N9 - 19. kapitola

Překlad: Yogi_22, zplus

Ben

Najmenej míľu po tom, ako vysadíme Glenna a Amber je ticho. Celú cestu pozerá cez okno a ja si pritom želám, aby sa pozerala na mňa. Viem, že to, čo som na ňu minulý rok naložil, ju bolí viac, než si zrejme dokážem predstaviť a dúfam, že si uvedomuje, že mám v pláne to napraviť. Ak by to malo trvať aj celý zvyšok môjho života, napravím to. Vezmem ju za ruku.

„Musím sa ospravedlniť,“ poviem jej. „Nemal som vravieť tie veci---„

Pokrúti hlavou, ticho ma tak preruší. „Neber to späť. Považujem to za obdivuhodné, že si bol k Theodorovi úprimný. Väčšina mužov by nemala dosť guráže na to, aby vôbec niečo povedala a skôr by si len tak pre seba ukradla dievča poza kamarátov chrbát.“

Nemá ani len tušenie, kvôli čomu sa cítim zle.

„Za toto som sa neospravedlňoval. Ospravedlňujem sa za to, že som nikdy nemal povedať nahlas, že som ťa miloval, pokiaľ tie slová neboli povedané priamo tebe. Zaslúžiš si viac ako sa len dozvedieť z druhej ruky, že ťa milujem.“

Potichu ma sleduje, ale potom sa znova otočí k oknu. Pozriem sa späť na cestu a potom si ukradnem letmý pohľad jej smerom. Vidím, ako sa jej dvihnú líca od úsmevu, zatiaľ čo mi stisne ruku. „Ak pôjde, možno, dnes večer vysvetľovanie a podlizovanie sa dobre, môžeš dať ešte tomu priznaniu, že ma miluješ, druhú šancu. Skôr ako mi zajtra spravíš raňajky.“

Usmejem sa, pretože bez pochyby viem, že podlizovanie sa a raňajky budú hračka.

To len tá časť, týkajúca sa vysvetľovania, ma desí. Ešte stále máme pred sebou 15 minút cesty, takže sa rozhodnem ísť do toho a začať.

„Presťahoval som sa minulý rok, hneď po Vianociach. Ian a ja sme nechali Jordyn a Oliverovi dom.“

Cítim napätie v jej ruke, keď som zmienil Jordynino meno. Nenávidím to. Nenávidím, že som to zapríčinil ja a nenávidím, že to stále bude mať niekde vzadu v hlave na pamäti, po celý zvyšok našich životov. Pretože, či už to chce, alebo nie, Jordyn je Oliverova matka a Oliver je pre mňa ako syn. Vždy bude v mojom živote, bez ohľadu na všetko.

„Verila by si mi, ak ti poviem, že veci medzi nami idú skvelo? Medzi mnou a Jordyn?“

Pozrie sa na mňa úkosom. „Skvelov akom zmysle?“

Vytiahnem si ruku z jej a stisnem volant, takže môžem napätie zo sánky preniesť do ruky.

„Chcem, aby si si ma vypočula, skôr ako niečo povieš, okej? Pretože poviem možno nejaké veci, ktoré nechceš počuť, ale potrebujem, aby si ich počula.“

Zľahka prikývne, takže sa nadýchnem, aby som si dodal odvahu. „Pred dvoma rokmi...keď som sa s tebou miloval...dal som ti všetko. Srdce aj dušu. Ale v tú noc, keď si sa rozhodla odísť na celý ďalší rok bez toho, aby si ma znova videla, nemohol som pochopiť, čo sa vlastne stalo. Nerozumel som, ako som mohol cítiť to, čo som cítil, keď ty si necítila nič. A to zasrane bolelo, Fallon. Odišla si a ja som bol nasratý. Nemôžem ti ani povedať, aké to bolo nasledujúce mesiace ťažké. Nesmútil som len kvôli Kylovej smrti, smútil som aj kvôli tomu, že som ťa stratil.“

