Oblivion2 - 17. kapitola

Překlad: Noemi

Pomaly som sa prebúdzal – čoho hlavnou príčinou bolo dievča vinúce sa ku mne v mojom náručí. Teplo Katinho tela sa prepojilo s mojim a keď som otvoril oči nechcel som vstať z tejto postele.

Vedel som, že budem musieť. Čoskoro. Cez okno presvitalo slabé svetlo na posteľ.  Jej matka sa onedlho vráti domov a vážne pochybujem, že by mala radosť, ak by mňa videla v spálni svojej dcéry, nezávisle na tom, že okrem jedného bozku sa medzi nami nič nestalo.

Pozrel som sa dole a prehltol som jeden ston.

Kurva! V tom momente som chcel viac ako len bozk. Oveľa viac.

Kat sa úplne pritúlila ku mne, skoro na mne ležala a keby sa náhle prebudila našla by ma vo veľmi trápnej situácii. Nepomáhalo ani to, že skopla prikrývku a krivka  jej stehna vyzerala neuveriteľne mäkko.  Tričko sa jej vyhrnulo a moja ruka jej ležala na nahom bruchu.

Celkom vážne  nepotreboval som veľa, aby som sa nabudil, ak sa jednalo o Kat. Stačilo, že sa na mňa pozrela. Keď sa ku mne ozvala. Keď ma urazila. Prakticky som bol nepretržite  nabudený a byť k nej tak blízko, objímať ju a nič iné nepodniknúť, to už bolo čisté mučenie.

Trochu som zodvihol hlavu a prezrel som si ju. Mala pootvorné ústa, husté mihalnice sa jej dotýkali tváre.Jej vlasy boli spolovice  rozprestreté na mne a spolovice  na vankúši. Boli všade.

Včera večer chcela jednoznačne viac, ale ja som to nepripustil. Ani predtým ani teraz, kým ten kretén úplne nezmizne z obrazu  Mal som taký pocit, že zmizne.  Musí.  Videl som, že v Katinom pohľade sa všetko zmenilo včera večer.

Mala oči len pre mňa a medzi nami nebol žiadny priestor pre kohokoľvek  iného.

Mal by som vstať.

Ešte aspoň päť minút som sa nepohol. Bol som unesený tým pohľadom, ale cez okno prenikalo svetlo stále silnejšie.

Bol najvyšší čas, aby som išiel.

Pobozkal som ju na tvár, jemne som vytiahol spod nej svoju ruku a vyliezol som z postele. Nehlučne som si obliekol šaty a ticho som obišiel izbu, kde nápadne veľa kníh bolo rozostavaných do komínkov. Uškrnul som sa.

 Od dverí som sa ešte raz obzrel. Ani sa nepohla. Zatvoril som dvere za sebou A ako duch som sklzol dole schodmi.  Práve som vošiel do nášho domu, keď Prius Katinej matky zastavil na príjazdovej ceste. Otočil som sa.

Dee stála na schodoch, s prekríženými rukami na prsiach s vysoko zdvihnutým obočím.

„Tak,tak,tak...“

„Čo je?“ prehrabol som si vlasy a vtedy som si uvedomil, že mi stoja na všetky strany.

Dee sa  mihla dole schodišťom.

„Nemám čas, aby som ťa vyspovedala, prečo až teraz sa vraciaš od mojej najlepšej kamošky, lebo v cumberlandskom Walmarte (obchoďák) je obrovská Early Bird akcia pre tých, čo prídu včas a musím tam byť, ale ver mi, že chcem odpovede“

„Nič sa nestalo“ odpovedal som s unudeným pohľadom.

Dee si zobrala tašku a kľúče z kresla.

„Asi tak, ako ked tu strávi Adam...“

„Ale sklapni už“ zastonal som. „Toto nepotrebujem počuť“

„To je jedno“ Zo dverí ešte ukázala na mňa. „Ty a ja sa pozdejšie porozprávame“

Rozhodol som sa, že to „pozdejšie“ nikdy nenastane.

Našťastie Dee bola preč do skorého večera a vtedy som bol na rade s hliadkou, tak som sa rozhodol, že sa vyberiem skoro, ešte pred večerou. Cestou späť si môžem ešte skočiť po niečo do Smoke Hole. Vzal som si baseballovú čiapku z pohovky a otvoril som dvere.

Katine auto nebolo na mieste. Napadlo ma, či sa práve stretla s Carissou alebo Lessou. Vybral som sa cestičkou pomedzi holé  stromy. Vedel som, že nie je s Dee. A ak nie je s nimi, tak...

