pondělí 27. února 2017

ČV - 40. kapitola

Autor: Iveta
Kor. cz: Lenka
Kor. sk: Noemi



Na perách som pocítila jemný tlak jeho pier a spokojne sa usmiala, ťahajúc ho k sebe. Nebránil sa, ako inak? Musel vyjsť zo sprchy len nedávno.
Jeho vlasy boli vlhké a pokožka bola cítiť tým famóznym gélom, čo v kombinácii s jeho vôňou bola čistá ambrózia pre Miluškinezmysly.
Dych sa mi zadrhol, keď jeho pravá ruka vkĺzla pod moje tielko a dlaň ma jemne stisla na boku. Pomaly ju posúval po mojom páse a boku hrudného koša, palcom prechádzajúc po prednej časti môjho tela, zatiaľ čo zvyšok prstov ma hladil na spodnej strane chrbta. 
Jeho ruka sa zastavila a palec spočinul tesne pri spodnej strane môjho prsníka. Bože!
Palec sa dal do pohybu a jemným tlakom kopíroval polkruh mojej lentilky, kde sa strácala v pokožke.
Zalapala som po dychu, tisnúc päste v jeho vlasoch, nechcela som stonať ako panna. Počkať, ja predsa tá zasraná panna som!
Jeho palec sa drzo pohol vyššie a stratil sa takmer v podpazuší, no hneď sa vrátil späť a pokračoval. 
Do očí sa mi natlačili slzy, ako som chcela kričať a prosiť ho, aby sa neflákal a poriadne ma zmačkol.
Jeho pery sa pritisli na moju kľúčnu kosť, jazykom prechádzajúc po nej.
Pre môjho Ianaa mokré sny s ním, čo mi to ten chlap robí? Z úst mi unikol tichý ston a on sa spokojne usmial tým narcis štýlom. 
„Chýbala si mi," zavrčal mi do priehlbinky na krku.Natiahla som hlavu, aby mal lepší prístup.
Jeho palec sa trel o moju pokožku na miestach, kde sa ma predtým nikdy nedotkol a pristihla som sa pri myšlienke, že by mal odchádzať častejšie. Deficit mojej blízkosti z neho robí muža, ktorého som milovala od asi prvej chvíle. Samoľúby, egocentrický, narcistický blbec, ktorý sa nepýta a rovno si vezme čo chce. 
Jeho pery sa presunuli plazivým tempom až ku kruhovému výstrihu môjhotielka a už som sanemohla viac  ovládať, bolo toho veľa. Nohy som mu omotala okolo bokov a pohla panvou dopredu, narážajúc do tej jeho.
„Vidím, cítim," zastonala som.
Odpoveďou mi bolo jeho zavrčanie, láskanie palca bolo minulosťou, ale skôr ako som stihla prejaviť nespokojnosť boli jeho ruky späť na mojom tele a vyhŕňal mi tričko vyššie, zatiaľ, čo sa jeho panva tlačila na tú moju.
Bol rovnako stratený ako ja, stiahla som jeho ústa z mojej hrude, keď sa dopracovali do škáročky vytvorenej mojimi prsami.
Nie preto, že by prešiel hranicu, ktorú som bola pripravená prekonať. Osemnásťročná panna nemá hranice. Hormóny a telo túžiace po láskaní zo mňa urobili kópiu nenásytnej sukuby, a ak by som ho neodtiahla na svoje pery hrozilo, že z neho urobím pyré alebo proste vybuchnem.
Nesrala som sa s nehou a vrazila mu jazyk do pusy, nech vidí a cíti, čo mi spôsobuje.
„Bože, Emília," zachrapčal, keď som rukou skĺzla medzi našimi telami a dlaňou prechádzala po tých zväzkoch pevných svalov.
Moja maternica robila kaskadérske kúsky, o ktorých som nemala do tej chvíle ani poňatia.
 Jeho hlas bol zastretý a zhrubnutý, chrapčák bol smotanovo lahodný a mne trepotalo srdce a hruď sa sťahovala, pri každom jeho trhanom nádychu.
Moje prsty si to namierili ku šnúrkam na jeho teplákoch, hanba, ostych boli slová, ktoré som v tej chvíli vo svojom osobnom slovníku nemala. Ale mala som mať, dopekla!
Keď som vkĺzla rukou po hánky do jeho teplákov a pocítila hrubú gumu s vyšitým nápisom jeho obľúbenej značky boxeriek, stuhol. Oprel si hlavu o moje rameno a pomaly mi ruku vytiahol.
 Už som si ju videla prirazenú nad hlavou, no uvedomil si, čo sa chystal urobiť a tak mi ju len omotal okolo svojich ramien. Vášeň bola preč rovnako rýchlo, ako sa objavila a jeho rozochvené pery sa otreli o moje ucho.
