Oblivion2 - 19. kapitola

Překlad: Noemi

Po tejto sobote sa veci zmenili.

Ani sám som nevedel, či to bol výsledok rozhodnutia, alebo sa veci medzi nami tak vyvinuli. Nastala určitá prázdnota, ktorá aj bola potrebná, ak som si mal zachovať zdravý rozum, čo sa týkalo Blakea.

No a niekedy to bolo ako ...ako predtým.  Zo žartu sme sa hádali. Kat bojovala s úsmevom. Niekedy sa ma dotkla, čo som cítil v každej svojej  bunke. Niekedy som sa ja dotkol jej ruky, alebo som jej napravil prameň vlasov  a potreboval som všetko sebaovládanie, aby som ju dokázal pustiť.

A bolo dni, keď sa Kat pokúšala, skutočne pokúšala, aby preklenula priepasť medzi nami, ale nemohol som to pripustiť, pokiaľ mi natoľko jednoznačne nedôverovala.

Pokiaľ nie je dôvera, nie je nič.

Takže sa veci zmenili. V škole sme sa už v podstate nerozprávali. Na matike aj počas obeda som jej dal pokoj.  Po večeroch som ju videl, ale toto dištancovanie sa pravidelne vraždilo istú skrytú časť vo mne, ale musel som niekde stanoviť hranicu.

Po škole sme najviac času trávili cvičením. Dokonca ani Dee neprišla na to, že som s Kat a Blakeom a vedel som, čo si v škole myslia o Kat.  Že teraz chodí s Blakeom a všetko ostatné pre ňu prestalo existovať.  Ako dni prešli v týždne bolo čoraz ťažšie pre mňa mlčať.

A ako sa mínal čas, Kat nevyzerala nejako dobre.  Pod očami sa jej objavili tmavé kruhy, bola bledá, strhaná a vyzerala neustále unavená.  Pokiaľ spala, tak ako ja, tak nespala vôbec dobre.

V piatok nasledujúci po Haloweene som iba raz vycítil Aruma. Skoro každú noc som hliadkoval.  Raz, keď som sa pohyboval na hranici okresu, pocítil som jeho olejovú dusivú prítomnosť, ale zmizol. Ani Andrew a Adam nehlásili nič iné.

Požiadal som Matthewa aby sa pozrel po Blakeových dokladoch, lebo nemám voči tomuto chalanovi dobré pocity.  Všetko, čo ten kretén rozprával Kat sa potvrdilo.  Jedine meno jeho strýka sa neobjavilo v žiadnej databáze, ale podľa Matthewa to nie je nezvyčajné.

Je možné, že ma moje city ku Kat zaslepili, keď išlo o toho chalana a zahmlili môj úsudok. Neviem, ale nedokázal som sa zbaviť pocitu, že jeho  objavenie sa a ponuka pomoci, boli príliš podozrivé.

S Kat sa aj tak ďaleko nedostali. Podľa Kat už nezažila ďalšie nepredvídané výbuchy,  ale nepokročili ďalej.  Kretén bol mizerný učiteľ. Kecal. Príšerne veľa. Ale raz jeho kecy aj mali zmysel.

„Prakticky zakaždým, keď využívame svoje schopnosti vyšleme kúsok zo seba“ – vysvetľoval.  „Napríklad ak chcem niečo zdvihnúť, to robí moja časť, akoby predlženie mňa. Preto nás oslabuje používanie našej sily.“ Stíchol, zasmial sa, keď uvidel Katin výraz. „Nemáš ani poňatia o čom hovorím, však?“

Kat s mojou pomocou v ten deň večer konečne  bola schopná vedome hýbať predmetmi. Horedole posúvala  svoje romány po stolíku a jej oči tak žiarili akoby jej priniesli nákladiak plný kníh.

V ten deň som mal poslednú príležitosť cvičiť s ňou. Na druhý deň prišli agenti a zabrali mi väčšinu poobedia. Ich návšteva sa nelíšila od obvyklých a na druhý deň sa objavila aj Lýdia.

Tretí večer po škole som sa večer nevrátil. V ten deň som si v škole všimol, že Kat má zaviazanú ruku. Keď som sa jej opýtal,  vyhla sa odpovedi.

