Oblivion - 21. kapitola

Překlad: Noemi

Ahojte všetky!  Ďakujem vám pekne za všetky vaše komentáre. Je ich poskromne, hoci sa zdalo, že o Oblivion bude väčší záujem. Nevadí, dokončím preklad, ako som sľúbila.

Som rada, že poniektorým dokonca  „skvalitňujem noci“ aj keď mi je jasné, že to skôr Daemon a vaša fantázia...;-)

Tak sa pomaly blížime ku koncu tejto knihy. Čakajú nás ešte štyri  poriadne dlhé kapitoly  a zamilovaný Daemon  ;-)

Nebol som si istý, či sa mi to sníva, ale ak hej, nechcel som sa zobudiť.  Zahaľovala ma vôňa broskýň a vanilky.

Kat.

Len ona voňala tak nádherne ako leto a všetko po čom som túžil, ale nikdy som nemohol dosiahnúť. Túlila sa ku mne celým svojim telom s rukou položenou na mojom bruchu. Rovnomerné dvíhanie a klesanie jej hrude sa stalo stredom môjho sveta a vo sne - lebo to mohol byť len sen – som cítil, že dýchame v rovnakom rytme.

Každá bunka v mojom tele sa zelektrizovala a horela. Ak by som bol hore, tak by som sa určite premenil do vlastnej podoby. Celé moje telo žhavilo.

Je to len sen. Ale vyzeralo to tak skutočne.

Nedokázal som odolať a posunul som nad jej nohu svoju, aby som sa mohol tvárou vnoriť medzi jej krk a rameno. Zhlboka som vdýchol jej vôňu.

Božská.

Dokonalá.

Ľudská.

Dýchanie sa stalo pre mňa ťažším než by som si kedy myslel. Rozhorela sa vo mne všetko pohlcujúca túžba a stúpala mi do hlavy. Ochutnal som jej pokožku – práveže som sa jej len dotkol perami, jazykom. Dokonale sa podo mnou vinula... ku mne, všade taká mäkká, kde ja som bol tvrdý.

Dostal som sa nad ňu a pritlačil sa k nej. Milujem ten hrdelný zvuk, ktorý vydala. Ten tichý, jemný a ženský šepot, ktorý vzrušil každý kúsok vo mne.

„Si pre mňa dokonalá“ – šepol som jej  v mojom vlastnom jazyku.

Pohla sa podo mnou. V mojom sne na mňa reagovala , aj ona po mne túžila, bez nenávisti.

Pritisol som sa k nej viac, ruku vsunul pod tričko. Jej pokožka bola ako satén pod mojimi prstami. Drahý poklad. Keby bola moja, miloval by som každú jej čiastočku. Aj som to chcel urobiť. Teraz. Pohol som rukou vyššie, vyššie, vyššie. Jej koža bola taká hladká, mäkká...

Kat zalapala po dychu.

Snový mrak sa rozplynul, ten zvuk ma preťal napoly. Všetky svaly sa mi napli.

Veľmi pomaly som otvoril oči. Uvidel som Katin štíhly a pôvabný krk. Na jednom mieste začervenaný od strniska na mojej brade...

Nástenné hodiny tikali.

Do riti!

Ja som sa jej v spánku dotýkal.

Zodvihol som hlavu a pozrel na ňu dole. Jej nádherné dymovo sivé oči mi spýtavo vracali pohľad.

Duplovane do riti!

„Dobré ráno?“ ozvala sa hlasom zachrípnutým od spánku.

Zodvihol som sa na rukách a aj teraz keď som vedel, že to nebol sen som nedokázal odtrhnúť pohľad. Nechcel som. Nekonečná túžba planula medzi nami, vo mne aj v nej, dožadujúca sa, aby som sa jej vzdal, čo som ja veľmi túžil urobiť, sakra!....ešte nikdy som po tom tak veľmi netúžil.

Jediná vec, čo mi zasiahla vedomie a odviala žiadostivosť a hmlu idealistickej hlúposti z mojej hlavy bola trblietavá stopa okolo nej. Tak svietila ako najžiarivejšia hviezda.

Bola v nebezpečenstve. A znamenala hrozbu pre nás.

Venoval som jej posledný pohľad a nadľudskou rýchlosťou som sa premiestnil na druhý koniec miestnosti a zabuchol som za sebou dvere.  Každý krok z tej miestnosti, od nej bol bolestivý a veľmi ťažký. Na konci chodby som skoro vletel do mojej sestry.

Dee si ma premeriavala so zúženými očami.

