Winter - 35. kapitola

Překlad: Jalle

Marlena

Prekvapivo nie je žiaden zákon, ktorý by zakazoval právnikom zastupovať rodinných príslušníkov. Fráza, konflikt záujmov, sa premieľa po stanici, keď ja a Luke odchádzame, ale nie je nič, čo by s tým mohla polícia alebo FBI, urobiť.  Odchádzam s desiatimi tonami v bruchu. Moja mama je na ceste z New Yorku, aby prišla obhajovať Brandona. Je mi zle len pri predstave, že bude späť v Break. Netuším, čo musel Luke povedať len aby ju sem vôbec dostal. Pokiaľ viem, na Brandonovi jej záleží rovnako, ako na mne.  A to nie je veľmi.

Noc sa uzatvára, kým vyjdeme von. Naskočili sme na prvé lietadlo z mesta, keď sme sa zobudili a nemali sme auto, keď sme dorazili. Mrzne, sneží a využívame jedno z Brandonových starých áut z jeho autoservisu, aby sme sa mali ako prepravovať. Luke mi otvorí dvere, jeho spôsoby stále akosi fungujú aj uprostred všetkého šialenstva posledných 24 hodín. „Moja mama-“ začne, potom pokrúti hlavou.

„Čo? Tvoja mama čo?“

„Achh, povedala, žeby sme k nej mali prísť na večeru.“ Urobí grimasu, akoby mal podozrenie o tom, ako veľmi chcem byť teraz sama. V jeho očiach je náznak nádeje. Zrazu si uvedomím, aký bol dobrý od dnešného rána, keď sme sa dopočuli o mojom ujovi. Zarezervoval nám letenky, zavolal do práce a povedal im, že niekoľko dní nepríde, uprostred rána ma viezol po New Yorku, aby som si mohla vziať oblečenie a iné veci z Kolumbie. Prakticky mal celý deň držal pokope, keď som bola na pokraji nervového zrútenia. To najmenej, čo môžem urobiť, je ísť sa najesť s jeho mamou.

„Je to v poriadku,“ poviem nežne. „Môžeme ísť.“

Na tvári má prekvapenie, a potom radosť. „Nemusíme sa dlho zdržať. Môžeme ihneď odísť.“

Pokrútim hlavou. „Je to v poriadku. Nevidel si ju na Vďakyvzdanie. Mal by si s ňou stráviť čas.“

Vezieme sa po Break a môj žalúdok po celý čas hrá. Bola som preč len päť mesiacov, ale je to ako večnosť. Akoby sa celé mesto malo dramaticky zmeniť kým som bola preč, lebo nebesá vedia, že som bola.  A aj tak bowlingová dráha, klub streľby, ktorého členmi boli Lukeov aj môj otec, potraviny, reštaurácia s neslávnymi milkshakemi... všetko stále stojí tam, kde stálo aj pred polrokom. Luke šoféruje dlhú cestu od policajnej stanice až k domu jeho mami, a presne viem prečo. Najrýchlejšia cesta vedia okolo Breakwater High, rozľahlú inštitúciu, v ktorej som strávila najhoršie štyri roky života. Luke je dosť múdry na to, aby vedel, že sa zrejme rozplačem, ak ju znovu uvidím. Chytím ho za ruku, keď zastavíme pred typicky americkým domom, okolo ktorého som prešla mnohokrát vediac, že je to miesto, kde vyrastal, ale nikdy som nebola dnu.

„Vie...“ zhlboka sa nadýchnem. „Vie tvoja mama o...“ Och, prečo to nemôžem povedať? Toto je divne trápne.

Luke sa milo usmeje. „O nás?  Nemyslím si, nie.“

Neviem či je to úľava alebo niečo, čoho sa mám báť. Očakáva sa od nás, že tam teraz pôjdeme a vysvetlíme náš komplikovaný vzťah Lukeovej mame na vrchol toho, že zatkli môjho strýka?