Mal som z toho zlý pocit, ktorý rástol a do konca dňa sa mi v hlave objavila príšerná myšlienka. Je možné, že cvičenie má niečo spoločné s poranením?

Zaklopal som a dvere sa vzápätí otvorili.

„Ahoj“ -  Kat lapala po vzduchu a vzhliadla ku mne. Vyzerala ešte unavenejšia ako som ju videl naposledy.

„Prišiel si pomôcť?“

Pohľad mi padol na jej obviazané prsty.

„Hej. Kde je Bilbo?“

„Blake“  - opravila ma. „V obývačke.“

Zatvoril som za sebou dvere.

„Tvoja ruka...“

„Včera večer som sa popálila pri varení“ – mykla plecom a pozerala sa na špičky mojich topánok.

„Takže to bola...“

„Nešikovnosť?“ – vzdychla si.

Nebol som si istý, či jej mám veriť alebo či mi má odľahnúť.

„Áno, dosť veľká nešikovnosť, Kat. Snáď by bolo lepšie istý čas sa vyhnúť sporáku.“ Prešiel som okolo nej a vošiel do obývačky. Kretén mal odvahu mi zakývať.

„Dobre, že si znovu tu“

Uškrňajúc som sa posadil  vedľa neho a natiahol si ramená pozdĺž operadla pohovky, aby som ho dostal do nepríjemnej situácie.

„Viem, že som ti chýbal, ale už je to v poriadku a som tu“

„Aha“ – povedal a vyzeral celkom úprimne.

Začali s cvičením. Ticho som sledoval Kat ako pohybuje s predmetmi.  Sakramentsky sa jej už darilo. Bol som na ňu hrdý.

„Premiestňovanie je vlastne len taký jarmočný trik“ oznámil  kretén potom, čo Kat poukladala na seba zo dvadsať knižiek bez toho, aby sa ich dotkla.

„Fíha“  naklonil som hlavu nabok – „na to si teraz prišiel?“

Blake sledoval Kat a naďalej tlačil k sebe svoje rameno.

„Dobrá správa je, že už to dokážeš aj vedome vyvolať, ale to neznamená, že to úplne ovládaš. Dúfam, že hej, ale to nemôžeme vedieť.“

Bože, to je ale podpora.

„Ale mám jeden nápad. Musíš mi úplne dôverovať. Ak ti poviem, že máš niečo urobiť, nemôžeš o tom diskutovať“ – stíchol a mne sa s podozrením zúžili oči. „Chcel by som vidieť niečo úžasné“

„Urobím, čo je v mojich silách“ povedala Kat s napätím v pleciach.

„Čo je v tvojich silách, nestačí“  - nahlas si vzdychol  „No dobre, zostaň tu“

Blake zmizol v predsieni. Kat pozrela na mňa.

„Nemám ani poňatia čo chystá“

Vytiahol  som obočie.

„Podľa mňa niečo, čo sa mne nebude páčiť“

Bolo počuť  hluk príborov a na prahu sa objavil kretén.

Ruku mal za chrbtom.                                                  

„Pripravená?“

„Iste“

Chalan sa usmial a vytrhol si ruku spoza chrbta. Videl som, že sa zablysla oceľ, ale len sekundu predtým ako hodil nôž rovno na Kat. Kat nastavila ruku, v očiach sa  jej objavilo nekonečné zdesenie. Nôž sa zastavil vo vzduchu pár centimetrov od jej hrude so špičkou mieriacou rovno na ňu. A potom sa tam zastavil.

Mne spadla čelusť, ako som pomaly klipkal očami.

„Vedel som to!“ – tlieskal Blake.

„Toto bolo, kurva, čo?“ – kričala Kat. Nôž spadol na zem.

Snáď nechcel práve teraz zapichnúť mäsiarsky nôž rovno do Kat? Z mrazivej strnulosti ma vytrhol hnev, keď sa konečne dostalo k môjmu mozgu to, čo sa práve odohralo. Ako raketa ponáňaná hnevom som sa  premenil do vlastnej podoby a hodil som Blakea o stenu. Moja červenobiela podstata ho priam pohltila.

