ČV - kapitola 36,37

Autor: Iveta

Kor. cz: Lenka

Kor. sk: Noemi

Ahoj holky,

bohužel se mi rozbil počítač, takže teď ode mě nějakou dobu nebudou nové kapitoly a ani komentáře.

Užijte si čtení :-)

36.KAPITOLA

Cesta domov sa niesla v dobrej nálade. Ešte stále mi v ušiach znela posledná skladba a telo si odmietalo pripustiť blížiace sa svitanie. Na neveľké prosím nám Patrik nagradoval hudbu a my sme si poskakujúc udržiavali stav eufórie.

Obe sme mali plány ako táto noc skončí. Ja som chcela sprchu, pomaznanie, možno by sa dnes mohol dotknúť nie len mojich lentiliek... Kris to mala jasné, spoločná sprcha, sex, spánok.

„Ty si to skutočne dokázal," šepol Adam neveriacky a otočil sa na nás pomedzi sedačky.

„Zastavte, potrebujem čúrať. Prosím!" prosila Kris a búchala päsťou do Patrikovej sedačky.

Adam sa spokojne usmial a vrazil svoje telo späť do sedačky.

Ja som na neho čumela a rozmýšlala, čo je to za divný pocit, čo ma vovnútri nahlodáva.

„Sme ani nie päť minút od domova, vydrž to, prosím ťa!" odpovedal jej chladne Adam a ona sebou mykla.

 Vedela som,  že jej povie práve toto, len ten tón bol akosi iný.

„Vieš, že teraz musím ísť cikať vždy, keď to na mňa príde. Mytochondrie si tam robia v mojom močáku orgie a zastavovaním cikania im len dodávam ďalšiu dávku afrodiziaka. Tu pri družstve ma nik neuvidí, prosím," prosila, načahujúc sa po rúčke od dverí auta.

 Videla som Patrika zastavujúceho takmer v poli. No on namiesto toho dupol na plyn a tváril sa, že Kris nepovedala ani slovo.

Zatriasla som hlavou, a potom znova, no ten pocit, že je to špatne ostával.

„Bože, si ako malé decko! Už ma fakt nebaví počúvať to tvoje večné fňukanie a o metaforách a personifikácií ani nevravím. Proste vydrž! Si už veľké dievča, tak sa nechovaj ako sprostá hus!" kričal bez dôvodu Adam.

Všetci sme predsa vedeli, aká Kris je, vedeli sme a poznali sme jej spôsob vyjadrovania sa. To ju robilo výnimočnou. Naozaj som nerozumela, čo mu sadlo na nos, že sa choval ako žena s PMS, ale v každom prípade to prehnal.

„Ady?" Hlas sa jej zachvel a načiahla k nemu ruku no nakoniec si to rozmyslela prirazila si ju späť k telu a stisla pery k sebe, snažiac sa zakryť ten tras spodnej pery.

„Čo? Už dlhšie ma vytáčaš, tvojou detinskosťou ma pripravuješ o rozum!" vrčal no ani na ňu nekukol.

Nebola som schopná ničoho, len som čumela na moju kamarátku ako sa jej oči plnia slzami a očakávala výbuch kriku, kedy by mu dala čo preto. Vysvetlila mu svojím typickým sarkazmom, aký je blbec a neviem čo všetko.

No ona len pozerala do jeho opierky a ruky si tisla k ústam, aby jej ani náhodou neušiel ston.

Ona nebola z tých, čo skrývali svoje ústa. Či už plakala, kričala, smiala sa, nikdy si ústa nezakrývala. Tvrdila, že to robia iba ženy čo si sebou nie sú isté, a sú skopané pod nadvládou muža. Ženy snažiace sa byť inými ako v skutočnosti sú. Ona sa vždy bude smiať nahlas a vždy bude prejavovať svoje emócia v plnej palbe tak ako to cíti.

Teraz však bolo niečo zle. A ja som položila ruku na jej rameno v snahe ju aspoň trošku utešiť.

