Oblivion2 - 26. kapitola

Překlad: Noemi

Rozbehol som sa bez auta rovno cez les, rýchlejšie ako kedy predtým. Bol som len rozmazaný fľak, nedotýkal som sa nohami zeme.

Pod kožou mi vrela panika s hnevom a zarývala sa mi do mäsa. Odtlačil som ju, vypustil, zdolal a preletel som cez Petersburg.

Vtedy začalo znovu snežiť. Keď som vyletel z lesa na betónovú vedľajšiu cestu. Uvidel som Deeino auto, ale ani ona ani Adam nikde neboli.  Do riti! Vedel som, že ma nepočúvnu.

Najprv som zacítil silnú olejovú prítomnosť Arumov, potom ako som vyšiel na vyvýšeninu zbadal som pred Katiným domom dve autá. 

Blakeovu aviu

A jeden Expedition.

Z okna Katinej obývačky presvitalo ostré biele svetlo. Energia sa vo mne pohla a tiahla ma dopredu.  V tom momente som vedel, že to robí Kat.  Že ako sa dostala cezo mňa ku energii Zdroja som nemal ani poňatia, ale cítil som to. Ten  ťahavý pocit ma neoslabil, ani mi nebol nepríjemný, ale vedomie, že to robí ona ma pohnalo skoro letieť dopredu. Ani som nespomalil, ked som vyletel po schodoch na verandu a vsotil som dvere dovnútra, aby som sa ocitol zočivoči utekajúcim Arumom.

Vo svojich vlastných podobách vyzerali akoby boli z dymu a oleja, ich tmavé tiene kĺzali po stene až po strop.

„Už aj odchádzate?- opýtal som sa. „To je urážlivé“

V momente som sa dostal do svojej pravej podoby a siahol som po energii Zdroja. Toho bližšieho Aruma som zlikvidoval jediným úderom a zameral som sa na druhého.  Vyletel do vzduchu a rozpadol sa na tisíc kúskov ako tá misa, ktorá spadla Ash. Smerom k stropu lietali útržky pripomínajúce atramentové škvrny a potom sa rozplynuli.

Z toho, čo som uvidel v obývačke, mi zovrela krv v žilách.

Dee ležala na zemi hruď sa jej dvíhala a klesala. Vedľa nej Adam....bol mŕtvy. Jeho skoro úplne priesvitné telo ležalo nehybne a v jeho strieborných žilách už neobiehala krv.

Skutočne bol mŕtvy.

Surová bolesť do mňa udrela takou silou, že som sa skoro poskladal.

Mal som ho rád ako brata a teraz som cítil, akoby som znovu stratil Dawsona.  Z utrpenia vyvrela zo mňa horúca ohnivá zúrivosť. Zodvihol som hlavu.

Medzi mnou a Kat stál ďalší Arum a Kat, ona...sväté hovno!...sa vznášala vo vzduchu a jej dlhé kučery sa vznášali okolo jej hlavy. Okolo nej bola ostrá bielo červená žiara, taká ako moja. Jej žiarenie pulzovalo. Moja vzbĺkla, ked som zbadal, že Arum sa priblížuje k nej. Boli sme odlišné strany tej istej mince.

Cez auru jej žiary som videl jej podliatiny, okolo úst a pod nosom zaschnutú krv a vedel som, že všetko čo som si o tom kreténovi myslel bola celý čas pravda.  On jej ubližoval.

Povedz mi, čo sa stalo – prosil som ju v myšlienkach.

Zapulzovalo jej žiarenie.

Bol to Blake.  Celý čas pracoval pre MO spolu so svojim strýkom.  Je to Vaughn. Preto sem poslali Blakea, lebo majú v rukách toho, čo ho premenil. Chrisa.  Ním vydierali Blakea. Medzitým vrazila jednu Arumovi, nasmerujúc ho ku mne. Vaughn sa dohodol na niečom, o čom Blake nevedel. Vaughn chcel odovzdť Arumom - Residonovi Adama...telo Adama...ale Dee to nedovolila.

Počul som dosť.

Kat otočila  hlavu. Vaughn sa práve snažil otvoriť okno. Keď sa mu to nepodarilo, schytil stojatú lampu. Kat ho jedným pohybom zastavila  a vytrhla mu lampu z ruky.

Okolo mňa prebehol ten bastard Blake. Arum využil ten okamih a vyletel do stropu. Zvrtol som sa a vybral som sa za nimi.

Na príjazdovej ceste sa objavili tri postavy: Andrew, Ash a Matthew. Chcel som ich zastaviť. Nebolo by dobré aby takto videli Adama...ale nebol čas. Arum a Blake ušli.

