Summer - 20. kapitola

Překlad: Jalle

AVERY

„Avery, musíš ísť. Nedá sa tomu vyhnúť. Iste, pôjdem s tebou, ale nemôžeš pred tým utiecť, zlatko. Predvolanie je predvolanie, nezáleží na tom, ako sa na to pozeráš. Nedá sa vyjednávať. A mysli na to takto. Tvoje svedectvo bude zrejme to, čo tú šialenú mrchu udrží za mrežami. Avery, je z veľmi vplyvnej rodiny. Stará krv v komunite. Ak sa z toho niekto dokáže dostať, tak ona. A chceš jej to uľahčiť?“

Brandon niekedy vie, ako povedať veci v inom svetle, ale vďaka jeho logike mám oveľa lepší pocit z návratu do Breakwater. Povzdychnem si a ledva dýcham kvôli strachu, ktorý ma opakovane ochromuje. „Okej. Máš pravdu. Viem to. Tak prečo mám pocit, že sa na mňa všetko rúti?“

„Je to jediný deň v tvojom živote, Ave. V najhoršom to budú dva alebo tri dni a možno budeš musieť nejaký čas stráviť práve so mnou. A potom bude Chloe znovu za mrežami a vrátiš sa do New Yorku, a zabudneš, že štát Wyoming vôbec existuje, ak to je to, čo chceš. Vieš, v tejto celej veci ohľadom lietania sa zlepšujem.“

Je šialené, že za mnou Brandon kedykoľvek priletí cez celé štáty a moja vlastná matka, ktorá býva v rovnakom meste si nemôže nájsť na návštevu. Je pravda, že ma k sebe pozvala, ale nedokážem si predstaviť, ako by tu vyzerala. „Fajn,“ povzdychnem si. „Ale ideš so mnou. Bez teba neprekročím hranice mesta Breakwater.“

„Bývam tu, nezabudni. Som tu vždy. Porozprávame sa koncom týždňa. Hlavu hore.“

Potom ako zavesím, stretnem sa s Noahom na káve. Mám pocit, že ma bolí srdce. Sedíme a hovoríme o Neve, o tom, že Noahovi rodičia plánujú návštevu New Yorku a po celý čas vydávam súhlasné zvuky a prikyvujem dúfajúc, že ma nepožiada, aby som sa naozaj zapojila do rozhovoru. Som zombie. Som duch. Zombie nemajú názory. Duchovia sa nerozprávajú zo zdvorilosti. Vznášajú sa z jedného miesta na druhé, vydávajú divné stonavé zvuky a vo všeobecnosti rušia ľudí okolo nich, ktorí sú stále nažive, funkční a dýchajúci.

Noah sa poriadne napije kávy pričom sa mu ligocú oči sponad šálky. Niečo povedal. Povedal niečo a ja som to prepočula. Presne o toto som sa bála. „Čo?“ opýtam sa.

„Och, nič. Vieš... práve som ti povedal, že chcem predať svoju jedinú dcéru do otroctva, aby som dokázal pokryť jej výdavky a ty si vydala rôzne zvuky, ktoré hovorili, že si myslíš, že je to dobrý nápad.“

Odfrknem si a skrčím sa na stoličke. „Bože, prepáč, Noah. Len mám naozaj nahovno týždeň.“

Odloží šálku a hľadí na mňa, ale nepozerá sa. „Zrejme dokážem uhádnuť prečo, čo? Dnes ráno som videl kapelu v telke. Neve dokonca poznala slová tej prekliatej pesničky. Je všade – v rádiu, na každom prekliatom kanály v televízií. Je to dokonca v tej blbej reklame na autá.“

