AWF - 16. kapitola

Překlad: Yogi_22

Margot

Skončila som rozkročená nad ním, kolená som mala v hline, ruky okolo jeho krku.

Smial sa.

Smial.

Musela som sa usmiať. Takže také to je? Orgazmus?

A keď už hovoríme o orgazmoch, celé telo mi stále hučalo z toho, ktorý mi práve poskytol. Nikdy v živote som necítila nič podobné – tak hlboké a intenzívne, že som sa ani nemohla pohnúť, zatiaľ čo sa to stalo. A stalo sa to tak rýchlo! Zvyčajne som sa musela poriadne sústrediť, aby som sa počas sexu urobila, a to za určitých podmienok, pri ktorých som sa dostatočne uvoľnila, aby k tomu vôbec došlo. (Úplná tma, mäkké prikrývky, absolútne súkromie. Takisto som nemala rada byť navrchu, pretože ma to nútilo vidieť tvár chlapa počas orgazmu, a nebolo to teda nič dôstojné. Takisto som sa cítila tak trochu ako keby som bola na očiach pri behaní na bežeckom páse.) Ale s Jackom ma to zasiahlo ako blesk.

Realita toho, čo sa práve stalo začala presakovať na povrch.

Práve som bola ošukaná o strom. Farmárom.

Bez kondómu.

Oh, Bože.

Chýbali mi sandále. On ma fakt seriózne ošukal tak, že mi spadli z nôh aj moje sandálky značky Jack Rogers. A kôra zo stromu mi asi najskôr roztrhala zadnú časť mojich šiat od Lilly Pulitzer. Ale sakra, toto bolo dobré. Drsné. Chaotické. Šialené.

Úplne nemargotovské a ja som z toho milovala každú jednu sekundu.

Posadila som sa, položila mu ruky na hruď a pozrela sa dole na neho. Vyzeral tak odlišne. Bola síce tma, ale mohla som vidieť spôsob, akým sa jeho vyformované svaly uvoľnili – na tvári nemal žiadne zamračenie, v sánke žiadne napätie. Jeho plné pery vyzerali ešte zmyselnejšie, na jednej strane sa mu stočili do ironického úsmevu.

„Takýto boj si hľadala?“ Opýtal sa.

Smutne som sa usmiala. „Nie tak celkom.“

„Bola si pekne naštvaná.“

„Stále som naštvaná.“

Znova sa zasmial, brneli mi z toho prsty na nohách. Milovala som ten zvuk – hlboký a teplý a potešujúci.

„Ale aj zahanbená,“ priznala som.

„Prečo si zahanbená? Začal som to ja.“ Niečo z toho napätia sa mu vrátilo do tváre. „Si v poriadku?“

„Som v pohode.“

„Nepoužili sme...“

Stisla som pery do úzkej linky. „Nie, nepoužili. Ale som v pohode.“ Brala som prášky, hoci som nikdy predtým nemala sex bez kondómu.

Nemysli na to. Alebo to, že je to s klientom. Nemysli ani na jedno z toho.

„OK.“ Zhlboka sa nadýchol, hruď sa mu pod mojimi dlaňami dvíhala. Ruky mal stále na mojich bokoch. „Bože, Margot, mrzí ma to. Neviem čo to do mňa vošlo.“

„Nech ťa to nemrzí.“ Začala som sa dvíhať, mala som pocit, že veci začnú byť divné. „Naozaj. Proste sa to...stalo.“

Pomohol mi na nohy, našiel moje topánky a zatiaľ čo som si obliekala naspäť nohavičky (stále som ich mala omotané okolo členku), on si zodvihol rifle.

„Myslím, že som proste...“ Prebehol si rukou cez husté tmavé vlasy. „Stratil kontrolu. Už to bolo dlho.“

„Ako dlho?“ Opýtala som sa skôr než som sa mohla zastaviť. „Mrzí ma to – toto mi hovoriť nemusíš.“

„Od Steph.“

Padla mi sánka. „Tak dlho? Tri roky? Wow, myslela som si, že som ťa musela tromfnúť. Ale pre mňa to bolo len niečo málo cez rok.“ Niežeby sex bol niekedy niečo podobné ako to, čo sa práve teraz stalo. Ale ak by som mala byť úprimná, ani mi to veľmi nechýbalo.

