N9 - 7. kapitola

Překlad: Yogi_22, zplus

Fallon

Keď mi povedal, že sa stretneme u neho doma, toto som nečakala. Viac-menej som očakávala, že býva v byte. Ale toto je celkom moderný dvojposchodový dom. A myslím tým dom-dom. Zavrie za mnou dvere a zamieri ku schodom. Nasledujem ho.

„Nemáš žiadnu batožinu?“ opýta sa.

Radšej nechcem ani pomyslieť na to, ako málo času tu vlastne môžem stráviť. „Vraciam sa späť ešte dnes v noci.“

Zastane na pol kroku a otočí sa ku mne. „Dnes v noci? To v Kalifornii nezostaneš ani na noc?“

Pokrútim hlavou. „Nemôžem. Musím byť späť v New Yorku o ôsmej zajtra ráno. Letí mi to večer o desať tridsať.“

„Let trvá viac ako päť hodín,“ povie s obavami. „Keď zoberiem do úvahy časový rozdiel, domov sa nedostaneš pred šiestou ráno.“

„Vyspím sa v lietadle.“

Zamračí sa a zovrie ústa. „To sa mi vôbec nepáči,“ povie. „Mala si zavolať. Mohli sme zmeniť dátum alebo niečo.“

„Nemám na teba číslo. A okrem toho by to zničilo základ tvojej knižky, nie? Je to buď 9. november alebo nič, pamätáš?“

Trochu sa ešte odúva, ale pripomeniem mu, že to bol jeho nápad.

„Mrzí ma, že meškám. Ale stále máme šesť hodín, kým budem musieť ísť na letisko.“

„Päť a pol,“ upresní. Znovu začne stúpať po schodoch. Idem za ním až do jeho izby. Mám pocit, že som ho rozčúlila. Viem, že by sa to zrejme dalo vyriešiť aj inak, ako priletieť a odletieť v rovnaký deň, ale ak mám byť úprimná, ani som nevedela, či sa vôbec ukáže. Čo ja viem, možno zažíva bláznivé, spontánne dni s falošnými priateľkami v jednom kuse, a možno si už ani nespomenie, kto som. Zrejme som to brala tak, že to nebude až taký trapas, keď sa neukáže, ak budem mať možnosť za pár hodín skočiť späť na lietadlo a predstierať, že sa to nikdy nestalo.

Ale nielen, že sa ukázal, on dokonca čakal ďalšie dve hodiny.

Dve hodiny.

To je totálne lichotivé. Ja by som to zrejme vzdala po prvej hodine, myslela by som si, že sa na mňa vykašľal.

Ben otvorí dvere a naznačí, že mám vojsť prvá. Keď vchádzam, tak sa na mňa usmieva, ale ten úsmev vyzerá umelo.

Nemá žiadne právo byť na mňa naštvaný. Dohodli sme sa, že sa stretneme dnes a...áno, meškám, ale prišla som. Otočím sa, založím si ruky v bok, pripravená brániť sa, ak povie ešte čo i len slovko o tom, ako málo času nám ostáva. Zavrie dvere, oprie sa o ne, ale namiesto toho, aby to znovu vytiahol, začne si vyzúvať topánky. Sklamanie je preč a podľa výrazu na tvári vyzerá...ja neviem...šťastne.

Keď si vyzuje topánky, rýchlo ku mne pristúpi a sotí ma. Pri páde vzad vykríknem, ale kým začnem panikáriť, chrbát mi pristane na obláčiku. Alebo na posteli. Čokoľvek to je, je to to najpohodlnejšie, na čom som kedy ležala.

S úškrnom na tvári a iskričkami v očiach príde bližšie. „Urobíme si pohodlíčko,“ povie. „Máme čo doháňať.“ Postaví sa medzi moje nohy, jednu zodvihne a vyzuje mi topánku. Mám len balerínky, takže to ide ľahko. Namiesto toho, aby mi nohu len tak pustil, pomaličky mi ju spúšťa na posteľ a zároveň po nej prechádza rukou.

Zabudla som, ako horúco vie byť v Kalifornii. Vážne by mal pustiť ventilátor.

Zodvihne mi druhú nohu a presne tak isto ma vyzuje. Po celý čas, ako mi mučivo pomaly hladí nohu, sa na mňa zoširoka usmieva.

Majú tu inú nadmorskú výšku ako v New Yorku? Lebo, Bože, nejako sa mi v tejto izbe ťažko dýcha.

Keď som vyzutá, obíde ma a sadne si do záhlavia postele.

„Poď sem,“ povie.

Pretočím sa na brucho. Ben si ľahne s hlavou na vankúši a ruky si dá za hlavu. Potľapká po vankúši vedľa. „Nehryziem.“

„To je škoda,“ prehodím, keď leziem za ním. Tiež si ľahnem na vankúš a otočím sa tvárou k nemu. „Deväťdesiat percent času, čo sme spolu, sme strávili v posteli.“

„Na tom nie je nič zlé. Páčia sa mi tvoje vlasy.“

Z jeho slov som totálne hotová, ale usmejem sa, ako by som to počúvala každý deň. „Tak to ti ďakujem.“

Potichu si chvíľku jeden druhého obzeráme. Začínala som zabúdať ako vyzerá, ale teraz, keď ho mám priamo pred sebou, je to, akoby som nikdy neodišla. Oproti minulému roku už nevyzerá úplne ako tínedžer. A to ma núti zamyslieť sa, či o rok, keď sa znovu stretneme, bude ešte mužnejší. Aj keď, nie že by bol zase až taký rozdiel medzi mužom a devätnásťročným chalanom, lebo je to skoro to isté.

„Nemáme veľa času,“ povie. „Mám tonu otázok. Musím napísať knihu a vôbec nič o tebe neviem.“

Otvorím ústa, že mu budem odporovať, lebo sa mi zdá, že o mne vie úplne všetko. Ale potom ich zase zavriem, lebo faktom je, že o mne toho vážne veľa nevie. Strávili sme spolu len jeden deň.

„Napísal si vôbec niečo za ten rok?“

Prikývne. „Napísal. Pobozkala si niekoho v tomto roku?“

Prikývnem. „Áno. A ty?“

Pokrčí ramenami.

