SYS - 10. kapitola

Překlad: JankaEs
Kor.: Noemi

„Ja viem,“ hovorím Angie, ako upratujem chlapcom izbu. „Tiež mi chýbaš.“

Bolo ťažké zvyknúť si na to, že ju nevidím každý deň. Nemá ani tušenie, čo mi spôsobuje počuť jej hlas. Časť zo mňa sa chce usmievať a je šťastná, že sa s ňou rozpráva. Strašne mi chýba. Ale tá druhá časť zo mňa sa chce schúliť a plakať.

„Nemôžem tomu uveriť, že mi teraz voláš po prvýkrát. Vedela som, že budeš zaneprázdnená, ale myslela som, že by si mohla párkrát zavolať.“ Jej zranený tón hovorí za všetko.

Sedím na kraji postele a cítim sa byť prázdna.

„Prepáč.“ Nechcem jej klamať a dávať jej nejaké posraté ospravedlnenia, ktoré by ma nechala povedať.

„Pochopila som to, Presley. Ale chýbate mi tu.“ Preskočí jej hlas. Nie som jediná, ktorej sa otočil život hore nohami. Angie prišla o brata a potom aj o mňa a chlapcov.

„Kedy myslíš, že sa vrátiš domov?“

Nemyslím si, že tomu úplne rozumie. Faktúry z kreditných kariet, kapitál, ktorý vybral a to všetko na moje meno. Bola som spoluvlastník. Buď podám žiadosť o osobný bankrot – čomu som sa chcela za každú cenu vyhnúť, alebo žiť tu a platiť platobný plán, ktorý mi určili.

Spadne mi slza, keď zápasím s pravdou. „Ja neviem. Ak nevyhrám v lotérii, tak to chvíľu potrvá.“

„To sú kecy. Vieš to, však?“ Zastaví sa a potom začne svoju vlastnú triádu.

„Nemala by si byť kvôli nemu potrestaná. To ON urobil toto všetko. Pobral nové kreditky. Nie ty. Je to smiešne a nespravodlivé. Takže ste sa s deťmi museli presťahovať, predala si svoju časť pekárne a pracuješ pre rodičov. Neurobila si nič z toho, tak prečo by si do pekla mala za to zaplatiť?“

Hnev sa vo mne stupňuje, keď ju počúvam. Uchopím pevnejšie košeľu v mojej ruke a nechám vybuchnúť zlosť vo mne.

„Pretože bol skurvený zbabelec! Urobil nám to! Chceš odpoveď? Leží pri Toddových nohách.“

Angie zhíkne. „Ja...som..“ snaží sa hovoriť.

Viem, že som jej ublížila, ale pre toto sme sa spolu doteraz nerozprávali. Hnev sa zmení na smútok, keď si uvedomím, čo všetko na ňu hádžem. Neurobila mi to ona a tiež si nezaslúži moje nepriateľstvo.

„Prepáč, bol to tvoj brat. Preto je pre mňa ťažké s tebou hovoriť. Som naozaj nahnevaná, Ang. Myslím tým, hlboko v mojej duši.“ Plačem.

„Nie som smutná, ani po tom už viac netúžim. Potom sa cítim vinná, že sa takto cítim,“ priznávam pocity, ktoré som držala uzamknutné.

„Prepáč. Môžeš mať pocity.“ hovorí.

„Je to pre mňa teraz iné. A keď sa s tebou rozprávam, spomínam na život, ktorý som mala. Prácu, ktorú som vždy chcela, dom, ktorý som milovala a priateľov, ktorých som musela opustiť.“

Nepovie nič, ale počujem ju vzlykať.

„Pripomínaš mi ho. Pripomínaš mi šťastie, ktoré som kedysi mala. Bolí ma hovoriť s tebou a bolí ma vedieť to.“

„Tiež som nahnevaná, Presley. Stratila som všetkých.“ Vzlyká. „Tiež mi urobil do života dieru. Bojujem s rovnakými pocitmi. Len ťa tu chcem späť. Chcem späť svoju najlepšiu kamarátku a sestru.“

Bolesť v jej hlase ma láme. Ublížiť jej je posledná vec, ktorú by som kedy chcela urobiť.