„Viem. Videla som to.“ Je to pravda. Dnes ráno som sa skoro zadusila, keď som jedla cereálie, keď som začula Lukeov hlas vychádzať z televízie. A čo je horšie, keď som zdvihla hlavu, aby som zistila, čo sa dopekla deje, Lukeova tvár bola tiež na obrazovke. Pristihla som sa ako uvažujem ako Toyota vedela, že z tej nahrávky bude taký obrovský hit. Teda, dosť veľký na to, aby im v reklame hral hlavný spevák. Ale vtedy som uvidela Lukea agresívne šoférovať auto, na pažiach sa mu stáčali tetovania, na krku a okamžite som vedela prečo. Myslím, je dychberúci. Vždy bol. A teraz s tou krajnou ingredienciu, ktorú má vďaka D.M.F... verím, že to nemohli zamietnuť. Mala som  sa staviť, že budú úspešní, alebo čo. Teraz by som bola bohatá.

„Len... Mala by som sa cez to už preniesť, vieš?“ začnem odlepovať laminát zo stolu predo mnou, lebo sa nechcem pozerať Noahovi do tváre. „Prepáč. Si posledný človek, s ktorým by som o tomto mala hovoriť, ale...“

„Achh, ticho. Môžeš so mnou hovoriť o všetkom. Myslíš si, že mám kvôli tebe stále zlomené srdce a zaspávam s plačom alebo čo?“ hovorí so smiechom v hlase.

„Nie. Nemyslela som to tak. Ja-“ Och. Teraz sa cítim na to všetko ako krava. Prečo na svete by bol do mňa Noah stále zamilovaný? Sú to už celé mesiace odkedy sme sa rozišli. Samozrejme, že sa cez to preniesol. Cítim, ako sa mi varí krv, hrozne sa červenám na lícach. „Len som myslela, že vy chlapi nemáte radi rozprávanie o takých veciach so ženami. Teda podľa mojich skúseností.“

Noah do mňa štuchne so špičkou topánky pod stolom. „Ave, len si z teba ujebávam. Naozaj každú noc zaspávam s plačom, prisahám.“ Jeho smiech sa ozýva od stien okolo nás a pár v boxe vedľa nás sa na nás pozrie.

„Poser sa,“ hovorím mu a vyplazím jazyk. „To je ale ego.“

Prestane sa smiať a jeho črty sa premenia na veľmi vážny ja-nežartujem výraz. Zdvihne ukazováka urobí si na srdci kríž so zdvihnutým obočím a perami v úzkej linke. „Neklamal by som ti,“ hovorí. „Neve ma prinútila sľúbiť to.“ Jeho oči žiaria a viem, že si so mňa len uťahuje, ale na jeho tvári je niečo, čo sa premení na úsmev, ktorý ma prinúti myslieť si, že možno nevtipkuje.

„Takže ťa tvoja štvorročná dcéra prinútila sľúbiť, že budeš hovoriť len pravdu, čo? Tomu hovorím budíček.“

„Pche.“ Noah vezme kávu a naraz dopije kávu. „Len keď sa jej to hodí, tá uličnica. Môžem si vymýšľať výhovorky pre oneskorené práce, pokiaľ sa s ňou celý večer hrám s Barbie a neštudujem, ale s tebou?“ pokrútim hlavou. „Povedala, že mám úplný zákaz klamať okrem prípadu, že ťa to naštve a nechcela by si s nami už chodiť do parku. Možno som jej povedal...no, že som ťa predtým nahneval a že je od teba veľkorysé, že so mnou teraz vôbec hovoríš, takže...“

Sotva môžem povedať, že už nemyslím na to, čo sa stalo minulý rok s Noahom, ale hádam, že mám pocit, akoby som sa vtedy stýkala s úplne iným človekom alebo čo. Možno je to odo mňa zhovievavé. Možno je to nechať mu prejsť to, že ma na smrť vydesil a cítila som sa kvôli nemu hrozne, ale pevne verím v staré príslovie, že skutky hovoria hlasnejšie než slová. Odkedy sme spolu začali tráviť čas, Noah bol len dokonalý džentlmen. Bol milý a vtipný, a to, ako sa správa k svojej dcére by roztopilo každého srdce.