„Čuš! – zamrmlal som a odišiel.

„Nepovedala som ani slovo, kretén“ – odsekla mi so zábavným pohľadom.

„Ani nepovedz!“ – varoval som ju.

V mojej spálni som sa rýchlo prezliekol do teplákov a obul som sa. Stretnutie s Dee ma zčasti schladilo, ale nervové zakončenia boli ešte stále  v pozore. Potreboval som sa dostať von z domu. Preč od Kat.

Ani som si nevymenil tričko a tak som vyletel cez vchodové dvere.  Akonáhle som bol na verande, zrýchlil som a vyletel smerom k lesu.

Nad hlavou mi videli sivé mraky, a mrholiaci dážď ma bičoval do tváre ako tisíce drobných ihličiek. S radosťou som prijal ten pocit, len som bežal a bežal, kým som sa nedostať hlboko do lesa. Tam som  zhodil ľudskú podobu a vo vlastnej podobe som letel medzi stromami, kým som nebol nič, len pruh svetla.

Chcel som – ja som chcel Kat. Nebola to úplne nová myšlienka.

Odvtedy, čo som zbadal jej nohy som si predstavoval, obmotané okolo môjho drieku a splynie s mojim, nie raz, nie dvakrát. A keď si obliekla tie červené bikiny? Nie, túžba nebola novinkou, ale jej  intenzita, ako som ju cítil dnes ráno, to hej.

Tak veľmi som ju chcel, že som cítil až fyzickú bolesť.

Kvôli včerajšiemu večeru? Že ma zachránila? Ale tá zmena nastala skôr, keď som ju zbadal so Simonom v tých šatách? Alebo som k tomu späl od prvého dňa? Nezáležalo na tom.

Nebolo to správne.

Mysli na Dawsona! Mysli na to, čo sa mu stalo! Chceš podniknúť rovnaké riziko? A nechať tu Dee úplne samu?

Ale aj teraz som cítil jej pokožku, jej chuť – takú sladkú  – a nech som sa od nej vzďaloval hocikoľko kilometrov ďaleko, znovu a znovu som počul ten nádherný, tichý zvuk, ktorý vydala.

Jeden nápad sa vo mne začal formovať. . .Dee. Nebude rada, ale iná možnosť nie je.  Mohol by som zájsť na Ministrerstvo obrany a podať žiadosť, aby nás premiestnili do inej kolónie. Vzdali by sme sa svojho domova, opustili by sme svojich priateľov a Matthewa, ale to by bolo najlepšie. To by bolo správne riešenie. Dee by bola v bezpečí.

A aj Kat.

Lebo Dee sa nedokáže držať od nej ďalej a ani ja nie. Ale je  jedno kam pôjdem,vezmem so sebou to, pred čím by som utekal – Kat.

Nečakala na mňa len v dome, ale v tej posteli. Aj teraz bola so mnou, hlboko vo mne. A pred tým som utiecť nemohol.

Kým som sa vrátil z behu cítil som, že mám všetko pod kontrolou. Mal so hotový plán a bol som rozhodnutý sa ho držať. Odhodlane som vstúpil do domu.

Pred domom stálo Andrewove auto a veľmi som dúfal, že  už ma nečaká kompletný klan. Ale rovnako dobre som vedel, že nevyhnutnú konfrontáciu s Matthewom a Thompsonovcami nemôžem dlho odkladať.

Dee na ma čakala v obývačke a už otvárala ústa.

„Kde je Kat?“ – opýtal som sa a v duchu som sám seba kopol do gulí. Že mi ako prvé vyšlo práve toto z úst nesvedčalo o tom, že mám všetko pod kontrolou.

Sestra zdvihla obočie.

„Odišla domov pred pár minútami.Jej matka je doma, ale onedlho sa vráti.“ – zhlboka sa nadýchla – „Daemon...“

Z kuchyne vyšiel Adam s jablkom v ruke.

„Andrew a Ash sú veľmi naštvaní“

Ramenom som si zotrel z čela pot.

„A v čom je to iné ako v hociktorý iný deň?“

Adam sa uškrnul.

„No nechcú uveriť, že ste pred nimi zatajili to celé...že Kat o nás vie  a to všetko. Už sú na ceste sem.“

„S Matthewom“ – prekrížila si ruky Dee s obavami v očiach – „Ani on nie je práve šťastný, Daemon. Obávam sa, že...“

„Neurobí nič“ – prerušil som ju  a hodil som tvrdý pohľad na Adama. „Ty nie si naštvaný?“ „Ani nie“ - mykol plecom a zakusol sa do jablka a zamyslene prežúval.

