Oblivion2 - 15. kapitola

Překlad: Noemi

Obidvoch som hned spoznal. Lane k nám vykročil prvý, nespustil zo mňa opatrný pohľad.

„Pán Black, slečna Swartz, pekný deň!“

„Ahoj Lane!“  Snažil som sa ustrážiť pokojný hlas. „Dnes som s vami nepočítal“

„Prišli sme do mesta trochu skôr a zbadali sme tvoje auto“ usmieval sa Lane.

Vaughn prižmúril oči, akoby  sa snažil vidieť cezo mňa. Kat prvýkrát v živote čušala za mojim chrbtom.

„Čo ste tu vonku robili?“

„Včera tu bola party a hľadali sme Katin mobil.“ Uškrnul som sa ponad plece na Kat a modlil som sa ku každému, čo to mohol počuť, aby nemala u seba mobil a hlavne, aby sa práve neozval. „Stratila ho, ale nenašiel sa ešte.  Pozdejšie sa porozprávame, chlapci. Keď nájdeme...“

Bočné dvere jedného Expeditionu sa otvorili a vystúpila žena s ľadovoblond vlasmi. Keď som spoznal tie ostré črty tváre, prehltol som kliatbu.

„Pijete napriek tomu, že nie ste dospelí?“ – smiala sa , ale falošne. Hrala to.

Celý som bol napnutý, keď som sledoval Nancy Husher. Rozprávať sa s Laneom a Vaughnom je jedna vec, ale táto žena? Znamená problémy a nie zábavné.  Videl som ju zriedka, ale skutočnosť, že bola tu neznamenala nič dobré.

„Nepili sme“ ozvala sa Kat.  „Má viac rozumu. Jeho rodičia sú takí ako moji. Zabili by nás.“

V tvári sa mi nepohol ani sval.

„No, dúfala som, že sa stretneme, Daemon a môžeme zájsť na skorú...večeru“  - kývol Lane smerom k Expeditionu.

„Máme len pár hodín. Ľutujem, že  musím prerušiť vašu záchrannú akciu mobilu.“

Ešte raz som sa pozrel na Husher. „Žiaden problém. Odprevadím domov Kat a potom sa stretneme.“

„To nebude potrebné“ oznámila Husher.  „Môžem ju vziať do mesta ja a stretneme sa pozdejšie chlapi“
No tak toto sa mi nepáčilo.  Vôbec nie. Napol sa mi sval na sánke a bol som len na zlomok sekundy od toho, aby som oznámil Husher, nech si trhne, ale vtedy vystúpila spoza mňa so žiarivým úsmevom Kate.

„Mne to vyhovuje, dúfam, že to nie je veľká obchádzka“.

Pravá ruka sa mi zovrela v päsť, najradšej by som zakričal na Kat. Nepoznala tú ženu a netušila, čoho je schopná. Nechcel som ani aby sa nachádzala v rovnakom smerovacom čísle okresu s ňou, nieto spoločne v jednom aute.

„Vôbec to nie je odbočka“ ozvala sa tá žena. „Milujeme tunajšie cesty, farby jesene  a tak. Môžeme ísť?“

Kat sa už pohla k SUV ale ešte sa obzrela ku mne, keď jej Husher otvorila zadné dvere. Prinútil som svoje nohy, aby ma niesli k môjmu autu, ale nespustil som oči z Kat a Husher.

Nie, pokiaľ Husher nezatvorila dvere za Kat.

Nie, keď sa na mňa usmiala skôr, ako si sadla do auta.

Nie, keď Vaugh obsadil miesto za volantom.

Nie, kým Expedition nevyšiel na cestu a zmizol nám z očí.

Nemohol som urobiť nič a z pocitu bezmocnosti som pocítil horké sklamanie.

Lane zastal pri svojom aute.

„Odnesú domov tvoju priateľku, Daemon“

Pozrel som mu do očí a povedal surovú pravdu.

„Nedôverujem ani jednému z vás“

„Napodobne“ - vrátil mi to. „Vždy to tak bolo. Vieš to ty aj ja, ale nezávisle na tom, odnesú ju domov“

Jeho slová vôbec nezmiernili moje napätie.

„Poniektorí vedia, že odišla z domu so mnou“ doložil som, čo nebola pravda, ale napadlo ma, že škodiť to nemôže.

„Pokiaľ Kat zmizne, pre mňa to nebude znamenať nič dobré“

Lane potriasol hlavou.

„Ako som už povedal, to dievča pôjde domov“

„To bude najlepšie“ varoval som ho naposledy a nechal som to tak.

Lane s povzdychom otvoril dvere svojho auta.

„Som hladný. Zožeňme nejaké jedlo“

To bolo to posledné po čom som túžil, ale Smoke Hole bolo bližšie ako naše domy, takže sme nastúpili a pohli sme sa tam.

