SYS - 14. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

„Vážne si myslíš, že sa môžeš schovávať večne?“ hovorí Wyatt opierajúc sa o stĺp. „Toto je na malých mestách najlepšie – sú vážne malé.“

Väčšinou som sa mu mohla vyhnúť. Udržať veci krátko a pracovne orientované.

„Neskrývam sa.“

Uškrnie sa. „Skrývaš sa oveľa viac, ako si len môžeš priznať.“

Je pol šiestej ráno a ja som čakala, že vonku to bude bezpečné. Moje sny  sa od toho bozku len zhoršovali. Teraz ku mne chodí Todd a obviňuje ma, že som Zacha milovala po celý čas. Viem, že všetko je to len moje podvedomie, ktoré na mňa hrá triky, ale zobúdzam sa zaliata potom každé ráno. Teraz bojujem aj so zaspávaním. Je to lepšie ako tie zasrané nočné mory. Ale keď myslím na Todda, som veľmi smutná. Všetky naše spomienky sú poškvrnené pretvárkou, ktorou ma kŕmil. Myslím na to, ako sa zobúdza do práce, oblieka a bozkáva ma na rozlúčku a po celý čas vedel, že to bola lož. Zaujímalo by ma, koľko ďalších lží mi povedal. Potom sa môj smútok zmení na hnev. Je to vyčerpávajúce.

„Všetci niečo skrývame, nie je to tak?“

„A čo skrývaš ty?“ Pýtam sa ho kráčajúc k nemu. Wyatt ma skúma, ako keby na to mohol prísť.

„Nehovoríme o mne. Poznám ťa, Presley. Musíš to niekomu povedať, miláčik. Zožiera ťa to.“

„Nevieš, o čom do pekla hovoríš.“

Zasmeje sa. „Si plná hnevu. Presakuje z teba. Drží ťa to od toho, aby si tu skutočne bola.“

Zavrtím v rozpakoch hlavou. Prečo na mňa musí tlačiť. Každý ma nechá trápiť mojou vlastnou cestou, ale nie Wyatt.

„Nemôžeš mi diktovať, ako mám zvládať svoj život. Máš sakra pravdu, som naštvaná. Ako keby si našiel niekoho v mojej situácii, kto by nebol naštvaný.“

„Nie  si prvý človek, ktorý sa musí vysporiadať so smrťou.“ Jeho hlas je plný sympatií, aj keď jeho slová už také nie sú.

„Ty nedržíš smútok, Pres. Ty s ťažkosťou prežívaš. Tí chlapci,“ ukáže na okno ich izby, „tí žijú. Pomáhajú na farme, smejú sa, spoznávajú rodinu, ktorú nepoznali. V skutočnosti žijú, ale ty?“ zastaví sa a v hrudi pocítim bolesť. Wyatt mi stojí tvárou v tvár. Jeho hnedé oči sú otvorené a úprimné. „Sotva si sa cez to všetko dostala.“

Wyattove ruky ma pohladia po ramenách.

„Neviem, ako cítiť niečo iné okrem hnevu.“

Prikývne. „Rozumiem hnevu.“

„Chcem to zastaviť.“

„Prejdi sa so mnou,“ nalieha Wyatt. „Je tu miesto, ktoré budeš chcieť vidieť.“

Moje voľby sú jednoduché – buď sa vrátim do postele a počká si ma to, alebo tomu budem čeliť teraz. No, tak to je, keď ma Wyatt nechá zájsť kdekoľvek. Je prekliato dobrý v manipulácii. A pravdou je, že je tu časť zo mňa, ktorá nechce byť sama.

„Fajn, ale nerobím to dobrovoľne.“

„Kedy si niečo urobila dobrovoľne?“ Smeje sa na vlastnom vtipe a odľahčuje náladu.

Pokrčím ramenami. „Možno raz.“

Kráčame cez pozemok k potoku, keď začína slnko vykúkať spoza horizontu. Keď sme boli deti, toto bolo naše miesto. Wyatt a ja by sme si sem prišli sadnúť na veľkú skalu uprostred vody. Rozprávali by sme sa o všetkých veciach, ktoré budeme robiť, o tom, ako by sme žili vedľa seba a naše deti by boli neoddeliteľné. Sny malých mestských najlepších priateľov.