„Tak si myslím, že už to istý čas vie, nie? Podľa Dee to tak je, no a nepovedala to nikomu, tak prečo by to urobila teraz?“

„Neurobí“ – odpovedali sme naraz s Dee. Uškrňajúc som sa pozrel na sestru a ona sa usmiala.

Idem si dať sprchu“ – vybral som sa hore schodmi.

Dee ma nasledovala a dívala sa ponad plece na Adama.

„Kat sa vráti približne za desať minút.“

„V poriadku“

„Budú tu aj všetci ostatní, čoskoro“  - doložila.

Bol som už v strede schodišťa, keď som pochopil. Obzrel som sa a pozrel na ňu dole.

„Kat vie, že to vedia a že prídu. Chce tu byť a podľa mňa je to dobrý nápad“

Zostúpil som dole o jeden schod, obočie mi vybehlo hore a pozrel som na Dee.

„Prítomnosť troch Luxenov, ktorí ju zo zásady neznášajú a nedôverujú jej, akoby to mohol byť dobrý nápad? Pokiaľ len nemajú v pláne , aby sme im uľahčili usmažiť Kat“

„Vieš, že Andrew a Ash majú len veľké ústa, to vieš aj ty“ – skonštatoval Adam z prízemia. „Neublížia jej“

„Ani by som im to nedovolil“

Deeine oči sa rozšírili.  Tak áno, povedal som to nahlas. Len Boh vie, čo si Dee doteraz myslela, hlavne od dnešného rána.

Zamrkala.

„Každopádne si myslím, že je dobrý nápad, aby na vlastné oči videli, že jej možno dôverovať. Ja sa neobávam Ash a Andrewa. Matthewa treba presvedčiť. To vieš aj ty“

To je pravda. Neveril som, že by Ash a Andrewovi chodili iba ústa, ale zato by nešli k DOD ani k Starším.Mathew už skôr, ale on bol poctivý a rozmýšľal logicky. Je to jediná možnosť ako ho presvedčiť, že Kat bude mlčať. Okrem toho tu budem aj ja, aby som na ňu dával pozor, keď k tomu celému dôjde.

„Dobre“ – súhlasil som a otočil som sa, aby som sa rýchlo osprchoval. Dostal som sa k mojej izbe, ale Dee ma nasledovala. Zatvorila za sebou dvere a počkala, kým som sa otočil k nej.

„Čo sa deje medzi tebou a Kat?“ - spýtala sa.

Okamžite som si spomenul na ranné prebudenie a mäkké telo podo mnou.

„Nič, Dee“

„Dnes si s  ňou v noci spal“ – vyhlásila pochybovačne.

Skoro som sa zadusil pri nádychu, pričom som zhodil botasky.

„Nevyspal som sa s ňou“

„Boli ste v jednej posteli, takže vlastne si s ňou spal aj keď si sa s ňou  nevyspal“ – prižmúrila  oči. – „Chcem vedieť, čo sa tu deje“

Jedna moja časť by jej najradšej odsekla, že ju nič do toho nie je, ale  tým by som len stupňoval jej podozrenie.

„Pozri, včera ju to položilo a vydesila sa.  To, čo sa stalo na tej prekliatel párty a potom to , že sa dostala zočivoči trom Arumom ... potrebovala, aby bol niekto pri nej. Ja som bol ten niekto. To je všetko. Žiaden problém“.

Dee mlčala a obtáčala si vlasy okolo prsta.

„Ale veru je to problém“  a potom sa naširoko usmiala a ja som na ňu len čumel – „poriadne veľký probklém“

Po rýchlej sprche som sa oblečený ponáhľal dole. Kat už tam bola a žiarila ako prekliata hviezda. Keď  som vstúpil, pozrela na mňa. Pohľadom si ma premerala od tváre celým telom dole,  a slabo sa začervenala. Sledoval som ako sa jej červeň prehnala cez líca, krk a strácala sa za golierom. Uvažoval som, kam až siaha.

Kurva!

„Tu sú!“ – podotkol Adam a vybral sa ku vchodový dverám.

Kat stuhla, ale zostala pokojná a v strehu. Keď sa ostatní nahrnuli dnu, posadil som sa na operadlo jej kresla.   Miesto, ktoré som si vybral si iste každý všimol.

Dee sa usmievala ako niekto, kto práve objavil zmysel života.

