Oblivion2 - 13. kapitola

Překlad: Noemi

V Katiných očiach sa objavila hrôza a tak zízala na mňa.

 Výbuch energie som pocítil o sekundu skôr než prebehla izbou.  Ustúpil som nabok. Kat vypadla z ruky plechovka s colou, a padla na kameň.  Načiahol som sa v tom istom momente, ako vystrelila jedna stolička spod stola, chcel som ju zachytiť, ale tá odbočila a udrela Kat do nohy.  Rýchlym pohybom som schytil Kat skôr, než mohla spadnúť.

„Fíha, kote...“

Kat si odsunula vlasy z tváre a vzhliadla. Stála na jednej nohe, čo nebolo prekvapujúce.  Tá stolička ju poriadne trafila.

„Sväté hovno!“

Zachytil som jej ruku o svoje rameno, aby som ju podoprel.

      „Si v poriadku?“

„V lepšom ani nemôžem byť“ vykrútila sa mi z objatia a pokúsila sa postaviť na nohu, ale stisla od bolesti pery, zohla sa a zodvihla si nohavicu. Po nohe jej stekal tenký pramienok krvi.

„Super. Som prírodná katastrofa“

„Asi s tebou budem musieť súhlasiť“ Obdarila ma temným pohľadom.

„Tak poďme. Vylez na stôl, nech sa na to pozriem“

„Nič to nie je“

O tom som nebol ochotný sa hádať. Bleskovo som ju schytil okolo pása a vyložil ju na stôl. Keď som cúvol, videl som, že jej spadla sánka.

„Čo...toto si ako urobil?“

„Je to vec cviku“ Položil som jej nohu na stoličku. Prstami som jemne prešiel po jej pokožke, pričom som jej vyhrnul nohavicu nad koleno. Medzi nami preskočila drobná iskra a Kat sa strhla. Pod kolenom mala peknú ranu.

„Fíha, si skutočná katastrofa“

„Ale všetko zašpiním od krvi.“ Striasla sa.  „Teraz ma nevyliečiš, alebo hej?“

„Nie, lebo ktovie, čo by sa stalo. Nakoniec by si sa zmenila na mimozemšťanku“

„Haha“

Zobrak som čistú utierku, namočil ju a vrátil som sa späť ku Kat a opatrne som poutieral krv. Vtedy ma zasiahla v plnej miere váha Katinho počinu. Rozvírili sa jej emócie a stalo sa niečo takéto.  To nie je dobré.

„Čo mám teraz s tebou robiť, kote?“

„Vidíš, ja som ani nechcela pohnúť s tou stoličkou a ona letela na mňa ako tepelne navádzaná strela.“

Kýval som hlavou.

„Nám sa stávali takéto veci keď sme boli deti neustále, kým sme nedokázali ovládať Zdroj.

„Zdroj?“

„Energiu v nás.  My ju nazývame Zdroj, lebo nás spája s našim domovom, vieš? Akoby všetko malo tento zdroj. Vlastne nám to aspoň tak povedali Starší. Keď sme boli malí a učili sme sa ako ovládať naše schopnosti, bolo to príšerné. Dawson mal túto schopnosť ako ty, že hýbal nábykom. Chcel si sadnúť, ale stolička spod neho vystrelila.“ Zasmial som sa, lebo som si spomenul, koľkokrát spadol na zadok.

„Ale bol  mladý“

„Super, takže ja som teraz ako batoľa.“ Vzhliadol som rovno do jej očí.

Prakticky áno“ odložil som utierku.  „Pozri už ani nekrváca. Nebolo to vážne.“

„Díky, že si mi to zmyl“ pozrela sa dole.

„Nemáš za čo. Podľa mňa to netreba zašiť.“ Prebehol som prstami okolo rany, kde nebola taká červená. Kat sa opäť strhla.  Keď som sa na ňu pozrel, začervenala sa a trochu našpúlila ústa.  Ruka sa mi zastavila.

„Na čo myslíš?“ opýtal som  sa.

Mlčala, potom sa viac začervenala  a ako sa zhlboka nadýchla jej hruď sa dvihla .

„Na nič“

Pomaly som sa postavil nepúšťajúc jej pohľad. Nebola to vhodná chvíľa, ale bola so mnou a v tomto momente nezáležalo na ničom inom. Na jej nových schopnostiach ani na agentoch DOD.  Nezáležali ani na kreténovi, s ktorým sa vláčila. Ani na tom, že sme sa pochytili s Andrewom. Jedine na Kat.

Položil som ruky z oboch strán na stôl, nahol som sa cez stoličku a oprel som si čelo o jej.  Zhlboka som sa nadýchol a keď som sa ozval, ledva som spoznal svoj hlas.

„A ty vieš, na čo som myslel celý deň?“

„Nie“

Naklonil som hlavu nabok. Dotkol som sa perami jej tváre.      

Tíško zalapala po dychu.

„Či vyzeráš v páskovaných ponožkách tak dobre ako v tých so sobami“

Pritúlila si tvár k mojej.