„Vieš o tom?“ hovorí, keď sme dosť blízko na to, aby sme počuli vodu.„Čakám na teba, kým sa vrátiš domov.“

Pozriem na neho zmätená. „Umm,“ hovorím. „Som doma.“

„Nie, si stále tam.“ Povie. „Stále máš polovicu svojho srdca preč, kovbojka.“

Zakloní hlavu a pozrie sa na hviezdy.

„Bola si niekedy zvedavá, čo je tam vonku? Je tam veľký vesmír, naplnený toľkými ľuďmi, ktorí hľadajú niečo iné.“ Jeho oči sa stretnú s mojimi a potom pokračuje.

„Povedz mi, čo si želáš?“ Moje srdce praská ako realita, že moje želania nebudú nikdy vypočuté.

„Nezáleží na tom, čo si prajem. Ani jedno z nich sa nikdy nesplní.“

„O tom neviem. Vždy si môžeš niečo priať, ale to neznamená, že tvoje želania budú vypočuté. Niekedy si proste musíš vybrať, či to, čo si praješ je naozaj to, čo aj  chceš.“

„Okej.“

Stojíme na okraji vody, keď sa pozriem nad oblohu a premýšľam, kde je Todd. Či toto môže vidieť a počuť. Pýtam sa, či vie, čo je v mojom srdci a v srdciach chlapcov. Premýšľam o všetkých rozhodnutiach, ktoré som urobila a o ich dôsledkoch. Naše voľby sú niečím, čo považujeme za samozrejmosť, až kým už nemáme žiadne možnosti a vtedy sa chceme vrátiť v čase.

„Vysadni si,“ hovorí Wyatt skláňajúc sa predo mnou.

Vysmievam sa mu. „Nejdem na tvoj chrbát.“

„Ženská, ty musíš byť vždy tŕňom v zadku.“

Otočí sa, skrčí a chytí ma za kolená. Nemám ani chvíľu na odpoveď, keď si ma prehodí na chrbát.

„Wyatt Hennington! Daj ma dole!“

Brodí sa vodou. „Si si tým istá?“

„Nie,“ stonám. „Jedného dňa ma necháš urobiť to po mojom.“

„O  tom pochybujem. Zvyčajne si vyberáš zle. Myslím, že nám obom ušetrím bolesť hlavy tým, že to urobím po svojom.“

„Mala by si hovoriť.“

Ešte pár krokov a sme na skale. Zloží ma dole a ja skrútim svoje nohy tak, aby mal priestor.

„Poď sa porozprávať. Zostaneš tu tak dlho, kým sa nedostaneš cez svoje sračky.“

Nehovoriac o tom, že by som sa mohla vrátiť späť po svojich. Myslím tým – obe nohy vo vode. Myslím si však, že na to nebude dôvod.

„Čo chceš, aby som povedala?“

Priblíži sa a drgne do mňa ramenom. „Začni s tým, prečo si sa vrátila späť.“

„Môj manžel.“ Váham, potrebujúc sa nadýchnuť niekoľko krát pred tým, ako budem pokračovať. „Dostal nás do vážne zlej situácie.“

„Ako to?“

Oh, stále to isté. To je tá časť, s ktorou bojujem. Koľko informácií môžem skutočne odkryť? Prečo skrývam všetky jeho priestupky? Todd nám nenechal ani hovno, tak prečo ho bránim? Z časti je to hrdosť, viem to. Nechcem, aby ľudia videli, aká som bola nevšímavá. Pretože len blázon by si nevšimol, ako sa jeho život rozpadá.