„Naozaj nemusíme hovoriť o tom, čo sa vtedy stalo, okej?“ poviem nežne. „Šli sme ďalej. Alebo aspoň ja. A nemusíš tým mátať hlavu Neve.“

Noah urobí hmm a škrabe sa po hlave. Po prvý raz si uvedomím, že má znovu beanie napriek tomu, že je vonku horúco. „Neklamem ti, Avery. A ani Neve. Vie, že nie som perfektný. Vie, že mám svoje chyby. Nechcel by som, aby si myslela, že som svätý alebo čo. Ale vie, že sa po celý čas zo všetkých síl snažím nepokašľať to. Vie, že vždy urobím to, čo je správne pokiaľ ide o ňu. A vie, že sa teraz snažím o to isté aj s tebou.“

Zdá sa, že sa atmosféra za posledných pár sekúnd dramaticky zmenila. No nie je to také desivé aké b to bolo pre mesiacom. Vtedy by som utiekla z kaviarne bojujúc so slzami a cítiac sa sklamane tým, že bol Noah trochu intenzívnejší než som si myslela, že by mal byť. Teraz si hryziem do spodnej pery a klepkám prstami po šálke premýšľajúc. Bolo by... bolo b také zlé ak by som zvažovala či si znovu nevpustím Noaha do života? V ľúbostnom zmysle? Nekonečne som sa tej predstave vzpierala odkedy sme začali chodiť na kávu a robiť si zo seba srandu, berúc Neve do parku. Ale Luke – bolí ma vôbec myslieť na jeho meno – šiel ďalej, to je jasné.

V L.A. si vybudoval nový život. Odsťahovanie sa malo byť len experimentom. Mal sa tam prebiť a zistiť, čo sa stane počas prvých dvanástich mesiacov, a potom dlho premýšľať nad tým, čo chce. Úprimne, nikdy som o tom nepremýšľala, nikdy som skutočne niekde hlboko v sebe neverila, že ostane v Kalifornii. Bola som si skoro istá, že sa vráti do New Yorku a vráti sa k NYPD, ale teraz je jasné, že sa ponoril do kariéry hudobníka. Ak sa vzdal východného pobrežia, polície a mňa, tak prečo vidím na nádeji, že možno, len možno, zmení názor a objaví sa, akoby nikdy nebol preč a všetko to bolo len obrovské nedorozumenie?

Keď sa pozriem na Noaha, intenzívne na mňa hľadí akoby presne vedel, na čo myslím a dáva mi priestor na premýšľanie, aby som sama prišla k istému záveru. Venuje mi slabý úsmev, a potom žmurkne. „Chceš vidieť niečo naozaj naozaj smiešne a absurdné?“

Opätujem mu úsmev. „Iste.“

Nakloní sa cez stôl a skloní ku mne hlavu kývajúc obočím. „Stiahni mi tú čiapku, láska.“

Urobím to a žalúdok sa mi prevráti v šoku, a potom ma zachváti smiech. Jeho kučery... všetky sú preč. Skoro, mimochodom. Má vlasy ostrihané nakrátko, takže mu ostal trojcentimetrový chaos kučier, ktoré jednoznačne nedržia na mieste alebo teda jedným smerom. „Neve mi ich chcela ostrihať,“ hovorí s úsmevom. „Očividne to bol dievčenský účes a to nemôžem nosiť.“

„Ochmôbože.“ snažím sa nesmiať, ale je to skoro nemožné. Na niektorých miestach má vlasy také krátke, že to vyzerá, akoby mal byť navždy lysí. „Vieš, že si to budeš musieť všetko oholiť?“ hovorím mu.

„A prečo by som to robil?“ vytrhne mi čiapku a dá si ju na hlavu, urobí zmätený výraz.