Pretrhol som vlákno tejto myšlienky. V žiadnom prípade sa nemôže stretnúť s tým kreténom. Po včerajšej noci nie.

Jemné svetlo preťalo hrubé pne stromov. Zrýchlil som. V ľudskej podobe som preskúmaval oblasť. V lesnatej  časti sme sa mohli hocikde dostať bez toho, aby nás niekto zbadal, ale bola poľovnícka sezóna a nepotreboval som, aby ma postrelili. Keby som sa premenil do luxenskej podoby hneď by som vzbudil pozornosť, ale v tmavých rifliach a pulovri môžem splynúť s hustnúcim súmrakom.

Keď som sa priblížil ku hranici okresu, neďaleko Pendletonu, som sa zarazil a klzavo sa zastavil. Kopol som do opadaného lístia a zeminy. Ľadový chlad mi sklzol po chrbtici dole. Otočil som sa dookola a rozhliadal sa pomedzi stromy. Nevidel som nič, ale je isté, že v blízkosti je Arum.

Do riti!

Išiel som smerom na západ, preč od domova a necítil som nič. Vrátil som sa späť a potom som sa hnal, skoro som letel nad zemou a vyvrátenými stromami, moje nohy sa ledva dotýkali hrubých koreňov a kameňov.

O dobrých pár kilometrov ďalej som zase pocítil ten olejový , klzký chlad, ale len na sekundu a znovu zmizol skôr, ako mohol za sebou zanechať stopu. Bol neskutočne rýchly, udržal si niekoľkominútový predstih napriek tomu, že v krytí  Seneca skál ma v žiadnom prípade nemohol vycítiť. V zime vyfukujúc oblaky horúcej pary som utekal k hlavnej ceste. Asi kilometer a pol na západ som znovu zacítil Aruma. Spomalil som, lebo aj stromy redli. Nakoniec som ho sledoval až po  Smoke Hole. Čo to? Chce si objednať fašírku? Tma a hustota ovzdušia sa stupňovali, kým som vyčkával , aby zmizli svetlá áut. Potom som prebehol cez cestu a pomaly som vyšiel na parkovisko.

Cez vysvietené okná reštaurácie som videl, že vo vnútri ožíva jeden tmavý tieň. Na chvíľu zatemnil výklady a potom zmizol.

„Čo to,do pekla,...“

Na záhlaví som zacítil teplé mravenčenie. Kat je tu?

Dvere Smike Holke sa otvorili a objavila sa Kat, ale nie sama.  Bol s ňou kretén, ruku mal obalenú okolo Katinej ruky. Zízal som na nich a ani som nevedel o čo sa mám starať, že tam práve bol jeden Arum, alebo že Kat napriek včerajšej noci je dnes s Blakeom.

Ani jednému som nedokázal uveriť.

Kat pomaly zodvihla hlavu. Mala bledú tvár. Jej pohľad sa zasekol v mojom a vytiahla si ruku spod Blakeovej.

„Ty...ty tu čo robíš?“

Tak silno som si stisol sánku, že mi skoro praskli stoličky.

„Práve to som sa chcel ja opýtať teba“

Kat pozrela na kreténa.

„To nie je tak, ako...“

„Pozri, ja neviem, čo medzi vami je alebo nie je“  – skočil jej do reči kretén a chytil Kat za laket – „Ale musím hovoriť s Kat....“

To mi dodalo.

Vystrelil som dopredu, sotil som ho o okno reštaurácie a nahol som sa k nemu tak blízko, že šilt mojej čiapky sa mu vryl do čela.

„Ak sa jej ešte raz dotkneš, ja...“

„Ty...? Čo urobíš?“ odsekol späť. „Čo urobiš Daemon?“

Kat ma chytila za rameno.

„Daemon, nechaj. Pusť ho“

„Chceš vedieť čo urobím?“- opýtal som sa potichu.  „Vieš kde máš hlavu a kde riť? No o chvíľu  sa spoznajú poriadne zblízka.“

„Chcel by som to vidieť“ usmieval sa zlomyseľne Blake

„To si dobre premysli“ zasmial som sa potichu. „Nemáš ani poňatia čoho som schopný, braček.“

„Fíha, to je smiešne“  - natiahol ruku a schmatol mi zápätie   „Presne viem, čoho si schopný.“

Sklonil som hlavu. Počul som aj to, čo nepovedal. Ten malý zmrd. Vedel to. Už vtedy som to tušil, keď som videl ako sa točí okolo Kat. Vedel som, že s ním niečo nie je v poriadku.