„Prečo mám pocit, že nie si prekvapená, že ma vidíš?" On sa chcel skutočne rozprávať?
 Po takej kvalitnej muchlovačke? Veď som zabudla ako sa dýcha, nemôže od mojich hlasiviek očakávať spoluprácu.
Vypustila som prebytočný vzduch, ktorý by pravdepodobne... nie, určite by opustil moje pery ako  vzdych, súci na dabing do porna. Ak sa také filmy vlastne dabujú. A s rozochveným žalúdkom a bezmocou nad vlastným telom som sa usmiala.
„Tak trošku som si volala s Kris a..."
„Tá malá potvora, zase sa raz prekecla." Mračil sa, opierajúc sa nado mnou, aby ma nerozpučil aj keď myslím, že ani kebyže sa vlejeme do jedného, ako Alex Macková, nebolo by mi to stačilo.
„Nebuď na ňu zlý!" varovala som ho.
„Nebuď úzkostlivá," škeril sa, znova sa načahujúc po moje pery.
„Rozišiel sa s ňou." Tlačila som do jeho ramien a dúfala, že si získam jeho plnú pozornosť a on prestane útočiť na moje telo.
„Aha... však  sa udobria, to nie je náš problém, kotě," šepkal môjmu ramenu pri tom, ako mi sťahoval ramienko a obsypával mi ho pusami.
Znova som zatlačila do jeho ramena, tento krát silnejšie a on sa na mňa zamračil, dvíhajúc sa nado mňa a sadajúc si na päty.
„Fajn, tak spusti! To len ja môžem mať takéto uvítanie. Iní chalani zo svorky sú s muchlovačkou vo finálnom štádiu a ja sa budem rozprávať o mojej budúcej švagrinke," vzdychal  a načiahol sa ku mne. Ukazovákom mi vrátil ramienko tielka na miesto, vyzývajúc ma nadvihnutým obočím.
„Odpusť si ten sarkazmus, toto je vážne!" Sadla som si, prekrižujúc ruky na prsiach a on našpúlil pusu, hypnotizujúc moje lentilky.
„Tak, prepáč maličká, že som sa sedem hodín strávených v aute hecoval na tvoje telo. Samozrejme, že je dôležité rozoberať nesmrteľnosť chrústa, čo v tomto prípade ich vzťah je. Adam mal v tom aute pravdu, je to o nich, nie o tebe a o nich. Nám to klape, tak nechaj, nech si svoje problémy riešia. Venuj sa nám, maličká, máš v posteli roztúženého boha lásky a ty chceš kecať o nich? Daj mi päť minút a jediné slová z tvojich úst, budú moje meno v spojení s našim stvoriteľom!" dráždil ma a ja som naprázdno prehltla.
Verila som mu, len pri tom, ako to vypustil z úst som bola presne tam, kde pred pár minútami. Chvíľu pred svojím prvým orgazmom a to sa dotýkal len mojich lentiliek.
„Potrebujem odpovede a žiadne vyhýbanie sa, Patrik!" snažila som sa dať do hlasu dosť chladu, no jeho úškrn mi našepkal, že ma má prečítanú.
„V poriadku, ale potom mi visíš minimálne hodinu venovania iba mne. A tvojou povinnosťou bude šepkať, aký som božský." Kýval obočím, keď si ku mne líhal a ja som sa spokojne zavŕtala do jeho náručia.
„V tom problém nevidím. Aj keď, ty sám sebe dosť často vravíš, že si dokonalý, neviem, prečo to potrebuješ počuť aj odo mňa." Vtisla som mu bozk na rameno a on spokojne privrel oči.
„Veci, čo sa ti chystám robiť, sebe nerobím, aj keď, keď si isté veci robím, myslím na to ako ti tie veci robím..." Po očku sledoval moju tvár, ktorá mala farbu orangutanej prdele a zabával sa na mne.
Povedal to síce ako pokus dostať ma do rozpakov, a aj sa mu to podarilo viac než dobre. No taktiež som si uvedomila, že ako priateľka totálne zlyhávam, kto to kedy videl, aby si isté veci robil sám?
No, ale to by mi najskôr musel dovoliť sa ho dotýkať, takže si vlastne nemám čo vyčítať...
„Haló, chcela si so mnou kecať," zabával sa a smial sa mi.
Uvoľnila som si hrdlo a snažila sa tváriť, že nie som rajčina.
„Čo presne sa stalo v tom aute cestou domov? A neskús zahovárať, ani odpútavať moju pozornosť," varovala som ho zdvihnutým prstom a on ho zahákol do svojho, ťahajúc k svojím perám.