„Hej“

Odtiahol som sa a usmial sa na ňu.

„Vedel som to“

Vydržala môj pohľad. Napätie sa medzi nami stupňovalo stále viac  . Tĺkot srdca sa jej zrýchlil, to som cítil aj ja. Akoby sme obaja utekali a predsa sme sa nehýbali dostatočne rýchlo.

Čakal som. Čakal som, aby uhla pohľadom, aby ma od seba odsotila. Neurobila to a zistil som, že aj ona čaká.

Na mňa.

Svet pred mojimi očami nadobudol biely odtieň a moje sebaovládanie ma načisto opustilo. Naše pery už nedelilo od seba skoro nič. Skoro som ju dokázal ochutnať.

„Máš vôbec poňatia o tom, čo so mnou robíš?“

„Ja nerobím nič“

Len toľko som pohol hlavou, aby sa naše ústa spojili raz...potom ešte raz.

Čakal som , že Kat bude chcieť ukončiť bozk. Keď to neurobila, bol by som najradšej vykríkol od radosti. Ešte tesnejšie  som sa k nej nahol. Tento bozk bol iný. Teraz som jej nechcel nič dokazovať.Nebozkal som ju  s hnevom, ale jednoducho preto, že mi to spôsobilo radosť a nič zázračnejšie nejestvovalo.

Z Katinho hrdla unikol slabý ženský zvuk.  Zastonal som. Úplne ma odrovnala a nemala o tom ani poňatia.

Chytil som jej tvár medzi svoje dlane a prehlbil som bozk ešte viac. Jej pery ma lákali.Naše jazyky sa dotkli a začali svoj tanec. Katine prsty sa ovinuli okolo mojich zápästí, potom prebehli cez moje paže s nechávali po sebe ohnivú cestičku. Pristúpil som k nej tak blízko ako sa len dalo kvôli stoličke medzi nami a bez nadýchnutia som ju bozkával. Vracala mi moje bozky a vnárala do mňa svoje prsty cez šaty.To, čo som cítil ja, cítila aj ona a...

Ťažká stolička sa zatriasla, potom sa vyšmykla spomedzi nás, akoby ju niekto z nás odložil nabok. Bez nej som stratil rovnováhu a padal som dopredu. Kat sa nahla dozadu, držala ma pomerne silno, aby ma stiahla so sebou a zrazu sme sa ocitli v tesnom objatí. Moje boky sa tlačili medzi jej nohy moja hruď na jej prsia, nebol by sa medzi nás zmestil ani list papiera. Kat vytiahla hore nohy, aby sme boli k sebe ešte bližšie. Roztvoril som prsty na jej tvári a ona mi vnorila svoje do vlasov a zaťahala ma za ne. Jednu ruku som spúšťal dovtedy dole po jej  nádherných krivkách, kým som dosiahol na jej oblé boky. A teraz som si ja ju pritiahol bližšie a omámila ma pálivou horúčavou, ktorá z nej sálala.

Pomaly sa intenzita našich bozkov utíšila, ale energia, ktorá  nás napínala vôbec nie. Ešte raz naposledy som Kat pobozkal a  potom sa na ňu len díval: na zrumenenú tvár, zdurené a vlhké pery.

„Kote, ja som nedal ďalej tú stoličku“

„Viem“ šepla

„Predpokladám, že ti vadilo, že je tam“

„Stála ti v ceste“  ruka sa jej zviezla na moju pažu.

„Rozumiem“ - palcom som ju pohladil po jemnej pere, aby som si zapamätal aký je to pocit. Potom som ju potiahol za ruku a vytiahol ju do sedu. Vedel som, že akonáhle ju opustí vášeň, bude v rozpakoch.

Dlho som nemusel čakať.

Trochu sa jej rozšírili oči.

„Nemôžeme v tom pokračovať. My dvaja...“

„My dvaja sa máme radi“ pustil som jej ruku a uchopil som dvoma rukami dosku stola.

„A skôr ako by si začala, priťahovali sme jeden druhého už skôr ako som ťa uzdravil. Nemôžeš povedať, že to nie je pravda.“

Nahol som sa dopredu a pohladil som jej tvár svojim nosom, striasla sa a ja som ju pobozkal tesne pod uchom.

„Nemali by sme bojovať proti tomu, čo chceme obaja. Nebude to ľahké. Už tri mesiace to nie je a nebude ani o tri mesiace.

„Kvôli ostatným Luxenom?“ -  aklonila dozadu hlavu a ja som jej posial krk drobnými horúcimi bozkami.

„Vylúčia ťa. Ako...“

„Viem“  skĺzol som rukou na jej zátylok a tesne som sa k nej pritisol. „Rozmýšľal som o následkoch.“

Kat sklonila hlavu a otvorila oči.