„Chalani“ ozval sa jeden muž  „Prestaňte s tým, kým sa niekomu  niečo nestane, lebo ...“

Kretén zodvihol ruku a chlap zmrzol na mieste.

Bastard jeden!

Začínal som strácať ľudskú podobu. Stisol som mu ruku ešte silnejšie, až kým nelapal po vzduchu.

„Nezaujíma ma kto alebo čo si, ale doporučujem ti, aby si mi dal dobrý dôvod prečo by som ťa nemal vystreliť  do nasledujúceho tvojho úbohého života, ale rýchlo!“

„Ja viem, čo si“ stonal Blake.

„Zlá odpoveď“ mrmlal som a nechal som ešte trochu viac rozsvietiť moju skutočnú podobu, práve len toľko, aby videl presne s čím má tú čest´. „Skús to znovu“

„Práve teraz som zlikvidoval jedného Aruma. Akýkoľvek skurvený zmrd si, sme na rovnakej strane.“ Umlčal som ho, ale Kat ma chytila za obe plecia.

„Môžem pomôcť Kate“  zastonal Blake . „To už je dostatočne dobrá odpoveď?“

„Čože?“ opýtala sa Kat a spustila obe ruky.

„No pozri, už len preto, že vyslovíš jej meno, by som ťa najradšej zlikvidoval, takže nie. Nie je dosť dobrá“

Blake blysol očami ku Kat.

„Katy, viem čo si, čoho si schopná a viem ti pomôcť“

O, nebesá. To je teraz nejaká nová show?

Nahol som sa k nemu  moje oči žiarili bielo.

„Len jedna otázka. Ak ťa zabijem, títo ľudia budú schopní sa pohnúť?“

Vypúlil oči.

Ja som sa usmial.

Kat sa objavila pri mne.

„Pusť ho Daemon. Potrebujem vedieť o čom to hovorí“

„Choď odtiaľ, Kat. Vážne, choď odtiaľ, ihneď“

„Prestaň!“- vyžadovala a potom vykríkla. „Prestaň! Kurva! Prestaň na chvíľu“

Pozrel som na ňu a kretén to využil, že odpútala moju pozornosť, rukami mi tresol do ramien, vyslobodil sa a rýchlo ustúpil nabok, aby sa dostal odo mňa čo najďalej.

„Ježiši!“ – šúchal si krk. „Máš vážne problémy s ovládaním hnevu. Si chorý.“

„Je na to liek a to, ked ti rozkopem riť“

Blake mi ukázal zdvihnutý prostredný prst.

Chce zomrieť. Pohol som sa k nemu, ale Kat sa postavila predo mňa a položila mi ruku na hruď.

„Stačí. Prestaň! Teraz hneď“

„Veď to je jeden...“ začal som vrčiac, ale prerušila ma.

„Nemôžeme vedieť čo je zač. Ale aj vtedy zabil jedného Aruma. A neublížil ani mne ani nikomu, hoci mal na to dosť príležitostí.“

Silno som vydýchol.

„Kat...“

„Vypočujme si ho, Daemon!  Ja potrebujem vedieť, čo chce povedať. Navyše títo ľudia sú už, druhýkrát zmrazení. To je pre nich sotva dobré.“

„To mi je jedno“ pozrel som sa na chalana, tak veľmi som mal chuť ho celého vyvrátiť z jeho podstaty, čo pravdepodobne zbadal v mojich očiach, lebo cúvol.

„Bude hovoriť a potom sa ja rozhodnem, či sa dožije zajtrajška“

Kat ťažko prehltla a potom kývla k chlapíkovi vo flanelovej košeli, tomu, čo bol zmrazený

„Uhm... môžeš ich znovu dať do pohybu?“

„Jasne“ urobil pohyb zápästím.

„...políciu“ dokončil chlapík vo flanelovej košeli.

„Všetko je v poriadku. Ďakujeme“ Kat sa zvrtla. „Mohli by sme si sadnúť do môjho auta, ak to vy dvaja vydržíte zatvorení v takom uzavretom priestore?“

Nahnevane som sa vybral k jej autu a sadol som si na miesto spolujazdca. Kat si sadla za volant a kretén sa usadil na zadné sedadlo  za Kat.

Kat zapla kúrenie a pozrela sa dozadu.

„Čo si zač?“

„Presne to, čo si podľa mňa aj ty“ odsekol jej chalan.

