Oblivion2 - 20. kapitola

Překlad: Noemi

Trhol som hlavou nabok a a vyvalil som na ňu oči.

„Čože?“

„Dawsonovu pria...“

„Pochopil som čo si povedala!“ – hrabol som si do vlasov. Nebol som schopný uveriť tomu, čo práve povedala.

„Odkiaľ vieš, že to bola ona, Kat? Nikdy ste sa nestretli.“

„Videla som ju na obežníku stratených osôb. Tú tvár nemožno zabudnúť.“

Posadila sa a trela si rukami kolená.

„Bola to ona“

„Sväté hovno...“ Hodil som sa k nej na pohovku a spustil som ruky medzi kolená.  Nedokázal som to pochopiť.  „Kde si ju videla?“

„Na pošte, po škole“

„A to si doteraz čakala, aby si mi to povedala?“ – ticho som sa zasmial. „Lebo si cvičila s Bilbom, a musela si počkať, aby odišiel, skôr ako mi to povieš?“

Rukami si stlačila kolená a prikývla.

„Ľutujem. Ale teraz som ti to povedala“

Prikývol som. Pohľad mi padol na vianočný stromček, ktorý som jej pomáhal ozdobiť. Nebesá, akoby odvtedy uplynuli celé veky.

„Takže...ani neviem , čo mám povedať. Beth žije?“

Prečistila si hrdlo.

„Bola s Brianom Vaughnom, Daemon. Je v DOD.  Zastavili a otvorili sa dvere na aute, tak som ju zbadala.  Brian zatvoril dvere a vyzeral nahnevaný.“

Pomaly som sa k nej otočil. Dívali sme sa navzájom do očí.

,,Stratil som sa v čase, kým som po tej šokujúcej  správe, pochopil. Celý môj svet sa mi rozbil v tom okamihu a znovu sa obrovskou rýchlosťou dal dokopy a na deväťdesiatdeväť percent  som si bol istý, že sa niečo stalo s Bethany a Dawson ju vyliečil. Keďže som vedel ako to zmenilo Kat a pokiaľ to, čo hovoril Blake je pravda a pokiaľ DOD hľadá ľudí podobných ako Kat, nepotreboval som veľa na to, aby som uhádol, že za tým, čo sa stalo s Dawsonom a Bethany je DOD a nie Arumovia.

Nejako prišli na to, že Dawson urobil to, čo je zakázané. Ale ako?  O tom som nemal ani poňatia.  Ale v tom momente to ani nebolo dôležité, lebo vošli do môjho domu a kurevsky mi do očí klamali. Vytrhli nám pôdu spod nôh a všetko bolo klamstvo.

Možno bolo všetko klamstvo.

    Lebo pokiaľ Bethany žije a je v rukách DOD, potom Dawson...aj on môže žiť.

Vyskočil som a proti vlastnej vôli som sa zmenil do svojej pravej podoby.

Tak hrozne vo mne vrela zlosť. V izbe bol zrazu vietor a na vianočnom strome sa triasli ozdoby.

Keď som sa ozval každé moje slovo malo príchuť hnevu.

Bola s agentami? Ministerstvo za to všetko môže?

„Neviem,  Daemon,  ale nie to je najhoršie.  Odkiaľ by vedeli v DOD, že sa čokoľvek stalo medzi Dawsonom a Bethany, len ak...“

Len ak im to niekto prezradil. Moje svetlo vybuchlo a izbu zahalila vlna horúčavy. Ale Dawson to nepriznal ani mne, že vyliečil Bethany, alebo že sa vôbec niečo stalo. Ako by to mohol vedieť niekto iný? Ak by ich niekto iný videl okrem mňa,  mohol mať podozrenie, že výsledok bude taký  a prezradil ich...

S rozšírenými očami prikývla.

Aj ja som na to myslel.Musel to byť niekto, kto to vedel a to veľmi zúži okruh možných podozrivých.

Poukazovalo to na niekoho, koho poznám a komu dôverujem. Komu dôveroval aj Dawson.

Šírila sa zo mňa horúčava.  Ešte nikdy som necítil takú veľkú zúrivosť. Akoby ožila vlastným životom.