Keď Ash a Andrew zbadali označenú Kat a to, kde sedím, na ich tvárach sa ukázal taký silný odpor, že som sa obával, že im to zostane navždy.

„Čo tu hľadá Kat?“ – zháčil sa uprostred izby Matthew a vyzeral, bude zvracať.

„Svieti ako prekliata disco guľa“ – ozvala sa vyčítavo Ash. Snáď ju vidieť až z Virginie.“

Kat prižmúrila oči.

„Bola so mnou, keď ma napadli včera večer Arumovia“ – vysvetľoval som. „To presne vieš. Veci..vybuchli. Nebola tu žiadna možnosť ako zatajiť, čo sa stalo.“

Matthew si hrabol do vlasov.

„Daemon, u teba som zo všetkých najviac počítal s tým, že  máš viac rozumu. Že si budeš dávať väčší pozor.“

Zvraštil som obočie.

„No a predsa len, čo do riti, som mal akože urobiť? Zneškodniť  Kat skôr, než zaútočia Arumovia?“

Ash dvihla obočie. Výraz jej tváre ma ubezpečil, že s tým nápadom úprimne súhlasí.

„Kat o nás vie od začiatku školského roka“ – vyhlásil som. A môžete tomu veriť, ak vám poviem, že som urobil všetko čo sa len dalo, aby som tomu zabránil.“

Andrew sa ostro nadýchol.

„Celý čas to vedela? Daemon, ako si to mohol pripustiť? Životy nás všetkých boli v rukách nejakého človeka?“

Dee prevrátila oči.

 „Je zrejmé, že nepovedala nikomu ani slovo, Andrew.  Kľud!“  

„Kľud?“ – Andrew presne napodobnil Ashin úškrn.  „Táto hlúpa malá...“

„Daj  pozor, čo povieš!“ pod kožou mi začala brnieť energia – „lebo to, čo nevieš a nemôžeš pochopiť, za to môžeš dostať do tváre blesk“

Ash rýchlo prehltla naprázdno a krútiac hlavou, odvrátila pohľad. V izbe zostalo ticho. Dal som zrozumiteľne a nahlas najavo, čo som mal na mysli.

„Daemon?“ – povedal Matthew a vykročil vpred – „vyhrážaš sa vlastnej rase kvôli nej? To som od teba nečakal.“

„Nie o to sa jedná“ narovnal som plecia.

„Nikomu o vás nepoviem“ – Kat sa teraz ozvala prvýkrát – „Viem, aké riziko by to znamenalo pre vás aj pre mňa, keby som to urobila. Nemáte dôvod sa obávať.“

„A ty si kto, aby sme ti len tak dôverovali?“ – opýtal sa Matthew – „Necháp ma zle, ja verím, že si správne dievča, rozumná a vôbec, že chápeš podstatu vecí, ale pre nás je to otázka života a smrti.  Našej slobody. Nemôžeme si dovoliť dôverovať jednému človeku.“

Nepáčilo sa mi, kam tento rozhovor smeroval.

„Včera večer mi zachránila život“

Andrew sa zasmial.

„Ale no tak, Daemon! Ten Arum ťa iste kopol do hlavy. Je vylúčené, žeby akýkoľvek človek zachránil život jedného z nás.“

„Čo je to s vami?“ – vyskočila Kat prudko -  „Tak sa správate, akoby sme neboli schopní niečo vykonať. V poriadku, vy dokážete všeličo, ale to neznamená, že my sme  jednobunkové organizmy“

Adam sa pridusene zasmial.

„No predsa ma zachránila“ – oznámil som im to, preberúc na seba všetku ich pozornosť. „Napadli ma traja Arumovia, bratia toho, ktorého som predtým zabil. Jedného som zneškodnil, ale tí ďalší dvaja ma premohli. Dostali ma na zem a už ma práve začal vysávať. Bol som úplne hotový.“

„Daemon“ – ozvala sa Dee úplne bledá – „o tom si doteraz nepovedal ani slovo...“

„Nechápem, ako by mohla pomôcť, je to človek“ – Matthew bol ešte stále plný pochybností. „Pritom Arumovia sú silní, zákerní a nemorálni. Akoby sa im mohlo postaviť jediné ľudské dievča?“

„Dal som jej svoj obsidiánový nôž a povedal, aby sa zachránila“

„Dal si jej nôž keď si ho mohol sám použiť?“ – opýtala sa Ash s hlbokým ohromením – „Ale prečo?“ – očami prešla ku Kat – „Veď ju ani nemáš rád“

Kat zvraštila obočie.