„A podľa teba som ja čo?“

Uvoľnil som si krk, ale neozval som sa.  Nič, čo by som mohol povedať by nepomohlo posunúť túto konverzáciu dobrým smerom.

„Zo začiatku som to nevedel“ - odpovedal chalan. „Ale bolo v tebe niečo, čo ma priťahovalo, ale nechápal som, čo.“

„Pozorne vyberaj svoje dalšie slová“ zamrmlal som.  Kat sa pohniezdila a ovinula prstami obsidiánový medailón.

„Ako to myslíš?“

Kretén sa posunul dopredu na sedadle.

„V prvom momente som vedel, že si iná. Potom si zastavila konár a videl som aj tvoj medailón. Vtedy som už naisto vedel. Len tí nosia obsidián, ktorí sa obávajú tieňov. Niekoľko sekúnd mlčal.  „Potom naše rande...ten pohár a tanier sa neprevrátili samé od seba.

„Pekné spomienky“ pripomenul som ironicky, ruku som stisol do päste.

„Koľko toho vieš?“ opýtala sa Kat.

„Žijú tu medzi nami dva druhy mimozemšťanov, Luxeni a Arumovia“- stíchol a potom ťažko prehltol, keď som sa aj ja otočil dozadu.

„Ste schopní hýbať vecami bez toho, aby ste sa ich dotkli. Ovládate svetlo. Iste viete robiť aj kopu iných vecí. A môžete liečiť ľudí.“

„Odkiaľ to vieš?“ opýtal som sa.

Chvíľu mlčal.

„Mal som trinásť rokov, išiel som domov z futbalového tréningu s mojim kamarátom Chrisom Johnsonom. Bol také isté decko ako ja, len utekal bleskovo rýchlo, nikdy nebol chorý a jeho rodičia neprišli ani na jeden zápas. Ale koho to zaujímalo? Mňa teda nie.  Až dovtedy, kým som sa raz niekam zadíval a zostúpil som z chodníka rovno pred jeden uháňajúci taxík. Chris ma vyliečil.“  Blakeove ústa sa smutne pretiahli do ironického úsmevu.

„Vysvitlo, že je mimozemšťan. Považoval som to za úžasnú vec. Môj najlepší kamarát je mimozemšťan. Kto to už môže o sebe povedať? Čo som nevedel a to mi nepovedal ani on, že rozsvietil môj zadok ako svetelný stĺp. O päť dní k nám prišli štyria muži a chceli vedieť, kde sú oni.“  - zovrel ruky do pästí. „No ja som nemal ani páru o tom, kto sú to oni. A tí chlapi mi rovno pred očami zabili rodičov a moju malú sestru. A keď ani potom nedokázali zo mňa dostať nič viac, zbili ma skoro na smrť.“

„Dobrotivý Bože!“ šepla Kat.

„Ja som si nie istý, že nejaký existuje.“ Poznamenal Blake, horko sa usmievajúc.

„Slovom, chvíľu to trvalo, kým som zistil, že ak ťa vyliečia, prevezmeš ich schopnosti. Keď som sa presťahoval k môjmu strýkovi, každé hovno okolo mňa začalo lietať. Keď som prišiel na súvislosti, začal som pátrať. Niežeby to bolo potrebné. Arumovia ma opäť našli.

„Ako to myslíš?“ vyzvedala Kat.

„V reštaurácii tá žena kvôlii betakremeňu nezistila moju prítomnosť. Áno, aj to viem.  Ale keby sme boli vystúpili z rozsahu vyžarovania kremeňa, boli by sme pre nich presne ako tvoj...priateľ.  Len ešte ešte chutnejší.“

„Chutnejší?“ položil som si päsť na koleno.

„Keď som si uvedomil do akého nebezpečenstva som sa dostal, začal som fyzicky trénovať a rozvíjať svoje schopnosti. Slabosti Arumov som zisťoval na ich účet.  Prežil som, ako sa dalo.“

Moje inštinkty blikali všade naokolo. Tohto chalana uzdravil jeden Luxen, čím mi potvrdil to, čo som si myslel o Katiných schopnostiach, o jej premene a potom sa úlne náhodou dostane sem na koniec sveta do Západnej Virginie? Toto nebolo jediné miesto v Štátoch, ktoré je chránené žiarením  beta kremeňa.To je nezmysel.

„Je to všetko veľmi pekné, že si sa s nami podelil o tie sračky, ale kurva, ako si sa dostal práve sem?“ zamrmlal som.

Blake sa pozrel na mňa.