Arum bol ešte na príjazdovej ceste, keď som ho zasiahol  jedným zábleskom. Oveľa silnejším a koncentrovanejším  ako dnu.  Toľko aj stačilo.  Zvrtol sa vo vzduchu , zmeravel a o sekundu sa rozpadol a padol na sneh ako šedý popol.

Otáčajúc sa okolo som hľadal Blakea. Zbadal som ho pri Katinom aute, ale vtedy vybehol Vaughn spoza auta, padol na kolená a plaziac sa snažil ujsť smerom k Expeditionu. Keď sa skryl za karosériu vytiahol zbraň.

To teda nie, nikam nepôjdeš.

Vystrel som ruku. Expedition urobil salto a prevrátil sa. Kov škrípal, sklo sa trieštilo. Kútikom oka som zbadal, že Blake uteká.  Behom chvíle som ho dobehol.  S vydesenými roztvorenými očami na mňa zízal. Otvoril ústa, ale schytil som ho za hrdlo a v podstate som v ňom udusil slová. Otočil som ho a hodil na Katine auto tentoraz už v ľudskej podobe.

„Nemáš ani poňatia aké bolesti ťa onedlho čakajú. Za každú odreninku, čo si spôsobil Kat zaplatíš desaťnásobne.“ -  zodvihol som ho do výšky, nohami len hlúpo klimbal. „A ja si to veru vychutnám“

„Daemon!“ - zvrieskla Kat a zbehla z verandy.

Zaznel výstrel. Raz. Druhý. Tretí.

Trhol som hlavou v smere zvuku a usmial som sa.  Guľky zastali niekoľko cemtimetrov od mojej tváre vo vzduchu. Pozrel som Vaughnovi do očí.

„Toto si veru nemal robiť“

Na Vaughnovej tvári sa zračilo zdesenie, keď pochopil.

„Nie...nie!“

Náboje sa zvrtli a s bolestivou rýchlosťou sa vrátili k odosielateľovi.  Trafili Vaughna do hrude, a ten sa zrútil. Sneh znečistili tmavočervené škvrny.

Blake sa mi vytrhol z ruky, podkol sa o vyčnievajúci nárazník, trochu sa tackal, ale získal rovnováhu, rozbehol sa a Kat ho hneď nasledovala. Obaja využili svoje získané schopnosti a neuveriteľnou rýchlosťou leteli. Aj ja som sa vybral za nimi. Prakticky ma vystrelilo, ked sa Blake otočil a strelil lúč svetla dozadu, ktorý trafil Kat do hrude a hodilo ju o pár krokov späť.  Zaťal som sánku keď ju nasledujúci lúč trafil do ramena ale zreval som, keď ju tretí trafil do nohy a Kat padla na kolená.

„Ľutujem,Katy!“ – povedal trasúci sa Blake. – „Ľutujem. Nemal som inú možnosť!“

Zmenil som sa do vlastnej podoby  a skĺzol som ku Kat, ked sa postavila.

Čo s ním chceš urobiť?

Za...zabil Adama. Kat sa zakývala, vietor sa jej chytil do vlasov.

Zabil ho. A zranil Dee.

Z toho som sa skoro prestal úplne ovládať. Agresívna ničiaca sila sa zo mňa uvoľnila.  Podišiel som k Blakeovi a znovu som prevzal ľudskú podobu.

„Mnohí dnes zomreli“ šepla Kat.  Blake pohľadom  blysol k nej.

„Ľutujem...tak veľmi mi je ľúto! Nechcel som, aby sa to stalo.  Len som chcel zachrániť Chrisa.

Zovrel som ruky v päsť. V tom momente ma vôbec nezaujímal Chris, ale skutočne mnohí zomreli dnes večer.  Adam. Arumovia. Vaughn. Už som zabil troch ľudí a veľmi som túžil pridať k nim ešte štvrtého na ten môj hrozný zoznam. Veľmi...ale to by znamenalo, že spolu s Blakeom zabijem aj Luxena a Chris bol ešte podľa všetkého stále živý. To by Znamenalo zvýšiť počet na zozname na päť. Blake by si to bol zaslúžil, ale ...

Blake si roztrasene vzdychol, zotrel si krv pod nosom.

„Ja...“

„Sklapni!“ – zreval som naňho. „A zmizni.  Zmizni skôr než si to rozmyslím!“

Na Blakeovej tvári sa objavilo surové prekvapenie.

„Ty ma necháš ísť?“

Pozrel som sa na Kat, ale ona bez slova sklonila hlavu. Bola práve tak hotová ako ja.

„Choď. Nikdy, nikdy sa nevracaj späť“- poučil som ho. „Ak ťa ešte raz uvidím, zabijem ťa.“

Blake sa ešte chvíľu ani nepohol, potom sa zvrtol a ušiel. Díval som sa za ním a potom som sa otočil ku Kat. Zatackala sa nabok, kolená jej vypovedali službu.  Zachytil som ju skôr akoby sa zrútila a premenil som sa do vlastnej podoby.