„Hej, netvár sa tak vystrašene. Moja mama je zlatíčko. Nebude sa pýtať otázky, ak nechceš.“ Luke mi dá pod bradu prst a otočí mi hlavu tak, že sa naňho musím pozrieť. Má na tvári napätý výraz, vidím starosti. Jeho tmavohnedé oči ma skúmajú, hľadajú či som v poriadku. Má strnisko potom, ako sa ráno nestihol oholiť, lebo sme sa ponáhľali na letisko a vyzerá tak staršie. Ako to, že sa pri ňom stále cítim hlúpa a malá, keď sa deje to všetko, je pre mňa záhadou. Ale je to tak. Je vážne sexy. Nespomínam, že je milujúci, trpezlivý a dobrý. Cítim , ako rastiem len vďaka tomu, že sa naňho pozerám.

„Hej. Hej, čo sa deje?“ zašepká.

„Len... Nezaslúžim si ťa. Bola som na teba úplná mrcha, Luke. Bola som nevďačná a sebecká, a osina v zadku, a ty si si nič z toho nezaslúžil.“

„Áno, bola si osina v zadku.“ Uškrnie sa a po tvári mi stečú dve obrovské slzy. Opatrne mi ich utrie až sa mi chce plakať ešte viac. „Ale obaja sme trochu zlomení, ty a ja. Vidím ťa, Avery. Naozaj ťa vidím, miesta, kde si zranená a chcem byť človekom, ktorý ťa dá späť dokopy. Viem, stále potrebuješ nejaký čas na to, aby si si ma oddelila so všetkým, čo sa tu deje, ale som ochotný počkať. Chcem to tak hrozne.“

Už to viac nedokážem kontrolovať. Luke hovorí tie slová a je to ako by sa vo mne niečo zlomilo. Slzy mi voľne tečú po tvári a pália ma oči. „Máš pravdu. Som zlomená a nejako ma naozaj vidíš. Aj ja ťa chcem vidieť, Luke. Chcem byť človekom, ktorý ťa tiež podrží. Už si ťa viac len nespájam s tým, čo sa tu stalo.“

Zhlboka zalapá po dychu a zadrhne sa mu v hrdle. Jeho oči zaplavia pocity. „To je dobré.“ Je to, akoby mu z tela zmizol veľký tlak. Kútiky úst mu zdvihne malý úsmev. Je rozkošne sexy.

„Hej, teraz si ťa spájam aj s alkoholom a naozaj horúcim sexom.“

Luke sa rozosmeje, ale otočí sa, aby odo mňa odvrátil pohľad. Zakryje si ústa, oprie sa o sklo, zatiaľ čo ja hľadím na jeho rodný dom. Prikryje ho ťažoba, ktorá má zničujúcu silu. Akosi som povedala nesprávnu vec. Prehrabne si prstami vlasy a vystrie sa skôr, než sa môžem opýtať či je v poriadku.

„V poriadku,“ hovorí. „Je načase stretnúť sa s mojou mamou.“

*******

Pani Reid som strela už miliónkrát, samozrejme. Breakwater je malý a je v Školskej rade, plus, vlastní pekáreň v meste, z ktorej si každý kupuje pečivo. Vchodové dvere sa otvoria skôr, než Luke dá kľúč do dverí a celých päť stôp maličkej ženy sa k nám ponáhľajú privítať nás.

„Vďakabohu, že si tu! Blíži sa sem snehová búrka. Bála som sa, že sa niekde zaseknete.“ Chytí do hrsti Lukeove tričko a pritiahne si ho dole, aby objal jej chudú postavu skôr, než môže otvoriť ústa. Keď sa naňho zavesí zastoná, ale je to len hrané. Jeho mama sa na mňa cez jeho plece pozrie a usmeje sa. „Iris Breslin, každým dňom vyzeráš viac ako tvoj otec. Poď sem.“ Tiež ma prekvapí, keď ma silno objíme.

Nikto, nikto, v Break so mnou v Break nikdy nehovoril o mojom otcovi a už vôbec mi nepovedal, že sa naňho podobám. V hrdle sa mi vytvorí hrča. Mám pocit, že sú to tie najmilšie slová, aké mi len mohla povedať.

„Rada vás vidím, Pani Reid,“ vydusím zo seba. Tá malá žena má veľa sily. Odtiahne sa a podrží si ma na dĺžku ruky, prezerá si ma. Jej hnedé oči majú rovnakú farbu ako Lukeove. Sú rovnako hrejivé.