A, samozrejme, ako za každým, keď som sa snažila pomôcť, som to ešte viac posrala. Jej oči sa upriamili na mňa a slzy, ktoré sa je úspešne darilo zadržať  pod okrajmi viečok, sa jej vo veľkých kvapkách vykotúľali z očí. Len pokrútila hlavou. Stiahla som teda ruku a preklínala som sa.

„Chcem ísť k sebe domov," zašepkala len mne. A oprela si hlavu o moje rameno.

Už som chcela Patrika navigovať kam má zabočiť, keď sa ozval ten skurvený pankhart.

„Tu doľava, pri materskej škôlke znova doprava a prvý dom na ľavej strane so žltým brizolitom," povedal to mechanicky a chladne, že by mohol nadabovať navigačku a Kris sa vzpriamila čakajúc, kedy sa konečne objavíme pred jej domom.

Patrik ešte ani poriadne nezastavil a ona už otvárala dvere, čo malo za následok spustenie toho hnusného pípania poistky dverí na palubovke auta. Takže ich musela znova zatvoriť a potom otvoriť až keď Patrik bezpečne stál na zámockej dlažbe ich chodníka.

„Ahoj, Em, zajtra si po svoj kufríček s "maliarskymi nástrojmi" prídem," zachrapčala a sama sa nad svojím hlasom zamračila. Ako bol poznačený zahlienením zo zadržovaného plaču.

„Čau, Patrik, pekný zvyšok noci, obšťastni trošku tu našu pannu," žmurkla na neho v chabom pokuse zakryť jej rozpoloženie, ktoré by aj slepému bilo do očí.

 No on jej tiež nevenoval jediný pohľad, rovnako ako ona odignorovala Adama.

Sledovala som, ako otvorila malú bránku a vystúpila na prvé dva schody pred vchodom. Zaváhala, no nakoniec dvere otvorila a ja som sa mala v pláne s krikom pustiť do toho imbecila, ale to by ma nemohol predbehnúť Patrik, ktorý tresol do volantu a schmatol Adama za golier ťahajúc ho k sebe.

„Čo to, kurva, teraz bolo?" Jeho hlas bol unavený a ja by som bola prisahala, že znel staršie ako pred hodinou.

„Čo? Nerozumiem otázke," tváril sa Adam a ja som si frustrovane vzdychla načahujúc k nemu ruku.

Chcela som ho buchnúť. Patrikov pohľad ma zastavil a ja som so šokom sledovala jeho oči ktoré rámovali vejáriky vrások na vonkajšom kútiku.

Trhla som sebou neschopná slova. Keď sa Patrik znova sústredil na Adama vrásky boli preč a jeho pokožke sa navrátila pružnosť.

„Vieš čo si spôsobil? Ako si tomu dievčaťu svojím pochrámaným egom ublížil? Spamätaj sa a choď za ňou!" prikazoval mu ako otec svojmu malému synovi.

No Adam nebol dieťa bol od Patrika starší o vyše roka a aj keď ten vekový rozdiel nebol zdrvujúci, stále tam bol.

„Pozri, ďakujem, čo si pre mňa, pre ňu... urobil, ale zvyšok už nechaj láskavo na mňa. To už nie je tvoj problém."

„Samozrejme, že nie, ale ja som si prešiel niečím na čo sa chystáš ty, nie je to ľahké a nevydržíš to! Je to zbytočnosť! Trápiš seba aj ju pre úplnúblbosť."

„Ty nemôžeš porovnávať náš a váš vzťah, je to úplne iné. Ty si nezlyhal a nedostal ju do ťažkostí, keď si ju mal chrániť! Nevieš o čom hovorím, kým si to nezažil. Tak ma láskavo nechaj robiť to najlepšie čo môžem pre ňu urobiť."

„Máš to v hlave pomýlené, ak sa ti zdá to najlepšie, spôsobovať jej bolesť."