 Dozviem sa, kto nás zradil. A postarám sa o to, aby si želal, bárs by sa nikdy nebol dostal na túto planétu.

Kat sa postavila a vyhrnula si rukávy.

Damon?

Prekvapilo ma, že som počul jej hlas v hlave, lebo to nerada robila. Sústredil som sa na ňu.

Počujem čo hovoríš.

Pauza.

Viem, že si sa rozhodol pre pomstu, ale teraz je najdôležitejšia otázka: čo ak ešte Dawson žije?

Dostal som sa bližšie k nej.

Potom neviem, či mám byť šťastný alebo smutný.  Keď žije, ale pokiaľ ho skutočne DOD ukrýva, ako to podľa všetkého vyzerá, čo za život to žil posledné dva roky?  V hrdle sa mi utvorila hrča horkej chuti. Čo s ním urobili?

Veľmi ma to mrzí, Daemon. Veľmi, veľmi.  Ale pokiaľ žije, tak...tak žije. Natiahla sa a siahla do svetla, hľadala moju hruď  a dotkla sa jej.

Moje svetlo sa zatriaslo a blikalo, potom sa ukľudnilo.

Ale znamená to niečo, však?

Áno, určite. Znamená.

Cúvol som a prinútil som sám seba vrátiť sa späť do ľudskej podoby.

„Musím zistiť, či žije môj brat. A ak nie...“- uhol som pohľadom a zovrel som sánku. „Tak potom to, ako a prečo zomrel.  Je pochopiteľné, že chcú mať Beth, ale prečo môjho brata?“

Kat si sadla a utrela si dlaňou čelo.  Ako otočila ruku zbadal som, že  má na koži tmavofialovú škvrnu.

„Nevie...“ - zalapala po vzduchu, keď som ju schytil za ruku.  „Čo to robíš?“

Obrátil som jej zápästie a zvraštil som obočie.

„Čo je toto?“

„Prosím? – pozrela sa dole na ruku.  „Nič. Poobede som sa udrela o pult.“

Ľadová ruka mi zovrela srdce, ako som sa pozrel do jej očí.  Nahýnajúc sa nad Kat bolo pre mňa opäť ťažké uchovať si ľudskú podobu. Príliš mnohoraké pocity vo mne vírili.  Ale aj vtedy je tá modrina taká ako stopa jednej ruky.  Akoby ju niekto príliš silno schmatol za zápästie. Myšlienky na Bethany ale aj na Dawsona  sa dostali  do úzadia v mojej hlave. Niekto jej ublížil? No pravda, bol som si skoro istý, kto.  – Blake.

„Skutočne to bolo tak? Lebo ak nie,  len mi povedz a prisahám, že  s tým viac nebude mať problém.“

Roztrasene sa zasmiala, ale dvihla pritom oči k stropu.

„Áno Daemon. Tak to bolo. Ježiši!“

Sledoval som ju prenikavým pohľadom. Musel som sa rozhodnúť.  Alebo jej budem veriť, alebo zabijem Blakea bez nejakých dôkazov.  Hoci som to necítil tak, že by som potreboval nejaké dôkazy, aby som ho odpratal.  Kat sa neusmievala a ja som ťažko vydýchol.  Neklamala by o tom, lebo to nebolo nič oproti nožu, ktorý do nej hodil. Kvôli cvičeniu by nemala mať modriny na sebe a nedokázal som si predstaviť, žeby Kat ochraňovala Blakea.

Posadil som sa na pohovku a znovu som myslel na Beth a Dawsona. Do hrudi sa mi zaryla drobná iskrička svetla, ale bál som sa – desil som sa  ju uchopiť. Ak by som to urobil a Dawson by predsa nežil, bolo by to ako znovu ho stratiť.

„Nepovedz to Dee!“ – prosil som ju. „Dovtedy nie, kým nenájdem nejakú stopu, alebo niečo.  Nechcem aby vedela, niečo pochybné“

„Ako chceš nájsť nejakú stopu?“

„Bethany si videla s Vaughnom, však?“

Kat prikývla.