Naprek tomu, že bola sobota a bola tam rada čakajúcich, ako stály zákazník som dostal miesto ihneď. Možno tomu pomohlo aj to, že čašníčka bola Luxen a spoznala Lanea.Posadila nás dozadu, kde sa k nám nikto nedostal. Objednal som si len pohár vody, ale Lane si skutočne objednal fašírku ako vždy, keď sme sa tu stretli.  Keď sa čašníčka ponáhľala splniť objednávku, Lane sa oprel dozadu a potichu sa ozval.

„Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Čo sa stalo večer na Halloween?“

Prekrížil som si ruky na hrudi a vydržal som jeho pohľad.

„Prečo to trvalo tak dlho, kým ste sa objavili , aby ste ma vypočuli?“

„Len v piatok som dostal príkaz, aby som ťa vyhľadal“ povedal.

„To nie je odpoveď.“

„Nemusím ti povedať viac“ - zodvihol ruku. „Pozri, nesnažím sa k tebe chovať ako sviniar, len plním príkazy, a pokiaľ sa tie zmenia, mám dosť rozumu, aby som ich spochybňoval. Aj ty by si sa mohol poučiť“

„No, poznáš ma“ - povedal som s ironickým úškrnom.  „Nie veľmi rád sa učím“

Lane sa sucho zasmial.

„Viem, že to nie je pravda“ - stíchol, lebo priniesli naše nápoje.  „Čo sa stalo na Halloween?

Dlho som sa napil z môjho pohára, kým som odpovedal.

„Jednému Luxenovi z kolónie šiblo. Vyhrážal sa mojej sestre a...mojim priateľom.“

„Trochu divné je ťa vidieť v spoločnosti ľudských priateľov“

Prebehol som prstami po chladnom pohári.

„No je ťažké nespriateliť sa s niekym, kto býva v susedstve. Nie je to moja chyba.  Vy ste pripustili, aby ona a jej matka sa tam nasťahovali.  Mimochodom“ - pokračoval som tváriac sa, že ma téma nudí a využijúc to, čo povedali podľa Matthewa agentom Starší.„Ten chalan sa úplne zbláznil. Museli sme zápasiť. Bolo to pomerne tvrdé.“

„Myslím, že to zlikvidovalo jeden satelit“

„Super!“ uškrnul som sa.

Lane ma odmenil nesúhlasným pohľadom, ale vtedy nám priniesli jedlo. S výrazom blaženosti  na tvári zarezal do fašírky.

„Čo sa s ním stalo?  S tým, čo sa zbláznil?“

Dobrá otázka. Nemohol som vedieť, čo mu povedali Starší, ale pokiaľ niekto dokáže až tak silno skratovať, môže na to aj zomrieť. To vedia aj Starší.

„Už neznamená problém“

Laneova vidlička s obrovským kusom mäsa zastala na polceste – „Viete že je to zakázané“

Znovu som sa napil.

„Tak čo som mal urobiť? Mal som pripustiť, aby nás odhalili? A to, že vláda vie, že ...“

„Rozumiem!“ prerušil ma a rozmýšľajúc hrýzol ďalej mäso.

„Z kolónie sme dostali to isté hlásenie. Len aby si vedel, Husher s tým nemala problém.  Dnešný rozhovor bol len ako zvyčajne.“

Trochu sa mi uľavilo.

„Tak prečo sem prišla aj Husher? Nie je to pre ňu príliš bezvýznamné?“

Lane sa uškrnul.

„Aj Husher sa rada niekedy dostane von. Tentoraz si ju vyhral ty“

Odfrkol som si.  Netajil som sa tým, ako ju neznášam. Pozrel som von oknom, už sa stmievalo. Bol by som rád dôveroval Lanovi. Obľúbil som si ho, ale vedel som, že preňho som len jeden spis. Jeden úkol, ktorý toleruje.

Znovu som sa naňho pozrel. Už zlikvidoval skoro celú fašírku.

„Čo je?“ pýtal sa.

„Nič“ zodvihol som svoj pohár.

Lane dojedol fašírku,  zemiakovej kaše sa ani nedotkol, ako vždy. Položil vidličku a oprel sa dozadu.

„Mimo záznam“ No jasne! Už som to čakal.

„Chováš sa rozumne, však?“ prsty mi zastali na pohári.

„V čom?“

„S tým dievčaťom. S Katy“

„Hovoríš ako otec, Lane“ Zľahka som mu odpovedal, ale vôbec som sa necítil v pohode.

Lane  odpovedal slabým úsmevom.

„Niekedy sa aj tak cítim. Nepýtam sa, čo je medzi vami, ale obaja ste mladí a rozdielnosť vtedy nie je dôležitá...v zápale vášne. Je to pekné dievča. Len buď rozumný, Daemon.“

Nehral som to  rozumne pokiaľ išlo o Kat a už som sa pomaly vzdal nádeje, že sa to niekedy zmení.

Zastavil som na príjazdovej ceste, vypol motor  a vystúpil som.V Katinom dome sa nesvietilo, ale ako som sa blížil k našej verende zacítil som v zátylku drobné horúce mravenčenie. Skoro som padol na kolená.  Je tu! Dobre.