Zabijem ho, tu a teraz. Tento hlúpy kreténsky hajzel zomrie. Zodvihol som ho až sa nedotýkal nohami zeme.

„Hej, hej!“ - protestoval Blake, mávajúc rukami vo svetle. „Zastav sa. Katy nebola v žiadnom ohrození“

„Skončil. Teraz ho  zabijem“

To vysvetlenie som smeroval ku Kat, Blake ho nemohol počuť ale vedel, že prišla jeho hodina  smrti. Otriasli sa steny, hrkotali okná, plochá televízia sa triasla na stojane. Zo všetkých strán padala omietka. Moje svetlo vzplanulo a pohltilo Blakea.

„Daemon, stoj!“ zvrieskla Kat.

Vzduch okolo mňa nabitý elektrinou sa zohrieval. Okrem zdeseného výkriku som nič iné nepočul.  Pokiaľ zabijem kreténa, Kat ma bude nenávidieť. Celkom určite. S tým by som sa bol ešte zmieril, ale aj by sa ma bála a to...to by som už nezniesol.

S herkulovským úsilím som pustil toho potkana. Žiaľ, padol rovno na nohy a nie na hlavu.  Kat sa vrhla medzi nás.

„No dobre. Obaja sa ukľudnite, do riti, s vami!“

Blake si prešiel rukou po košeli, aby ju narovnal.

„Ja som neurobil nič!“

„Hodil si do mňa skurvený nôž!“

„Prerazím ho“

„Stačí!“ hodila po mne Kat pohľadom.

Vibrovala vo mne zlosť. Blake mohol zabiť Kat tak jednoducho, kým som tu sedel, a blbo sa díval a nechal by som, aby sa to stalo. Stačilo, ja s týmto končím. Aj Kat s ním skončila.

Ešte stále vo svojej pravej podobe som sa natiahol a pohladil som Kat po tvári. Jej pokožka bola jemná ako hodváb a tak prekliato zraniteľná.

Prešiel som do svojej ľudskej podoby, len moje oči zostali žiariace, ostro ako ten prekliaty nôž, čo hodil po Kat.

„A vôbec, ako si si to, sakra,  predstavoval?“

„Kat nebola v nebezpečenstve.“  - kričal Blake. „Keby som len na zlomok sekundy  pochyboval o tom, či  to dokáže chytiť, nebol by som to urobil“

S rukami zatnutými do pästí som prešiel popri Kat.

„Nemohol si vedieť, či je toho schopná. Nemohol si si byť stopercentne istý“

Blake sa pozrel na Kat s veľkými prosebnými očami a triasol hlavou.

„Katy, prisahám, že som ťa neohrozil! Keby som si myslel, že to nedokážeš, vykašlal by som sa na to.“

Znovu som ho preklínal a Kat sa mi znovu postavila do cesty. Pozrel som sa dole na ňu.

„Čo za trik to bol?“ vyzvedal som.

„Čo sa toho týka, Kiefer Sutherland to urobil v pôvodnom Buffy filme“ – vysvetľoval Blake. „Videl som to pred niekoľkými dňami v televízii. On hodil nôž smerom k Buffy a ona ho chytila.“

„To bol Donald Sutherland, jeho otec“ – opravil som ho. Kretén.

„To je, kurva, jedno“ mykol plecom Blake.

„Ale ja nie som Buffy“ skríkla Kat.

Blakeove ústa sa pomaly roztiahli do úsmevu.

„Ty si skutočne oveľa sladšia ako Buffy“

Tichým, hrdelným hlasom som zavrčal.

„Chceš zomrieť? Lebo si na dobrej ceste k tomu, kamoš. Smrteľne vážne hovorím, že si na veľmi dobrej ceste. Mohol by som ťa prišpendliť k tej stene, kým ťa neopustia všetky sily. Myslíš, že si ma dokážeš udržať navždy ďaleko od seba? Ja neverím“

Blake trucovito stisol sánku.

„V poriadku, ospravedlňujem sa. Ale pokiaľ by Katy nedokázala chytiť ten nôž, chytil by som ho ja. Alebo ty. Nie je tu žiaden problém“

Znovu sa zodvihol vo mne hnev ako vo veternom víre. Kat sa zhlboka nadýchla.