„No ja náhodou viem, kde býva Brian. A on pravdepodobne vie kde držia Beth aj to, čo sa stalo s Dawsonom.“

„Odkiaľ vieš kde býva?

Od tej chvíle ako nám ho prišili na krk som sa postaral o to, aby som vedel, kde býva ten bastard.

„Mám svoje metódy“

Kat zbledla.

„Počkaj! No nie. Nemôžeš ísť za ním. Je to šialenstvo aj  nebezpečné“

„Akoby ťa zaujímalo, čo sa so mnou stane, kote“ – zdvihol som obočie.

Kat spadla sánka.

„Zaujíma ty, idiot. Sľúb mi, že neurobíš nejakú blbosť“

Žeby sa o mňa skutočne starala? Kto vie?

„Nesľúbim niečo, čo by som aj tak nedodržal“

„Och,  do....! Si tak kurevsky rozčuľujúci! Nie preto som ti to povedala, aby si sa hneď vybral  urobiť nejakú hlúposť“

„Neurobím. Je možné, že je to riskantné a bláznivé, čo plánujem, ale preto ešte to bude dôkladne premyslený stupeň  hlúposti.“

„To je upokujujúce“ – vyhlásila gúľajúc očami. „Takže, odkiaľ vieš, kde býva?“

„Keďže ma obklopujú samí takí ľudia, ktorí sú pre moju rodinu potenciálnym nebezpečenstvom snažím sa ich sledovať tak ako oni mňa.“ – oprel som sa o pohovku, narovnal som si chrbát, ešte aj ruky som si natiahol.  Zbadal som, že ma sleduje, ale nevenoval som tomu pozornosť. „Prenajal si byt v Moorefielde, ale neviem presne, ktorý to je.“

Kat sa zívajúc pohniezdila.

„A čo budeš robiť? Budeš stanovať pred tým blokom?“

„Áno“

„Čože? Trpíš syndrómom  Jamesa Bonda?“

„Je to možné“ povedal som.  Len by som potreboval jedno auto, ktoré by nespoznali tak ľahko.  Tvoja mama zajtra pracuje?“

Zdvihla obočie.

„Nie, poobede má voľno a bude pravdepodobne spať,ale...“

„Jej auto by bolo ideálne“ – pritiahol som sa k nej bližšie. „Aj keby Vaughn už to auto videl, nebude mať podozrenie, že by mohlo byť jej.“

„Nedovolím, aby si odniesol auto mojej mamy“

„Prečo?“ usmial som sa na ňu. „Som dobrý šofér.“

„To nie je podstatné“ – oprela sa o pohovku. „Nevezmeš to auto bezo mňa“

„Ty sa do toho nezamiešaš“ – pozrel som na ňu prísne.

Narovnala sa v sede.

„Ak potrebuješ auto mojej mamy, dostaneš ho aj so mnou. Akciová ponuka, dva v jednom!“

Poklepal som si bradu a pozrel na ňu.

„Dostanem ťa? No, tak to už fakt znie ako zaujímavá ponuka“

Začervenala sa.

„Partneri, Daemon“

„Aha“ - postavil som sa a podišiel k dverám. „Zajtra po škole, buď pripravená! Použi všetky prostriedky, aby si sa zbavila Bartholomewa! A nepovedz mu ani slovo! Budeme sa hrať na špiónov vo dvojici“

                                                    ***

Na druhý deň večer, akonáhle sa zotmelo, vyšiel som z domu a čakal som pri aute Katinej matky. Nie skutočne som si naplánoval večer, bude to improvizácia, ale keď uvidím Vaughna, trochu sa s ním porozprávam. V tom mi nič nemôže zabrániť, ani ja sám.

Kat sa ukázala niečo po pol šiestej a ticho za sebou zatvorila dvere. Natiahol som sa po kľúčoch.

„To si vyhoď z hlavy. Je to auto mojej matky, takže ja šoférujem.“

Odpovedal som jej temným pohľadom, ale nechcel som míňať čas hádaním sa. Sadol som si na miesto spolujazdca a hneď som zistil, že toto nebude pohodlná jazda.  Toto auto navrhli pre trpazlíkov.