„Keď som zistil na čo je dobrý beta kremeň nasťahovali sme sa sem so strýkom.“

„Aká úžasná zhoda“

„Presne. Tie hory mi fakt robia dobre.“

„Je kopa iných miest, kde je betakremeň.“ – poznamenal som – „Prečo práve tu?“

„Lebo sa to zdalo ako najmenej obývaná oblasť. Nenapadlo ma, že tu je toľko Arumov“

„Takže všetko bolo klamstvo?“ opýtala sa nečakane Kat. „Santa Monica? Surfovanie?“

„Nie, nie všetko“ Skutočne som prišiel zo Santa Monicy a milujem surfovanie.“ Odpovedal.  „Neklamal som viac, ako ty, Katy“

Zaklonil hlavu na sedadlo a zavrel oči. Vlastne sa ponoril do tieňov.

„Zranila si sa, však? A niektorý z nich ťa vyliečil.“ Stuhol som.

Kretén si opäť vzdychol.

„Nepovieš, ktorý to bol?“

„To sa ťa netýka“ odpovedala Kat.  „Odkiaľ si vedel, že som iná?“

„Myslíš okrem toho, že nosíš obsidián, že ťa sprevádzajú mimozemšťania a zastavíš konár vo vzduchu?“ smial sa. Si plná elektriny. Pozri.“ Nahol sa dopredu medzi sedadlami a položil svoju ruku nad Katinu. Zaiskrila statická elektrina a obaja sme sa strhli.

Schmatol som mu ruku a hodil ju späť.

„Nemám ťa rád“

„To je vzájomné, kamoš“ pozrel na Kat.  Je to rovnaké, kedykoľvek sa dotkneme Aruma alebo Luxena, však? Cítiš, ako ich koža vybruje?“

Kat chvíľu mlčala.

„Odkiaľ vieš o Ministerstve obrany?“

„Poznal som jedno dievča, podobné ako my. DOD ju držalo nakrátko. Pravdepodobne im prezradila svoje schopnosti a oni sa na ňu vrhli.  Povedala mi všetko o DOD a o tom, čo vlastne chcú. Lebo rozhodne nie Arumov ani  Luxenov.“

Znovu som sa otočil dozadu a pozeral naňho s podozrením.

„Ako to myslíš?“

„Oni chcú ľudí podobných ako je Kat. Môžu sa vysrať na mimozemsťanov. Chcú nás“

„Že čo?“ Kati spadla sánka.

„Toto nám musíš obšírnejšie vysvetliť“ prikázal som mu.  Statická energia skoro zaplavila malé auto. Blake sa nahol dopredu.

„Ty si skutočne myslíš, že ešte nevedia čoho sú schopní Arumovia a Luxeni? Že po tom, čo vás desiatky rokov študujú, že ešte neprišli na to, s čím majú dočinenia? Lebo pokiaľ si to myslíš, tak si buď blázon, alebo naivný.“

Kat sebou aj posediačky trhla.

„Nie. To nie je možné“

„Keby poznali naše schopnosti nenechali by nás voľne žiť. Behom minúty by nás pozatvárali do klietok.“

„Ale no tak! Je im jasné, že Luxeni sú mierumilovný národ a aj to, že Arumovia nie sú celkom rovnakí.  Pokiaľ nechajú Luxenov slobodne žiť, spoločne s tým sa vysporiadajú aj s problémami Arumov. Okrem toho nezbavia sa každého problematického Luxena?“

Cukol dozadu, lebo som sa pokúsil naňho hodiť, ale Kat  ma zachytila za šaty. Blake zodvihol ruku.

„Pozri, len hovorím, že je tu niečo, čo chcú DOD viac. A to tých ľudí, ktorých zmenili mimozemšťania. Aj my sme práve takí silní ako vy, a sú veci v ktorých aj silnejší ako vy.  Lenže my sa oveľa skôr unavíme a trvá nám dlhšie kým sa znovu dobijeme, aby som sa tak vyjadril“

Sadol som si späť na sedadlo , stisol ruky do pästí a vypustil energiu.

„Jediná vec, prečo vám dovolia DOD si myslieť, že  vaše veľké tajomstvo je ešte stále tajomstvom,  je to, čo dokážete urobiť s ľuďmi“ – vysvetľoval. „A nás potrebujú“

„Nie“  - šepla Kat.  „Prečo by sme ich zaujímali viac ako mimozemšťania?“

„No fakt Katy, prečo by ich zaujímalo pár ľudí, ktorí majú väčšiu moc ako tí, čo ich stvorili. Ani neviem.  Snáď preto, že by sme mali armádu superľudí, alebo majú skupinu, ktorí v prípade potreby sa dokážu zbaviť mimozemšťanov?“

Potichu som zahrešil, lebo akokoľvek som neznášal ako to znie, ale to, čo hovoril chalan dávalo zmysel. Ešte k tomu sakramentský zmysel.