„Nebuď hlúpa. Už viac nie si v škole. Môžeš ma volať Marlena. Poďme, poďte dnu, aby ste nedostali zápal pľúc.“

Dom vonia ako škorica a čerstvé ihličie, dve vône, ktoré by zrejme nemali spolu voňať dobre, ale je to tak. Pri dverách je kopa neotvorenej pošty a o šatník vo vchode je opretá žehliaca doska. Marlena nás vedie do kuchyne, kde očividne skladala bielizeň. Na kuchynskom stole je kopa poskladaného oblečenia, obrovská kopa, ktorá dominuje miestnosti. Môžete povedať, že je to centrum domu tak, akoby to malo byť u každej pekárky. To miesto je zabývané. Útulné. Domov. Moja myseľ sa okamžite vráti k sterilnému mramorovému domu mojej mami a nemôžem si pomôcť a porovnávam ich. Jej domov odráža, aká je moja mama prázdna a chladná, zatiaľ čo Lukeov rodný dom je odrazom Marleny: milujúci a teplý.

„Večera bude hotová o hodinu. Mohli by ste si vziať pivo a robiť mi spoločnosť ký, to dokončím?“ Ukáže sa kôš neposkladaného prádla pri jej nohách. Luke sa na mňa pozrie – je to v poriadku? – skôr, než prikývnem a posadím sa za kuchynský stôl. Trochu sa usmeje a prehodí si kabát cez stoličku, ktorá je oproti, a prejde ku chladničke.

„Mohol by si priniesť jedno aj mne, synak?“ Marlena mi podá náruč čistej bielizne a mrkne na mňa, zahŕňa ma do práce. To gesto je malé, ale je to milá vec. Dáva mi prácu, hovorí mi, že som vítaná, prijíma ma. Aj keď si neuvedomuje, že mám sex s jej synom. Zdvihnem tričko a začnem skladať.

Luke zdvihne obočie, keď ma vidí. Položí tri pivá, a potom ich začne otvárať o kraj starého stola. Marlena vyzerá, že jej to nevadí. Moja mama by šalela, ak by som položila fľašu na stôl bez podložky a už vôbec nehovorím o otváraní piva o stôl. „Vidím, že využívaš návštevu, keď môžeš, Mami. Na čo zomrel tvoj druhý otrok? Kde je mimochodom moja sestra?“

„Dnes ostáva u kamarátov. Nevedela, že prídeš. No uvidíš ju ráno.“ Marlena sa napije piva medzi skladaním a prekvapivo sa poriadne napije. Luke sa tvári rozpačito.

„Ach, vlastne, chcel som s Avery ostať u Brandona. Len som sa chcel uistiť, že ráno nebude zaseknutá na mieste kvôli snehu.“

Marlena odloží fľašu a pozerá sa medzi mnou a jej synom. „Ani jeden z vás tam neostane. Čo ak budem mať problém so snehom ja?“

„Uhhh. No....“ Luke nemá slov.

Neviem prečo, ale zrazu jej hovorím. „To je v poriadku. Rada by som ostala.“

Marlena prikývne, akoby to bolo už dávno dohodnuté. „Dobre. Ustlala som v tvojej izbe, Luke. Obaja si tam môžete odložiť veci pred večerou.“

Luke a ja si vymeníme pohľady, ale nepovieme ani slovo. Keď je Marlena hotová s oblečením, urobíme, ako navrhla a ideme si hodiť tašky do Lukeovej izby. A tam to je: jeho manželská posteľ je čerstvo ustlaní s dvomi osuškami navrchu, na ružovej je zubná kefka ešte v obale. Očividne pre mňa.

„Myslela som, že si povedal, že ona o ničom nevie,“ zasyčím a plesnem ho po ruke. Luke pokrúti hlavou.