Pozerám priamo pred seba, pretože nechcem vidieť, čo s ňou robia moje slová. „Keď sa narodil Oliver, bol som po prvýkrát šťastný, odkedy si sa nečakane objavila pred mojimi dverami. A bolo to po prvýkrát, odkedy sa od Kylovej smrti Jordyn usmiala. Takže sme niekoľko ďalších mesiacov strávili každú jednu minútu spoločne s Oliverom. Pretože on bol jediným svetlým bodom v našich životoch. A keď dvaja ľudia milujú niekoho tak veľmi, ako ho milujeme my, vytvorí to medzi nimi puto, ktoré ani nedokážem vysvetliť. Počas ďalších niekoľkých mesiacov sa ona a Oliver stali tými, ktorí zaplnili tú obrovskú prázdnotu, ktorú zanechal v mojom srdci Kyle. V istom zmysle, hádam, že ja som zaplnil tú prázdnotu, ktorú zanechal Kyle v jej srdci. Keď veci medzi nami pokročili, ani len neviem, či si to niekto z nás vôbec uvedomil skôr, ako sa to stalo. Ale stalo sa to a ja som nemal nikoho, kto by mi povedal, že to budem možno jedného dňa ľutovať. Mám na mysli...bola tu časť mňa, ktorá verila, že by si možno bola za mňa šťastná, keď sa ďalší november stretneme. Pretože som si myslel, že toto bolo možno to, čo si chcela. Aby som sa pohol ďalej a prestal sa pridržiavať toho vzťahu, ktorý sme vytvorili, keď sme mali osemnásť. Ale keď som sa v ten deň ukázal...to posledné, čo som očakával bolo, že ťa to raní. A v momente, ako si prišla na to, že sa vídam s Jordyn, mohol som ti vidieť na očiach, ako veľmi si ma vlastne milovala a to bol jeden z najhorších momentov v mojom živote, Fallon. Jeden z najhorších zasraných momentov. A zakaždým, keď sa nadýchnem, ešte stále môžem cítiť rany na hrudi, ktoré mi spôsobili tvoje slzy.“

Uchopím volant a vydýchnem. „Hneďako prišla v ten večer Jordyn domov, videla mi na tvári, ako ma bolí srdce. A dobre vedela, že ona nie je tým dievčaťom, ktoré to spôsobilo. A, prekvapivo, kvôli tomu vôbec nebola naštvaná. Hneď sme to tak dve hodiny preberali. O tom, čo k tebe cítim a ako to cíti ona, v súvislosti s Kylom a ako obaja vieme, že sme pokračovaním v tom, zraňovali len samých seba. Že to, čo máme, sa nikdy nebude dať ani len porovnať s tým, čo sme mali s inými ľuďmi v minulosti. Takže sme to ukončili. Hneď v ten deň. Presťahoval som si svoje veci z jej izby ešte v tú noc a vrátil sa do svojej izby, kým som si nenašiel nové miesto.“

Odvážim sa pozrieť jej smerom, ale stále pozerá cez okno. Vidím, ako jej z oka vypadne slza. Dúfam, že som ju nerozhneval.

„Vôbec nič ti nekladiem za vinu, Fallon. Okej? Vytiahol som celý ten rok kedy si odišla len preto, lebo som potreboval, aby si vedela, že si to bola vždy ty, kto mal moje srdce.  A nikdy by som ho nikomu nepožičal, ak by, sakra, existovala šanca, že ho budeš chcieť niekedy naspäť.“

Vidím, ako sa jej trasú ramená. Nenávidím, že som ju rozplakal. Nenávidím to. Nechcem, aby bola smutná.

Pozrie sa na mňa s očami plnými nepreliatych sĺz. „A čo Oliver?“ Opýta sa. „Už s ním viac nechceš žiť?“ Zotrie si ďalšiu slzu. „Cítim sa strašne, Ben. Mám pocit, že ťa ťahám preč od tvojho malého chlapčeka.“

Zakryje si rukami tvár a prepukne v plač. Už to nedokážem zvládať ani o sekundu dlhšie. Zatiahnem auto ku krajnici a zapnem výstražné svetlá. Odopnem si pás, natiahnem sa cez sedadlo a pritiahnem si ju k sebe. „Zlatíčko, nie,“ šepkám. „Prosím, neplač kvôli tomu. Ja a Oliver...je to skvelé. Vidím ho kedykoľvek chcem, takmer každý deň. Nemusím žiť s jeho mamou, aby som ho miloval rovnako.“

Prebehnem jej rukami po vlasoch a pobozkám ju na spánok. „Je to dobré. Veci sú skvelé, Fallon. Jediná vec, ktorá sa v mojom živote nevyvíja dobre je to, že nie si súčasťou môjho každého jedného dňa.“