„V žiadnej časti môjho života som nebola v obraze. Nevedela som, že Todd prišiel o prácu, alebo že sme boli zadlžení. Takže, keď Todd zomrel, mala som množstvo problémov, s ktorými som sa musela vysporiadať.“

Wyatt ma pohladí po chrbte. „Tak si sem prišla, aby si sa dala dokopy?“

„Prišla som sem ako bezdomovec. Prišli sme o všetko. Doslova. Bola som taká hlúpa, Wyatt.“

„Nebola si hlúpa. Tvoj muž ti to nepovedal, tak ako si to mala vedieť?“

Vypustím polovičný smiech. „Iba niekto tak sebecký a zahľadený sám do seba by nevedel, že manžela vyhodili z práce. Nemala som ani tušenie, ako zle na tom sme. Mohla som pomôcť, aby sme sa z toho dostali, ale Todd sa tváril, že je všetko v poriadku. Ale nebolo. Bolo to tak...tak...veľmi zlé.“

„Neviem, či si bola sebecká alebo si to len nechcela vedieť.“

To je pravda. Nechcela som vedieť nič. Nechala som ho, aby sa staral o všetky finančné záležitosti, pretože to bolo to, čo robil celý svoj život. Bolo pre neho prirodzené starať sa o účty a riadiť zvyšok nášho domu. Keď sa pozriem späť, uvedomujem si, že som bola ignorant. Mala som vedieť aspoň niečo o našej situácii. A ak by som mala byť úplne úprimná, nápis bol na stene, ale prekryla som ho farbou, aby som to nemusela vidieť.

„Myslíš si, že som patetická?“

„Jasné, že nie.“

„Som tridsaťpäťročná vdova s dvoma chlapcami a žijem so svojou matkou a otcom.“

Vzdychne. „Okej, možno trošku.“

Drgnem ho a on sa zasmeje. „Hlupák.“

„Pozri, život je hazard. Hrala si so svojimi kartami a prehrala. To z teba nerobí porazeného. Treba si len nájsť nového dealera.“

Potrasiem hlavou a zasmejem sa. „Mal by si prestať pozerať The Hangover (pozn. u nás ´Vo štvorici po opici´)  Nikdy si nebol vo Vegas.“

„Nepotrebujem ísť do Vegas, aby som sa naučil hazardovať.“

„Myslím, že je to lepšie ako citovať texty Kennyho Rogersa.“

„Hovorím vážne.“ Wyattov tón sa zmenil. „Nie si hlúpa pokiaľ niekoho miluješ alebo mu dôveruješ. Niekedy ťa ten druhý miluje tiež, inokedy sa zamiluje do tvojho brata.“

„Wyatt,“ hovorím potichu.

„Vieš, že ťa mám rád, odkedy si pamätám. Viem, že nikdy nebudeme spolu. Prijal som to už dávno ale rád ti pripomínam všetky tie sračky. Jedného dňa si vytiahneš hlavu zo zadku a napravíš bordel, ktorý ste obaja urobili.“

Wyatt mi hovorí o tom, ako sa cítil, keď odišiel Zach na vysokú. Nebol to spôsob, akým by ste odchádzali od svojich bratov. Vysvetlil mi, že mi to musí povedať, aby sa mohol pohnúť ďalej. Plakala som, keď mi objasňoval svoje city. Mala som ho rada, ale nie tak, ako chcel on. Povedal to aj Zachovi, čo nedopadlo dobre.

Moja ruka uchopí tu jeho a stlačí ju. „Bolo by to jednoduchšie, keby si to nebola ty.“

Obaja sme ticho, keď okolo nás preteká rieka. Zívnem a Wyatt si ma pritiahne bližšie. Nechám hlavu na jeho ramene so zatvorenými očami. Bolo by to úplné iné, ak by som si vybrala jeho. Wyatt by ma uzemnil. Nemal nikdy v úmysle to tu opustiť. Chcel viesť ranč svojej rodiny, usadiť sa a mať deti. Nejakým spôsobom sme obaja odbočili zo svojich ciest.

 Wyatt si prečistí hrdlo zobúdzajúc ma z polovičného spánku.

„Vychádza slnko. Je čas vrátiť sa späť.“

Zastonám. „Ešte päť minút.“

Zasiahne ma studená voda a ja zvresknem. „Stop!“

Vyskočím, keď pokračuje. „Dobré ráno, kovbojka. Som rád, že si pripravená vrátiť sa späť. Už som sa bál, že tu zostaneš spať navždy.“

„Nedivím sa, prečo si ťa ešte žiadna nevzala.“ Posmievam sa mu.

„Mám si ťa hodiť cez plece alebo budeš dobré dievča?“

Vyskočím mu na chrbát a mierime na pozemok. Pohybuje sa tak ľahko, keď mu moja hlava odpočíva na ramene. Wyatt ma nezloží, keď sa dostaneme na breh. Presne ako som čakala. Ide so mnou ďalej a ja odpočívam.