„Prajem si, aby to bolo iné.“

„Želám si veľa vecí.“

Obe sme ticho, snažíme sa vychladnúť z emocionálneho výbuchu a surovej pravdy.

Angie si prečistí hrdlo. „Ako je v Bell Buckle. Držíš sa v pohode?“

„Je to...rovnaké.“

„A ako sa tam páči chlapcom?“

Usmievam sa. „Prekvapivo dobre, po počiatočnom šoku. Milujú sa motať okolo Coopera a Wyatta. Caydena to ťahá ku koňom a Logan, poznáš ho, je to s ním ľahké.“

Je to jediná vec, za ktorú musím byť veľmi vďačná. Možno stratili otca, ale získali dva mužské vzory.

„Wyatt je na vašom ranči?“

Do riti. „Áno, je tu predák.“

Viem si predstaviť, ako sa jej v hlave točia kolieska. Dala som jej päť sekúnd na to, aby prišla ďalšia otázka.

Päť.

Štyri.

„A čo Zach? Je jeho sprostá riť stále v Los Angeles? Či kdekoľvek to kurva odišiel?“

Angie nie je Zachov fanúšik. Keby to mohla vrátiť späť, vykastrovala by ho.

Zach nemá ani tušenie, v akých ťažkostiach ma nechal. Ale Angie áno. Zdvíhala ma zo zeme a nútila ma žiť.

„Zach je tu.“

„Noo, dúfam, že si ho nakopala, vyfackala alebo mu spôsobila nejakú inú fyzickú bolesť. Muselo to byť skvelé, keď si sa na ňom vyzúrila.“

„Áno,“ nemôžem jej povedať, čo cítim. Cítim sa, ako keby jedna časť zo mňa klamala tej druhej. Sieť je už taká obrovská a zamotaná, že ani neviem, kde začína. Lži o tom, ako zomrel Todd. Lži o tom, ako sa cítim, keď vidím Zacha. Lži o výške môjho dlhu. Dusí ma to.

„Musím ísť, Ang. Sľubujem, že čoskoro zavolám.“

„Okej,“ hovorí sklamaným hlasom. „Ľúbim ťa.“

„Tiež ťa ľúbim.“

Zložím a pretriem si tvár. Nikdy som pred ňou nič netajila. Nikdy som jej neklamala, ale toto nie je niečo, čo s ňou môžem zdieľať. Ani neviem, čo to je. Mám tie staré pocity. Je to normálne. Myslím tým, že Zach bol moja prvá láska. Znamenal pre mňa celý svet veľmi dlho, tak samozrejme, že keď ho vidím mi prináša nostalgiu. To je všetko, čo to je.

*******

Samozrejme, že ma moja mama požiada, aby som šla do mesta a vyzdvihla jej niečo, čo potrebuje na prípravu večere. Zdá sa, že ona a Wyatt majú rovnaký plán. Vystrčiť ma z ranču a donútiť ma, aby som sa vysporiadala so životom v meste. Inak som si viedla s predstieraním dobre.

Idem do obchodu, ktorý nie je väčší ako malá komora, ale obsahuje viac položiek ako veľký obchod s potravinami. A to ma mätie.

Schmatnem veci, ktoré potrebujem a idem k pokladni.

 „No,“ hovorí pani Rooney, keď sa na mňa s úsmevom pozrie.

„Bola som zvedavá, kedy ma sem prídeš pozrieť.“ Pristúpi a pritiahne si ma do náručia.

„Poď sem a nechaj ma, nech si ťa obzriem.“

Nezmenila sa veľmi. Jej vlasy stále visia na boku chrbta, ale teraz sú oveľa šedivejšie. Ale sú to jej oči, ktoré si pamätám najviac. Má tie najmilšie oči. Jeden pohľad a hneď sa cítim lepšie.

„Je mi ľúto, že to nebolo skôr,“ vravím objímajúc ju späť.

Pani Rooney bola jediná, ktorá sa ma nepokúšala zadržať. Bola to moja najobľúbenejšia osoba v meste. Pamätám sa, že keď som bola malá chodila som sem za ňou a všetko jej vravela. Bola ten typ človeka, ktorému môžete otvoriť dušu a nikdy vás nebude súdiť. Cítila som sa vinná, že som sem až doteraz neprišla.

