujíma ma nič iné. Stáť tu a rozprávať sa je len strata času. Chcem nájsť Caydena. Bola som taká hlúpa, že som im dovolila ísť na ten výlet. Mala som vedieť že Cooper a pojebaný Trent ich nezvládnu.

„Musíš sa zastaviť. Potrebujeme plán. Premýšľaj chvíľu.“

Časť mňa ho chce kopnúť do vajec ale má pravdu. Ak sa budeme potulovať po lese, nikdy ho nenájdeme.

„Neviem, čo mám robiť.“ Hovorím cítiac sa viac bezmocná, ako kedykoľvek predtým.

„Kam by išiel? Čo má rád?“

Snažím sa sústrediť na to, čo sa ma pýta. Neviem, čo chlapci videli počas dňa. Neviem, či išli po nejakej špeciálnej trase, ale Cooper a Trent ich určite skontrolovali. Čo tu ešte je? Logan by prenasledoval zviera ale Cayden mal vždy rád vodu.

„Vodopády!“

Zach ma predíde, otočí sa a vyštartuje. Vyhýba sa stromom a vetvám. Môj kôň ho nasleduje a ja sa sústredím na to, aby som ho nestratila. Otec nám svieti zozadu na chrbát, takže trochu vidím.

„Cayden!“ zvolám dúfajúc, že ma počuje.

Počujem Zacha, ako robí to isté.

Zdá sa mi, že nám trvá večnosť, kým zachytíme  hučanie  vody.

Spomalím, svietim dookola baterkou a volám, „Cayden!“

„Choď vpravo, ja pôjdem vľavo.“ Vysvetľuje Zach.

Prezeráme celú oblasť vodopádov. Spln mesiaca svieti na cestu a pomáha nám osvetliť tmavý les.

„Prosím, Cayden!“ V určitom bode prejde môj krik do vzlykania. Som unavená, slabá a emocionálne na dne. Nechcem sa vzdať, nie, kým ma moje dieťa potrebuje. Ale slzy mi stále padajú, keď hľadám svoje dieťa.

„Cay!“ tak veľmi ho potrebujem. Je mi jedno, že je zlostný alebo vzdorovitý, chcem ho už mať v náručí.

„Cayden, prosím. Cayden!“

Zach ma predbehne a zoskočí z koňa. Chytí ma za boky a pomáha mi dole.

„Pozri sa na mňa,“ prikazuje mi. „Ja ho nájdem.“

„Musí byť taký vystrašený.“ Držím ho za ramená a trasiem sa.

„Je to moja chyba. Nemala som ho nechať ísť.“

„Nie je to tvoja chyba. Nič z toho nie je tvoja vina.“ Vezme moju tvár do dlaní a ja ho chytím za zápästie.

„Musíš byť silná. Viem, že si vystrašená, ale ver mi, Presley. Neodídem domov, kým nebude v bezpečí, okej?“

Verím mu. Hovorí tie  slová s takou autoritou, že viem, až to tak aj myslí. Pritlačí mi svoje pery na čelo a potom ma pustí.

„Nemôžem o neho prísť, Zach.“

„Nestratíš ho!“

Dám sa dokopy a pozbieram všetku silu, ktorú mám. Kde by ešte mohol ísť? Je tu tak veľa ciest. Zach a ja sa napijeme trocha vody a potom zavolá Wyattovi.  Rozprávajú sa o trasách, ktoré už prešli a naša oblasť bude teraz samotné mesto Bell Buckle. Každý je vonku na koni, na autách či dodávkach  a hľadá ho.

Zach zloží telefón. „Poďme pozdĺž rieky. Ak má rád vodu, dáva  zmysel, že by zostal blízko rieky.“

Práve teraz som stratila schopnosť robiť všetky rozhodnutia, tak len prikývnem a modlím sa, aby Zach našiel moje dieťa.