„Ďakujem ti za toto.“ Hovorím, ako sa blížime k domu.

„Ak to nebudem ja, s kým sa budeš rozprávať, nájdi niekoho iného. Nemáš nedostatok ľudí, ktorí by ťa milovali. Dokonca aj môj hlúpy brat – hocikoho.“

Prídeme k domu a ja mu zoskočím z chrbta.

„Nemyslím si, že sa so Zachom budeme tak skoro rozprávať.“

Vzhliadne a usmeje sa. „Nebuď si tým taká istá, miláčik.“

Otočím sa a nájdem Zacha sediaceho na schode. Tvár mu zakrýva klobúk a je jasné, že zaspal. Skurvysyn.

„Prečo?“ pýtam sa nebies. „Prečo ma takto mučíš?“

„Buď ho prebudíš ty alebo ja.“

„Idem do vnútra. Odkáž mu, že mu nemám čo povedať.“

Nezaoberám sa ním. Ten bozk sa stal pred dvomi týždňami a odvtedy bol ticho ako rádio. A neviem ani o žiadnych klebetách, žeby sa on a tá diabolská štetka rozišli. Tak je jasné-  zas a znova – že si Zach vybral niečo iné. Nemala by som byť prekvapená. Nemalo by ma to raniť. Nič pre neho neznamenám. Do pekla, v tejto situácii by som mala byť ako doma. Nuž, môžem si za to sama. Čokoľvek, nezáleží na tom. Nechcem sa s ním rozprávať a ani nemusím.

„Prisahám,“ zabručí Wyatt keď mierim okolo neho k domu. Nestarám sa, ak si myslí, že sa správam ako dieťa. Zaujímalo by ma, či vie, čo jeho brat urobil počas jazdy, ktorú zmanipuloval. Rada by som videla a mala radosť z toho vidieť, ako nakope Zachovi riť.

*************************

S povzdychom si sadnem na posteľ. Hodiny ukazujú pravé poludnie. Nepamätám si, žeby som zaspala, ale očividne som to urobila.

Rýchlo sa oblečiem a zamierim na prízemie.

„Ahoj, miláčik,“ hovorí mama a vidím, ako šúpe zemiaky.

„Bola som zvedavá, kedy sa k nám pripojíš.“

„Prepáč, mami. Musela som zaspať.“

Usmeje sa a vráti sa späť k vareniu.

„Nespala si. Myslela som, že by si mohla len odpočívať.“

Moje oči vystrelia hore pri je slovách. Myslela som, že som to dobre skrývala. Zrejme nie.

„Moja myseľ sa nikdy nezastaví.“

Položí nôž na linku, utrie si ruky a obíde pult. „Mohla by si dnes ísť do mesta. Napríklad si dať urobiť vlasy.“

Zastonám. Ísť do miestneho kaderníctva je ako vrátiť sa do roku 1980. A nielen kvôli tomu, že odvtedy nerenovovali, ale i preto, že ich štýl účesov sa tu zasekol. Je jasné, že sa nemôžem ďalej skrývať.

„Možno zbehnem do Nashvillu,“ poviem ležérne.

Vysmeje sa mi. „Myslím, že dostaneš oveľa lepšie služby v meste. Zavolám a uvidíme, či má Victoria niečo voľné.“

Mama nestráca ani minútu a vyberie sa k telefónu.

„Ránko,“ vraví ocko vchádzajúc dnu.

Moja matka ziape do telefónu a ocko sa uškrnie. „Zachráň ma, ocko.“

Usmeje sa a pobozká ma na líce. „Ó, dievčatko, niet  žiadnej záchrany, keď si niečo vezme do hlavy.  Chlapci plánujú neskôr pomôcť Cooperovi so senom pokiaľ potrebuješ pomoc.“

„Moja najväčšia obava.“

„Zdá sa, že sa im tu páči.“ Položí klobúk na stôl. Sadnem si a vezmem si mafinu.