„Tak pobozkal si nejakú, Ben?“

Prikývne. „Zopár.“

Snažím sa nad tým nezamýšľať, ale koľko presne asi znamená zopár?

„A porovnal si ich všetky so mnou?“

Pokrúti hlavou. „Už minulý rok som ti povedal, že by to bolo totálne nefér voči celej ženskej populácii. Si neporovnateľná.“

Som taká rada, že som dnes prišla. Je mi jedno, že sa aj týždeň nevyspím, už len kvôli tomuto komplimentu to stálo za to.     

„A čo ty a chalani? Bola si na piatich rande?“

„Chalan,“ opravím ho. „Bol len jeden. Snažila som sa.“

Zdvihne obočie, takže okamžite prejdem do defenzívy. „Ben, nemôžeš očakávať, že niečo také urobím v úplne novom štáte, keď som doteraz vlastne nič také nerobila ani tu. Chce to čas. Keď som sa s ním bozkávala, bola som na seba taká pyšná. Myslel si, že som úplne na vetvy z toho bozku, ale ja som bola šťastná, lebo som si mohla odškrtnúť niečo z domácej úlohy.“

Zasmeje sa. „No, tak jeden asi bude stačiť. Ale to znamená, že tvoja úloha bude tento rok ešte ťažšia.“

„No čo už. Tak potom aj tá tvoja. A keď už o tom hovoríme, chcem nejaký dôkaz, že tú knihu píšeš. Daj mi prečítať niečo z toho, čo si o nás napísal.“

„Nie,“ okamžite odpovie.

Zdvihnem sa na posteli. „Čože? Nie? Nemôžeš mi len tak povedať, že si niečo napísal, bez toho, aby si predložil dôkaz. Niečo mi daj.“

„Nemám rád, keď ľudia čítajú, čo som napísal.“

Rozosmejem sa. „To ako vážne? To je ako by speváčka v opere odmietala otvoriť ústa pred obecenstvom.“

„To vôbec nie je to isté. Dám ti to prečítať, až to dokončím.“

„Ty ma chceš nechať čakať ďalšie štyri roky?“

Kútiky úst sa mu zdvihnú do úsmevu, keď prikývne.

Porazene odkväcnem späť na vankúš. „Vzdych.“

„Povedala si práve vzdych? Nahlas? Namiesto toho aby si si naozaj vzdychla?“

„Pretočenie očí.“

Zasmeje sa a prisunie sa bližšie ku mne. Teraz na neho hľadím zdola a on na mňa zhora a bolo by to fajn a skvelé, len keby na mňa nepozeral, ako by práve plánoval, čo všetko jeho ústa narobia s tými mojimi.

Dych mi poskočí, keď mi rukou prejde po brade. „Chýbala si mi, Fallon,“ zašepká. „Strašne. A kašlem na to, že by som to nemal priznávať, ale snažil som sa skúsiť celú tú vec s alfa-samcom, asi na dve sekundy, ale nedokážem to. Takže dnes nedostaneš žiadneho alfa-Bena. Prepáč.“

Wau. Snaží sa ...

Áno, snaží.

„Ben,“ poviem a zamračím sa na neho. „Skúšaš ma...sknihovať?“

Nadvihne obočie. „Sknihovať?“

„Hej. Keď sexy chalan hovorí o knihách s babou. Je to ako sexemeskovanie, ale nahlas a s knihami namiesto sexu. A nemá to ani nič s esemeskami. Okej, nie je to vôbec ako sexemesky, ale v hlave mi to dávalo zmysel.“

Spadne dozadu na chrbát a rozosmeje sa. Pritiahnem sa k nemu bližšie, nakloním sa nad neho a položím mu ruku na hrudník. „Neprestávaj,“ dráždim ho zvodným hlasom. „Povedz mi viac, Ben. Čítal si elektronické knihy alebo..“ pomaly mu prechádzam prstom po hrudi „...pevnú väzbu?“

Založí si ruky za hlavu a na tvári sa mu usadí namyslený úsmev. „Oh, bola to len pevná väzba. A neviem, či si na to už pripravená, ale...mám vlastnú TPČ kopu. Fallon, mala by si ju vidieť. Je obrovská.“

Unikne mi vzdych a nie som si úplne istá, či bol iba predstieraný.

„A tiež už viem, ako má v knihe vyzerať ten správny bozk,“ povie. „Takže buď pripravená.“ Znovu sa oprie o lakeť a už sa neusmieva. „Ale teraz vážne. Trochu ma zaskočilo, že ženy priťahujú alfa-samci, lebo ja absolútne nie som ako tí chalani, o ktorých čítaš v knihách.“

No hej. Ty si lepší.

„Nikdy by som nemohol jazdiť na motorke, alebo mlátiť iných chalanov len tak, pre zábavu. A hoci som za posledný rok dosť fantazíroval o sexe s tebou, v živote by som nedokázal povedať „Patríš mi“ s vážnou tvárou. A vždy som chcel tetovanie, ale skôr niečo menšie, lebo ani náhodou neznesiem tú bolesť. Takže celkovo sú tie knižky dosť zaujímavé, akurát, že sa vďaka nim cítim neadekvátne.“

To nemôže myslieť vážne. „Ben, nie všetci chalani, o ktorých som čítala, sú takí.“

Nakloní hlavu. „Ale tebe sa očividne zlí chlapci páčia, keď o nich čítaš.“

„No, vlastne to nie je tak celkom pravda,“ poviem mu. „Páči sa mi čítať také knižky práve preto, že sú úplne iné ako to, čo v skutočnosti prežívam. Sú celkom odlišné od akejkoľvek situácie, v ktorej som sa doteraz ocitla, vďaka Bohu. Ale je zábava o tom čítať. Lebo, aj keď si rada prečítam o chalanovi, ktorý hovorí babe, že je taká vlhká...ak by mi toto povedal niekto počas sexu, určite by ma to nevzrušilo. Skôr by som sa zdesila, že som si asi omylom cvrkla do nohavičiek.“

Ben sa rozosmeje.

„A ak by sme my dvaja mali sex a ty by si mi povedal, že si môj pán, doslova by som z teba zliezla, obliekla si veci, vyšla von na ulicu a hodila tyčku rovno pred domom. Takže len preto, že sa mi páči čítať o takomto type chalanov, neznamená to, že by som očakávala, že sa skutoční chalani budú tak aj chovať.