Moje inštinkty prevzali kontrolu. Ako mi vkĺzla do  náručia, položil som jej ruku na záhlavie a uzdravoval som ju.  Bože, bol som taký naštvaný, ale rozpúštal som jej podliatiny a bolesť. Veľmi by som bol rád, aby som mohol vymazať aj všetko ostatné: všetky klamstvá, výčitky svedomia, s ktorými sa teraz bude musieť vyrovnať, trápenie, ktoré bude hlbšie ako fyzická bolesť, lebo toto všetko..tomuto všetkému sme mohli zabrániť, ak by ma jedoducho bola počúvla.

Prižmúril som silno oči, stisol som jej boky ešte viac. Pritiahol som si ju  a ťažko som prehltol dúfajúc, že mi zmizne tá hrča z hrdla. V hrudi sa mi zväčšovalo napätie čoraz viac. Položil som si tvár na vrch jej hlavy a položil som sa spolu s ňou do snehu. Hrdlo som mal úplne zovreté.

Daemon?

Prstami som jej vklzol do vlasov.

Hovoril som ti, že mu nemožno veriť.

Kat striaslo.

Je mi to ľúto. Myslela som...myslela som, že  ak sa naučím bojovať, môžem ťa ochrániť, môžem ochrániť vás všetkých.

Zdvihol som hlavu a pomaly som sa zmenil do ľudskej podoby.  Neveriaco som sa na ňu dole díval a od zlosti  sa mi triaslo skoro celé telo.

„Daemon, ja...“

„Neospravedlňuj sa! Len sa neospravedlňuj!“ Spustil som ju zo svojho objatia na zem  a krátko s horkosťou som vydýchol.

„Celý čas si vedela, že pracuje pre MO?“

„Nie“ – vstala, ale zatackala sa. Zachytil som jej lakeť a podržal som ju kým nestála stabilne. Vtedy som ju pustil. Musel som. Po bledej tvári jej tiekli slzy.

„Prišla som na to pred pár dňami, ale nebola som si istá“

Pred pár dňami?

„Do riti!“ – vybuchol som. „Keď si sa vybrala sama ku Vaughnovi?“

„Áno. Ale nebola som si istá.“ Zdvihla krvavú ruku a skoro si ňou hrabla do vlasov. „Už vtedy som ti to mala povedať, ale nebola som si istá a nechcela som ti pridávať ďalšie starosti.“ Zlomil sa jej hlas. „Nevedela som...“

Odvrátil som sa a stisol sánku.

„Adam zomrel. Dee  skoro prišla o život.“

Zalapala po dychu.

„Ľut...“

„Nie! Neopováž sa,ospravedlňovať!“ - zreval som na ňu a oči mi zasvietili v nočnej tme. „Adamova smrť zničí moju sestru. Povedal som ti, že nemôžeme dôverovať Blakeovi a pokiaľ sa chceš naučiť bojovať, ja ťa budem učiť. Ale nepočúvala si ma, Kat.  Sama si si privolala do života MO. Len dobrotivé nebo vie, na čo všetko prišli.“

„Nepovedala som mu nič!“ – znovu sa jej zlomil hlas. „Nepovedala som mu, že ty si ma liečil“

„Myslíš, že na to neprišiel?“- zúžil som oči.

„A keď si bola plná modrín? To tiež urobil on, však? Pri cvičení ťa zranil, však? A ty si nikdy ani na sekundu nemala podozrenie, že niečo s ním nie je v poriadku?  Do pekla s tým! Katy, ty si mi klamala rovno do očí! Nedôverovala si mi!“

„Ale áno, ja...“

„Hovno!“ – kričal som jej do tváre.  „Nehovor, že mi dôveruješ, keď vidím, že si to nikdy nedokázala“

Kat neodpovedala. Nemohla nič povedať. Mal som pravdu.

Enegia zo mňa vyletela bleskom a narazila rovno do jedného kmeňa.  Skrípajúc sa vylomil a zletel na neďaleké stromy. Kat vyľakane zalapala po dychu.

„Všetkému tomuto bolo možné predísť. Prečo si mi nedôverovala?“

Tentoraz sa mne zlomil hlas.  Katine slzy jej znovu tiekli po tvári.  Urobil som krok k nej,ale zastavil som ten pohyb.

„Bol by som dal na teba pozor“

V pohľade sa jej objavila bolesť. Natiahla sa ku mne, ale ja som sa jej vyhol, potom som sa otočil a nechal som ju tam v tej mrazivej zime, aká sa uhniezdila aj na mieste môjho srdca.