„A toto nemá nič spoločné s našim spojením, ani s Blakeom?“

„Nie“ Vzdychol som si. „Ale áno má,  z časti  to má niečo spoločné s tým človekom, ale aj tak je to o nás dvoch. O tom, čo my dvaja cítime voči sebe navzájom.“

Dlho sa na mňa pozerala a potom sa vymanila z môjho náručia. Postavila sa na ranenú nohu, cuklo ňou, tak sa posadila späť.

„ Takže teraz je to tak, že „nechcel som ťa, kým si ťa nevšimol niekto iný?“, alebo čo?“

Snažil som sa zadržať svoj frustrovaný hnev. Oprel som sa o stoličku.

„Nie o to sa jedná“

„Tak o čo, Daemon?“ V očiach sa jej objavili slzy a skoro ma to položilo.

„Prečo teraz, keď pred tromi mesiacmi si nebol schopný ani dýchať rovnaký vzduch so mnou. To je len kvôli zviazaniu, len tak to má logiku.“

„Kurva! Myslíš, že som neoľutoval, že som bol voči tebe taký kretén? Už som ťa poprosil o prepáčenie“ Odtlačil som sa od stola.

„Ty mi nerozumieš. Ja to vôbec nemám ľahké.  Viem, že aj pre teba je to ťažké a musíš sa popasovať so všeličím. Ale na mňa sa spolieha moja sestra  aj celá naša rasa. Nechcel som, aby si sa ku mne dostala príliš blízko. Nechcel som, aby bol ešte niekto o koho sa musím postarať, o koho stratu by som sa mohol báť.“

Kat zalapala po dychu, zjavne som ju šokoval, ale už som sa nedokázal zastaviť.

„Nechoval som sa správne. Viem. Ale dokážem ti ponúknuť viac. Viac ako Benny“

„Blake“ opravila ma. „Máme veľa spoločného s Blakeom. Páči sa mu, že veľa čítam...“

„Aj mne“

„A aj on bloguje“

Natiahol som sa po prameni jej vlasov a natočil som si ho na prst.

„Nemám žiaden problém s internetom“

Odtlačila si vlasy nabok.

„A jemu sa páčim nie preto, že je medzi nami nejaké blbé mimozemské spojenie, alebo preto, že aj inému chalanovi sa páčim.“

„Ani mne“ Spustil som ruku. „Nemôžeš sa s ním ďalej zahrávať. Nie je to správne. Zlomíš tomu chlapcovi jeho úbohé ľudské srdce.“

„Nie, nezlomím“

„Ale áno, lebo chceš mňa a ja zase chcem teba“

Krútiac hlavou  pomaly krívala k dverám.

„Vždy to hovoríš“

„Čo to má znamenať?“  vynucoval som si.

Kat na chvíľu silno stisla oči.

“Hovoríš, že ma chceš, ale to nestačí“

„Aj ti to prejavujem“

„To nie je pravda“

„Tak  potom toto bolo čo?“ ukázal som smerom k stolu, na korý sa už nikdy nebudem môcť rovnako pozrieť.

„Myslím, že som ti prejavoval, že sa mi páčiš. Ak by to pre teba nebolo dosť jasné, môžem to zopakovať. A v škole som ti nosil zákusky a termix.“

„Ten  zákusok si si dával do vlastných úst!“ vyhodila do vzduchu ruky.

Usmial som sa. To bola pekná spomienka.

„Pri stole...“

„To, že do mňa neustále zapáraš ako pes v ruji, nie je dôkaz, že ti na mne záleží, Daemon“

Stlačil som pery k sebe, aby som sa nahlas nerozosmial.

„No a veru ja tak ukazujem svoje sympatie k ľuďom“

„Aha. No dobre. To je jedno. Nezáleží na tom, Daemon.“

„Kat, ja neodídem. A ani to nevzdám“ Ani jej zvádzanie, ani našu záležitosť.

„Vieš prečo som sa vtedy s tebou stretol v knižnici?“

„Prosím?“

„V ten piatok, čo si prišla prvýkrát do školy po chorobe“

Hrabol som si do vlasov.

„Mala si pravdu. Preto som zvolil knižnicu, lebo tam nás nikto nemohol vidieť spolu“

Stisla ústa a uhla pohľadom.

„Vieš, vždy som bola zvedavá, či máš také veľké ego, že si neschopný priznať, ak má niekto iný pravdu“

„A ty ako vždy  urobíš unáhlené nesprávne závery“

Počkal som, aby sa na mňa pozrela kým som pokračoval.

„Nechcel som, aby ťa Ash alebo Andrew obťažovali kvôli mne, tak ako Dawsona a Beth obťažovali.  Takže pokiaľ si myslíš, že sa za teba hanbím, alebo nie som pripravený na to, aby som pred celým svetom ukázal svoje úmysly, tak si to urýchlene vyhoď z hlavy.  Lebo ak toto potrebuješ, tak to dostaneš.“

V tom momente som pochopil, čo to bude znamenať.

„Daemon...“

Pozrel som na ňu s úprimným a mnohovravným úsmevom.

„Povedal som ti, kote, že milujem výzvy.“