Zaškerí sa. „Môžem si ťa nechať?“

Škoda, že si iba robí srandu. „Na najbližších päť hodín som celá tvoja.“

Položí ma na chrbát. „Povedz mi viac o tom chalanovi, ktorého si pobozkala.“ To slovo chalanovi vyznelo skôr ako urážka. To sa mi páči. Žiarlivý Ben je chutný. „Potrebujem o tom bozku vedieť všetky detaily, aby som v knihe mohol rozvinúť aj vedľajší príbeh.“

„Vedľajší príbeh?“ spýtam sa. „Takže to znamená, že už máš nejaký hlavný príbeh?“

Ani to ním nehne. „Takže, ako ste sa zoznámili?“

„Na skúške.“

„Išla si s ním na rande?“

„Dvakrát.“

„Prečo len dvakrát? Čo sa stalo?“

Znovu sa mi chce povedať „vzdych“ nahlas. Vážne nemám chuť o tom hovoriť. „Nič by z toho aj tak nebolo. Fakt o tom musíme hovoriť?“

„Hej. Bolo to súčasťou dohody.“

Zavrčím. „Fajn. Volá sa Cody. Má dvadsaťjeden. Obaja sme sa snažili získať úlohu v rovnakej hre a vcelku dobre sme si pokecali. Vypýtal si moje číslo a ja som mu ho dala.“

„Dala si mu svoje číslo?“ spýta sa Ben skľúčene. „Prečo si ho nedala mne?“

„Pretože na rozdiel od neho, sa mi ty páčiš. Každopádne, boli sme vonku ešte ten týždeň a párkrát sme sa bozkávali. Bol milý. Zábavný...“

Ben sa zaksichtí. „Zábavnejší ako ja?“

„Tvoj zmysel pre humor je neporovnateľný, Ben. Prestaň ma stále prerušovať. Takže som súhlasila, že sa s ním stretnem znovu. Skončili sme u neho doma, pozrieť si film. Začali sme spolu trochu blbnúť a...proste...nemohla som to spraviť.“

„Nemohla si to spraviť? Ako to to? Alebo len to muchlovanie?“

Neviem, čo je viac divné. Rozprávať sa s Benom o tom, že som sa muchlovala s iným chalanom, alebo to, že sa mi zdá v pohode rozprávať sa s Benom o muchlovaní sa s iným chalanom.

Teda až doteraz. Lebo teraz by som už najradšej sklapla.

„Nemohla som spraviť ani jedno z toho. Bolo to...“ Zavrela som oči, lebo som mu nechcela prezradiť pravý dôvod, prečo som to nemohla spraviť. Ale je to Ben. S Benom sa predsa ľahko hovorí.

„Bolo to divné. Cítila som sa pri ňom...ja neviem. Otrasne.“

Vidím, ako sa Benovi pohne ohryzok, keď prehltne. „To mi vysvetli,“ povie priškrtene. Páči sa mi, že vyzerá, ako by ho to štvalo. Akoby v skutočnosti nechcel počuť o tom, že som sa muchlovala s niekým iným. A obzvlášť sa mi páči, že sa správa tak trochu ochranársky.

Myslím, že Ben má v sebe viac alfa-samca ako si prizná.

Zhlboka vydýchnem, aby som sa pripravila na úprimnú odpoveď, ktorú by som mu zrejme nemala dávať, ale z nejakého dôvodu práve to chcem.

„Minulý rok, keď si sa ma dotkol ty, mala som z toho pocit, že som...pekná. Akoby som nemala žiadne jazvy. Alebo...vlastne nie, zle som to povedala. Mala som pocit, akoby to, že mám jazvy, bolo súčasťou toho, že som pekná. Nikdy predtým som sa tak necítila a v živote by ma nenapadlo, že sa tak ešte niekedy budem cítiť. Takže keď som bola s Codym, uvedomovala som si všetko. Ako sa ma na tvári dotýkal iba na pravej strane. Ako ma bozkával iba na pravej strane krku. A ako vždy keď sme sa muchlovali trval na tom, aby bolo zhasnuté.“

Ben sa zase zatvári, ako by ho to až fyzicky zabolelo a tentokrát to vyzerá dosť presvedčivo. „Pokračuj...,“ nasilu zo seba dostane.

„Potom mi skúsil dať dolu podprsenku, ale ja som nemohla. Nechcela som, aby ma videl. Bol vážne milý, nenútil ma, aby sme pokračovali. Ak mám byť úprimná, trochu ma to aj štvalo. Bolo by fajn, ak by ma trochu presviedčal, že ma chce, ale vyzeral skôr, že sa mu uľavilo.“

Ben sa pretočil na chrbát a pošúchal si rukami tvár. Po chvíli sa pretočil späť a pozrel sa dolu na mňa: „Prosím ťa, už nikdy viac s tým debilom ani neprehovor.“

Po jeho slovách mnou prebehne prekvapivá vlna horúčavy. Palcom mi prechádza po brade a na tvári má úprimný výraz. „Čo si nechcela, aby videl?“

Keď mi na tvári vidí zmätok, upresní. „Predtým si hovorila ´Nechcela som, aby ma videl´. Ale ak si už mala dole tričko a on už videl tvoje jazvy, tak čo si tým myslela?“

Prehltnem. Najradšej by som si tvár zakryla vankúšom a skryla sa. Nemôžem uveriť, že si to všimol.

Vlastne myslím, že si naozaj prikryjem tvár vankúšom.

„Prestaň,“ povie, keď sa ho snažím dočiahnuť. Zastrčí mi ho späť pod hlavu a nakloní sa bližšie. „Som to len ja, Fallon. Nehanbi sa. Povedz mi, čo si tým myslela.“

Zhlboka sa nadýchnem. Dúfam, že viac vzduchu v pľúcach by mi mohlo dodať viac guráže na odpoveď. A potom zase zhlboka vydýchnem, tak pomaličky ako sa len dá, len aby som oddialila čas.