„Ale ako...ako si ty silnejší ako Luxen?“ spýtala sa Kat.

„To je dobrá otázka“- pozrel som dozadu.

„Tam v reštaurácii, keď som vedel, že ten chlapík mizne bez platenia, to sa stalo preto, že som zachytil niektoré jeho myšlienky. Nie všetky, ale dosť na to, aby som vedel, čo chystá. Počujem prakticky všetkých ľudí okrem mutantov.“

„Mutantov?“ Katin hlas stúpal vysoko.

„Aj ty si mutant. Povedz nebola si v poslednej dobe chorá? Veľmi vysoká horúčka a podobne?“

Sakra!

„Vidím ti na tvári, že áno.  Nechaj ma  hádať, bolo to také zlé, že si mala dojem, že horí celé tvoje telo ako v ohni? Trvalo to pár dní a potom sa to napravilo, ba si sa cítila ešte lepšie ako predtým?“ Potrasúc hlavou sa pozrel von oknom.

„A teraz dokážeš hýbať vecami bez toho, aby si sa ich dotkla? Pravdepodobne to nedokážeš ovládať. Stolom som nepotriasol dnu ja, ale ty. A to je len špička ľadovca. Onedlho budeš mať oveľa väčšie schopnosti a pokiaľ nad tým nezískaš kontrolu, bude to veľmi zlé. Toto prekliate miesto sa hemží agentmi, ani sa neskrývajú.  A hľadajú hybridov.  Pokiaš viem, Luxeni neliečia ľudí. Ale občas sa to stane“ pozrel na mňa.  Očividne.

Kat si trasúcimi rukami uhladila vlasy dozadu.

„Tak čo ty tu vlastne hľadáš, pokiaľ je to také nebezpečné?“

„Teba“ odpovedal Blake.  „Úprimne povedané som sa vážne zamyslel nad tým, že sa už nevrátim.  Že zmiznem. Ale môj strýko býva tu a ty tiež.  Nie je nás podobných veľa, ktorých ešte nedolapilo DOD. Musíš vedieť v akom si nebezpečí“

„Ale veď ma ani nepoznáš“ protirečila mu Kat.

„A ani my nepoznáme teba“ doložil som so zúženými očami.  Blake mykol plecom.

„Mám ťa rád“ - usmial sa. „Akože nie teba Daemon, ale Katy.“

„Ja ťa naozaj, ale celkom vážne, ani trochu nemôžem cítiť“ odsekol som mu.

Kat si pritisla ruku na hruď.

„Blake...“

„Nie preto som to povedal, aby som z teba dostal na oplatku, či ma máš rada alebo nie. Len som skonštatoval fakt, že som si ťa obľúbil“ – pozrel na ňu. „Okrem toho nemáš poňatia do čoho si sa to namočila. Ja ti môžem pomôcť“

„Hovno“ vyhlásil som. „Pokiaľ bude Kat odkázaná na pomoc, čo sa týka jej schopností, ja jej pomôžem.“

„Skutočne? Pre teba je to všetko úplne prirodzené. Pre Kat nie.  Ja som sa musel naučiť kontrole.  Môžem naučiť aj ju. Môžem ju stabilizovať“

„Stabilizovať ma?“ Kat sa trochu pridusene  zasmiala. „Čo sa so mnou stane? Vybuchnem, či čo?“

„Môžeš vážne ublížiť sebe alebo niekomu inému“ vysvetľoval.

„Počul som príbehy, Kat.  Niekoľkých premenených ľudí... No, to je jedno. Stačí ak poviem, že to škaredo skončilo.“

„Nestraš ju!“ oboril som sa naňho.

„To nemám  v úmysle. Je to len pravda“ odpovedal.

„Pokiaľ sa DOD dozvie, čo sa s tebou stalo, odvedú ťa a pokiaľ nedokážeš kontrolovať svoje schopnosti, zlikvidujú ťa“

Kat zalapala po vzduchu a odvrátila sa dopredu. Natiahol som sa a chytil ju za ruku.  Nepozrela na mňa a ja som túžil tresnúť toho idiota  do nosa.