„Prečo? Lebo vyzeráš akoby ťa napadol psychopatický holič.“

„Ha! To hovoríš o mojom dieťati.“

„Len žartujem. Vieš, že ju ľúbim.“

„Hej, no... ona ťa tiež zbožňuje.“ usmeje sa a skloní hlavu tak, že má bradu na hrudi, hľadí si na ruky a bruškom pravého palca si prechádza po nechte na ľavom palci. Môžem povedať, že sa snaží mlčať a som za to taká vďačná, žeby som mohla plakať.

„Teší ma, že si takto rozumieme,“ hovorím prívetivo.

„Viem. Aj ja.“ Sedíme sekundu v tichu, obaja so sklopenými pohľadmi, len sedíme a počúvame zvuky kaviarne okolo nás. Cinkanie riadu z kuchyne. Niekde sa smeje čašníčka. Chlap za pultom nadáva na pokladnicu, ktorá nefunguje. Nakoniec sa Noah zhlboka nadýchne a hovorí, „Nechceš mi povedať, čo ťa trápi? Viem, že to nemôže byť len tvoj ex.“

Je zvláštne ako dobre ma pozná. Nemyslím si, žeby si Morgan vôbec všimla, že som dnes vystresovanejšia než zvyčajne, alebo že zo mňa prúdi iné napätie. Zvažujem, že budem klamať a poviem mu, že sa mýli, len aby som predišla trápnej obrátke rozhovoru, ale nakoniec  som príliš vyčerpaná na to, aby som niečo predstierala. „Zistila som, že sa Chloe Matters odvolala.“

Noah rýchlo zdvihne hlavu, zrazu je napätý a v pozore. Jeho oči sú tmavšie než vyzerali pred pár sekundami – búrlivejšie. „Tá policajtka? Tá policajtka, ktorá ťa postrelila a chcela ťa otráviť?“

Prikývnem.

„Čo doriti?“

„Viem. Je to... šialené. Ani neviem ako to mám spracovať. A musím sa tam vrátiť a znovu vypovedať.“

„No určite!“ Noah vyzerá, akoby chcel preliezť cez stôl medzi nami a potriasť so mnou.

„Naozaj musím. Predvolali ma. Nepôjdem tam a nájdu si ma, zatknú a dotiahnu ma tam za vlasy alebo čo.“

Pri stole sa objaví čašníčka a snaží sa doplniť nám kávu, ale Noah položí ruky na obe naše šálky pričom stále hľadí na mňa bez mrknutia a s otvorenými ústami. „To je tá najskurvenejšia vec, akú som kedy počul. Môžeš si zohnať právnika? Nejako sa z toho dostať?“

„Očividne nie. A okrem toho... môj strýko Brandon mi to vysvetlil. Ak sa nevrátim, je pravdepodobné, že sa z toho dostane, a potom čo? Už nikdy nebudem môcť spať.“

„Idem s tebou.“

„Čo? Nie, bude to fajn. Len sa bojím, to-“

„Idem s tebou, Avery.“ Noah sa natiahne cez stôl a vezme ma za ruky, stisne mi ich. „Vôbec by si tam nemala ísť, ale ak pôjdeš, tak sa aspoň chcem uistiť, že máš oporu.“

„Budem tam mať Brandona. Nemusíš sa o mňa báť.“

Noah mi venuje neistý rozorvaný pohľad. „Ale, láska... Brandon možno nebude stačiť, čo?“

„Prečo to hovoríš?“

„No, ak ťa zavolali, aby si znovu vypovedala, tak je veľká šanca, že pozývajú všetkých, že?“

„Hádam, že áno.“

„A ty si tú noc nebola jediná, kto zomrel, nie?“ povie potichu.

Vtedy si uvedomím, aká úplne a značne hlúpa som bola. Samozrejme, že má pravdu. Súd bude chcieť vypočuť znovu všetkých dotknutých a ja som zďaleka nebola jediná. Luke bol so mnou. Luke tiež skoro zomrel. Len pred chvíľou som si myslela, že ho už nikdy neuvidím a teraz si uvedomujem, že je to len otázkou času.

Znovu budem stáť v miestnosti spolu s Lucasom Reidom.