Zakryjem si oči predlaktím a vychŕlim zo seba. „Môj ľavý prsník.“

Čakám, že sa začne vypytovať, alebo mi skúsi posunúť ruku, ale neurobí to. Neverím, že som mu to povedala. Nikomu som to doteraz nepovedala, dokonca ani Amber. Nielen, že bola v tom ohni spálená polovica môjho tela, akoby už toto nebol pre mňa dostatočný trest, ale pri snahe o moju záchranu, ma museli vytiahnuť cez okno na hornom poschodí, čo zanechalo svoje následky. Našťastie si nepamätám nič z toho, čo sa stalo medzi tým ako som zaspala a prebrala sa v nemocnici. Jazvy sú však každodennou pripomienkou. Môj ľavý prsník si to odniesol najviac. Nie som blbá. Poznám chalanov, prsia majú byť krásne a symetrické, no tie moje nie sú.

Cítim, ako ma Ben chytí za zápästie a odtiahne mi ruku z tváre. Jemne mi priloží dlaň na líce. „Prečo ti vadí, že by to niekto videl? Kvôli jazvám?“

Prikývnem, ale potom pokrútim hlavou. „Ja sa tak hanbím, Ben.“

„Predo mnou nemusíš,“ povie. „A nemala by si to ani ty sama tak cítiť. Už som ťa bez trička videl, pamätáš? A ak si dobre spomínam, bolo to úžasné.“

„Videl si ma iba bez trička, ale nevidel si ma bez podprsenky. Inak by si to chápal.“

Ben sa okamžite zdvihne na lakeť. „Dobre.“

Neveriacky na neho zazriem. „To nemala byť pozvánka.“

„Ale ja to chcem vidieť.“

Zavrtím hlavou. Dokonca sa zasmejem, lebo neexistuje, že by som z pod trička vytiahla prsník, len aby mohol zízať na tú hrôzu.

„Chcem, aby bola knižka hodnoverná, a o tvojich zraneniach budem určite hovoriť. Takže by si ma mala nechať, aby som to videl. Budeme to považovať za výskum.“

Je to, ako by mi dal kopačku rovno do srdca. „Čože?“ Vyletí zo mňa roztrasene. Skoro až plačlivo. Ale neplačem. Zatiaľ. „Čo tým myslíš, že o tom musíš hovoriť v knihe? Povedz mi, že vážne neplánuješ písať o mojich jazvách.“

Vyzerá zmätene. „Veď je to súčasť nášho príbehu. Jasné, že o tom plánujem písať.“

Zdvihnem sa na lakte a zamračím sa na neho. „Chcela som, aby si o mne písal a spravil ma peknú, Ben. Nemôžeš mať znetvorenú hlavnú hrdinku. S tým sa nikto nestotožní. Hlavná hrdinka by mala byť nádherná...“

Ben sa bleskovo pretočí na mňa a ústa mi zakryje rukou. Zhlboka sa nadýchne a vyzerá to, ako keby sa pripravoval na hádku. Rýchlo vydýchne a sánka sa mu podráždene hýbe.

„Teraz ma dobre počúvaj,“ povie a ruku stále drží na mojich ústach, aby som ho nemohla prerušiť. „Vytáča ma, že dovolíš, aby ťa takáto hovadina takto strašne ovplyvňovala. Nemôžem z teba v knižke spraviť peknú, lebo z môjho pohľadu by to bola urážka. Si zasrane nádherná. A si zábavná. A jediné chvíle, keď z teba nie som úplne hotový sú tie, keď sa takto ľutuješ. Lebo neviem, či si to uvedomuješ, ale si nažive, Fallon. A každý raz, keď sa pozrieš do zrkadla, nemáš právo nenávidieť to, čo vidíš. Lebo si prežila a nie každý mal také šťastie. Takže odteraz, kedykoľvek budeš myslieť na svoje jazvy, nebudeš cítiť odpor. Zmieriš sa s nimi, pretože si šťastná, že môžeš chodiť po tejto zemi a vidieť ich. A každý chalan, ktorému dovolíš, aby sa dotkol tvojich jaziev, by ti radšej mal za to privilégium poďakovať.“

Na hrudi cítim tlak.

Nemôžem dýchať.

Dá ruku preč z mojich úst a keď tak urobí, zalapám po dychu. V očiach sa mi zalesknú slzy a nedokážem sa prestať triasť, ako sa ich snažím potlačiť. Ben sa na mňa úplne položí a zoberie mi tvár do rúk. Pobozká ma z boku na tvár a potom zašepká, „Zaslúžiš si to, Fallon.“

Prikývnem, lebo má pravdu.

Má pravdu.

Samozrejme, že má pravdu. Som živá a zdravá a áno, oheň zanechal na mojej koži svoj odtlačok, ale nevzal mi to najdôležitejšie, čo vo mne je. Nedosiahol až do môjho vnútra. Tak prečo sa ku sebe takto správam?

Musím s tým prestať.

„Šššš,“ zašepká a palcom mi stiera slzy z líc. Som z toho úplne rozhodená. A som na neho naštvaná. Kde perie právo so mnou takto hovoriť? Zároveň ale fakt, že so mnou tak hovorí, vo mne vzbudzuje pocit, že ak by moje srdce malo pery, tak ho vybozkáva. Som tiež naštvaná sama na seba, že som tie posledné roky bola taká zahľadená do seba. Jasné, ten oheň bol hrozný. Áno, želám si, aby sa to nikdy nestalo. Ale stalo sa a už to nemôžem zmeniť, takže sa cez to musím preniesť.

Chce sa mi smiať, lebo vďaka všetkému, čo povedal, sa mi zdá, ako by mi z hrudníka niekto zodvihol obrovské závažie a ja som sa mohla po prvý krát po troch rokoch poriadne nadýchnuť.

Všetko sa zrazu zdá iné. Novšie. Ako by vzduch vibroval. Pripomína mi, že mám šťastie, že som nažive, že dýcham.

Takže presne to urobím. Zhlboka sa nadýchnem, objímem ho okolo pliec a položím si hlavu do priehlbiny medzi jeho krkom a ramenom.

„Ďakujem,“ zašepkám. „Si blbec.“

Cítim, ako sa smeje. Ľahnem si späť na vankúš a nechám ho, aby mi zotrel slzy, ktoré mi zostali na tvári. Pozerá na mňa, ako keby som bola nádherne pokazená. A nedovolím, aby ma opäť premohli pochybnosti. Lebo som presne taká. Nádherne zasrane pokazená a on môže byť rád, že má to šťastie na mne teraz ležať.