Tak veľmi, ako som si podvedome želala, aby to tu nenávideli som teraz rada, že sem zapadli. Mali toľko zmien a ťažkých časov, ako som mala aj ja. Som vďačná za môjho brata, Wyatta aj môjho ocka, pretože mi ich pomáhajú viesť.

„Snažia sa. Myslím, že je ťažké prísť z mesta sem.“

„Bolo skvelé sledovať ich s koňmi. Sú na to predurčení. Neváhali pomôcť ani Zacharymu.“

Mafin mi spadol na zem. „Čo?“ skoro som zvrieskla. „Čo tým myslíš ´pomôcť mu´?“

Postavím sa a snažím sa upokojiť, ale každý sval v mojom tele je napnutý.

„Zach priniesol kone, ktoré si ty odmietla ísť vyzdvihnúť. Keby si prestala byť tak sakramentsky tvrdohlavá, nemusel sem ísť celú tú cestu.“

Vysmievam sa. „Celú cestu?“ Prosím. Je to menej ako míľa a zvykol ju prejsť každý deň. „ Kedy odišiel?“

Ocko stojí, dáva si klobúk na hlavu a vzdychne. „Je s chlapcami.“

Nepoviem ani slovo. Odchádzam a zamierim k dverám. Nemá dovolené byť v blízkosti mojich detí. Nechcem ho nikde okolo nás. Ak by sa niekedy dozvedeli pravdu o mne a Zachovi, prinieslo by to príliš veľa otázok. A tiež nechcem, aby ho mali radi.

Idem k výbehu, kde vidím sedieť chlapcov na plote. Ich nohy visia a obaja sa nakláňajú dopredu. Zach stojí pred nimi s koňom a počujem, ako sa na niečom smejú. Zastaví ma to v chôdzi. Obaja chlapci sa smejú.  Tak veľmi mi tento zvuk chýbal. Spadne mi slza, keď sa mi zovrie hrudník. Už je to tak dávno, čo bol niekto z nás šťastný. Tak veľa mesiacov pocitu prázdnoty.

Zachove oči sa zdvihnú a uzamknú sa s mojimi.

Pred chvíľou som bola taká naštvaná a teraz nemôžem nájsť ten pocit. Cayden a Logan boli pri mne smutní alebo bez výrazu. A tu sa s ním zdajú opäť kompletní.

„Nie je vždy kreténom.“ Wyatt do mňa šťuchne, keď vidí, na čo sa pozerám.

„Diskutabilné.“

Zach a chlapci sa znovu začnú smiať. Podáva chlapcom opraty a ja ich vidím prechádzať okolo s obrovským úsmevom.

„Kedy sa už zobudíš, Pres?“ Frustrovane pozriem na neho. Som unavená z jeho nátlaku.

„Nie.“

Zdvihne ruky v kapitulácii. „Nepovedal som ani slovo.“

Zastaví sa len na sekundu a potom znovu otvorí svoje ústa. „Ale poviem ti, že..“

„Nemôžeš si pomôcť, však?“

„Mám pocit, že títo chlapci potrebujú, aby sa ich mama usmievala a smiala. Potrebujú vidieť, že je v poriadku, a  byť šťastní.“

Wyatt obtočí ruku okolo môjho pásu. Pritiahne si ma a Zachove oči ma znovu nájdu. „Milujú ťa, Presley. Vidia ťa a sledujú ako ťažko to znášaš. Je pre deti ťažké vidieť takto ich mamu. Tak ukáž im, že majú dovolené byť šťastní.“

Možno má pravdu. Nechcem, aby si mysleli, že nie je v poriadku znovu žiť. Chcem, aby boli šťastní. Do pekla, aj ja chcem byť šťastná. Chcem prestať vidieť tú noc. Zabíja ma to. Mám pod očami tmavé kruhy, šaty sú mi voľné a som taká unavená.

Pomaly kráčam k výbehu a držím sa pohromade. 

„Chlapci,“ hovorím s úsmevom.

„Mami!“ Logan pribehne. „Pozri, toto je môj a toto Caydenov nový kôň!“

„Fíha!“ som prekvapená. „Nevedela som, že máte svoje vlastné kone.“

„Nie je to úžasné?“

„To naozaj je. Už ste ich pomenovali?“

„Nie! Cay!“ Logan zakričí na brata. „Musíme im dať mená!“

Chlapci utekajú a cvičia s nimi do kruhu klus. Usmejem sa. Zakaždým, keď kôň urobí niečo nové, obaja ožijú.