„Katy, viem, že je toho naraz priveľa. Ale musíš sa pripraviť. Pokiaľ opustíš toto mesto máš za pätami Arumov. Už pokiaľ sa dokážeš vyhnúť agentom DOD.“

„Máš pravdu, je toho na mňa veľa.“  - vzhliadla. „Myslela som si, že si jednoduchý človek, ale nie si.  Teraz mi tvrdíš, že DOD idú po mne, že pokiaľ odtiaľ zmiznem stanem sa chodiacou pochúťkou pre Arumov.  A čo je najlepšie, je možné, že stratím kontrolu nad svojimi schopnosťami a zlikvidujem štvorčlennú rodinu a potom ma zlikvidujú.  Netúžila som dnes po ničom inom, len po normálnej večeri s pečenými zemiakmi.“

Ticho som hvízdol.

„Už nikdy nebudeš normálna, Katy“ – skonštatoval Blake. „Nikdy viac!“

„Sprostosť!“ vyskočila a potom sa zhlboka nadýchla. Vyzeralo to, že sa pozbierala. „Čo budeme robiť?“

„Nepotrebujeme jeho pomoc“ prehovoril som.

„Ale áno“ šepol Blake.  „Počul som o oknách a o Simonovi.“

Kat pozrela na mňa.  Potriasol som hlavou, ticho som jej signalizoval, aby mlčala, lebo odkiaľ „počul“ o tom Blake?

„Čo myslíš, čo bude nasledovať? Simon ušiel, len Boh vie kam.  Najbližšie nebudeš mať také šťastie.“

Kat si položila hlavu na operadlo a zatvorila oči.  Ozvala sa tenkým hlasom.

„Odkiaľ vieš to všetko?“

„To dievča, ktoré som spomínal. Ona mi porozprávala to všetko.  Chcel som jej pomôcť ujsť, ale nechcela.  V DOD strážili niekoho alebo niečo, čo bolo pre ňu dôležité.“

Po chrbte mi prebehla divná triaška.

„Ako sa volala?“

„Liz. Jej priezvisko neviem“

„Vieš“ - otočil som sa zase ku Blakeovi. „Nič mi nezabráni v tom, aby som ťa hoci teraz ihneď zabil.“

„Ale hej“ – vydržal môj pohľad. „je tu Katy a ešte tá skutočnosť, že podľa mňa nie si chladnokrvný vrah“

Občas, ako napríklad aj teraz, by som veľmi chcel, aby som bol chladnokrvný vrah, lebo vtedy by kretén neznamenal žiaden problém.

„Neverím ti“

Vydržal môj pohľad.

„Ty ani nemusíš. Stačí, ak mi Katy dôveruje“

Bolo vylúčené, aby mu Kat dôverovala. Pozrel som na ňu a videl som, že zvažuje jeho návrh.

Zaplavil ma hnev. Položil som ruky na palubnú dosku, aby som neuhasil život v tom...nech už je hocičím.

„Kedy začneme?“ opýtala sa Kat. Zatvoril som oči.

„Zajtra ak to dokážeš zariadiť“

„Mama o piatej odíde do práce“

„Budem tam aj ja“ oznámil som.

„To nie je potrebné“ odsekol mi Blake.

„To ma nezaujíma. Nebudeš môcť sakramentsky nič urobiť Kat, aby som pri tom nebol“

Pozrel som mu do očí a ruky si položil na kolená.

„Nedôverujem  ti. Len aby sme si rozumeli“

„To mi je úplne jedno“ mykol plecom Blake a vystúpil z auta.

Zasiahol ma studený vzduch. Kat za ním zavolala.

„Čo je?“ otočil sa späť, rukou pridržiac dvere.

„Ako si sa oslobodil od Arumov, keď ťa napadli?“

Uhol pohľadom, pozrel hore na tmavé nebo.

„Katy,  to nie je niečo, o čom by som sa chcel rozprávať.“ Zabuchol dvere a utekal smerom k jeho autu.

Kat sa pozerala von. Dlho sme tam  ticho sedeli, konečne som aj ja otvoril dvere a vystúpil. Bolo toho príliš veľa, čo som chcel oznámiť Kat a nič z toho nebolo správne. Potreboval som pár minút, aby som sa ukľudnil a možno kým dôjde domov bude možné s ňou normálne hovoriť.

Prešiel som cez cestu a vošiel som medzi stromy. Došiel som domov o dobrých dvadsať minút skôr ako ona. Keď došla po schody na verandu, zošiel som k nej. Pokrútila hlavou.