Presuniem si ruky na jeho hruď a cítim, ako mu pod tričkom tlčie srdce. Búcha rovnako silne ako to moje.

Oči sa nám stretnú a keď skloní hlavu a jemne prejde perami po mojich, nepýta si povolenie. „Fallon, som totálne hotový. Teraz ťa pobozkám a vôbec ma to nemrzí.“

A potom si vezme moje ústa. Hlava sa mi točí, telo mám ľahké, akoby sa vznášalo a neviem pohnúť rukami. Ale ani nemusím, lebo mi ich zdvihne nad hlavu, prsty si prepletie s mojimi a pritlačí mi ich do matraca. Jazykom kĺže po mojom a je v tom toľko pocitov, akoby ma bozkával tak isto, ako na mňa pozerá. Zvnútra von.

Zľahka ma bozkáva na krku a ruky mi stále drží pevne na posteli. Kým mi bozkami pátra po pokožke, nedovolí, aby som sa ho dotýkala. Bože, ako mi chýbal. Chýbalo mi, ako sa cítim, keď som s ním. Kiežby som toto mohla mať každý deň. Raz za rok mi to vážne nestačí.

Tlak na mojej pravej ruke povolí a prstami mi prechádza po celej dĺžke ruky, dolu, až na pás. Ústami sa vráti na moje, znovu ma bozkáva a rukou mi pomaličky putuje pod blúzku. Už len ten pocit, keď sa bruškami prstov dotýka mojej pokožky, mi pripomína, prečo som na neho myslela každý večer, keď som položila hlavu na vankúš.

„Dám ti dole tričko,“ povie.

Ani chvíľku neváham.

Ani chvíľku neváham?

Prevlečie mi tričko cez hlavu a hodí ho za seba. Oči mu padnú na moje prsia, ktoré sú zakryté čiernou čipkovanou podprsenkou. Bola som presvedčená, že ju dnes neuvidí. Na perách sa mu zjaví diabolský úsmev a bruškami prstov prejde po čipke. Pravý prsník mi zoberie do dlane a palcom prejde po látke, ktorá mi zakrýva bradavku. Akonáhle to urobí, tak sa strhnem, lebo som čítala dosť kníh na to, aby som vedela, že ďalšie na rade sú dotyky pod látkou. Celá stuhnem, lebo nemyslím, že by som chcela, aby mi dal dolu podprsenku. Nechcem aby ma celú videl. Nikto ma ešte celú nevidel.

„Zlatko,“ povie a perami mi prechádza pod krkom. „Uvoľni sa, dobre?“

Mohla by som to skúsiť, ale teraz som zase stuhnutá preto, že mi povedal zlatko a nie preto, že sa chcel vydať tam, kde ešte nikto nebol.

Ten výraz mi vždy tak trochu liezol na nervy, lenže keď ho povie on, tak je to niečo úplne iné.

Prejdem mu prstami vo vlasoch na temene a jemne ho nasmerujem k môjmu ľavému prsníku. Napadne ma, ako je možné, že sme sa z nuly na desať dostali behom pár sekúnd.

Oh, Bože, dáva mi dolu ramienko na podprsenke.

Ústami nasleduje cestičku po ramienku, pokračuje krivkou môjho prsníka a prstami posúva látku nižšie...nižšie...nižšie...je dolu.

Na odhalenom prsníku cítim vzduch a oči mám pevne zatvorené, takže nevidím, ako sa tvári. Ale cítim jeho bozky, križujú mi prsia bez zaváhania, jazykom mi jemne prechádza po pokožke, saje a bozkáva a stláča a...vychutnáva.

„Fallon.“

Chce, aby som sa na neho pozrela, ale mne je príjemnejšie mať oči zatvorené.

„Otvor oči, Fallon.“

To zvládnem.

Otvorím oči a civím rovno hore na strop.

To zvládnem.

Pomaličky stočím pohľad nižšie, až kým sa nám pohľady nestretnú. „Si nádherná. Každý tvoj kúsoček je tak nádherný.“ Pritlačí pery medzi moje prsia a potom ich pomaličky posúva po pokožke, jazykom prechádza po mojich jazvách. Čakám na moment, keď príde s nejakým ospravedlnením...aby sa mohol odo mňa odtiahnuť.

Ale nestane sa. Namiesto toho sa na mňa široko usmeje. „Si v pohode? Môžem pokračovať?“

V prvom momente ma napadne, že pokrútim hlavou, lebo nechcem, aby to robil. Vždy, keď som si predstavovala, že sa ocitnem v takejto situácii s chalanom, predstavovala som si samu seba s dokonalým telom a bez jaziev. Ale ležím tu a pozerám na Bena, ktorý sa zoznamuje s každým kúskom môjho tela, ktoré by som najradšej vymenila. A on si to dokonca užíva.

A...ja tiež.

Prikývnem a zrejme aj trochu zavzdychám, lebo,to ma poser,vyzerá fakt na zožratie. Fakt, že dôvodom na jeho roztúžený pohľad som práve ja, vo mne vzbudzuje oveľa lepší pocit, ako je snívanie o dokonalom tele. Prebozkáva sa zase smerom hore, ku krku, až kým nie je priamo nado mnou. Pod krk mi zasunie ruku a skloní ku mne hlavu.

„Prepáč. Keď som s tebou, je pre mňa ťažké ísť na vec pomaly.“

Ale nielen, že spomalí. Úplne prestane, lebo dvere na jeho izbe sa zrazu rozletia.

V okamihu si na mňa Ben ľahne, čím ma zakryje, ale nie dosť rýchlo na to, aby som si nevšimla, že vo dverách stojí dievča s očami dokorán.

Oh, Bože.

Dvere.

Dievča.

„Ben?“ povie.

Myslím, že by som mala začať panikáriť.

„Dáš nám chvíľku, Jordyn?“ povie Ben, bez toho aby sa na ňu pozrel.

Dvere sa rýchlo zabuchnú a spoza nich počuť len tlmené ospravedlnenia.

„Prepáč? Oh, wau, fakt ma to mrzí!“

Nechová sa ako vytočená priateľka, čo ma upokojí. Necítim sa však pre to o nič menej trápne.