„Myslíš si, že by som ju mohol nechať úmyselne zomrieť len preto, že ju nemám rád?“ – odpovedal som, ale tie slová sa mi nepáčili.  Lenže toto nebol vhodný čas na to, aby som protirečením ešte viac nahneval Ash.  Nepozrel som na Kat, aby som ani nevidel ako reaguje. Nechcel som to vedieť.

„Ale mohli ťa zraniť“ – protestovala Ash a v jej hlase bolo počuť strach – „Mohli ťa zabiť, lebo si jej dal svoju najsilnejšiu obranu!“

Vzdychol som si.

„Ja som mal iné spôsoby ako sa obrániť. Ona nie. Predsa neušla, ako som ju prosil, ale sa vrátila a zabila Aruma, ktorý ma skoro zničil“

V Matthewových očiach som zbadal, že je na ňu nechtiac hrdý.

„To je...obdivuhodné“

„To bolo, kurva, oveľa viac ako obdivuhodné!“ – prerušila ho Dee a rozšírenými očami sa dívala na Kat. „Nemusela to urobiť. Nemožno ju jednoducho nazvať len obdivuhodnou“

„To bolo veľmi odvážné“ – povedal Adam ticho dívajúc sa na koberec – „To je niečo, čo by urobil niekto z nás“

 „To nemení nič na veci, že o nás vie“ – odsekol Andrew svojmu bratovi zlostným pohľadom -  „A je zakázané to povedať ľuďom"

„Nepovedali sme“ – prerušila ho Dee hniezdiac sa na mieste – „Jednoducho sa to stalo.“

„Pravdaže, tak ako sa to stalo aj naposledy“ – ironizoval Andrew gúľajúc očami otočiac sa k Matthewovi. „To je neuveriteľné!“

Matthew potriasol hlavou.

„V septembri po predlženom víkende si mi povedal, že sa niečo stalo, ale že si sa o to postaral“

„A čo sa stalo?“ – spýtala sa Ash – „Hovoríš o tom keď bola prvýkrát označená?“

„Vybehla som pred kamion“ – zamrmlala Kat

Ash na mňa pozrela modrými očami veľkosti tanierov – „Zastavil si kamion?“

Prikývol som. Ash rýchlo klipkala očami a hnev sa jej zračil na tvári.

„Tak to skutočne nemožno len tak vysvetliť. Takže odvtedy to vie?“

„Vôbec nevyšilovala“ – skočila do toho Dee – „Vypočula si nás a pochopila, prečo je to dôležité. To je všetko.  Do včerajšieho večera to ani nebol problém.“

„Ale klamali ste mi, obaja“ – Matthew sa oprel o stenu medzi TV a knihami pretekajúcou knižnicou –„Ako vám mám potom všetkom veriť?“

Kútikom oka som zbadal ako si Kat prikladá k spánku dva prsty.

„Pozrite dokážem pochopiť riziko. Viac ako ktokoľvek z vás.“ – dlaňou si pošúcham ten bod, kde ma Arum udrel – „Ale čo sa stalo, stalo sa. Musíme postúpiť ďalej“

„Rozumieš to tak, že máme zavolať DOD?“ – pýta sa Andrew – „Verím, že oni by presne vedeli, čo treba urobiť“

Tichým, pokojným  hlasom som sa ozval, hoci som to tak necítil

„To by som chcel vidieť, Andrew. Skutočne. Lebo aj po včerajšku aj tak, že ešte nie som celkom v plnej sile, dokážem rozkopať tvoju riť“

Matthew si odkašlal.

„Daemon, nie je potrebné sa vyhrážať“

„Nie?“ – pýtam sa vyzývavo.  Rozhostilo sa trápne ticho, ktoré prerušil Matthew.

„Možno to nie je múdra vec, najmä vediec, čo sa stalo predtým, ale ja ťa neudám“ – pozrel sa na Kat a zhlboka sa nadýchol.

„Nie, kým mi na to nedáš príčinu. A snáď mi ani nedáš. Nemôžem to vedieť.  Ľudia sú také...vrtkavé bytosti. To, že kto sme my a čoho sme schopní je také tajomstvo, ktoré treba uchovať za každú cenu. Myslím, že to si pochopila. Ty si v bezpečí, ale my nie.“

Andrew potichu nadával, Ash vyzerala, že je pripravená niečo vyhadzovať, ale právo rozhodovať mal Matthew.  My sme sa naňho dívali ako na nášho vlastného Staršieho. To sme všetci chápali.  Časť napätia sa  mi stratila zo svalov. Aspoň nemusím bojovať s tými, s ktorými som vyrastal a ktorých považujem za svoju rodinu.