„Prisahám, že som jej nič nepovedal. Ona jednoducho všetko vie. Je ako zasraný Yoda. Ako dieťa sa mi nič neprepieklo.“

Večera je prekvapivo fajn. Marlena nekonečne rozpráva o Lukeovej sestre, Emme a to je od nej ďalšia láskavosť. Bez toho, aby som jej to povedala vie, že nechcem hovoriť o tom, že Brandon sedí v cele zatiaľ čo si mi užívame pivo a domáce lasagna. Tiež nejako vie, že téma nášho krehkého vzťahu s Lukeom je tabu. Mal pravdu: tá žena naozaj všetko vie. Jediná bolestivá vec, s ktorou začne, je moja mama.

„Takže, počula som, že je Amanda na ceste.“ Spomenie to akoby nič, ale musela by som byť slepá, aby som nevidela zvedavý pohľad v jej očiach. Sleduje ma a čaká, ako budem reagovať. Je verejne známe, že ma mama opustila, aby sa presťahovala do mesta hneď, ako bolo možné potom, čo môj otec zomrel. No nikto sa ma v skutočnosti neopýtal či mi jej čin vadil. To je to, čo teraz Marlena robí, keď ma sleduje. Pýta sa ma či je mamina prítomnosť v poriadku či mi nevadí, že príde.

„Uh, áno. Ide prvým možným letom.“ Poriadne sa napijem piva. „Ani som nevedela, že je právnička môjho strýka, ak mám byť úprimná.“

„Áno, no. Som si istá, že by preňho skočila cez horiaci kruh, zlato.“

Ten komentár ma šokuje. „Čo tým myslíte?“

„Och, nič. Len si boli na strednej veľmi blízki. Po pravde, nerozluční. Vždy som si myslela, že mala tvoja mama pre Brandona slabosť. Vieš, tvoja mama a otec, plus Melanie a Brandon boli všetci štyria veľmi lojálni. Polovicu času sme nevedeli, kto je s kým.“

„Mami!“ Luke vyzerá zdesene. To, ako podá tú informáciu tak nenútene o tom, že moja mama mala niečo s Brandonom spôsobí, že to znie úplne normálne. Aj pohľad na jej tvári to hovorí. Odloží vidličku a usmeje sa na Lukea.

„Syn, nevychovala som ťa, aby si bol prudérny. Po pravde, viem, že nie si, takže sa upokoj. Nehovorím zle o mŕtvych. Melanie a Max boli dobrí ľudia. Myslím, že sa len zle vzali, to je všetko.“

Zdvihne vidličku lasagne s očami na tanieri. „Nie som si istá či sú si Brandon a moja mama takí blízki, ako si pamätáte, Marlena. Nemyslím si, že s ním hovorí pokiaľ to nie je o mne. A to nie je veľmi často.“ Ten email, ktorý mi poslala a jeho kópia Brandonovi sú toho dôkazom. Ani sa neobťažovala poslať mu inú správu.

„Bolesť robí ľuďom zvláštne veci, zlato. To, že sa Amanda drží od ľudí neznamená, že jej na nich nezáleží.“ Skrytá správa toho vyjadrenia je sotva skrytá. Skoro mi zabehne jedlo. Tak veľmi sa mi chce smiať. No podarí sa mi udržať ho v sebe. Marlena sa len snaží byť milá a nechcem ju uraziť. Alebo ju pobúriť novinkou o tom, že teraz moja mama preferuje ženy. Jeme jedlo, a potom s Lukeom umyjeme riad, zatiaľ čo Marlena sleduje Hlas. Každú minútu alebo ta ma Luke pohladí po chrbte, odhrnie mi z očí vlasy, dotkne sa ma nejako inak, aby mi dal vedieť, že je tam a všetko je normálne.

A je normálne. Je to tak, aký by mal život byť, robiť takéto veci znamená byť súčasťou rodiny. Je to milé a skoro prestanem myslieť na Brandona a môjho otca, a nočnú moru, ktorá ma čaká, keď sa vrátim na Kolumbiu. Myslím, sračky. Musím ísť na Tateov pohreb, pomôcť Morgan a urobiť niečo s Noahom. Och, bože, Noah. Ani som nemala čas myslieť na tú vec s drogami.