„Naozaj ma to mrzí,“ povie Ben. „Nemal som potuchy, že je doma.“ Dá mi rýchlu pusu na ústa a zdvihne sa. „Nič si z toho nerob. Cíti sa trápnejšie ako my dvaja.“

Potiahnem si podprsenku späť, aby mi zakrývala prsia a posadím sa na posteli. „Hovor za seba.“

Ben zdvihne moje tričko zo zeme, vráti sa ku mne a pomáha mi ho dať cez hlavu. A šťastne sapritom škerí.

„To nie je vtipné,“ zašepkám.

Potichu sa zasmeje. „Ak by si poznala Jordyn, tak by si vedela, že toto je v skutočnosti totálna pecka.“

Cítim sa tak trochu mimo, až do tejto chvíle som si neuvedomila, ako málo o ňom vlastne viem. „To je tvoja sestra?“

„Za pár dní bude,“ odpovedá a zároveň si obúva topánky. „Tento víkend si berie môjho brata Kylea. Tu na záhrade budú mať svadobnú hostinu.“

On má brata?

O jeho rodine neviem vážne takmer nič.

„Svadba bude tu? Oni tu tiež bývajú?“

Prikývne. „Po tom, čo mama zomrela, sme s bratmi zdedili tento dom. Keďže je tu kopec miesta, tak tu všetci žijeme. Môj starší brať dosť cestuje, je viac na cestách ako tu. Kyle a Jordyn majú na prízemí veľkú spálňu.“

Neviem, prečo som si myslela, že je Ben jedináčik. A nemala som ani potuchy, že jeho mama zomrela. Zrazu mám pocit, že chalan, ktorý si len pred malou chvíľkou tak vychutnával moje prsia, je pre mňa úplným cudzincom. Zrejme vidí na mojej tvári zmätok a zahanbenie, takže sa ku mne nakloní a upokojujúco sa na mňa usmeje. „Hru na dvadsať otázok sa zahráme neskôr a vieš o mne takmer všetko. Áno, až tak nudný je môj život. Ale nateraz by som chcel, aby si sa stretla s mojou budúcou sestrou.“ Potiahne ma za ruky až kým sa nepostavím. Obujem si späť topánky a vyjdem za ním z izby. Keď prídeme ku schodisku zastane a dá mi ten najsladší, najjemnejší bozk. Potom kráčame dolu po schodoch, aby sme našli Jordyn.

Zrejme bude na vine to, že som milovníčka romantických knižiek, ale vždy som bola presvedčená, že čím väčšie gestá, tým väčšia láska. Jednými z mojich najobľúbenejších sú práve tie hlavné scény v príbehu, kedy chalan nejakým ohromným spôsobom dievčaťu vyzná lásku. Ale pocit, aký vo mne zanechal tento jeden malý bozk od Bena, ma presviedča, že som možno prehliadala najlepšie časti príbehu. Možno na tých veľkých gestách nezáleží toľko, ako na všetkých tých maličkostiach, ktoré sa medzi dvoma hlavnými postavami počas celej doby dejú.

Mám chuť si znovu prečítať všetko, čo som doteraz čítala. Teraz, keď to všetko s niekým skutočne zažívam aj v reálnom živote.

„Tak ma to mrzí,“ povie niekto, keď ma Ben vtiahne do kuchyne. „Nemala som potuchy, že si doma, len som hľadala nožnice. Ale ty si doma a ona rozhodne nevyzerá ako nožnice.“

Je zlatá. Nižšia ako ja, s kalifornsky blond vlasmi a tvárou, ktorá nedokáže skryť žiadne emócie. Aj teraz, ako na ňu pozerám, vidím, že je len kúsok od nervového zrútenia.

„Jordyn, toto je Fallon,“ povie Ben a ukáže na mňa.

Kývnem rukou, ale Jordyn okamžite prejde cez kuchyňu a objíme ma. „Rada ťa spoznávam, Fallon. Necíť sa trápne, je úplne normálne, že má Ben v izbe dievča.“

Pozriem na Bena a ten zdvihne ruky v obrannej pozícii, akoby nemal ani šajnu, prečo by mala povedať niečo také. Jordyn ma silno stíska a keďže neviem čo robiť, zdvihnem k nemu ruky v nemom geste ´pomóc´. Ben si odkašle a Jordyn ma konečne pustí.

„Oh Bože, to vyznelo totálne zle,“ povie a na zdôraznenie zamáva rukami. „Nie je pre neho normálne, že má v izbe dievča. Tak som to nemyslela,“ povie. „Chcela som len povedať, že to nie je niečo, za čo by sa mal hanbiť, veď sme všetci dospelí. Nenaznačovala som, že si len ďalšia v poradí. Pravdu povediac len málokedy si sem privedie dievča, preto som bez rozmýšľania vošla do jeho izby. Lebo, stáva sa to tak zriedkavo, že ma ani nenapadlo, že tam bude. S tebou. S dievčaťom.“ Teraz sa prechádza hore-dole a vždy keď sa predo mnou mihne jej tvár, vyzerá akoby mala slzy na krajíčku. Nikdy som nevidela niekoho, kto by tak strašne potreboval objať ako ona práve teraz.

Podídem k nej bližšie a Jordyn zastane. Položím jej obe ruky na ramená. Zhlboka sa nadýchnem a vystriem chrbát. Zopakuje to po mne, natiahne vzduch do pľúc. Pokojne vydýchnem a ona tiež. Usmejem sa. „To je dobré, Jordyn. Ben a ja sme absolútne v pohode. To skôr ty vyzeráš, že by sa ti hodil drink. Alebo desať.“

Horúčkovito prikývne, ale v tom si rukou zakryje ústa a z očí jej vytrysknú slzy.

Oh, Jéžiš, čo zase?

Očami hľadám pomoc u Bena, ale ten na mňa pozerá, akoby sa takto chovala úplne bežne. Napriek tomu ale ide k nej a otočí si ju smerom ku sebe.