S úsmevom sa vracia naspäť. „Rozumiem, prečo sa skrývaš, drahá.“

„Neskrývam sa.“ Bránim sa.

„Nie? A ako by si to nazvala, keď tu už vyše mesiaca bývaš a odišla si z domu len zopárkrát?“

„Regulácia.“

Pani Rooney sa usmeje a pokrúti hlavou.

„Si iná. Tvoja mama neustále hovorí o tých dvoch malých chlapcoch. Povedz mi, koľko majú teraz rokov.“

Dám jej viac informácií o mojom živote. Hovorí mi o tom, ako zle jej muž spadol a zlomil si nohu. Pracovala nadčasy aby pomohla. Poviem jej všetko o chlapcoch, Philadelphii a mojom pekárstve – všetky dobré veci.

Aj keď slon v miestnosti rastie každú minútu.

„Presley,“ povie tichým hlasom. „Skutočne mi je ľúto, že tvoj manžel zomrel.“

Moje pery vytvoria tenkú čiarky. Je to ako keby zakaždým, keď ho niekto spomenie som stiahnutá späť. Smútok je nekonečný boj, ktorý z vás vysaje to, čím ste boli predtým. Nebudem tá istá osoba, ktorou som bola pred piatimi minútami. Bola som prinútená tvrdšie čeliť životu a chrániť sa za každú cenu.

„Vážim si to.“

„Čo sa stalo, zlato? Si taká mladá na takú veľkú stratu vo svojom živote.“

Zasmejem sa vyhýbajúc sa otázke.

„Necítim sa byť taká mladá. Pamätám si, ako mi všetci vraveli, že tridsiatka sú tie najlepšie roky života. Mám tridsaťpäť, ale cítim sa na sedemdesiat.“

Dúfam, že nezaznamená odchýlku. Je jedným z mála ľudí, ktorým nechcem hovoriť polovičnú pravdu.

Rovnako je to jediná cesta, ako ochrániť deti aj seba.

„Počkaj, kým budeš mať šesťdesiat!“ uškŕňa sa.

„Vedela si, že tu žije Zach? Je to ako keby sa k vám osud vrátil. Oh, je s Feliciou. Je to to isté dievča, ktorým vždy bola.“ Dramaticky si vzdychne. „Už si ho videla?“

Telefón jej zazvoní a mne to dáva perfektnú príležitosť neodpovedať. Pristúpi a objíme ma pred tým, ako sa odtiahne a pozrie. „Vždy si bola pekné dievča, ale určite si vyrástla v prekrásnu ženu. Nezáleží na tom, na koľko rokov sa cítiš, stále si nádherná.“

Odchádza dozadu zdvihnúť telefón a ja nechávam dvacku na pulte. Toto miesto je tak odlišné od mesta. Je tu oveľa viac odpustenia. Nemajú obavu o peniaze, pretože všetko tu funguje „Zaplatím ti neskôr...“ spôsobom.

„Vieš, že má pravdu?“ ozve sa za mnou známy hlas, ktorý by som spoznala kdekoľvek.

Obraciam sa berúc tašku s potravinami. „Pravdu v čom?“

Z pier mu skĺzne hlboký úškrn. Zadržujem mrzutosť, ktorú som cítila ešte pred niekoľkými sekundami. Prešli sme od toho, že sme sa nevideli niekoľko rokov  k tomu, že teraz je všade. Preferujem prvú možnosť.

„To, že si stále nádherná.“

„Vážne, Zachary?“ vravím blahosklonne. „Kde máš priateľku?“ pozerám okolo neho predstierajúc, že skutočne chcem vidieť tú diabolskú štetku. „Nechal si ju u plastického chirurga? Psychiatra? Ani jeden z nich nebude vhodný.“

Ospravedlňujem Feliciu z viacerých dôvodov, ale ten hlavný je, že chcem vedieť, čo urobí? Bude ju brániť? Bude ma znovu ignorovať? Zdá sa, že nemá rád, keď mu ju pripomínam a ja by som chcela vedieť, prečo? Wyatt ju otvorene nenávidí rovnako, ako väčšina ľudí, ktorí museli vydržať byť okolo nej.