Kat zaškúlila na mňa, keď naštartovala  a smiala sa.

S poskladanými nohami, som jej vrátil temný pohľad, hoci bolo príjemné, až veľmi príjemné,  počuť zase jej smiech. Otočila sa s vozom aj rádio nastavila na rock a ja, len aby som ju hneval som ho preladil na inp stanicu, kde spieval nonstop Elvis. Moorefield nebol ďaleko, ale pri pohľade na Katinu tvár by ste si mohli myslieť, že to bude dlhá cesta. Vysunula bradu a ja som sa radšej pozeral von, aby som skryl úškrn.

„Ako sa ti podarilo striasť Butterfacea?“

„Povedala som mu, že budem s matkou. Netrávim s Blakeom každú sekundu čo nespím“

Odfrkol som si.

„No čo je“  - chvíľu mlčala. „Takže, čo je? Vieš čo s ním robím. Nechodíme do kina“

„Skutočne viem, čo s ním robíš?“ – opýtal som sa potichu a díval som sa na míňajúce sa stromy.

„Áno“

Stisol som sánku, potom som sa otočil ku nej, už ako sa dalo v tom tesnom priestore.

„Vieš, nemali by cvičenia  s Bradleyom vyplniť celý tvoj život. Niekedy by si si mohla vybrať malú dovolenku“

„Niekedy by si sa mohol pridať. Bolo dobre, keď...si pomohol. Keď si tam bol“ – priznala.

Aj ja som jej rád pomáhal dovtedy, kým ju kretén skoro zabil.

„Vieš akú mám mienku o tejto veci. Ale bolo by dobré, keby si sa viac nevyhýbala Dee. Chýbaš jej.  A to je takto dosť na hovno“

„Ľutujem“

„Ľutuješ?“ – mrkal som.“Čo ľutuješ? Že si mizerná  kamarátka?“

„Nie som naschváľ mizerná kamarátka, Daemon“  - hlas mala plný hnevu.  „Presne vieš. Čo sa okolo mňa deje.  Ty sám si povedal, aby sme Dee vynechali z tej veci. Tak jej len povedz, že ma to mrzí.“

„Nie“

„Mohli by sme sa o tom porozprávať?“

„Aj odpoveď na túto otázku je...nie“ – odsekol som, ale potom som nepovedal nic viac, len som ju navigoval k tej časti mesta, kde býval Vaughn. Dovtedy som sa neozval, kým nezastala v strede medzi šestimi blokmi, na ktoré som zúžil svoje pátranie.

„A ako ti ide cvičenie?“

„Keby si prišiel, mohol by si to aj sám vidieť.“

Zákerne som sa usmial.

„Ešte stále dokážeš zmraziť veci? Aj ich hýbanie ti ide?“ Keď  pritakala, pozrel som sa pozornejšie na jej tvár. „Mala si odvtedy nejaké nečakané výbuchy enegie?“

„Nie“

„Tak prečo ešte stále cvičíte? Chcela si dosiahnúť, aby si ovládala svoje schopnosti. Už ich ovládaš.“

Zastonala.

„Nie to je jediný dôvod, Daemon,  a to je aj tebe jasné“

„Neverím“ – zatlačil som sa dozadu na sedadle. Sakra, trpnú mi nohy.

„Bože, ako dobre, že  sa po krk hrabeš v každej mojej osobnej záležitosti  a pritom vyhlasuješ, že sa ich odmietaš zúčasniť.“

„Rád sa rozprávam o tvojich osobných záležitostiach. Väčšinou sú zábavné, a dá sa na nich pobaviť“

„Ale mňa to nezabáva“  naštvala sa.

Vzdychajúc som sa snažil pohodlnejšie umiestniť.