„Hej,“ povie upokojujúco Ben a pritiahne si ju do objatia. „Čo sa deje?“

Pokrúti hlavou a ukáže smerom k druhej izbe. „Prišli menovky a polovica z nich má preklep a stoly a stoličky tu mali byť dnes ráno, ale posunuli doručenie na zajtra, lenže zajtra to byť nemôže, lebo mám poslednú skúšku šiat, ale teraz namiesto toho budem musieť čakať na doručenie a mojej mame zrušili let, takže mi dnes večer nemôže pomôcť s kvetinovou výzdobou a...“

Ben ju preruší. „Upokoj sa,“ povie. Ukáže smerom k chladničke a tak prejdem do kuchyne, kde nájdem poloprázdnu fľašu vína. Kým ju Ben upokojuje, nalejem jej pohár. Keď jej ho podám, už sedí na barovej stoličke a utiera si slzy.

„Ďakujem,“ povie, keď si odo mňa berie víno. „Normálne nie som takáto šialená a nervózna, ale toto je najhorší týždeň môjho života. A viem, že nakoniec to za to bude stáť, ale...“ Uprene sa na mňa pozrie. „Nikdy sa nevydávaj. Nikdy. Jedine, že by to bolo vo Vegas.“

Snažím sa, aby to vyzeralo, že si beriem jej radu k srdcu, ale to, ako je vystresovaná, by od svadby odradilo úplne každého.

„Počkaj,“ povie a ukáže na mňa. „Voláš sa Fallon? Ako Fallon O’Neilová?”

Ach, nie. Nestáva sa už tak často, že by ma niekto vďaka seriálu spoznal, ale keď sa tak stane, sú to väčšinou dievčatá vo veku Jordyn. Dievčatá, ktoré zrejme ten seriál sledovali pravidelne.

„Ty si tá herečka, čo hrala v tom detektívnom seriáli, že?“

Ben ma chytí okolo pliec, akoby na ten fakt bol náležite hrdý. „Jasné, že je.“

„Nekecaj!“ povie. „Celý čas som ten seriál sledovala! Teda, až kým ťa nenahradili tou pipkou, ktorej hranie nestálo za reč.“

Je dobrý pocit počuť niečo také. Po tom, čo ma vymenili, som sa nevedela prinútiť seriál pozerať. Ale nebudem klamať, že mi trochu neodľahlo, keď ho po dvoch sezónach stiahli z vysielania kvôli nízkej sledovanosti.

„Prečo si v seriáli skončila?“ spýta sa. A potom, „Oh. Počkaj, tuším si spomínam. Mala si nehodu, že? To preto máš tie jazvy?“

Cítim, ako sa Benovo rameno naplo. „Jordyn,“ povie.

Oceňujem, že sa snaží vložiť do konverzácie pre moje dobro, ale je ťažké sa hnevať na Jordyn, keď je očividné, že je len zvedavá a nijak ma neodsudzuje.

„To je v pohode,“ poviem, lebo vidím, že už sa chce ospravedlňovať. „Bola to len nešťastná nehoda a je naprd, že som musela v seriáli skončiť. Ale som rada, že som prežila. Mohlo to dopadnúť oveľa horšie.“

Cítim, že ma Ben pobozkal zboku na čelo. Zrejme preto, lebo je rád, že to, čo mi hore povedal, padlo na úrodnú pôdu.

Buchnú predné dvere a pozornosť všetkých sa z konverzácie ohľadom mojej kariéry upriami na mužský hlas.

„Kde je moja malá čubička?“ zavolá.

Oh, pre Pána. Dúfam, že to nie je ženích.

„Ian je doma,“ povie Ben. Chytí ma za ruku a ťahá smerom k obývačke. „Poď sa stretnúť s mojim veľkým bratom.“

Vojdem za Benom do obývačky a vidím muža, ktorý kľačí pri vchodových dverách a škrabká malého bieleho psa. „Tu je moja malá čubička,“ prihovára sa pekne psovi. Teda tak pekne, ako už len takéto privítanie môže znieť.

„Pozrime sa, koho nám to čerti nesú,“ povie Ben, aby pritiahol chalanovu pozornosť.

Až keď sa Ian postaví,  všimnem si, že má uniformu pilota. Ben na mňa ukáže. Nebudem klamať, zoznamovanie sa s novými ľuďmi je pre mňa aj tak dosť trápne. Ale zoznámenie sa s Benovou rodinou posúva zoznamovanie do úplne iného levelu trápnosti.

„Ian, toto je Fallon. Fallon, Ian.“

Ian okamžite pristúpi, chytí mi ruku a potrasie ňou. Sú si s Benom takí podobní, že si nemôžem pomôcť a zostanem zízať. Má Benovu silnú bradu a majú rovnaké ústa, ale Ian je o čosi vyšší a má blond vlasy.

„A Fallon je tvoja...“ Vetu nedokončí, čaká na Bena, aby ho doplnil. Ale Ben pozerá na mňa a čaká, že to urobím ja.

No do pekla. Tomu sa hovorí byť v centre pozornosti.

„Ja som Benova...zápletka?“

Ben sa hlasno rozosmeje a Ian zvedavo nadvihne obočie. Keď to spraví, ešte viac pripomína Bena. „Takže konečne píšeš reálnu knihu?“ spýta sa ho Ian.

Ben pretočí oči a chytí ma za ruku, aby ma potiahol smerom k schodisku. „Nie je moja zápletka, je to moja priateľka a dnes máme prvé výročie.“

V obývačke vedľa Iana už stojí aj Jordyn. Obidvaja pozerajú na Bena, akoby si nechával pre seba najväčšie tajomstvo na svete.

„Chodíte spolu už celý rok?“ spýta sa Jordyn, pričom otázku smeruje na mňa. Ale kým jej stihnem povedať, že on si len robí srandu, vystrelia jej ruky v obrane do vzduchu. „Ben, povedal si, že si nikoho neprivedieš! Neobjednala som dosť stoličiek a oh, môj Bože, už je zrejme príliš neskoro!“ Vystrelí z miestnosti, aby vybavila úplne zbytočný telefonát.

Plesknem Bena po ramene. „Si hrozný! Už aj tak je strašne vystresovaná.“

Zasmeje sa, potom prehnane zavrčí a pretočí oči. „Fájn.“ Odíde za Jordyn a hneď ako ostaneme s Ianom v miestnosti sami, otvoria sa vchodové dvere. Znovu.

Ježiši Kriste, koľko ľudí sa do tohto domu ešte zmestí?