Pripomenie mi to Vianoce, kedy sme im s Toddom dali bicykle, ktoré chceli. Museli sme ich obliecť do piatich vrstiev, aby sa mohli vonku bicyklovať v mraze.

„Nemôžem uveriť, že im to Cooper a ocko dovolili,“ hovorím sama sebe.

Pozriem na Zacha, ktorý sa usmieva. „No, tvoj otec kúpil dva nové kone, ale myslel som si, že by možno chceli mať chlapci svoje vlatné.“

„Urobil si to?“ pýtam sa ho. „Dal si im dva kone?“

„Nemôžu žiť na farme bez koní.“

„Zach,“ zašepkám. „Je to príliš.“

Moje srdce sa zväčšuje vďakou. Kone nie sú lacné. Hennington Horse Farm bola vždy extrémne lukratívna. Chovajú, cvičia, prepravujú a predávajú niektoré z najlepších koní v štátoch. Toto gesto presahuje všetko, čo si zaslúžim.

Naposledy, čo sme sa videli, som mu strelila facku. Teraz je tu a dáva mojim obom deťom koňa. Pripomína mi chlapca, do ktorého som sa zamilovala.

„Spomínam si, aké je to byť dieťaťom. Viem si predstaviť, že to pre nich nie je jednoduché. A kôň môže byť dobrým terapeutickým nástrojom. Spomeň si na to, koľkokrát sme odišli jazdiť, aby sme si prečistili myseľ. Prišli o otca, majú nový domov a nepoznajú tu nikoho...“

Cítim sa ako taká suka. Prejde celú túto cestu kvôli mojim deťom a ja som sem chcela prísť a udrieť ho po tvári. Pozriem sa na chlapcov a vidím, že milujú svoje nové kone.

„Vďaka, Zach. Vážne neviem, čo povedať. Som naozaj bez slov...“

„Stačí, ak povieš  ´Ďakujem, Zachary.´“ usmeje sa. „´Si ten najmilší, najkrajší človek, ktorého som kedy stretla.´“

Smejem sa. „Stále žiješ v bludnom svete.“

Obaja tu stojíme a pozeráme sa na chlapcov. Wyatt k nim vbehol do výbehu a ukazuje im zopár trikov.

„Si si tým istý? Je to veľa peňazí. Ak je to problém, môžeme niečo...“

„Rozhodne nie.“

„Naozaj si to nemal robiť.“

„Naozaj som to urobil. Chcel som to pre nich urobiť. A pre teba.“

Ani ich poriadne nepozná, ale vždy mal veľké srdce a cit pre deti.

„Prajem si, aby som ti mohla zaplatiť.“

Zachova ruka ma chytí za rameno. „Nenechal by som ťa.“

Pozriem sa na miesto, kde sa jeho ruka dotýka mojej kože a obaja ustúpime.

„Pozri, to , čo sa stalo pred dvomi týždňami...“

„Nie,“ odpoviem rýchlo. Posledná vec, o ktorej sa chcem rozprávať je tá prekliata jazda autom. Prinieslo by mi to jedine nežiaduce emócie.

Vzdychne a odvráti pohľad. „Čím viac budeme predstierať, tým to bude horšie. Nemal som ťa pobozkať.“

„Nie, to si teda nemal.“

„Viem, že nie si pripravená.“

„Nie som pripravená?“ smejem sa. „Pripravená na čo? Na skutočnosť, že máš priateľku? Môj manžel zomrel pred menej ako šiestimi mesiacmi. Alebo možno je to tým, že sme sa nevideli...“ ohhh, zastavím a v hlave počítam, „sedemnásť rokov.“

„Nehovorím, že chcem, aby sme boli spolu, Presley. Myslím tým, že nie si pripravená odpustiť mi niečo, čo vieš, že bolo správnou voľbou. Alebo aspoň voľbou, ktorú by urobil každý.“

Vzdychnem a zatvorím oči. Ide to stále dookola.