„Čo myslíš tým čo sa stalo?" Robil zo seba debila?
„Viem, že sa tam niečo pokazilo, niečo sa stalo špatne, mala som pocit, akoby sa to stalo, ale scenár bol iný. Vídam Kris mŕtvu, teba levitujúceho asi desať cenťákov nad zemou a Adama chvíľu pred kolapsom. Tak sa pýtam, čo to je? A nevrav že nič. Kris je zničená, potrebujem vedieť, čo sa s Adamom stalo, že je taký kokot. Miluje ju predsa, nie?"
„Vídaš Kiku mŕtvu? Bože, až mám z teba strach koťátko. Nie je možné, aby si ju videla mŕtvu, nikdy sa to nestalo, nemala si si nič z toho pamätať. Si človek..." Jeho telo sa zdvihlo z mojej postele a rukou si prešiel po vlasoch. „K jedinečnému jedinečná, tak je to správne. Dikes, Bože!" škeril sa do plafóna a ja som bola fakt vytočená.
„Čo keby si si nechal ďakovačky Stvoriteľovi na nedeľnú omšu a teraz mi láskavo odpovedal?" Z tohto sa už nevymotá, on vedel niečo dôležité.
„Nebudeš jančiť, jasné?!" upozorňoval ma a ja som prikyvovala ako psíky do áut.
„Kris tú noc umrela, myslím, skutočne umrela. Zastavili sme pri družstve a ona sa utekala vycikať, no objavili sa tam... bolo ich asi päť. Nerozumiem, ako to bolo možné, v tej oblasti sa veľmi nevyskytujú. Prišlo mi, akoby niekoho hľadali," odbočil od témy  a ja som si prečistila hrdlo, upozorňujúc na seba.
„Nestihli sme to s Adamom, a Kiku zabili tie beštie..." Pred očami som mala obraz Kris, ako ju Adam zviera v náručí a prosí Patrika aby to urobil a Patrik to urobil desať centimetrov nad zemou, začal pretáčať čas a ja som to všetko videla.
Snažila som sa udržať dych v normále a sledovala muža sediaceho na pätách predo mnou, kontrolujúceho moju tvár.
Videla som ho s tým psycho úškrnom, keď si pohadzoval hlavu nebožtíka a spokojne si dáva na čas pri jeho odstraňovaní. Videla som ho, ako tomu mužovi rozpučil hlavu holými rukami. Ako vrátil moju kamarátku medzi živých, ako vrátil Adamovi dôvod existencie a mňa zachránil pred istým psychickým zrútením. Nie som si istá, či som dosť silná iba pomyslieť na to, že by Kris už nebola.
„Spomínam si," šepkala som, tisnúc si dlane k spánkom.
Bolesť hlavy sa objavila znenazdajky a ja som mala pocit, že hádam slepnem.
Všetko bolo príliš rozmazané a svetlé a bolesť ma pripravovala o schopnosť koncentrácie.
Dýchaním som sa snažila udržať  pri vedomí a darilo sa mi to úspešne, opretá o stenu pri posteli som hľadela na môjho muža, ktorý držal moju tvár v dlaniach a hľadal v nej niečo, neviem však čo. Vyzeral fascinovaný, hrdý a spokojný.
„Nie je možné, aby si bola dokonalá, nie je možné, aby som mal toľké šťastie v tebe. Je až strašidelné, čoho je tvoja malá hlávka schopná a aká sila sa v nej ukrýva. Už keď si ma zavolala do sna, po tom, ako som havaroval, som nemohol uveriť, že sa ti to podarilo. Pripisoval som to náhode, myslel som, že si na mňa proste pred tým, ako si zaspala, myslela silnejšie... Keď som zistil, že si nevytvorila len môj totem, ale spojila si nás v ňom, ja... neviem, čo som si myslel. Bol som prekliato šťastný, že ma miluješ tak veľmi, že sa ti to podarilo. Spojiť nás v soške, navždy. Keď si mi povedala, že sa ti vracajú naše spomienky, myslel som, že to má za následok šok a tvoja myseľ sa ťa snaží udržať pri zmysloch... ale teraz, Em, ty si nemáš pamätať, cestu časom, nemala si mať ani pocit, že sa ti to už stalo, tak ako Kika, si mala byť mimo toho všetkého. Tvoja myseľ a telo sa s takým niečím môžu len ťažko vysporiadať, preto to vedomie zatlačí do úzadia, je to príliš veľký algoritmus, aby sa s tým ľudský mozog zapodieval." Bol fascinovaný mnou a ja som sa vyhrievala v jeho uctievaní mňa. 
