ČV - 39. kapitola

Autor: Iveta
Kor. cz: Lenka
Kor. sk: Noemi

Prešiel týždeň od môjho zblíženia sa s linoleom v jedálni a odvtedy sa to nezopakovalo. 

Myslím tým kolaps, obrázky mojej kamarátky ma mátožili ešte aj v spánku.

Bola v poriadku. Síce iná, ako som si pamätala, ale bola. Zrazu bola jednou zo stáda, jej typické uštipačné poznámky, metafory a prirovnania a inotaje boli fuč. Slovník bol takmer spisovný, žiadny slang, sem tam jej ušla oplzlosť, ale to sa pošťastí aj štyridsiatnikovi.

Mala som pocit, že za to môže Adam, ako jej vynadal do detinských husí a ja som ho za to naozaj prestala mať v láske, zmenil moju kamarátku na kus hovna.

 Len pre neho zo seba urobila niekoho úplne iného. Samozrejme, nebolo nič zlé na tom, že sa dievča vyjadrovalo ako dáma, to sa očakávalo aj v dnešnej dobe. Nie každý mal rád dievčatá s hubou špinavou ako námorník. Ale Kris bola výnimočná práve pre spôsob, ako sa prezentovala.

Neupozorňovala som ju na fakt, že by to iba pre neho nemala robiť, nechala som to tak. Bola som rada, že dokázala so mnou komunikovať bez zadúšania sa vzlykmi, počas ktorých sa, na moje prekvapovanie, obviňovala.

 Nikdy nebola dosťsebareflexívna, aby si pripustila chybu, keď sa jej skutočne dopustila a teraz si sypala popol na hlavu. Všetko pre Adama, ani Sebo nemal nad ňou takú moc a to vždy tvrdila, že na neho bude mať vždy slabosť, prvý sex, prvé zaláskovanie.

Sedela som pred noťasom a čakala, kedy sa mi ukáže jej ctená osôbka medzi prihlásenými.

Napísala mi v skutku riťsťahujúcu SMS a mne sa  z nej chcelo zvracať.

„Potrebujem pomoc, už nemôžem!" Po prečítaní tej správy sa mi ozaj urobilo zle a ja som začala hyperventilovať, moja kamarátka nepatrila do sekcie: Som hysterka siahnem si na život, ale po tých víziách, alebo čo to bolo, som bola na pochybách.

Rýchlo som naťukala jedno jediné slovíčko, skype a nenávidela som znova matkine rozhodnutie odtiahnuť ma sem, aj na úkor Patrikovej straty, dočasnej, samozrejme...

Mohla som byť pri nej a nakopať jej zadok, aby prestala byť ako hysterky, z ktorých sme si toľkokrát robili posmech.

Konečne mi to prijala, oči opuchnuté, nos rozšuchaný, v rukách zvierala vinníka jej doškriabaného nošteka v malej guľke, ktorú z neho vždy urobila. Na sebe mala jeho tričko, viem to, videla som ho v tom tričku nespočetneveľakrát, vlasy mala stiahnuté do vysokého drdolíku gumičkou a pery sa jej chveli.

Až som mala chuť plakať s ňou a ešte mi nepovedala ani slovo. V pozadí som začula jej obľúbenú pesničku na splín, ktorú si púšťala vždy dokola keď ju Sebo využil na sex. A ja som vedela, že je zle, tá pesnička bola otrasná, rovnako, ako celá hip-hop slovenská tvorba.

„Rozišiel sa so mnou, Emília, surovo mi povedal, že je koniec. Ani to neobkecával, len mi to chrstol do tváre," nariekala, skláňajúc sa k monitoru a ja som jej pohyb zopakovala, potrebovala som jej byť bližšie.

„On sa s tebou rozišiel cez telefón? Ten odporný..." 

„Ale kdeže, on bol tu, asi tak pred pol hodinou odišiel." Utrela si nos do guľôčky z hajzláka a zhlboka sa nadýchla.

„Už sú späť, Patrik ti nevravel? Asi ťa chce prekvapiť a ja som mu to pokazila, som taká sprostá!" Nový príval sĺz ju úplne odrezal od schopnosti prehovoriť a ja som len čakala na ukľudnenie.