„Daemon...“

„Nedôverujem mu! Kurva! Ani trochu mu nedôverujem, Kat“  Stiahol som si čiapku a hrabol si do vlasov a potom som si ju natiahol späť.

„Ovjaví sa z ničoho a predsa vie všetko. Moje inštinkty mi hovoria, že mu nemôžeme dôverovať. Môže byť hocikto a môže pracovať pre hocijakú organizáciu.  Vôbec ho nepoznáme“

„To je jasné“ Úplne očividne ju premohla únava. Ale aspoň ho tak budeme mať na očiach. Nie?“

Krátko a trpko som sa zasmial.

„Je aj iná možnosť ako to vyriešiť“

„Aká?“ Jej výkrik zanikol vo vetre. „To nemyslíš vážne, že...“

„Už ani sám neviem, čo si myslím.“ - cúvol som, podľa všetkého som sa neukľudnil dostatočne pre tento rozhovor.

„A , do riti, vôbec nedokážem jasne myslieť.“ Stíchol som a zaťal som zuby.

„A vôbec, prečo si bola s ním?“

„Daemon...“

„Vieš, ani ma to neprekvapuje“  Usmieval som sa ale trpko.

„Bozkávali sme sa. Aj dvakrát.  Do rána som ti robil vankúš a ty si si to užívala.  Je isté, že v tom momente ako som odišiel si sa vydesila na smrť, a utekala si rovno k Borisovi, lebo on v tebe nevyvoláva žiadne city. Lebo ty si vydesená z toho, čo voči mne cítiš.“

„Len sme niečo zjedli a ja...“

„A ty...“

Ježiši, to vlastne pri tom všetkom vôbec nebolo dôležité, ale nedokázal som sa brzdiť.

Po včerajšej noci, potom, čo som sa zobudil s ňou v náručí, sa pobrala a išla s kreténom niečo zjesť? Na rande? Kurva!

„Slovom ty si išla rovno za Bryonom, potom čo...“

Potriasla hlavou a vlasy jej lietali okolo bledej tváre.

Zatvorila ústa.

„Neutekala som rovno k Blakeovi! Len mi poslal správu, že by sme mohli niečo spolu zjest. Nebolo to ani rande, Daemon. Išla som s ním preto, aby som mu povedala...“

„Tak čo to bolo, kote?“  - pristúpil som k nej a pozeral sa dole na ňu - „Lebo on ťa očividne má rád. Už ste sa aj bozkávali. Je pripravený riskovať svoju osobnú bezpečnosť, aby ťa získal“

„Nejedná sa o to, na čo myslíš. Keby si mi dovolil, aby som ti to vysvetlila...“

„Nemôžeš vedieť, čo si myslím“ odsekol som.

„Daemon...“

„Vieš, si neuveriteľná!“ Hnev sa do mňa zabodol ostrými pazúrami.

„Pamätáš sa na ten večer, keď sme mali večierok u nás a myslela si si, že si to rozdávam s Ash. Tak si sa rozčúlila, že si vybehla a rozbila kopu okien, čím si sa prezradila“

Strhla sa.

„A teraz, čo robíš? Vláčiš sa s ním a pritom sa so mnou bozkávaš“

Zatriasla sa jej spodná pera.

„Nevláčim sa s ním, Daemon. Je to môj kamarát“

„Nie som hlupák, Kat“ odpovedal som a stiahol pery do úzkej linky.

„Ja som ťa tak nenazvala!“ – teraz už kričala a ruky zovrela do drobných pästičiek. „Nedáš mi ani šancu, aby som ti to vysvetlila! Podľa svojho zvyku sa chováš, ako niekto čo rriadi svet a neustále ma prerušuješ“

„A ty, podľa svojho zvyku znamenáš väčší problém, než s akým som počítal“

V tom momente, keď som tie slová vypovedal som vedel, že som zašiel priďaleko. Kat tackavo cúvla a vzlykajúc odpovedala.

„Ale nie som tvoj problém. Viac už nie.“

„Kat...“

„Nie. Nikdy som nebola tvoj problém.“ K jej bolesti sa pridal už aj hnev.

„A som si skurvene istá, že ani tentoraz ním nie som.“

„Do riti! Toto celé“ – kývol som dookola, načisto strácajúc sebaovládanie – ani nie je dôležité teraz. Zabudni na to!“

Voči Kat som nemal šancu vyhrať.  Je jedno, čo urobím, čo poviem – musím zmiznúť, skôr ako poviem niečo skutočne nenapraviteľné.

Alebo skôr ako ona povie niečo, čo nedokážem odpustiť.