„Podľa mňa to na dnes stačilo“ - oznámila.

„Ale...“

„Blake, skutočne si myslím, že je čas, aby si odišiel. V poriadku? Musíš ísť“

Chalan sa na ňu chvíľu len díval, potom prikývol. Hodil po mne jeden pohľad a potom sa vybral k dverám.

„V poriadku. Ale bola si perfektná, Katy“  povedal smerom k nám. „Neverím, že si uvedomuješ, až nakoľko veľmi.“

Moja zlosť sa vymkla a otriasla múrmi.  Kretén rýchlo zmizol. Bol som sčasti sklamaný.  Trochu som dúfal, že sa zachová hlúpo a vyskúša voči mne svoje šťastie. Aspoň by som sa vtedy mohol vyhovoriť, že to bolo v sebeobrane.

Nastalo ticho – no potom som sa konečne ozval.

„Koniec. Neprichádza do úvahy. Aby boli ďalšie cvičenia.“ Ticho som pokračoval, kým sa mi Kat dívala do očí. „Mohol ťa zabiť, Kat. Toto sa mne nepáči a ani sa mi páčiť nebude.“

„Daemon. Nechcel ma zabiť“

Bolo to neuveriteľné.

„Zbláznila si sa?“

„Nie“ Zohla sa pre hriešne ostrý nôž.

„Nechcem, aby si s ním viac cvičila. Nechcem ťa vidieť v jeho blízkosti. On má v hlave niekoľko skrutiek uvoľnených. Preusporiadam mu tvár. Nedokážem...“

„Daemon“ zašepkala.

„...pochopiť, že to urobil“ Ako facka ma zasiahlo vedomie ako blízko sa dostala k hlbokej bolesti v mojej hrudi. Prišiel som k nej, pritiahol som si ju k sebe a silno som ju objal.

„Ježiši, Kat! Veď ti mohol ublížiť!“ Skĺzol som rukou po jej šiji. Bože môj, dnes mohla zomrieť mohol som tu vôbec nebyť, aby som jej pomohol.  Mohol som behať za nejakým prekliatym Arumom. Alebo som mohol doma trucovať ako porazený.

Z toho ma striaslo.

„Pozri, zjavne si už schopná kontrolovať svoje schopnosti. Ja ti môžem pomôcť ďalej ich rozvíjať“ Oprel som si bradu o vrch jej hlavy. „Toto sa nesmie zopakovať ešte raz“

„Daemon“ zastonala zastretým hlasom.

„Čo je?“ zaklonil som sa a pozrel na ňu dole.

„Zastavila som ho“

„Prosím?“ pokrčil som obočie.

„Zamrazila  som nôž“- vyslobodila sa a potriasla čepeľou noža. „Nielen tak jednoducho som ho zastavila, ale dokázala som, že stuhol. On sa normálne vznášal vo vzduchu.“

Vtedy som to konečne pochopil. Mala pravdu. Nezastavila ho. Zamrazila ho a to bola najťažšia vec, ktorú musí dospelý Luxen zvládnuť.

„Sväté..“

„Ježiši, to už je niečo, však?“ – smiala sa.

„To...to je fakt pravda“ prikývol som.

Jej krásna tvár zrumenela od vzrušenia.

„Nemôžeme prestať s cvičením“

No nie! To nie!

„Kat...“

„Nemôžem!  Pozri, nebolo od neho pekné, že hodil ten nôž, ku mne. Nie som z toho šťastná,ale vyšlo to.  Skutočne sa to vyplatilo.  Konečne sa niekam dostávame.“

„Ktorú časť z toho, že ťa mohol zabiť, nerozumieš?“ – cúvol som skôr, než by som sa pustil do toho, aby som do nej trasením dostal trochu rozumu. „Nechcem, aby si s ním cvičila. Hlavne nie tak, že ohrozuje tvoj život“

„Neohrozuje môj život!“ – potriasla hlavou.  „Nemôžeme s tým prestať. Budem schopná usmerňovať Zdroj ako ty alebo Dee a vtedy budem môcť pomáhať...“

„Pomáhať? V čom?“ – zízal som na ňu a potom som sa drsne zasmial.