„Toto auto je na hovno“

„Bol to tvoj nápad. Podľa mňa je dokonale pohodlné.  No možno je to tým, že ja nie som veľká ako hora.“

Uškrnul som sa. „No ty máš veľkosť ako drobná bábika“

„Ak mieniš zase začať o tom, že som bábika s prázdnou hlavou, ublížim ti“ – ovinula si rukou retiazku. „Rozumel si?“

„Áno, madam“

Díval som sa, ako sa díva cez čelné sklo. O pár minút začala zívať.  Hoci z okolitých pouličných lámp veľa svetla v aute nebolo, predsa som videl , že každá črta jej tváre svedčí o únave. Už týždeň som ju sledoval.  Zo dňa na deň sa jej stav zhoršoval.

„Vyzeráš vyčerpane“ vzdychol som si.  „Dee sa o teba bojí. Neustále mi omieľa, že sa mám na teba pozrieť, že čo je s tebou.“

„Óh, takže sme sa vrátili tam, že chceš svoju sestru urobiť šťastnou. Dostanem bonusový bod za otázku?“

„Nie.“  Natiahol som sa k nej a jemne som jej bradu otočil ku sebe.

„Ja sa obávam. Kvôli tisícim veciam. A nenávidím to, nenávidím ten pocit, že nemôžem urobiť nič. Že sa história zopakuje a darmo to vidím jasnejšie ako slnko, nemôžem proti tomu nič urobiť.“

Ticho si vzdychla.  Pohľadom  ma skúmala, potom zodvihla ruku a ovinula prsty okolo môjho zápästia. Preletela medzi nami statická energia. Kat zasyčala. Ako zvyčajne mlčala, ale v tom momente som jej videl v očiach zúfalstvo a prišiel som na to, že nielen mlčí. Ona niečo chcela povedať. Slová žiarili  v jej očiach v črtách jej peknej tváre. Tam viseli medzi nami, navždy nevypovedané.

„Je mi to ľúto“ šepla.

„Čo?“

„Všetko. Že som netrávila viac času s Dee, že som bola príšerná kamarátka aj pre Lesi a Carrissu.“ - odtiahla sa, znovu pozrela dopredu a mrkala.

„A aj to, že nemôžem prestať s cvičením. Ja chápem, prečo si proti.  Skutočne.  Chápem, že by si nechcel, aby som sa dostala do nebezpečenstva, a že nedôveruješ  Blakeovi. A viem aj to, že sa predovšetkým bojíš toho, že aj my dvaja dopadneme ako Bethany a Dawson, nech už sa s nimi stalo čokoľvek a chceš ma od toho uchrániť. Chápem to.  A... trápi ma, keď vidím, že ti tým spôsobujem bolesť, ale musíš pochopiť , prečo potrebujem ovládať a používať moje schopnosti.“

„Kat“

„Nech to dokončím, prosím!“ - pozrela na mňa, keď som prikývol, pokračovala.

„Toto nie je len o tebe a o tom, čo chceš ty.  Alebo čoho sa bojíš.  Ale o mne, o mojej budúcnosti,  a aj o mojom živote. Je pravda, že som nevedela čo si mám počať so svojim životom, keď som si mala zvoliť vysokú školu, ale moja budúcost momentálne vyzerá tak, že  pokiaľ vystúpim z ochrany betakremeňa,  dopadnú ma. Ako aj vás.  Aj moja matka sa môže dostať do nebezpečenstva, ak ma nejaký Arum zbadá a bude ma sledovať až domov. A navyše je tu ešte tá vec s DOD“ – stlačila retiazku s obsidiánom. 

„Musím byť schopná ubrániť seba a aj tých, ktorí sú pre mňa dôležití.  Veď nemôžem počítať s tým, že mi budeš neustále k dispozícii, keď to bude potrebné. To by nebolo ani pre jedného z nás poctivé. Preto cvičím s Blakeom, nie preto, aby som ťa hnevala. Ani nie preto, aby som sa s ním schádzala.  Preto, aby som sa stala rovnocennou s tebou,  a aby som nebola odkázaná na tvoju ochranu.  Robím to pre seba, aby som nebola odkázaná na ochranu nikoho.

Oprel som sa dozadu a privrel som oči. Všetky hrozné veci, ktoré som jej otrepal o hlavu, keď sme sa prvýkrát stretli, že je slabá, že nie je dosť dobrá, sa mi teraz vrátili a trafili ma rovno do tváre. Toto som spôsobil ja a kvôli mne po tom túži.