„Hovoríš, že zostal len jeden Arum?“ – opýtal sa Adam, posunúc rozhovor inam. – Aký je plán? Teraz už jednoznačne vie, že tu nájde Luxenov. Vráti sa. Nebude čakať. Nie sú známi svojou trpezlivostou. Matthew zašiel ku gauču a sadol si ku Dee.

„Mohol by som sa spojiť s ostatnými Luxenmi, ale nie je isté, že by to bolo rozumné. My len tak tak dôverujeme Kat, ale oni by jej určite neverili.

„A je tu ešte ten problém, že žiari ako tisícwatová žiarovka“ -  doložila s odpudzujúcim úškrnom Ash – „Ani to nepotrebujeme, aby sme čokoľvek povedali,  keď sa ukáže v meste všetkýmbude jasné, že sa stal zase nejaký poriadny malér.

„Ja neviem, čo by som mala urobiť“ – povedala Kat.

„Nejaký nápad? – pýtam sa – „Lebo čím skôr z nej zmizne stopa, tým skôr sa zlepší táto situácia.“

„Koho to zaujíma? – prevracal oči Andrew – „My sa musíme zaoberať Arumom. Hocikam skryjeme Kat uvidí ju. Všetci aj teraz v jej blízkosti sme v nebezpečenstve. Nemôžeme čakať. Musíme nájsť posledného Aruma“

Dee potriasla hlavou.

„Ak by sme dokázali z Kat vzať dole stopu, získali by sme čas, aby sme ho našli. To je najdôležitejšie.“

„Podľa mňa vynesme ju niekam doprostred ničoho a nechajme ju tam“ – zamrmlal Andrew.

ˇ“Dakujem“ – povedala Kat a trela si spánky. „Si skutočne nápomocný“

„Hej, len som mal nápad“ – usmial sa na ňu späť Andrew.

„Drž hubu, Andrew!“ –napomenul som ho, ale on sa len grimasil ďalej.

„Keď z nej odstránime stopu bude v bezpečí“ -  trvala na svojom Dee s premýšľajúcim výrazom na tvári a uhladila si vlasy za ucho. – „Arumovia sa nezaoberajú ľuďmi“

„Mám nápad“ – ozval sa Adam.  Mal pozornosť každého z nás.   Žiara okolo Kat je vlastne sprievodný znak našej sily, však? A naša sila je koncentrovaná energia. Čím viac ju využijeme o to viac sa vyčerpáme“

Matthewove oči sa so záujmom rozžiarili.

„Myslím, že rozumiem“

„Ja nie“ – zamrmlala Kat. Cuklo mi perami.

„Naša sila slabne o to viac, čím viac ju používame, čím viac energie vydáme zo seba“ – Adam sa otočil ku mne. „Rovnako to musí byť aj so stopami. Veď je to len úbytková energia, ktorú na niekom necháme. Ak dosiahneme, aby vydala časť svojej energie, tá okolo nej môže vyblednúť. Možno nie úplne, ale dosť  na to, aby nám nepriviedla všetkých Arumov na tejto Zemi, na krk.

„To môže fungovať“ – prikývol Matthew

Znovu som si pošúchal hruď.

„A ako dosiahneme, aby vydala svoju vlastnú energiu?“

Andrew sa na druhom konci izby začal uškrňať.

„Vezmime ju na nejakú lúku a naháňajme ju dookola autami. Bude to sranda.“

 Katy sa počuteľne postavila na nohy.

„Uh...do...“ prerušila môj smiech a dostal som poriadne temný pohľad od veľmi naštvanej mačičky.

„Nepovažujem to za dobrý nápad. Srandovný, ale nie dobrý.  Ľudia sú krehkí“

„Potom ťa hneď poriadne kopnem do riti svojou krehkou nohou“ – odsekla mi späť. Na tom som sa zase musel zasmiať...kým ma nezhodila z operadla kresla.

„Idem sa niečoho napiť“ – postavila sa – „Potom mi povedzte až vymyslíte niečo, čo ma v lepšom prípade nezlikviduje.“

S pomalým úsmevom som sa za ňou díval ako odchádza. Bože, nakoľko tu nebola šťastná! A ani som sa jej nemohol čudovať.

Vrátil som sa pohľadom do izby a zavadil ním o Ash. No toto, ešte niekto, kto nie je v zenovej pohode.