Ale len chvíľu, kým som si nespomenula na Kris a jej dnešný záchvat.
„Adam tvrdí, že nie sú spriaznení, že spolu nemali sny. Že tie jeho boli o sexe...  a keď tak nad tým premýšľam, asi to nebude len blud. Vezmi si, že sa poznajú od detstva, takže by musel byť impotent neschopný súlože s inou holkou, lebo v čase, keď Kris dospela a on tiež, boli pri sebe. Ale on preťahoval každú, čo mu prišla do cesty." Nenávidela som, že moja úvaha bola správna, ale bolo to tak.
Z poznatkov, čo som vedela o spriaznených, to proste naozaj pre Kris nevyzeralo dobre.
„Práve si sa dozvedela, že viem ovládať čas a že si tak trošku raritou medzi ľudskými ženami a ani sa nad tým nepozastavíš? Proste fičíš v programe Kristína - Adam bez prerušenia?" Samozrejme, môj narcis a dokonalý muž potreboval pohladiť ego, aký je on super výnimočný...
„Si neuveriteľne dokonalý, Patrik a ty vieš, že som ti neskonale vďačná, za fakt, že si mi Kris navrátil medzi živých... ale ja, nemôžem sa teraz zapodievať týmto, odsunul by sa problém mojej Kris na bok, ja si nemôžem dovoliť odbočiť od témy. Kris je tehotná, Patrik a ak ju Adam miluje a rozišiel sa s ňou pre blbosť ako je sklamanie zo seba samého, musím mu ísť nakopať zadok. Správanie EdwardCullen v reále nemá čo hľadať!" chrlila som zo seba a Patrik sa znova zamračil.
„Dopekla, nikdy v živote  som nebol taký rád za to, čím som ako práve v tejto chvíli. Nikdy som sa necítil viac užitočný ako teraz." Rukami si hrabol do vlasov a pomaly sa nadýchol.
„Kris je Adamova polovička, to mi môžeš veriť. To, že ste ho videli odchádzať s dievčaťom, neznamená, že ju musel zákonite pretiahnuť, podľa mňa to robil, aby Kris videla, že aj on si to môže rozdať s hociktorou, keď bola s tým... Se... Sa... Si...?"
„Sebastiánom," pomohla som Patrikovi a on prikývol. 
„Áno a sny sú hlavne o tom, aby vlk vedel, ako jeho polovička vyzerá, keď je pripravená, aby ju neminul. A tvar snov udávajú protagonisti, Em. Obaja sú živelní a... no... nadržaní. Proste vám zalepil oči. Využil, že si to úbohe dievča sny nepamätá. Rozprával som sa s ním o tom, snažil som sa mu to vysvetliť, no on stále omieľal to svoje o jej bezpečí a podobné sračky. On je psychicky narušený, Emília, on naozaj verí, že ak nebude pri nej, bude Kika v bezpečí." Krútil hlavou nad Adamovou logikou a ja som si len povzdychla. 
Adam nebol chorý, len si všetko moc pripúšťal. Bol hysterka uväznená v tele muža a väčšinou vždy potreboval nakopnúť.
„Porozprávaš sa s ním?" prosila som a Patrik na moje prekvapenie bez okolkov prikývol.
 Mala som najlepšieho muža na svete. Spokojne som sa usmiala, načahujúc k nemu ruky, ťahajúc ho do svojej postele.
„A teraz mi porozprávaj, aká som výnimočne fantastická a ako veľmi ma preto miluješ," smiala som sa do jeho krku a on samykol, keď moje zuby zatlačili na jeho kožu.
„Radšej ti to ukážem." Jeho pery sa stratili v mojej pokožke na ramene a ja som si slastne zamľaskala. On bol tak prekliato sladký.

20 komentářů:

  1. Srdečná vďaka za ďalšiu kapitolu... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  2. Dekuji za dalsi skvele poctenicko.💛💚💛

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem pekne za novú kapitolu ❤

    OdpovědětVymazat
  4. Ďakujem veľmi veľmi pekne.janka

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za skvělou kapitolu. ❤

    OdpovědětVymazat
  6. moc děkuji. Těším se na pokračování :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem a teším sa na pokračovanie :-) :-) :-) Alex

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji za kapitolu. Zdena

    OdpovědětVymazat

Děkujeme za komentář! :-)