„Viem“ odpovedal som o chvíľu a uvedomil som si, že som to iste vedel stále, ale bol som príliš unesený sám sebou, aby som si to uvedomil.

„Viem, prečo to chceš celé doviesť do konca. Vážim si ťa preto. Úprimne. Ale je veľmi ťažké ustúpiť a nechať, aby sa to stalo.“

„Nemôžeš vedieť Daemon, čo nás čaká“

Šúchajúc si bradu som sa pozrel  von oknom. Drobné snehové vločky poletovali vo vzduchu a hneď sa roztápali, ako sa dostali na kapotu motora.

„Je to ťažké. Len to môžem povedať. Uznávam tvoje dôvody, ale je to pre mňa veľmi ťažké.“

Boli sme dlho ticho.  Potom Kat zmenila tému.

„Mimochodom, čo urobíme, ak uvidíme Vaughna?“

„Na to som ešte neprišiel“

„Fíha, tak to je dobrý plán“ – stíchla na chvíľu. „Pochybujem, že Bethany je v niektorom dome. Bolo by to príliš riskantné“

„Ale vtedy prečo by ju vyniesli na ulicu, kde ju mohol každý vidieť?“

Len potriasla hlavou.

„Mala som taký pocit, že Vaughn nebol príliš šťastný. Mohla Beth ujsť?“

„Možno“ pozrel som na ňu. „Ale Vaughn, on bol vždy kretén.“

„Poznáš ho?“

„Nie veľmi dobre, ale niekoľko mesiacov predtým, ako Dawson...zmizol,  začal pracovať s Laneom.“  Bolo ťažké vysloviť to slovo a uvedomiť si ho.

„Boh vie, odkedy Lane bol naša spojka, Vaughn sa len tak objavil s ním.  Bol už tu, keď sme sa dozvedeli zprávu o Dawsonovi a Bethany. Trpké spomienky sa mi tlačili do hrdla.

„Lane vyzeral úprimne smutný, akoby preňho nebol Dawson len vecou, ktorá  zomrela. Ale jedna osoba. Možno si ho za tie roky obľúbil. Vieš“ – prečistil som si hrdlo – „Dawson väčšinou tak pôsobil na ľudí. Aj keď mudroval aj vtedy si si ho musel obľúbiť. Ale Vaughna ani trochu nezaujímal.“

Kat sa načiahla cez úzky priestor, ktorý nás od seba delil a stisla mi rameno.  Pozrel som na ňu a chytil som jej ruku. Niečo nekonečné sa medzi nami zrodilo, viac ako fyzická príťažlivosť, niečo hlbšie.

Odtiahol som sa, díval som sa na čoraz väčšie snehové vločky.

„Vieš, čo mi chodí po rozume?“

„Čo?“

„Že si mi povedala o Bethany“ – usmial som sa na ňu.

„Musel si to vedieť. Mne...počkaj! Máme úlovok“. V ulici sa objavilo svetlo niekoľkých reflektorov.  Bolo to skoro piate auto, ale prvé SUV. Mrkajúc som sa díval do svetla.

„To je Expedition“

Videli sme ako čierny Expedition spomalil a zabočil k prázdnému prízemnému domu o dva domy pred nami. Otovorili sa dvere spolujazdca a vystúpil Vaughn. Zlostne sa pozrel na nebo, akoby ho hnevalo sneženie. Zaťal som ruky do pästí. Vtedy sa zabuchli aj druhé dvere a dalšia postava sa dostala do svetla.

„Do riti!“ -  zamrmlal som, lebo som tú ženu poznal.  „Je s ním aj Nancy“

„Prečo? Snáď si to nemyslel vážne, že sa s ním chceš rozprávať?“

„Hej, vlastne áno.“ Mykol som plecom.

„To je šialenstvo.Čo si chcel robiť? Vlámať sa do domu a vyspovedať ho?“

Keď som jej pritakal, spadla jej  sánka.

„No a čo by bolo potom?