No ani moje starosti o to ma neudržia hore. Strávim dvadsať minút na pohovke predtým, ako mi začnú opadávať viečka. Potom už len viem, že ma Luke opatrne ukladá na posteľ, jazyk mu vytŕča z úst, keď sa ma sústredene snaží položiť bez toho, aby ma zobudil.

„Prepáč. Niesol som ťa opatrne. Myslel som, že sa nezobudíš.“

„To je v poriadku. Aj tak sa musím prezliecť.“ Ospalo vstanem a prehrabávam moju tašku až kým si uvedomí, že som si v rýchlosti nezabalila nič, v čom sa dá spať.

„Potrebuješ tričko alebo čo?“ Luke je hneď za mnou, neuveriteľne blízko.

„Ja, uh – hej, to by bolo fajn, ďakujem.“ Namiesto toho, aby mi vyskočilo, moje srdce sa mi silno roztlčie v hrudi až sa mi trochu roztočí hlava. Všetko je s ním také iné. Som si veľmi vedomá jeho prítomnosti. Kedykoľvek je pri mne, moja pokožka ma svrbí z toho, že viem, že je blízko.

Jeho oči si ma prezerajú, keď naňho čakám, že mi dá niečo na oblečenie. Kútiky úst mu zdvihne úsmev.

„Čo?“

„Nič.“ Jeho úsmev sa premení na poriadny úškrn. „Tu, obleč si toto.“ Potiahne si tričko, ktoré má na sebe na chrbte, vyzlečie si ho a hodí mi ho. Chytím ho vo vzduchu a mám trochu otvorené ústa. Čierna látka je teplá a vonia ako on.

„Naozaj?“ zasmejem sa.

Prikývne. „Naozaj.“ Snažím sa naňho nehľadieť s otvorenými ústami, na jeho nahú hruď, svaly na bruchu a slintať nad jeho potetovanými ramenami, keď ku mne pomaly kráča. To, ako sa hýbe je predátorské, akoby som bola vydesený srnka, ktorý zrejme utečie skôr, než ku mne príde. Možno v niektorých smeroch som. Je stále také zvláštne byť s ním takto.

„Mieniš si to obliecť?“ V očiach ma šibalskú iskru.

„Možno. Ak budem mať súkromie.“

Rozhodne to hrám a on to vie, čo je dôvod, prečo predstiera, že sa urazí, keď hovorí, „Neboj sa, nebudem sa pozerať. Tvoja zdržanlivosť bude úplne nepoškvrnená.“

Rozpnem si džínsy a strasiem ich zo seba, pričom od neho neodtrhnem pohľad. Je dobrý, to mu uznávam. Viem, že mám dnes na sebe peknú spodnú bielizeň, čipku. Čo je ešte väčší zázrak, mám rovnakú podprsenku. To sa zvyčajne nestáva. Keď si pretiahnem cez hlavu top, cítim, ako sleduje každý môj pohyb. Jeho tmavé oči mi pália pokožku. Vopchám ruky do jeho trička a oblečiem si ho, užívam si jeho vôňu, keď si ho obliekam. Sotva mám čas vybrať si vlasy z trička skôr, než sa na mňa vrhne a chytí ma za pás.

„Prepáč, toto musí byť tá najsexi vec, akú som kedy videl.“

„Čo, dievča v tvojom oblečení?“

„Ty, v mojom oblečení,“ zašepká mi. Jeho ústa sú na mojich tak rýchlo, že ani nestihnem nič povedať. Možno som bola pred dvadsiatimi sekundami ospalá, ale teraz som zrazu čulá. Zapletiem mu do vlasov ruky a on potichu zavrčí. Ten tichý zvuk pošle môjmu telu vlnu páľavy a usadí na niekoľko stupňov južne od môjho pásu. Rozpúšťam sa. Zdvihne ma a vyhrnie mi svoje tričko, ktoré mám teraz na sebe, aby ma mohol chytiť za zadok. Nikdy som nevedela, že to, že ma niekto chytí za zadok môže byť takým spúšťačom. Moje dýchanie je neuveriteľne rýchle, zhoduje sa s jeho. Luke zdvihne ruku, chytí ma za vlasy a obalí ich  okolo päste. Zakloní mi hlavu dozadu a začne ma bozkávať na krk, jeho druhá ruka mi vkĺzne pod tričko. Zalapám po dychu, keď jeho prsty začnú skúmať moju podprsenku.