Na to už Adam nič nepovedal a  len pozeral von oknom na dvor Kris, kde sme sa toľkokrát spolu my traja hrali, že aj po rokoch si môžem vybaviť ako nás tam Adam naháňal a kričal, že mu neujdeme.

„Nevydržíš to, nech už si si vzal do hlavy čokoľvek, zblázniš sa bez nej," dobiedzal ďalej Patrik a ja som sebou mykla, keď mi konečne naozaj docvaklo, čo tu Adam celý čas prezentoval.

On sa s ňou naozaj plánuje rozísť?

„Bol som pri nej celých desať rokov, celých desať rokov som bláznil túžbou byť jej bližšie. Ale ustál som to. Posledné štyri roky som nerobil iné ako sledoval, ako si to rozdáva so Sebastiánom a ja som mu potom musel rozbiť držku zakaždým. Lebo si z nej robil posmech, že mu stále dá a ona pre neho trpela. Ale stále sa k nemu vracala, neustále bol jej svetom len on. A ustál som to. Ja som silnejší ako si môžeš myslieť, Čierny vlk."

„Je to chyba, Adam, daj to do poriadku, kým máš čas," prosil ho Patrik a stisol mu rameno.

„Nie som dokonalý ako ty, pozri, čo som jej spôsobil, nebyť mňa, mohla mať úplne normálny život. Zaľúbi sa ešte, nie je všetkým dňom koniec, možno si nájde chlapa, s ktorým bude neskutočne šťastná..."

„Presne tak, bude to neskutočné, lebo žiadneho nebude ľúbiť tak ako teba, a ty to vieš. A ty sa dobrovoľne odsúdiš na samotu, pre takú blbosť ako pýcha."

Nerozumela som ničomu, čo si tí dvaja povedali, ale zakaždým, keď som im do toho chcela zasiahnuť ma úplne sprostoodignorovali, akoby som tam s nimi v tom minipriestore vôbec nebola.

„To nie je dôležité. Nezáleží na tom. Dnes ju to bolí, zajtra bude riešiť iného. Kristína je jedna z tých tupých dievčat, čo sa dlho nezamýšľajú, než dajú inému."

Ako mohol? Ako takto mohol hovoriť o našej priateľke? Dobre vedel, že to nie je pravda! Okrem Sebastiána a jeho nemala nikoho. Sebastián bol prvý vo všetkom, v čom chlapec prvý môže byť. Od pusy až po ten zvyšok. Vedel to. Ako o nej takto mohol hovoriť?

 „Si odporný hajzel. A už viac nie si mojim priateľom," šepla som a on sa na mňa otočil s bolesťou v očiach.

„Toto nemá nič spoločné s naším priateľstvom, Em, je to o mne a o Kris. Tebe som predsa nič neurobil, aby si mi vravela také veci," šepol, načahujúc pomedzi sedačky ku mne ruku v snahe sa ma dotknúť.

„Ona je mojou sestrou a ty si ju oklamal a tvrdil jej, že ju miluješ, že ste si súdení a len si jej ublížil, viac ako Sebastian, ten ju aspoň nebalamutil, len zakaždým využil fakt, že má na neho slabosť. Ľutujem, že som ti v ten deň napísala. Mohla byť už z toho von, z toho pobláznenia, nemuselo to prerásť v lásku! Obaja vieme, ako teraz Kristínino zaspávanie vyzerá. A preto si už nezaslúžiš byť mojím priateľom, lebo to vieš a necháš to tak!  Ako o nej môžeš takto rozprávať, ešte pred hodinou si ju zbožňoval a plánoval s  ňou život a teraz o nej rozprávaš ako o jednej z kurvičiek, čo si pretiahol za barom. Nenávidím ťa! Už nie si môj priateľ!"

„Vieš hovno, Emília, vieš úplné hovno, si rovnako sprostá ako ona, keď si myslíš, že tvoje priateľstvo je privilégium, nepotrebujem vás, ani jednu." Kývol rukou a Patrik zavrčal.