 Fakt, že je Patrik na ceste ma tešil, ale nebol taký podstatný v tomto momente.

„Povedal, že sa mýlil, že mu je ľúto ako ma klamal, ale že si uvedomil, že nie som tá pravá. Dopekla, Em, keď mne by nevadilo byť aspoň ľavou... vraj so mnou nemal sny spriaznených a že sny, čo so mnou mal boli čisto iba erotického rázu, kde sme si to  rozdávali na všetky možné spôsoby. No teraz, keď už vášeň pominula ho nezaujímam. Och, a ešte ma poprosil, aby som sa o tom jeho tajomstve nikomu nezmienila. Ako by mi niekto mohol veriť takú blbosť, ako že vlkolaci existujú."

„Musel prísť o rozum, v tom aute sa niečo stalo Kris, ja neviem čo, ale som si takmer istá, že sa niečo poondialo, ja na to prídem. A potom si ho podám. S Patrikom viedli divnú diskusiu keď si vystúpila a ja som na ňu dajako zabudla, ale nezdalo sa mi, že by ťa nemiloval, skôr mi prišiel maximálne vystrašený a vytočený."

„Samozrejme, veď si vtedy uvedomil to všetko. Som si vedomá, že v tom aute sa spamätal z pobláznenia. Možno ju stretol v Delfe a preto bol taký, možno si len všimol dievča, čo sa mu zapáčilo a preto mu docvaklo, že nemôžem byť tá pravá, inak by ho iné holky netrápili. Ale to nie je všetko, Emília..." 

Odmlčala sa a ja som mala na chvíľu výhľad na jej tričko XXL, ako sa naťahovala na stenu za PC. Nebolo to v tom, bola som si istá, že v tom bolo viac a mne niečo unikalo. 

Niečo stiahla z nástenky, kde mala naše spoločné foto a blbôstky, memorisky - ako to volala.

„Bola som dnes u doktora, tie prekliate krámy mi meškali už na Silvestra, ale pripisovala som to zápalu, vždy mi vtedy krámy meškali. Doktor mi však dal toto." Vystrela pred webku malú šedú fotečku, podobnú tým, aké nosila matka domov a ja som bola znova konfrontovaná s fľakmi, ktoré mi nič nevraveli.

„Ani ja som to tam nevidela, pozri, aha, tu ten čierny fľak, vidíš?" Ťukala na malý čierny krúžok a ja som prikývla. Videla som to tam.

„Zatiaľ to je len tehotenský krúžok, bez srdiečka, ešte vraj môžem aj potratiť, ale doktor vravel, že ak si počkám do budúcej kontroly bude sa tam už trepotať aj srdiečko." Na tvári sa jej objavil nežný, jemný úsmev, aký som u Kris nevidela nikdy, ani keď sme videli mačiatka, ktoré babkina Mia priviedla na svet.

„On to vie?" Prosím, povedz, že nie, nemôže byť taká sviňa. Modlila som sa k nej a ona ma vypočula.

 „Nie a nemám v pláne mu to vešať na nos!"

„Ale..."

„Ale čo? Aby so mnou bol len pre to, že má voči dieťaťu povinnosť? Nasrať! Poznáš ho, pamätáš, keď sme šli na májovky a tvoja matka len tak prehodila nech na nás dáva pozor a ty si sa, teleso nemotorné, zrúbala zo stromu a dolámala si si nohu?"

Samozrejme, že som si to pamätala, boli to najlepšie tri týždne môjho života, kedy som nemusela nič, všetko urobil Adam, ešte aj úlohy do školy mi písal, lebo mal pocit, že je jeho povinnosť odčiniť svoju chybu, keď ma nedokázal uchrániť pred pádom.

„Usmievaš sa? Takže vieš, čo ti tým chcem povedať, pravda?" Ach, ako rada by som tvrdila, že nie. 

„Povedz, Em, prečo mám ja takú smolu? To som bola skutočne taká mrcha v minulom živote? Dvakrát v živote sa skutočne zamilujem a dvakrát v živote je to katastrofa. Radšej zo mňa mala byť žížala alebo prekliaty mravec, jednobunkovec so životnosťou pár dní!" Znova sa rozplakala a mne bolo na prd.