„Ďalšia vec, ktorú som ešte nevyriešil““

„Ježiši!  - mrmlala „Teda ty si jeden mizerný špión“

Zasmial som sa.

„No dnes večer nemôžeme robiť nič.  Ak by jeden zmizol, snáď by to nebolo také nápadné, ale dvaja, to by vzbudilo príliš veľa otázok“

Tí dvaja vošli do domu.  Zapálilo sa svetlo, potom niekto, možno Nanćy, podišla k oknu  a zatiahla žalúzie.

„Fíha, to bude párty bez verejnosti, nie?“

„Možno sa chystajú na techtle-mechle“

„Fuj“ Kat ma poctila znevažujúcim pohľadom.

„No nie je vôbec môj štýl“ – pozrel som sa na Katine pery. „Ale teraz už mám toho aj ja plnú hlavu“

„Zviera“ – odsekla mi, ale nebola v tom skutočná vášeň.

„Radšej žaba. Pobozkaj ma a...“

„Nepokračuj! – cukalo jej perou. „A zotri si ten nevinný výraz z tváre. Veľmi dobre viem...“

Vetu ukončil Katin výkrik. Kat poskočila na sedadle a udrela si hlavu o strop vozidla.

„Čo je?“

„Jeden Arum“ – zastonala a vyťahovala spod mikiny medailon. „Máme v blízkosti Aruma. Nemáš pri sebe obsidián?“

Triezvo so zvýšenou pozornosťou som  skúmal tmavú cestu.  Necítil som nič. Divné.

„Nemám. Nechal som ho v aute“

„To vážne?“ Vypúlila na mňa oči.  „Jedinú zbraň, ktorá dokáže zabiť nepriateľa, si nechal v aute?“

„Nepotrebujem ho na to, aby som ich zabil. Zostaň tu!“ Bol by som otvoril dvere, ale schmatla ma za ruku. „Čo je?“

„Nemôžeš vystúpiť. Sme práve pred ich domom. Uvidia ťa.“ Bože ako som neznášal logiku. „Sme ešte stále dostatočne blízko pri skalách?“

„Áno“ zamrmlal som – „ochráni nás zhruba v kruhu asi osemdesiatich míl“

„Tak zostaň v kľude!“

Zostať v kľude nebol môj štýl, ale vydržal som to.

O chvíľu sa prehnal cez cestu  tieň, tmavší ako okolitá noc. Potriasol som hlavou. Ako je možné, že ho necítim?

Arum sa hýbal po chodníku nad jemnou vrstvou snehu. Jeho cieľ bol jasný. Vaughnov dom.

„Čo to, kurva,...“Chytil som sa palubnej dosky.

Arum sa premenil do ľudskej podoby a obliekol si tmavé sako. Jeho svetlé blond vlasy zvlnil závan vetra, keď vyšiel hore po schodoch a zazvonil. Privítal ho náhlivo Vaughn. Uškrnul sa, niečo povedal, z čoho som vyrozumel jedno meno, potom ustúpil, aby pustil Aruma do svojho domu.

„Skurvené opičie gule!“ - dostala zo seba Kat.  „To sa teraz nemohlo stať“

Môj hnev vyskočil poriadne vysoko. Hodil som sa dozadu v sedačke.

„Ale veru hej! Stalo sa. A práve sme prišli na to, odkiaľ vie ministerstvo, čoho sme schopní“

„Ministerstvo obrany a Arumovia spolupracujú? Mimozemskí svetúšikovia...ale prečo?“

So zvrašteným čelom som triasol hlavou.

„Vaughn povedal jedno meno. Residon. Odčítal som mu ho z pier.“

„Teraz čo budeme robiť?“

„Zo srdca najradšej by som vyhodil tento dom do povetria, ale to by vzbudilo pozornosť príliš mnohých ľudí.

„To je isté“  špúlila ústa  Kat.

Niekto tu bol, s kým sme mohli hovoriť, komu sme mohli dôverovať v tomto momente, lebo teraz sme sa už museli podeliť o veci, ktoré prerástli nám obom cez hlavu.

„Navštívme Matthewa, teraz  ihneď.“