„Pomáhala by si proti Arumom?“

Prekrížila si ruky na prsiach  a poklepala si ostrou čepelou noža po paži a prižmúrila na mňa oči.

„Prečo, čo ak to chcem?“

Znovu som sa zasmial.

„Mačiatko, nebudeš so mnou bojovať proti Arumom.“

„Ale prečo? Ked ovládnem  Zdroj a vedela by som pomôcť, tak prečo nie? Dokázala by som to.“

„Tak myslím, že z celkom vážnych dôvodov“ – kričal som stácajúc trpezlivosť.

„Predovšetkým  si človek.“

„Nie celkom“

„V poriadku, si mutant, ale aj tak človek, a si oveľa slabšia a zraniteľnejšia ako Luxen“

Pomaly vydýchla vzduch.

„Nemáš vôbec poňatia, nakoľko budem slabá alebo zraniteľná keď sa skončí môj výcvik.“

„To je jedno. Po druhé, nemôžeš sa postaviť proti Arumom. Nikdy.“

„Daemon...“

„To sa nestane, kým žijem! Rozumela si? Nezaujíma ma ani to, ak by si dokázala zastaviť otáčanie planéty, nebudeš poľovať na Arumov“

Očervenela od hnevu.

„Nevlastníš ma , Daemon“

„To nie je otázkou vlastníctva, ty blázon!“

„Blázon? – vyvalila na mňa oči.  „Ja by som také niečo netvrdila, pokiaľ je ten nôž v mojej ruke“

To ma znovu rozosmialo.

„“Po tretie“ – pokračoval som. „Niečo okolo Blake veľmi nie je v poriadku. Nehovor, že to nevidíš, alebo necítiš!“

„Joj, už zase...“

„Nevieš o ňom nič viac, len že surfuje a bloguje. To je všetko“

„To nie sú dostatočné dôvody“ - odsekla mi späť.

„Preto, lebo nechcem, aby si bola v nebezpečenstve. To stačí? To ti už bude stačiť, kurva!“ kričal som.  Kat sa striasla a dívala sa s naširoko otvorenými očami. Položil som si ruky na boky a uhol som pohľadom.  Napočítal som do desať.  Ešte vždy som bol nasratý. Počítal som do dvadsiatich.  Nestačilo.

„Daemon“  - povedala ticho – „nemôžeš ma zastaviť len preto, aby si ma ochránil“

„Musím ťa ochrániť“ -  otočil som sa späť k nej.

„Daemon, to je veľmi pekné, skutočne, ale to nie je tvoja starosť, aby si ma ochránil.  Nie som Dee. Nie si za mňa zodpovedný“

„To si píš, že nie si Dee. Ale preto ešte som za teba zodpovedný. Ja som ťa dostal do toho všetkého. A nedovolím, aby to bolo ešte horšie.“

„Neprestanem“ – vyhlásila a narovnala plecia.

Šokovaný som na ňu len pozeral. Čomu nerozumie? Zmrazenie noža ju nikdy nepripraví na to, aké je to zblízka bojovať s Arumom.

„Záleží vôbec na tom, že ťa nechcem  vidieť v takomto nebezpečenstve?  Že odmietam  spolupracovať v takom bláznovstve, aby si sa ty postavila proti Arumom?“

Zachvela sa.

„Ty považuješ za bláznovstvo to, že chcem pomôcť tebe a vašim?“

Stisol som sánku.

„Ano, považujem“

„Daemon“ – šepla. „Ja rozumiem, že sa staráš...“

„Nerozumieš. To je práve ten problém“ – zastal som a s nádychom som všetko poprel.

„Ja sa toho nezúčastním. Myslím to vážne, Katy. Môžeš sa rozhodnúť, ak ty potrebuješ toto...potom ...to je jedno.“

Nenávidel som to vysloviť, ale bola to pravda.

„Nedovolím, aby to dennodenne viselo nad mojou hlavou ako s Dawsonom. Neurobím znovu tú istú chybu, že to pripustím.“

„Daemon...“

„Čo, ako to bude, Katy?“ – pozrel som jej rovno do očí.