Keď ten ďalší chalan vojde cez dvere, zbadá najprv Iana. Objímu sa a potľapká ho po chrbte. „Povedal si, že to nestihneš skôr ako zajtra.“

Ian pokrčí ramenami. „Miles to dnes zobral za mňa, aby som mohol prísť skôr. Zajtra sa má pokaziť počasie a nerád by som meškal.“

Brat, ktorého zatiaľ nepoznám mu povie, „Chlape, ak by si zmeškal skúšobnú večeru, Jordyn by ma...“ Keď si všimne, že stojím v strede obývačky, hlas sa mu vytratí. Čakám, že niečo povie, ale on si ma len podozrievavo od hlavy po päty obzerá, akoby tu návštevy príliš často nemávali. Ian pristúpi a ukáže na mňa.

„Už si sa stretol s Benovou priateľkou?“

Jeho výraz sa ale vôbec nezmenil, možno až na takmer nepostrehnuteľné nadvihnutie obočia. Rýchlo sa však spamätá a pristúpi ku mne. „Kyle Kessler,“ povie s natiahnutou rukou. „A ty si?“

„Fallon,“ poviem trochu utiahnuto. „Fallon O’Neilová.”

Na rozdiel od Iana a Bena, Kyle nepôsobí príliš priateľsky. Nie, že by pôsobil nepriateľsky...len je proste úplne iný ako jeho bratia. Správa sa oveľa serióznejšie. Takmer rezervovane. Zbadám, že na sekundu mrkne na ľavú stranu mojej tváre a napadne ma, čo si asi myslí o tom, že si Ben priviedol domov niekoho ako ja. Ale potom si pripomeniem slová, ktoré mi Ben povedal hore, aký môže byť Ben šťastný, že si ma mohol priviesť domov. A tak namiesto toho, aby som spadla do obvyklej rutiny a nechala si zakryť tvár prameňom vlasov, napriamim sa – som sebaistá. Ben vchádza do miestnosti a Kyle mi pustí ruku.

„S Jordyn som to urovnal,“ povie. Keď zbadá Kylea, zarazí sa. Trochu vypúli oči a cítim, že zmenil aj postoj, ako by ho šokovalo, že vidí Kylea. Pokúsi sa to zakryť úsmevom. „Povedal si, že budeš doma najskôr večer.“

Kyle položí kľúče na stolík a ukáže prstom na Bena. „Potrebujem s tebou hovoriť.“

Tón, akým to povie, neviem zaradiť. Neznie úplne vytočene, ale ani to nevyzerá, že je v pohode.

Kým Ben vyjde z miestnosti za Kyleom, strelí po mne upokojujúci úsmev. „Hneď som späť,“ povie.

Znovu ma nechá samotnú s Ianom. Strčím si ruky do vreciek na džínsoch, čakám na Bena a neviem, čo mám zatiaľ robiť.

Ian sa skloní dolu a zdvihne do náručia toho malého bieleho psa, čo sa mu motá pri nohách. Kývne hlavou smerom ku schodom. „Nemal som sprchu tri dni. Ak by sa na mňa jeden z nich pýtal, budem tam.“

„Jasné,“ poviem. „Rada som ťa spoznala, Ian.“

Usmeje sa. „Ja tiež, Fallon.“

A tak som sama. Tých posledných pár minút bolo fakt divných. Benova rodina je rozhodne...zaujímavá.

Rozhliadnem sa po obývačke, pokúšam sa prísť na to, kto je vlastne Ben. Na krbe sú fotky, je na nich on, aj jeho bratia. Jednu zodvihnem, aby som si ju bližšie pozrela. Teraz sa to ťažko odhaduje, ale podľa starších fotiek je vidno, že Ben je ešte bábo a Ian je najstarší. Nemám ale potuchy, koľko rokov môže byť medzi nimi rozdiel. Možno tak dva alebo tri?

Nikde nevidím fotky ich mamy. Rozmýšľam, pred koľkými rokmi asi zomrela a kde majú otca. Ben ho zatiaľ vôbec nespomínal.

Z haly je počuť hlasné buchnutie. Bojím sa, že by to mohla byť Jordyn a tak to idem radšej skontrolovať. Zháčim sa, keď zbadám ako je Ben natlačený na stenu, s Kyleovým predlaktím na krku.

„Si úplný idiot?“ povie Kyle cez zaťaté zuby. Ben na Kylea zazerá, ako by ho chcel zabiť, ale nepokúša sa nijako brániť. Vo chvíli, ako sa chystám pribehnúť do chodby, aby som Kylea odtiahla, ma Ben kútikom oka uvidí. Kyle sa otočí, aby videl na čo sa Ben tak pozerá a hneď ako ma zazrie, o krok cúvne a Bena pustí.

 Z toho čo sa práve stalo som vedľa. Kyle stojí medzi mnou a Benom a díva sa striedavo raz na mňa a raz na Bena. Práve keď to vyzerá, že sa otočí a odkráča preč, zvrtne sa a vrazí Benovi rovno do oka, až ho to hodí späť na stenu.

„Čo do riti!“ Zakričím na Kylea. Pribehnem k Benovi, ale on zdvihne ruku, aby som sa nepribližovala.

„To je v pohode,“ povie. „Choď hore. Prídem za tebou o minútu.“ Oko si zakryje rukou a Kyle tam stále stojí s výrazom, že by mu najradšej dal ešte jednu. Keď sa ale spoza rohu vynorí Jordyn, ihneď ustúpi. Jordyn pozerá v šoku striedavo z Kylea na Bena, akoby nedokázala pochopiť, čo to do nich vošlo.

Čo samozrejme celú scénu robí ešte divnejšou. Nemám bratov, ale pokiaľ viem, pre bratov je typické, že sa neustále mlátia. Pri pohľade na Jordyninu reakciu je ale jasné, že pre týchto bratov to neplatí. Vyzerá, že sa zrejme znovu do pár sekúnd rozplače.

„Ty si ho práve udrel?“ povie Kyleovi.

Na sekundu vyzerá Kyle zahanbene, akoby sa chcel ospravedlniť. Potom ale prudko vydýchne a obráti sa na Bena. „Zaslúžil si si to,“ povie a vycúva z chodby. „Zasrane si si to zaslúžil.“