„Chcela by som byť teraz s tebou," šepla som a stisla ruky v päsť, bola som kurevsky naštvaná na tie prekliate kilometre.

„Nikdy som nechcela viac, aby si tu bola, ako práve v tejto chvíli," popoťahovala a ja som naozaj mala nutkanie rozbiť tomu fešimuksicht. 

„Musím sa ukľudniť, kvôli prdlíkovi, ale dopekla, je to na chuja, Em, ja ho skutočne ľúbim. Ako mi to mohol urobiť? Sľúbil mi, že budeme navždy spolu, že ani smrť nás nerozdelí, lebo sa znova narodíme jeden pre druhého. A ty vieš ako takéto reči milujem. Tak prečo mi to vravel?!"

Bola hysterická, chvela sa a lapala po dychu, akoby sa dusila. Nikdy som nikoho nevidela takto strašidelne plakať. Vyzerala akoby zabúdala ako používať pľúca a zo vzlykov sa stalo iba suché lapanie po vzduchu, ako keď ste pod vodou do maxima, potom naháňate  kyslík. 

„Preboha, Kris, predkloň sa a pomaly dýchaj, sústreď sa, kurva! Nádych, výdych, nádych, výdych!" kričala som, stojac už na nohách, nacapená v predklone na svojom noťásku.

 Chcela som sa k nej teleportovať, teraz hneď! Buchla som päsťou do stola a ona na mňa vyvalila zaslzené oči.

„Kurva, tak už sa spamätaj, je to iba chlap! Pre kus klacka nebudeš, kurva, na pokraji zrútenia! Kde je, do piče, tvrdenie, že Sebo navždy? Kristína, ty nie si hysterka, tak sa postav už na nohy, aspoň kvôly miminu, nerobí mu dobre toto, ja ani, dopekla, neviem ako to nazvať!" Kývla som na ňu rukou, teda skôr na jej psychický stav.

„Toľko špatných slov v jednej vete, Emília? Sa prekonávaš," podpichla ma, utierajúc si slzy.

Ja som však nemala chuť sa smiať, posledné dni ju vídam mŕtvu v Adamovom zovretí a Patrika desať centimetrov nad zemou. Dopekla, bola som súca do blázinca aj bez live prenosu udusenia mojej najlepšej priateľky.

„Ty ale tomu nerozumieš, tá zvieravá bolesť, Em, je to akoby som prišla o kus seba!" vysvetľovala a tisla si ruky k hrudi.

„Dve slová Kris: tehotenské hormóny!" Snaha odľahčiť situáciu mi však nevyšla a ona sa na mňa zamračila.

„Hovno, velebnosti! Tehotná som sedem týždňov!"

„Ako to chceš pred ním ukryť? Ste v jednej dedine."

„Nebudem chodiť von. Aj tak teraz už nemám s kým, ty si v Čechách, on, už nie je ničím v mojom živote a ostatní sú spárovaní alebo pribrzdení. Zmenilo sa to, čo si  preč, už mi neprídu takí zábavní ako pred tým."

Snažila som sa z nej ťahať čokoľvek, len aby znova nemyslela na toho magora. Naozaj som zvažovala možnosť ísť domov a vykastrovať ho a nakŕmiť ho jeho... proste mu ublížiť.

Z mojej kamarátky bola očividná troska, ak to nie je dostačujúci dôkaz, že ich puto je skutočné ako jeho nedostatočne vyvinuté IQ, tak potom neviem.

Unavená, z toho všetkého, čo sa dialo Kris som sa natiahla na posteľ s úmyslom predýchávať a čakať môjho muža.

 Bola som plná zvláštnych pocitov. Kde sa vo mne bili dve ja. Prvá chcela Adama zmárniť, zniesť zo sveta a tá druhá mu chcela pomôcť, nevedela som presne v čom.

 Ale bolo mi ľúto aj jeho. Potrebovala som, aby sa Patrik už vrátil domov a my sme sa mohli porozprávať. On jediný mi mohol dať odpovede a ja som sa skutočne modlila, aby tento krát nerobil ofuky, ako zakaždým, keď som chcela z neho dostať informácie.