„Luke! Luke, tvoja mama!“ Zastane na dosť dlho, aby sa mi pozrel do očí a viem, že už nemá zmysel protestovať. Hľadí na mňa animalistická a nepopierateľná túžba. Deje sa to a chcem to. Hrozne. „Nasrať.“

Na Lukeovej tvári sa rozľahne ohromný úsmev. Natiahne sa a chytí ma za stehná, zdvihne ma jedným hladkým pohybom, takže mám nohy obalené okolo jeho pásu.

„Je mi to ľúto. Je jedno, ako veľmi ma toto vzrušuje, tričko musí ísť preč,“ zastoná. Mám dosť času na to, aby som zdvihla ruky predtým, ako zo mňa strhne tričko a trochu zvýsknem. Vôbec to nie je sexy, ale Luke vyzerá, že si to nevšimol. Je príliš zaneprázdnený skúmaním mojich pŕs. Jeho čistá túžba ma robí necharakteristicky statočnú. Zaháknem prsty pod ramienka a potiahnem, pričom si hryziem do pery.

„Chceš, aby som si vyzliekla aj toto?“ Prejdem rukami po podprsenke a Lukeove telo sa trasie. Jeho erekcia mi tlačí do brucha, je ešte silnejšia, keď urobí tri veľké kroky a narazí so mnou do steny.

„Koleduješ si o problémy, vieš to?“

Viem. A nekoledujem, Prosím. „Prosím, Luke. Povedz mi, čo chceš.“ Natiahnem sa a rozopnem si podprsenku, ramienka mi klesnú z ramien. Luke znovu zalapá po dychu. Zúfalo, Naliehavo.

„Ave, si taká krásna. Nemôžem čakať...“ Skloní hlavu a vezme jednu bradavku do úst, prebehne po nej jazykom a po tvrdej časti. Prehnem chrbát a tisnem sa naňho, som rovnako zúfalá. Snažím sa mu rozopnúť opasok. Zaberie to dva pokusy kým sa mi ho pokúsi rozopnúť a úplne mu ho vytrhnúť z džínsov. Potom urobím krátku prácu z jeho džínsami a stiahnem mu ich z bokov.

„Chcem ťa vnútri, Luke. Teraz.“

To musia byť magické slová. Luke sa ani neobťažuje vyzliecť mi nohavičky. Roztrhne ich, akoby boli vyrobené s vreckoviek, nie neuveriteľnej drahej čipky, a potom sú preč. Vkĺzne si rukou do boxeriek, a potom ho cítim. Doriti, on chce...

Moja myseľ je prázdna. Zatlačí dnu a v tej pozícií som taká roztiahnutá a kompletne plná. Moje nervové zakončenia do mňa posielajú horiace šípy, ničia každú moju nádej na jasnú myseľ. Luke vydá bolestivý zvuk a vyrovná svoje telo.

„Si v poriadku?“ zašepká. Celé moje telo stuhlo. Potom si to uvedomím – myslí si, že mi ubližuje. Nemôžem mu odpovedať- Obalím mu znovu ruky okolo krku a spojím naše pery, namiesto toho mu ťažko dýcham do úst. Nemôžem tomu pomôcť, musím sa hýbať. Začnem pohybovať hore a dole, používam stenu ako podporu.

„Avery! Kurva!“

To je všetko, čo potrebujem počuť. Neuniklo mi, že si Luke nenasadil kondóm, ale v tej istej sekunde mi to je úplne jedno. Som taká ľahkomyseľná, ale je taký dobrý. Stisnem okolo neho nohy a ideš ma to tvrdšie.

„Urob sa vo mne, Luke. Chcem ťa cítiť urobiť sa.“

Luke sa odtiahne, aby sa na mňa pozrel, hľadí mi rovno do očí. „Si si istá?“

Prikývnem a visím na ňom, nútim ho do seba tak tvrdo, ako môžem. „Chcem ťa. Chcem cítiť všetko.“

A on to urobí.