„Odpovedz!  Teraz.“

„Neviem, čo by som mala povedať“

Tak som sa tackal dozadu, akoby ma udrela. Ešte aj to by bolo lepšie, lebo takto sa rozhodla.  Vybrala si, že sa vyberie rovno do rizika. Vybrala si, že odo mňa očakáva, aby som sa s tým zmieril.  Takto sa rozhodla.  Celého ma to zmrazilo.

„To bola zlá odpoveď. Ja končím“

              

                                                               ***

Vrel vo mne hnev – bez prestávky,  odvtedy, ako sa Kat skoro nechala zabiť. Horký osteň zlosti sa otupil, ale aj to len preto, lebo som sa držal dosť ďaleko od celej veci a od nej.  Z vedomia, že ešte stále cvičí s tým psychotickým kreténom a ja tam nie som, som sa išiel zblázniť.

Ale nemohol som byť toho súčasťou.  Nechcel som byť.

Stačilo mi akurát vedomie, že som sa vlastne prizeral tomu, čo sa delo s Dawsonom  a nič som neurobil, aby som tomu zabránil.

No a pravda bola, že  aj ja som letel ako vystrelená strela,  presne po tej istej ceste, nie?

Akokoľvek som sa hneval na Kat, moje city voči nej sa nezmenili. Jedna moja časť si želala, aby to tak bolo, lebo keby ma skutočne nezaujímala, to by bolo oveľa ľahšie, ale zaujímala.

Nenávidel som, aká strhaná sa objavovala na hodinách. Nenávidel som, aká bola rozrušená Dee, lebo Kat sa už ani s ňou nestretávala.  Dee sa ma skoro každý večer vypytovala na Kat, akoby verila, že práve ja poznám odpovede.

Bola to stratená záležitosť, lebo v skutočnosti som poznal odpovede, ale čo som jej o tom mohol prezradiť? Mohol som ukľudňovať Dee, že ona neurobila nič, čím by bola urazila Kat.

Nenávidel som, že pre Kat sa stalo cvičenie všetkým.

Čo vlastne chcela dokázať? Že je silná?

Že by mi mohla stáť po boku?

Už len pomyslenie za to ma tak nahnevalo, že som túžil vyhodiť niečo do vzduchu.

Niečo viac ako o týždeň po poslednom cvičení sa mi ozval mobil.  Odložil som notebook a nastavil som ruku.  Mobil  sklzol zo skrinky a vletel mi rovno do dlane. Zovrel som ho prstami a napadlo ma, či je už Kat schopná toto urobiť, aby tak presne riadila predmety. Za týždeň sa toho môže stať veľa.

Otočil som mobil a prečítal správu. Prekvapene som roztvoril oči. Bola od Kat.

Mohol by si prísť?

Minútu som sa len díval na slová, potom som hodil mobil na postel.  Ľahol som si naznak a pošúchal si tvár. Spustil som ruky a začal som sa dívať na strop. Postupne som pohľadom sledoval cestu praskliniek v omietke.  Prišla ďalšia správa.

Je to dôležité!!!

Prešlo desať minút kým došla aj tretia.  Mal som pokušenie vyhodiť mobil z okna, ale prečítal som správu.

Ide o Dawsona

O zlomok sekundy som vyskočil, zbehol som po schodoch, vystrelil som z domu a bez rozmýšľania som preletel k susednému domu. Vedel som, že Kat by nikdy nespomenula Dawsona bez závažnej príčiny.

Otvorila mi dvere Kat.

„Daemon...“

Zmĺkla a spustila po mne pohľad smerom dole.

Poriadne mrzlo, ale ja som necítil zimu na svojej nahej hrudi alebo cez flanelové nohavice od pyžama, ktoré som mal na sebe. Vošiel som dnu.

„Čo je s Dawsonom?“

Kat zatvorila dvere. Nedokázal by som povedať či tak splašene bilo moje alebo jej srdce, ale moje mi búšilo v hrudi. Otočila sa a ešte stále si ma obzerala a trochu sa začervenala.

„Kat!“

„Prepáč“ – vstúpila do obývačky a pritom si pritisla ruky k sebe, aby sa ma ani náhodou nedotkla. Obišiel som ju a silno som sa snažil ovládať. Kat sa zhĺboka nadýchla.

„Dnes som videla Bethany“