„Nedvíhaj už nikdy hlas na moju ženu, a už von koncom jej nenadávaj, rieš si svoje kompexy na niekom inom," varoval Adama, no ten sa len zaškeril, bez slova vystúpil z auta a pohol sa k škôlke, späť k jeho domu, ktorý sme prešli.

Až domov sme boli ticho. Patrik si niečo šomral, no ja som bola myšlienkami inde. Niečo sa v tom aute pokazilo, cítila som to. Vedela som dokonca aj chvíľu, no nevedela som dôvod, nevedela som, čo to je.

 Kris bola doma... Prečo som však bola spokojná, že moja kamrátka plače do vankúša pre pravdepodobný rozchod s mojím priateľom, som už vysvetliť nevedela.

Po príchode domov sme sa s Patrikom dohodli, že on pôjde do sprchy prvý a ja si zatiaľ odlíčim tvár. Nebol tam dlho, našťastie, a tak som po asi štvrťhodinke stála pod sprchou a vychutnávala si horúce kvapky.

 Cítila som sa premrznutá až na kosť, akoby som strávila vonku v tých šatách hodiny a nie dokopy za celý večer asi tak pol hoďku.

Rýchlo som si vysušila telo, na telové mlieko som sa vykašlala a na sušenie vlasov tiež. Zajtra, teda dneska, si privstanem a to hniezdo z uležaných vlasov si dám do poriadku. No teraz som už nebola schopná myslieť na nič iné, len na teplú posteľ.

Nebola som ani tak unavená ako premrznutá, tie šaty boli fakt na chuja nápad a na budúci rok sa už nebudem hrať na slečinku z Miamy a proste sa oblečiem ako dievča zo strednej Európy.

S Adamom som nadobro skončila a klamala by som, ak by som tvrdila, že ma to nemrzí. Bol mojím najlepším priateľom, mojím spovedníkom. Starším bratom, ktorý ma chránil a pomáhal mi. Ale Kris je viac, vždy bola a vždy bude, je viac ako samotný Patrik a to sa nikdy nezmení.

Rýchlo som preletela chodbou do svojej izbičky a takmer sa rozplynula blahom, keď ma v mojej posteli, pod paplónom, čakal Patrik pritisnutý k stene s vystretou rukou, čakajúc na mňa, aby ma mohol oblapiť.

Keď som sa však priblížila bližšie, všimla som si, že už spal, asi mal v pláne ma počkať, ale bol príliš ustatý. Čo nebolo prirodzené. On nebýval unavený nikdy, teda okrem večera, keď sa vrátil z Poľska, ale dnes predsa nebojoval.

Zatriasla som hlavou nad svojimi zbytočnými úvahami a vtisla sa k nemu, jeho ruky ma automaticky pritiahli pevnejšie k sebe, vtisol mi do šije bozk, zamumlal niečo v zmysle milujem ťa, ale to som si nebola celkom istá. A spokojnesomsa sústredila na zaspávanie, tisnúc si jeho ruky k hrudi.

37.KAPITOLA

Patrik musel byť skutočne vyčerpaný.

 Proste, boli sme neposlušní, hormónmi zmietaní adolescenti a tak počas večerov, nebolo celkom dodržiavané babkine pravidlo, nezdieľať jednu posteľ.

Samozrejme, sa Patrik, vždy niekedy večer, keď som už bola K.O.odporučil do svojej izby. Teraz však ostal a dokonca spal dlhšie ako ja. Teda chrápal ako skutočný chlap zo sitcomu.

Inokedy by som sa stočila do jeho náručia a na všetko srala, no dnes som mala ešte dáke povinnosti. Tak som sa teda pomaly snažila vyslobodiť z jeho zovretia bez toho, aby som ho zobudila. Bezúspešne a jeho ruky sa okolo mojich ramien zatiahli pevnejšie.