Ponáhľal som sa hore schodmi.

Otvorili sa vchodové dvere a Katina postava sa až zliala dokopy, akou rýchlosťou sa mi hodila okolo krku.  Sotva som mal čas zaprieť sa nohami, ovinula mi ruky okolo krku a dôkladne ma vystískala. Moje srdce búšilo ako to jej a toto privítanie ma tak prekvapilo, že som na sekundu stuhol.  Ani som sa nedokázal pohnúť.

Potom som ju objal okolo pása a pritisol som ju k sebe.  Vtedy som zbadal, že aj Dee vyšla von.

„Fíha ,kote, čo sa stalo?“Pritisla si tvár k mojej hrudi a na chvíľu neodpovedala

„Myslela som, že ťa agenti odvliekli do nejakého laboratória a zatvorili do klietky“

„Do klietky?“ zasmial som sa trochu neisto.

„Žiadna klietka. Len sa chceli rozprávať. Trvalo to dlhšie ako som myslel, ale všetko je v poriadku“

„Hhmm...“ prečistila si hrdlo Dee.

Kat stuhla v mojom objatí, akoby vtedy zistila, čo vlastne urobila.  Vyslobodila sa a cúvla.

„Ja ...ja som sa len znepokojovala“

„Aha, hej, to sme videli“ odsekla Dee.

Pozrel som sa na Kat a pomaly som sa usmial.

„Mne sa vlastne páči takéto znepokojovanie. Pripomenulo mi...“

„Daemon!“ zakričali na mňa obidve naraz.

„No čo je?“ podišiel som k Dee a postrapatil som jej vlasy, lebo som vedel, že to neznáša. „Len som naznačoval“

„Vieme  že čo“ Dee sa mi vyšmykla spod rúk. „A skutočne by som nebola rada ak by som svoju večeru vyvrátila“  Usmiala sa na Kat.

„Vidíš, ja som ti povedala, že sa mu nič nestane“

Podľa všetkého sa o mňa Kat veľmi, veľmi bála.  Úžasné. Hoci momentálne bola skôr vo veľmi veľkých rozpakoch.

„Nemajú žiadne podozrenie?“

„Žiadne neobvyklé“  - potriasol som hlavou. „Ale vždy sú podozrievaví“ Myslel som, že nemusím zachádzať do podrobností. „Skutočne nemáš žiaden dôvod sa znepokojovať. Si v bezpečí“

Chvíľu zízala na mňa, potom potriasla hlavou, akoby som niečo nebol pochopil.

„V poriadku. Teraz už musím ísť domov“

„Kat..“

„Nie“ Kývla mi a zbehla dole po schodoch. „Skutočne musím. Hľadal ma Blake. Musím mu zavolať“

„Boris môže počkať“ –povedal som, keď sa Dee vrátila do domu.

„Blake!“ odsekla a zastala na chodníku.  Zdvihla chvejúce sa ruky a uhladila si uvoľnené vlasy.

„Vypytovali sa veľa. Hlavne tá žena“

„Nancy Husher. Zamračene som k nej podišiel.

„Tak sa zdá, že je nejaká šéfka na ministerstve. Chceli vedieť, čo sa stalo v noci na Halloween. Tak som im povedal verziu vyhlásenia.“

„Uverili ti?“

„Hej spolkli mi to.“ Prikývol som.

„Ale nebol si to ty, Daemon“- odsekla chvejúc sa.  „Ale ja. Alebo obaja spoločne.“

„Ja viem. Ale oni to nevedia.“ - stíšil som hlas a vzal som jej studenú tvár do svojich rúk. „A ani sa to nedozvedia“

Privrela oči a privinul si tvár do mojej dlane.

„Ja som sa nestrachovala o seba. Ak si budú myslieť, že si zlikvidoval jeden satelit z obežnej dráhy, môžu ťa považovať za hrozbu.“

„Alebo si môžu jednoducho myslieť, že som taký úžasný“

„Nie je to smiešne“ šepla.

„Viem“ pristúpil som bližšie. Zhlboka som sa nadýchol a objal som ju.

„Neboj sa o mňa alebo o Dee. Vieme ako jednať s agentami. Dôveruj mi!“

Kat ma objala rukami okolo pása a pár vzácnych chvíľ tak zostala. Počas toho celý svet stíchol.Potom sa mi vyšmykla z objatia.

„Nepovedala som tej žene nič. Ale ten prekliaty telefon sa ozval práve vtedy, keď som vystúpila z auta. Vedela, že sme klamali o tom, prečo sme tam išli.“

„Sakra! Nebude ich zaujímať, že sme im klamali v súvislosti  s mobilom. Iste si budú myslieť, že sme tam išli preto, aby sme si to mohli rozdať. Neznervózňuj sa kvôli tomu, Kat“

Vzhliadla, rovno mi pozrela do očí.

„Som rada, že sa ti nič nestalo“

„Viem“ usmial som sa