„Toto môže vyjsť“ – súhlasila Dee a pohladila si stehná . „Len musíme dosiahnúť, aby vydala nejakú energiu. Nie je to ťažké. Bude stačiť beh alebo skákanie, beh na mieste.  Dvíhanie zo sedu...

„Sex“ – pridal sa Andrew

Každý sa na neho pozrel. Nepotreboval som už nič iné, len aby niekto spomínal v súvislosti s Kat sex.

„No čo je?“ – smial sa – „Nepovedal som, že by sa mala vyspať s niekym z nás...“

„Dobrotivý Bože!“ – pošúchal si Mathew koreň nosa.

„No vymenovala si činnosti, ktoré spaľujú energiu. A sex je jednou z nich.“

Dee sa pozerala na koberec. Adam vyzeral zvláštnym spôsobom v pomykove. Ash sa postavila a odchádzala von.

„To je aj z viacerých dôvodov odporné a nesúvisí to s tým, že dievča je človek“ – oznámila. Zastavila sa pri mne s ľadovým pohľadom a dodala - „Môžeš mať aj lepšie“

„Aj ona môže mať lepšich ako my“ – odsekol som bez rozmýšľania, ale nech sa prepadnem, ak to nebola pravda.

Ash bola šokovaná a odišla odo mňa do kuchyne. Chytil som ju za rameno a pozrel jej do očí. „Neurob nič, čo by ma urobilo nešťastným“

„Teba všetko robí len nešťastným“ – vybuchla.

„Myslím to vážne , Ash“ – pokračoval som nevšímajúc si jej odpoveď – „Ak tam budem musieť prísť, aby som vás od seba oddelil, nebude sa mi to páčiť“

Našpúlila pery.

„Ježiši, čo si to o mne myslíš?“ – oslobodila sa – „Neublížim jej, len sa chcem napiť“

Jedna moja časť vedela, že by som mal nasledovať Ash, ale Matthew sa na mňa už aj tak pozeral, akoby ma sekundy delili od robenia detí s človekom. Mimochodom ani som nevedel, či je to možné.

Z kuchyne som nepočul krik ani zlostné hlasy, hoci som špicoval uši, ked okolo mňa pokračovala debata.

Dopadlo to vlastne dobre, išlo to ľahšie než som predpokladal, až veľmi ľahko.  Nepríjemný pocit vo mne sa usadil natrvalo a nútil ma nekľudne sa vrtieť. Vstal som a podišiel k oknu a odtiahnúc záclonu som sa pozrel von, hoci som ani sám nevedel, čo hľadám.

Matthew vyhlásil, že to neprezradí  DOD ani v kolonii. Včerajší bordel na ceste už iste objavili a budú sledovať výbuchy energie. Luxen proti Luxenovi.  Luxenská bitka, to povieme. DOD si neboli celkom istí o  plnom rozsahu našich schopností, ale to vedeli, že sila Luxenov je väčšia ako ľudská. Takže iste uveria, že dvaja sme schopní spôsobiť katastrofu. Možno.  Ak budeme mať veľmi veľké šťastie.

Kat sa vrátila do izby v ruke s fľašou vody.  Pohľady sa nám stretli a chvíľu zotrvali, potom rýchlo uhla a sadla si na operadlo kresla. Bola bledá a hrýzla si spodnú peru a keď sa Ash vrátila s prázdnymi rukami mohol som len hádať, čo povedala v kuchyni Kat.

„Môžeme sa na chvíľu porozprávať?“ – spýtal sa  Matthew ticho.

Prikývol som a pozrel na Dee. Usmiala sa. Pochopila nevypovedanú zprávu. Dá pozor na Kat miesto mňa. Nasledoval som Matthewa von z izby.

„Čo je?“ – opýtal som sa, hoci som presne vedel o čom sa chce rozprávať.

„Prejdime sa!“ – navrhol

Nasledoval som ho dole z verandy, opačným smerom ako bol Katin dom a rozhodol som sa nechodiť okolo horúcej kaše.

„Viem, že máš obavy kvôli Kat, ale ona nič neprezradí“  povedal som a strčil si ruky do vrecák, keď sme sa dostali k prvým stromom. „Viem, že sa to ťažko verí, ale mala už veľakrát príležitosť,  aby prehovorila. A to, čo som povedal o včerajšej noci, že mi zachránila život. Nepreháňal som Matthew. Jedného Aruma som dostal, ale ostatní dvaja na mňa naraz zaútočili, Katy zabila toho, ktorý sa už začínal zo mňa krmiť.“

Matthew sa roztrasene nadýchol.