„Láska, kam ideš? Zostaň, je ešte skoré ráno." Tlačil ma na svoje telo a bozkal ma na šiju.

„Je pól jednej, čochvíľa príde Kristína a bude to pekelne na chuja, celá tá naša rozlúčka, teraz ešte viac, keď sa s Adamom tak hnusne pochytili. Takže potrebujem dať svoje vlasy dokopy, pobaliť veci, stráviť ešte dáky čas s babičkou a urobiť si silné kakao s tromi lyžicami cukru, aby som to zvládla psychicky a nešla tomu smradovirozdrbať hubu."

„Si super naladená hneď po ránu." Neodpustil si poznámku, keď sa zverák jeho rúk uvoľnil a ja som mohla začať srannou hygienou.

„Hej! Nechcem znieť ako chlapec z telenovely, ale ak už opúšťaš pelíšek, aj napriek tomu, že som v ňom ja, tak aspoň ten prekliaty bozk, poprosím!" Schmatol ma za zápästie, potiahol späť do postele a ja som sa s jemným zapišťaním, hraným samozrejme, znova ocitla v mäkkých perinách, uväznená v Patrikovom objatí.

Dať tie moje krátke vlasy do poriadku, nebolo také ľahké, ako keď som chodievala spať s mokrými vlasmi do pól chrbta. A tak som si ich bola nútená navlhčiť a znova vyfénovať, lebo ani moja keramická žehlička nebola dosť, aby mi pramienky nestáli do strán.

Pospevovala som si refrén Back in Time od Pitbulla a pred očami mala tú kučeravú Baby ako štvornožkovala k Patrikovi Swayzemu a drhla si zuby hmýriac bokmi. No obrázok z filmu sa zmenil a ja som mala pred očami Adama, zvierajúceho mŕtve telo mojej najlepšej priateľky.

Zubná kefka mi vypadla a s cinknutím, vydávajúcim stvrdený plast pri kontakte s porcelánom sa odrazila a znova dopadla späť do umývadla.

Pritisla som hrot dlane k sternu a snažila sa tú neopodstatnenú bolesť zatlačiť, no stále tam bola.

 Rukou som sa zaprela do kraja umývadla.

Nie som hysterka, nie som hysterka.

 Nepomáhalo to, a tak som si rýchlo opláchla hubu a bežala späť do svojej izby, kde somv chodbe narazila do pevnej hrude Patrika.

„Pŕŕŕ, stoj!" zabával sa na mne a chytil ma za ramená. „Kam ten spěchkočičko?" Nemala som čas sa s ním hrať, tak som sa len prešmykla priestorom medzi jeho rukou a hruďou a on ma, ako inak, hneď nasledoval.

Nájsť môj mobil bola nadľudská úloha, no nakoniec som ho našla na nočnom stolíku, kde inde by mohol asi tak byť, pravda?

„Emília? Čo tak funíš, prosím ťa? Keď som ti vravela, že ako náhle prídeš o tú blanku, máš volať a chcem podrobnosti, robila som si srandu. Ja naozaj nepotrebujem počúvať tvoje poorgazmické dýchanie. A nakoľko som to včera s Adamom nadobro ukončila, teda on so mnou to ukončil, tvoje dýchanie, akým som mala dýchať ja, mi spôsobuje bodanie do môjhomŕtvého srdca. Nie, že by som ti nedopriala, nikto si nezaslúži kvalitnú súlož tak ako ty, segra. Tak whatisproblem?" S výdychom som sa spustila do postele, s dlaňou priloženou na čelo. Bola okej, chvála Bohu.

„Ja, mala som divný pocit, musela som zavolať, či si okej!" To o fakte, že moja myseľ mi podsunula obrázok v kvalite HD na jej mŕtve telo, som radšej vynechala. Ešte aby si myslela, že som blázon.

