TAOU - 23. kapitola

Překlad: Yogi_22

Jane

Elspeth Yatesovú nenazývali Kráľovnou médií len tak pre nič za nič. Keď sme vošli do štúdia, všetko to tam vyzeralo ako keby len čakalo na Maxwellov návrat. Rozmiestnenie štúdia bolo úplne iné než predtým. Program The Emerson Report pozostával zo zeleného, bieleho a modrého interiéru, v pozadí sa týčil výhľad na Boston. No teraz bolo všetko v tmavo modrej a červenej a odtiene sa menili v závislosti od niekoľkých svetiel. Nebol tam žiaden stôl, alebo stolička, len tmavé podlahy. Vzadu bola obrazovka, preč bol výhľad na Boston, na jeho mieste boli malé svetielka ako hviezdy, ktoré predstavovali všetkých päťdesiat štátov USA. Všade okolo štúdia bol prilepený nový názov programu...Drahá Amerika (Dear America) od Maxwella Emersona.

„Bude to milovať,“ zašepkal Wes vedľa mňa.

„Ako by nemohol?“ Odvetila som, pozrela sa dole na Masley, zatiaľ čo ma držala za ruku. Zvedavo pozerala na všetky tie kamery, zvierala novú korytnačku, ktorú dostala na Vianoce od Wesa a oblečená bola v ružovom vlnenom kabáte, ktorý jej dal Max, dokonca mala so sebou aj kabelku s Minnie, v ktorej mala pastelky.

Už to bolo viac ako týždeň, čo sme sa presťahovali do Bostonu, aktuálne žili v Ireninom mestskom dome. Ráno 22. decembra porodila Irene zdravého, veľkého chlapca, ktorý vážil 5280gramov. Ona a Marquis zostali nateraz v Hamptons, ale mali v pláne sa vrátiť späť do Bostonu. Niežeby sa k nej kedy správal Boston dobre. Jej dom bol, samozrejme, samý bordel, ale necítila som sa ako slúžka. Ako by som aj mohla, keď aj Max a Wes boli na kolenách a takisto upratovali...hoci, takmer som zabila Maxa, keď navrhol upratovacie služby. To posledné čo sme potrebovali bolo, aby nás videlo viac ľudí.

Elspeth zariadila, aby bola reklama s odpočítavaním hodín nielen v televízii, ale všade na internete, autobusových zastávkach a na billboardoch. Možno to bol aj dôvod, prečo bol vzduch v Bostone cítiť inak. V tom istom meste, v ten istý okamih, si tisíce ľudí zapínali v jeden moment televízor. Ako by povedala Pippa, hviezdy boli v rovnováhe. Ona a Brenda boli stále v Bostone, na Wesovu neradosť, bolo úplne jasné, že ich mohol zvládnuť len po troške. Zostali len preto, aby videli Maxa späť v éteri. Zrejme sa už nejako zaplietli s Heather a jej príbehom, keď sa ukázala v dome v Hamptons.

„Ako vyzerám?“

Otočila som sa k nemu, stál tam v tmavom námornícky modrom obleku, ktorý som mu dala, na sebe mal fialovú kravatu od Wesleyho a prúžkovanú košeľu, ktorú vybrala Masley. Vytrhla sa mi z ruky a bežala k nemu.

„Ocko.“

„Ahoj, dievčatko.“ Zohol sa pred ňu a potľapkal ju po nose. „Páči sa mi tvoj kabát.“

„Ďakujem, toto je pre teba.“ Podala mu fialovo-tyrkysovú stužku za obete samovrážd, ktorú sme teraz nosili všetci.

„Chcel som jednu. Ďakujem, dievčatko.“ Pobozkal ju na líce a potom sa vystrel. Podržal ju mojim smerom, aby som mu ju pripla.

„K odpovedi na tvoju otázku, vyzeráš elegantne.“ Uškrnul sa Wes, zatiaľ čo som mu na hruď pripínala stužku.

„Pán Emerson, potrebujeme vás na pľaci,“ zavolal niekto naľavo od nás než mohol prehovoriť. Max sa zhlboka nadýchol ako keby ani nevedel, kde začať, vošiel do stredu pódia.