„To je tiež dosť dlho.“

Zodvihla som plecia. „Myslím, že to všetko vysvetľuje. Len sme potrebovali niečo z toho dostať z našich systémov.“

Prikývol, zastrčil si ruky do vreciek. „Jo.“

Na okamih sme tam len tak stáli, zatiaľ čo okolo nás cvrlikali cvrčky. Srdce mi bilo málinko rýchlejšie na to, aby to bolo v pohode, keď som na neho v tme pozerala s vedomím, že som bola prvou ženou, s ktorou bol od svojej manželky. Zamávalo to so mnou...kiežby som to vedela. Mohla som to spraviť nejako krajším alebo niečo také, možno som nemala kričať tak nahlas. Alebo ho uhryznúť. Myslím tým...bola som prvá ženská od jeho ženy. To pre mňa niečo znamenalo. Ale netušila som, čo s tým robiť.

„Takže,“ povedala som rýchlo, ako keby som ukončovala nejaké obchodné stretnutie, „myslím, že to najlepšie čo môžeme urobiť je predstierať, že sa nič nestalo.“

Znova prikývol. „Tiež si to myslím.“

„Budeme súhlasiť, že to bol okamih šialenstva poháňaný potlačovanou frustráciou,“ navrhla som, potrebovala som túto zložku zaradiť niekam do svojho mozgu a nie do svojho srdca.

„Správne.“ Nasadila som úsmev, ale vôbec som sa necítila šťastná. „A teraz, keď ten okamih šialenstva prešiel, radšej by som už mala ísť.“

„Prosím, dovoľ mi odviesť ťa.“ Hlas mal tichý a vážny. „Nezaspím dnes večer, ak to neurobím, niežeby som tak či tak dobre spal.“

„Nespíš dobre?“

„Nie.“

Bolo to niečo drobné, ale osobné a ja som bola vďačná za jeho priznanie. No stále, zaváhala som, pozerala smerom k Petovmu a Georginmu domu. „Nebude nás niekto vidieť a zaujímať sa, čo robíme?“

„Nie. Je neskoro. Pete chodí spať skoro a Georgia dnes v noci pracuje.“

Prikývla som. „Potom OK.“

„Len si musím zbehnúť po kľúče. Ideš so mnou?“

„Iste.“ Prešli sme smerom k chate v tichosti, Jack mal ruky stále vo vreckách a ja som mala ruky prekrížené na hrudi. Premýšľala som, že sa ho opýtam na použitie jeho toalety, aby som sa trochu očistila, ale niečo na tom nebolo cítiť správne. Namiesto toho som na neho čakala na verande, potom sme sa vrátili pomedzi stromy smerom k Petovmu a Georginmu domu. Keď sme sa dostali k diaľnici, Jack otvoril dvere na strane spolujazdca na jeho nákladiaku a ja som vliezla dnu. Sadol si na miesto vodiča, zatiaľ čo som si potiahla lem šiat tak ďaleko ako som len mohla. Myslela som na to, že sa opýtam Jacka, či nemal papierové vreckovky, ale nevyzeral na ten typ.

„Čo to robíš?“ Hodil po mne smiešny pohľad.

„Snažím sa nepolepiť ti sedadlo,“ povedala som, cítila ako mi horia líca. Toľko k tomu o tom, že sex bol trápny. Zasmial sa a naštartoval auto. „S tým sa netráp. Vážne. Povedz mi, kde bývaš?“

Dala som mu pokyny a znova sme boli počas dvojminútovej jazdy ticho.

Vďaka Bohu, pomyslela som si. Pretože čím viac so mnou hovoril tým sladkým, vážnym hlasom alebo sa usmieval alebo smial alebo mi ukazoval, že je vo vnútri džentlmen napriek tomu drsnému zovňajšku, tým viac sa mi to páčilo.

Keď zastavil vedľa chalupy, otvorila som dvere. „Ďakujem za zvezenie.“

„Margot, počkaj.“ Položil mi ruku na nohu. „Ešte nechoď.“

Bude lepšie ak sa ma nebudeš dotýkať, Jack.

„Áno?“

„Nie je to nič osobné, moje námietky k tvojim nápadom ohľadom farmy. Môžem povedať, že v tom čo robíš si dobrá.