V telefóne sa ozvalo zakňučanie a následné zvuky popoťahovania, akoby iba pokračovala v rozbehnutom plači po krátkej prestávke. Neviem prečo som mala pocit, že sa skutočne nemýlim.

„Si jediný človek na svete, čo má o mňa starosť, už som ti vravela  ako veľmi ťa ľúbim?" Bola na tom zle, lásku vyznávala iba v dvoch prípadoch: Keď bola na molľúbila aj barmana, lebo nalieval a udržiaval hladinku, potom keď bola ubolená a niekto prejavil starosť, čo bol tento prípad.

Inak jepodľa nej vravieť slovíčka lásky prišli zbytočné. Veď ak s niekým máte vzťah je jasné, že ho ľúbite, ak je niekto váš najlepší priateľ je jasné, že ho ľúbite, samozrejme, aj ženu, čo vám dala život ľúbite. Sú to zbytočné mrhania slovami, ktoré sa nemajú omieľať dookola, aby nezovšedneli.

„Aj ja teba, Kris, veď to vieš, prídeš alebo prídeme s Patrikom my?"

„Po pravde, som asi minútu od babkinej bránky. Potrebujem hajzlák, mám sople!" šomrala a popotiahla nosom.

„Bude ťa čakať, tak idem ti oproti, nie som si istá, či babka už  otvorila."

****

„Si prasa kotě a my s tým budeme musieť niečo urobiť, inak nám to asi klapať nebude!" Objavil sa v kuchynke Patrik a v rukách držal moju zubnú kefku a venoval jej jedno zo svojich sexy zamračení.

Len som si capla do čela a pokrútila hlavou. Zabudla som na ňu, keď som mala pocit, že Kris je...

„Ešteže mám teba a ty ten svinčík po mne vždy upraceš, že?" maznala som sa, vstavajúc zo stoličky a pritisla som sihlavu k jeho hrudi.

Odtiahol ma od seba a venoval vyplašený pohľad babke.

 Pche, ale keď mipredminulúnoc pchal jazyk až niekam k hlasivkám, prítomnosť babky mu naozaj nerobila problémy, teraz sa pri objímaní tvári ako hriešnik...

„No, tentokrát som ti to upratal, ale bolo to naposledy, aby sme si rozumeli, ja som tu na to, aby som zarábal peniažky a ty si tu na to, aby si sa starala o domácnosť, rozumieme sa?" Kútiky úst mu cukali, pri tak vážnej prednáške o našej spoločnej budúcnosti a ja som ho potľapkala po hrudi.

„Samozrejme, tvoj názor na emancipáciu žien si mi vyjadril pred pár mesiacmi... Ach, ty si taký pedant, že niekedy naozaj premýšľam, že si ty biologické dieťa mojej matky."

Kris sa na nás škerila a žmolila guličkuhajzláka, sústredená na nás, aby znova nerevala. Od chvíle, čo prišla, nerobila iné len plakala. Nemohla som sa jej čudovať, ja by som asi tiež len plakala a plakala.

Neverila som však, že by sa skutočne mali rozísť. Adamovi na chvíľu preplo, on príde, ospravedlní sa a bude všetko okej. Lebo nech sa Kris prezentuje akokoľvek, na toho muža má slabosť už odjakživa a ja som si nebola istá, či si to niekedy vlastne uvedomovala, ako sa k nemu správala.

 Ale skôr nie ako áno, ja sama som to nevidela, až doteraz. Ich neustále dotyky, podpichovanie, dvojzmysly, ja som sa s Adamom nikdy tak nebavila. Na takej úrovni.

Preto som verila, že proste príde a povie jej, ako ho to jeho správanie mrzí, ona mu odpustí, lebo ho miluje a keď dokázala odpúšťať dookola tomu imbecilovi, čo ju pretiahol a zakaždým odkopol, Adamovi musí.

Mýlila som sa však, asi jej ubližoval viac ako Sebo, lebo vždy keď sme ho spomenuli, teda keď Patrik riešil isté záležitosti, keď sme sa odpratali do mojej izby, len zaťala päste a uštedrila môjmu vlkovi buchnát do ramena.