„Správne pre teba, Zach. Bola to správna voľba pre teba. Je to v mojom živote bežná téma.“ Hneď ma to zasiahne. Milujem ľudí, ktorí si vyberú samých seba predo mnou.

„Čo to znamená?“

„To znamená, že to nebola pre nás najlepšia voľba. Nebolo to to, čo som chcela. Bolo to to, čo si chcel ty. Keby si ma tam nevytiahol a neopustil, mohla som byť iná. Nie som nahnevaná preto, že si to vzal. Som nahnevaná preto, že si rozhodol o našom živote bez toho, aby si sa so mnou o tom porozprával.“

Krúti hlavou a vzdychne. Zach by nezačal hrať v profiligách. Myslel si, že by tam boli peniaze, ale zabudol, že Triple-A hráči sotva zarobia nejakú mzdu. Plus, nebola som pripravená na tento život.  Hovorili sme o tom, že by po jeho seniorskom ročníku podpísal zmluvu, ale nie na začiatku jeho juniorského ročníka.

Boli sme spolu takmer tri roky a všetko dobre fungovalo. Potom zistenie, že to všetko urobil bez jediného slova, proste – zabolí.

Všetko, čo som chcela bolo slovo o tom, aký by bol náš život.

Hruď mám takú ťažkú, že nemôžem hovoriť. Som taká unavená z toho prekliateho  kolotoča. Chcem preč. Toto je minulosť, ale stále si ju prenášame do súčasnosti.

„Môžeme prestať? Prosím! Je veľa vecí, ktoré by som chcela zmeniť v tom, ako sme to v minulosti zvládli. Nechcem sa viac hnevať.“

Pristúpi ku mne. „Myslel som na teba.“ Jeho hlas je tichý. „Myslel som na to, ako by som mohol  byť konečne mužom, ktorého si vo mne videla.“

„Nechcem to robiť.“

„Bol som pripravený dať ti všetko. Dal by som ti všetko.“

„No, teraz to môžeš dať Felicii.“

Zach ustúpi. „Všetko som jej povedal.“

Moje srdce divoko bije. „Odpustila ti?“

Študuje moju tvár. „Rozumie, že je to pre nás oboch ťažké. Felicia už nie je to dievča, ktoré si pamätáš.“

„Možno, že nie. Neviem... mne sa zdá rovnaká.“

„Mám to.“ Zachov hlboký hlas znie pobavene.

„Máš čo?“

„Ty ma nechceš. Dala si to jasne najavo, ale ani nechceš, aby som bol s niekým iným. Myslela si, žeby som žil sám a žialil za tebou, Presley?“

Znova, urobíme jeden krok vpred a dva kroky vzad. Jasné, že som si to nemyslela. Priala som si to, ale nemyslela som si, že by sa to stalo. Veľmi som sa snažila nemyslieť na Zacha. To, že ho milujem ma skoro zlomilo. Aj po všetkých tých rokoch, keď na neho myslím, moje srdce po ňom túži. Zach je kúsok mojej duše, ktorá chýba. Ale už viac nie je môj.

„Vďaka za kone. Možno, že raz budem schopná jednať civilizovane.“

Zdvihnem obočie a buchnem ho do hrude.

Zach pristúpi. „Viem, že to možno nechceš počuť, ale vždy tu budem pre  teba. Bola si súčasťou môjho života, odkedy si pamätám. Neznášal som, že už nie si. Chýbala si mi.“

Jeho oči zostali zamerané na mňa. „Neprejde deň, kedy by som na teba nemyslel. Tak ak odo mňa chceš, aby som bol ten zlý chlapec... fajn. Budem ním, pretože si myslím, že potrebuješ niekoho, koho by si nenávidela.“

Zalapám po dychu krútiac hlavou.  „Nikdy som ťa nechcela nenávidieť.“

„Ale urobila si to a ja to beriem. Strávil som dosť rokov nenávidením samého seba. Len si spomeň na to, čo som povedal.“

Nie je cesta, ktorou by sme sa vrátili. Už nie som dievčaťom, ktorým som bývala. Oceňujem jeho gesto, či už je úprimné, alebo vzišlo z pocitu viny. Ale keď príde na mňa, nie je tu vítaný. Neviem, či môžem byť kamarátka s niekým, koho som milovala – milujem – tak veľmi.