„Felicia je v práci. Som si istý, že by ťa tiež rada stretla“ zdvihne obočie.

„To si radšej zožeriem svoju ruku. Okrem toho, evidentne sa jej nepáčilo, keď sme sa spolu predtým rozprávali.“

Uškrnie sa predtým, ako sa skloní. Moje srdce uháňa, keď sa dostáva ku mne bližšie. Položí päťdolárovku na môj účet.

„Je na to dobrý dôvod, miláčik.“ Je tak blízko, že sa nemôžem ubrániť tomu, aby som sa ho nadýchla. Všetko, čo cítim je on. Slnko, tráva, hlina – celý Zach. Vonia ako domov. Pomaly sa mi začne šmýkať z rúk taška s nákupom, ktorú držím.

„Potrebuješ s tým pomôcť?“ pýta sa.

Bola som v ňom taká stratená, až som zabudla, že niečo držím v ruke. Sakra.

Prehodím si tašku do druhej ruky a snažím sa usmiať.

„Som v pohode.“

„Áno, Pres. To určite si.“

Prisahala by som, že sa ma dotkol. „Snažíš sa to urobiť  horším, ako to je?“

Jeho oči ma skúmajú. „Tým, že poviem že si stále krásna, alebo tým, že vravím, že to zvládaš dobre? Nevidím, ako robím niečo horším.“

Možno som bola hlúpa.“Prepáč.“

Musím sa od neho dostať preč. Idem k dverám, ale Zach ma nasleduje. Otvorí mi ich a núti ma, aby som sa okolo neho musela pretlačiť. Prajem si, aby Wyatt zostal a zachránil ma.  No nemám také šťastie.

„Ako si sa sem dostala?“ pýta sa Zach, keď zistí, že pred obchodom nie je zaparkované iné auto, len to jeho.

„Wyatt musel odísť o pár miest ďalej vyzdvihnúť nejaké veci pre Coopera.“

Potreboval dodávku, no to ja tiež. Tak sme sa dohodli, že ma tu vyloží a cestou späť ma vyzdvihne alebo môžem ísť peši. Samozrejme, že ísť o pár miest ďalej znamenalo, žeby som sa v meste zasekla na niekoľko hodín, tak som sa rozhodla ísť späť peši. Je to len pár míľ a aspoň budem mať priestor na rozmýšľanie. Ale tajne som dúfala, že by ma mohol počkať.

Wyatt. Predtým, ako očividne odišiel.

„Práve som ho videl. Vravel, že keď som tu ja, on môže ísť. Nevedel som, že čakal na teba.“

Zasraný Wyatt. Prisahám, že to ten bastard naplánoval. Je mŕtvy.

„Pekné od neho.“

„Môžem ťa hodiť späť na ranč,“ ponúkne sa Zach. „Je to na tebe.“

V skutočnosti sa mi nechce kráčať, ale nie je šanca, že s ním sadnem do auta. Do TOHO auta.  Do auta, v ktorom sme strávili toľko nocí robením vecí, ktoré by sme nemali robiť. Na tom prednom sedadle sme si odovzdali toľko lásky. Nemyslím, že v ňom môžem znovu sedieť s ním.

Zach mi pozrie do očí a jeho ramená klesnú. Je to ako by sme obaja mysleli na to isté.

„Môžem ísť peši.“ Môj život už je bolestivý a komplikovaný. Nebudem si ho robiť ešte ťažším. Byť mu nablízku je dosť ťažké, pretože sa snažím držať späť. Viem, že už nemáme šancu. Ani ju nechcem, ale on je  dôverne známy. A ja som sama. Pripomína mi pohodlie.

Vzhliadne s náznakom sklamania. „Si si istá?“

Usmievam sa a prikývnem. „Vďaka za ponuku.“

Vyhodí kľúče do vzduchu, chytí ich a odchádza.

Urobím pár krokov a obloha sa otvorí. Tvrdo a rýchlo sa rozprší a dážď zamáča moje vlasy a oblečenie.

Ponáhľam sa pod markízu, ale Zach vybehne z auta ku mne a vezme mi tašku s nákupom.

„Poď. V tomto daždi nepôjdeš peši.“

Porážka ma pohlcuje. A on znova vyhráva.