„Vďaka.“

Dal mi ruku preč z nohy a pošúchal si sánku. „Len nechcem, aby sa veci zmenili.“

„Dokonca aj vtedy, keby tie zmeny dávali zmysel? Ak by nakoniec priniesli viac peňazí? Ak by vďaka nim boli ľudia šťastní?“

Neodpovedal, ale videla som ako sa tá tvrdohlavá zaťatosť do jeho sánky vrátila.

Vzdychla som si, zatlačila do dverí, aby som ich otvorila úplne a vyšla von. „Dobrú noc, Jack. Vďaka za zvezenie.“ Zabuchla som dvere a prešla ku vchodovým dverám, čakal, pokým som nebola bezpečne dnu než odišiel preč.

Ďalší prejav zdvorilosti.

Do čerta s ním.

  

***

Neskôr som ležala v posteli, počúvala ako sa pod oknami preháňajú vlny a snažila sa spracovať prekvapenie dnešného večera. Spôsob, akým sa Jack ospravedlnil. Spôsob, akým súhlasil, že bol zlý a nefér. Ten neočakávaný – tvrdošijný – postoj s akým naliehal, že ma odvezie domov. Šok z prvého bozku, keď ma schmatol za ruky, jeho frustrácia, ktorá tomu celému dodala naraz vášeň.

Spracuješ to.

Zaskučalo mi v bruchu, keď som si prehrala spôsob, akým sa ponoril hlboko do mňa, tak hlboko až to bolelo. Nikdy vo svojom živote som nezažila, aby to ostré bodnutie bolo cítiť tak dobre. Ako by mohla bolesť sprevádzať také potešenie? Ako sa mohli dva tak protichodné pocity zlúčiť navzájom vo mne, tak hladko, že som ani nemohla povedať, kde sa končila bolesť a kde začínalo potešenie? Ktoré bolo ktoré?

A ja som kričala a stonala a lapala po dychu a driapala ho ako zviera. Niečo zo mňa vydoloval, nejakú časť mňa, o ktorej som ani nevedela, že tam bola, časť, ktorá existovala len preto, aby to chcela divoko – dokonca som nemohla myslieť na nič iné – nieto ešte na prostredie, ktoré nás obklopovalo, neexistujúci vzťah medzi nami, alebo dokonca žiadne súkromie. Ani raz ma netrápilo, aká som bola hlasná alebo, aby som sa cítila trápne za svoju túžbu alebo si robila starosti s tým, že by si slušne vychovaná dáma nemala tak nehanebne užívať sex. (Stavím sa, že som bola prvá Thurberova žena, ktorú pretiahol v lese farmár.)

Milovala som z toho každú minútu. Dokonca aj jeho tvár pri orgazme. Bol sex s Jackom vždy takýto? Zaujímalo by ma, či to šialené zúfalstvo nepochádzalo zo skutočnosti, že to už pre nás oboch bolo tak dlho alebo bol vždy taký surový a agresívny.

To nebudeš nikdy vedieť. Rozumieš?

Odnikadiaľ urobila Stará Margot nevítaný objav.

Obaja ste súhlasili, že to bola jednorazová záležitosť. Nechaj to tak.

Zamračila som sa, čakala kým prehovorí Nová Margot a bude si hájiť svoje právo na ohromujúci orgazmus, ale tá chladná koláčikovská mrcha mlčala.

Vidíte? Ešte aj ona súhlasila.

Neexistuje vesmír, v ktorom by ste ty a Jack Valentini dávali vôbec nejaký zmysel.

Fajn, tak nie je ten kretén, akým si myslela, že bol dnes popoludní, ale sú tu dôvody, pre ktoré potrebuješ zabudnúť, že vôbec existuje.

A to už ani nezmieňujem fakt, že bude rád, keď sa ťa zbaví alebo budeš preč.

Dokonči svoju prácu a vráť sa tam, kam patríš.

Vzdychla som si, pretočila sa na brucho a zatvorila oči. Stará Margot mala pravdu. Za desať dní budem späť vo svojom svete a toto bude len najšialenejšia vec akú som kedy urobila, keď sa obzriem späť a budem sa na tom len smiať.

Alebo plakať.

Jedno z tých dvoch.