„Vyzeráš ako keby si sledoval autonehodu, ktorá sa odohráva priamo pred tebou,“ odvetila Elspeth, prišla vedľa nás.

To preto, lebo to bol taký pocit, ako keby sme mali autonehodu. A jediná otázka, na ktorej záležalo bola, prežije to?

„Ideme naživo za...

„Tri...

„Dva...

„Jedna...“

Maxwell

V momente ako sa priamo oproti mne zablyslo zelené svetlo, vedel som, že by som mal prehovoriť. Vedel som, čo som chcel povedať. Ale z nejakého dôvodu som nemohol prestať krútiť hlavou a uškŕňať sa. „Dámy a páni, odpustite mi,“ odvetil som, znovu som získal rovnováhu. „Presne v momente ako sme začali vysielať naživo, nemohol som si pomôcť, ale predstavil si výraz na mnohých vašich tvárach. Obzvlášť vidím ako mnohí z vás píšu do televízie, prečo by som sa sem mal vrátiť. Aký nemorálny som a aký to má dopad, byť tým veľkým hriešnikom, ktorým som, že by som nemal ďalej poškodzovať túto krajinu. Niektorí z vás zašli tak ďaleko, že protestujú vonku pred budovou, sľubujú, že prestanú kupovať reklamné produkty od našich investorov. Všetko toto len preto, že neschvaľujú môj osobný život. Je to vtipné. Nie, vlastne je to smutné, pretože, kde bolo pobúranie kvôli Alysse Danesovej? Viete vôbec kto bola Alyssa Danesová? Hovorím to preto, lebo zatiaľ čo sme všetci boli zhromaždení okolo vianočného stromčeka, jedna rodina oplakávala život mladej dámy, ktorá si vzala život po tom, ako ju znásilnil muž, ktorého všetci poznáme. Archibald Saint James, a napriek tomu sa nenašli žiadne vidly, ani pred štyrmi rokmi, keď znásilnil ženu nad umývadlom na toalete v reštaurácii v New Yorku. Nie, tieto obvinenia boli stiahnuté a táto mladá žena odvtedy navštevuje psychiatrickú liečebňu v Tampe. Nebol žiaden bojkot, keď sa servírka prepadla cez palubu na jachte v snahe dostať sa od neho preč, keď sa po nej naťahoval. Nie, bola vyhodená a dostala sa na čiernu listinu. Nebol žiaden protest, keď Alyssa Danesová, tínedžerka, ktorá šla jednoducho do domu pána Saint Jamesa, prespať k jeho neteri. Keď bola napadnutá cestou do kuchyne po pohár vody. Bolo to v kúpeľni môjho domu, kde Alyssa Danesová hneď na druhý deň sedela, triasla sa, bola celá pohmoždená, zatiaľ čo sa jej útočník prechádzal po mojom dome počas večierku, pil, smial sa, potľapkával smotánku po chrbte...“ Odmlčal som sa, znova krútil hlavou znechutený z toho všetkého.

„A tak ako všetky ženy pred ňou, Alysse Danesovej bolo povedané, aby sklapla, pretože by jej a jej rodine mohol pán Saint James strpčiť život. A ja môžem dosvedčiť ako pán Saint James rád šikanuje ľudí, po tom všetkom totiž, bol moja priateľka, žena, ktorá našla Alyssu, zatknutá. Áno, násilníka oslobodili a žena, ktorá na neho ukázala prstom bola zatknutá. Museli to byť okolnosti, nedostatok ľútosti pre tých, ktorí nie sú bohatí, ktorí nie sú mužmi, čo donútilo Alyssu Danesovú súhlasiť s tým, aby držala ústa. Čo ju prinútilo vziať opasok, omotať si ho okolo krku a navždy ju umlčať. Dnes večer budete počuť neter pána Saint Jamesa hovoriť o tom, čo vedela a čo jej bolo povedané...ak vám záleží na tom, to počuť. V poslednom čase si totiž nie som istý, či to totiž robíte. Čo je aj dôvod, prečo sa musím opýtať na túto otázku. Drahá Amerika (Dear America), prečo sa tak veľmi zaujímaš o životy nevinných občanov a sakramentsky nie o tých, ktorým je skutočne ublížené alebo na tom naozaj záleží?“