„Dostal si sa príliš blízko“

„Veru dostal“  - priznal som a zohol som sa, aby som sa vyhol konáru. „Nebude sa to opakovať“ – keď nič nepovedal pokračoval som – „Mal si ju vidieť, Matt. Povedal som jej, aby utekala a skryla sa, ale ona sa vrátila.  Ako nejaký bláznivý nindža“ – pridal som so smiechom. Ešte stále ju vidím pred sebou – „Pichla Aruma obsidiánom, akoby to bola robila už milionkrát. Jednoducho...jednoducho bola obdivuhodná.“

„Skutočne to tak znie“ – povedal idúc vedľa mňa -  „Veľa ľudí by to nebolo urobilo. Odvážne dievča.“

„Áno“ – usmial som sa.  „Skutočne je“

Matthew spomalil a zastal.

„Nie kvôli nej mám obavy, Daemon“

Pokrčil som čelo , zastal som a díval sa naňho.

„Nie?“

„Nie. Oveľa viac kvôli tebe“ – odpovedal mi s úprimným výrazom.

„Kvôli mne?“ – usmial som sa. „To by si mal teda trochu vysvetliť“

„Celá táto situácia je mi veľmi známa. Nie, nechaj ma dohovoriť, ako to myslím“ – povedal, keď som otvoril ústa

„Viem, že ty nie si ako tvoj brat a toto nie je rovnaká situácia, predsa je očividné, že ti záleží na Katy. Ona nie je ako ostatné ľudské dievčatá s ktorými si doteraz...mal vzťahy“

Fíha, ani som nevedel, že ma Matthew tak dôkladne sledoval.

„Katy pre teba znamená niečo iné a aj ty si iný pri nej. Vyhrážal si sa nám, aby si ju chránil a kvôli tomu ani nepotrebujem viac dôkazov, aby som vedel, že môžeš veľmi ľahko stratiť kontrolu nad situáciou. Nikto z nás s Dawsonom nejednal pevnou rukou a pozri, ako sa to skončilo. Nemôžem pripustiť, aby sa to stalo aj s tebou.“

Uhol som pohľadom a pomaly som  prikyvoval a díval som sa ako malý hnedý vtáčik skáče po konári. Kat je iná. To som nemohol poprieť.

„Nemôžem ju držať ďaleko od Dee.“

„Dee nie je problém“ – informoval ma Matthew

Sval v čelusti mi začal pulzovať a ja som sa znovu zasmial tretíkrát.

„Napadlo ma, že by nebolo od veci, ak by sme sa s Dee presťahovali.  Keby sme našli novú koloniu. Dee nebude z toho šťastná, ale...“

„Nie toto som chcel počuť a dúfam, že nie si taký veľmi naviazaný na tú dievčinu, že jediná reálna možnosť bude ak sa odsťahuješ a opustíš nás. To by znamenalo, že veci máš už teraz mimo kontrolu, ale to sa na teba nepodobá.“

„To je jediná možnosť?  A keď hej, čo to prezrádza?

Pokrútil som hlavou.

„To nie“

Mathew mi hodil ruku na plece a zovrel ho.

„Si mi ako brat, Daemon. Zveril by som ti svoj život a viem, že vyriešiš túto záležitosť.  Pomôžeš, aby sme zbavili Kat tej stopy tak rýchlo, ako sa len dá  s využitím všetkých potrebných prostriedkov“ -  povedal s ostrým pohľadom jeho modrých očí.

„Postaráš sa o tú vec a ani jeden z nás sa nebude musieť obávať, že sa minulosť zopakuje. Dostaneme sa cez to, zneškodníme Aruma a potom bude všetko v poriadku. Si toho schopný? Kvôli Dee? Kvôli nám všetkým, ale hlavne kvôli sebe a kvôli nej?“

„Ja nie som...“

„Nemusíš mi klamať, Daemon, a nie je potrebné, aby si mi priznal alebo tajil, čo sa začalo  medzi tebou a Katy, ale vieš, ty najlepšie zo všetkých vieš, že pokiaľ pôjdeš ďalej po tejto ceste  nespečatíš len svoj vlastný osud ale aj Katyn“ -  so smutným výrazom stiahol ruku.

„Určite nechceš byť dôvodom prečo by zmizla, alebo by ju zabili. Viem, že nie. Takže vyrieš túto záležitosť! Rýchlo.