Tak sme sa teda snažili vyhýbať sa témam, v ktorých by bol Adam tiež potrebný. Nepáčilo sa mi to veľmi, chcela som vedieť, ako to vyzerá s Patrikovým odchodom, koľko času ešte máme a na ako dlho odíde.

Zvonenie Patrikovho telefónu nás vyrušilo a ja som stuhla, bála som sa, že by sme museli odísť ešte dnes a mne sa naozaj nechcelo.

Odišiel z miestnosti a my s Kris sme ostali samé. Hodila sa mi do náručia a znova plakala. Neviem, kde sa v nej vzalo toľko sĺz, ale boli stále väčšie a ja som mala pocit, že z nej snáď striekajú alebo čo.

„Kristínka, " oslovila ju babka, „neplač, no tak, si predsa krásne, mladé dievča, veď on nebol posledný na svete. Poďte, urobíme si levanduľový čaj na ukľudnenie a uvidíš, že všetko bude dobré," usmievala sa ňu a hladkala ju po vlasoch.

„Baby, ale vy tomu vôbec nerozumiete, dedko Robi bol váš prvý a posledný a taktiež sa na vás nevykašlal a... dáte mi do čajíka aj med?" vzdychla na koniec a vstala z mojej postele, napravujúc si sveter.

„Keby si ty vedela miláčik, koľkokrátsme sa s mojím mužom pochytili, ale vtedy bola iná doba. Všetko sa riešilo inak, nerozchádzali sme sa hneď. Možno za tebou ešte príde a možno je len dobre, že ste sa rozišli už teraz, keď si mladá a máš život pred sebou, čo keby ho to napadlo po svadbe a nechal by ťa s tromi deťmi na krku?" snažila sa utešiť babka ďalej a my sme si venovali jeden úsmev.

 Tri deti, jasné...

Patrik telefonoval príliš dlho a ja som sa snažila ignorovať ten zvieravý pocit v bruchu.

Keď sa objavil v kuchynke a sadol si na lavicu vedľa mňa čakala som, že mi oznámi, ako veľmi ho to mrzí, ale budeme musieť odísť už dnes. 

Neviem, či chvalabohu alebo jeho žiaľ, povedal len, že volal on...

Nemohli sme jeho meno vysloviť, bolo na neho vyhlásená prohibícia až do odvolania, čo mohlo trvať dni, týždne, mesiace, možno už navždy.

Kris sebou mykla a čakala, čo z Patrika vylezie. Myslím, že dúfala v dobré správy pre ňu. Čo by bolo jednoznačne, vyzvedanie od Patrika ako sa má a či sa na neho hnevá veľmi.

V skutočnosti však len nechal odkaz pre mňa, ako ho mrzí včerajšok a že na mňa nechcel vyletieť a napriek všetkému som jeho najlepšia priateľka, či už o jeho priateľstvo stojím, či nie.

Na Kristíninej tvári bolo vidieť ako ju trápilo, že jej nenechal ani ťuk. A z jej očí sa vyvalili ďalšie slzy, ktoré si začala nervózne zotierať z tváre, nadávajúc na seba, že čo sa s ňou deje.

Ani ja som tomu celkom nerozumela, ona nebola typ, čo reve celé dni. A ak, tak si to plne uvedomovala, teraz však slzami vyzerala rovnako prekvapená, ak nie viac.

Mala som teóriu, ale nechala som si to pre seba. Ona nebola dobrá v maľovaní, ani v ničom podobnom. Nebolo možné aby vytvorila niečo, v čom by ich mohla prepojiť.

Môj a Patrikov pohľad sa stretol a on si povzdychol, kývajúc hlavou zo strany na stranu, odpovedajúc na moju nevyslovenú otázku.

Dovolenkové obdobie sa končí, hybajme do reality.