Odtiahne sa mi z náručia a potiahne. „To je jediná vec, ktorá nie je ani v mojom živote v poriadku, Ben. Všetko ostatné je perfektné. Mám pri sebe dvoch najlepších kamarátov na svete. Milujem školu, milujem svoju prácu. Mám jeden a pol rodiča.“ Povie jednou vetou so smiechom. „Ale jediná vec, z ktorej som smutná – tá najväčšia vec – je tá, že na teba myslím každý jeden okamih dňa a neviem, ako sa cez to preniesť.“

„Nie,“ prosím ju. „Prosím, neprenes sa cezo mňa.“

Pokrčí plecami s polovičatým úsmevom. „Nemôžem. Skúšala som to, ale myslím, že by som sa musela pridať k anonymným alkoholikom alebo niečo také. Myslím, že teraz si už súčasťou  mojich molekúl.“

Zasmejem sa, uľavilo sa mi, že ona...že jednoducho existuje. A že máme to šťastie, že existujeme v tom istom živote, v tej istej časti sveta, v tom istom štáte. A po všetkých tých rokoch by som prekvapivo nemenil ani jednu jedinú vec, ktorá nás napokon priviedla k sebe.

„Ben?“ Povie. „Vyzeráš tak, že ti bude asi zle.“

Zasmejem sa a pokrútim hlavou. „Nebude. Len ti vážne potrebujem povedať, že ťa milujem, ale ešte predtým, než to urobím, by som ťa mal varovať.“

„Okej,“ povie. „Varovať ma pred čím?“

„Že tým, ak budeš súhlasiť, že ma takisto miluješ, berieš na seba obrovskú zodpovednosť. Pretože Oliver bude súčasťou môjho života navždy. A nehovorím o tom, že je to ako medzi strýkom a synovcom, ale o tom, že je môj. Narodeninové oslavy a baseballové zápasy a---„

Dá mi ruku na ústa, aby som sklapol. „Milovať niekoho nezahŕňa len danú osobu, Ben. Milovať niekoho, takisto znamená prijímať veci a ľudí, ktoré daná osoba miluje. A ja budem. Sľubujem.“

Naozaj si ju nezaslúžim. Ale pritiahnem si ju k sebe a vtiahnem ju medzi seba a volant. Pritiahnem si ju k ústam a poviem: „Milujem ťa, Fallon. Viac ako poéziu, viac ako slová, viac ako hudbu, viac ako tvoje kozičky. Obe. Máš vôbec poňatia ako veľa to znamená?“

Smeje sa a plače zároveň. Pritisnem na ňu svoje pery, chcem, aby si tento bozk zapamätala viac, než ktorýkoľvek bozk, ktorý som jej kedy dal. Hoci trval len dve sekundy, pretože sa odtiahne a povie: „Tiež ťa milujem. Myslím, že to bolo vpísané vo hviezdach. A nakoľko už viac nie je potrebné podlizovať sa, rada by som sa teraz vrátila do tvojho bytu a milovala sa s tebou.“

Rýchlo ju pobozkám a potom postrčím na stranu auta, zatiaľ čo sa pripravujem vrátiť na diaľnicu. Zapne si pás a povie: „Ale stále očakávam zajtra tie raňajky.“

***

„Takže, technicky sme spolu strávili celkovo len 28 hodín, odkedy sme sa prvýkrát stretli,“ povie.

Sme v mojej posteli. Je okolo mňa omotaná, prstami mi prechádza po hrudi. Hneď, ako sme sa dostali do bytu, miloval som sa s ňou. Dvakrát.

Ak sa ma neprestane dotýkať tak, ako teraz, stane sa to aj tretíkrát.

„To je dosť času na to, aby si poznala, či niekoho miluješ,“ poviem.

Počítali sme, koľko času sme vlastne strávili za posledné štyri roku spolu. Úprimne si myslím, že je to viac ako 28 hodín, pretože to tak necítim, ale mala pravdu, keď povedala, že to nie sú ani celé dva dni.

„Pozri sa na to takto,“ poviem, viac to rozoberiem. „Ak by sme mali tradičný vzťah, už by sme si párkrát vyšli na rande, možno tak raz – dvakrát za týždeň, ktoré by trvali niekoľko hodín. To je priemerne dvanásť hodín za mesiac. Povedzme, že nasledujúci mesiac by si tu párkrát prespala. Párom to môže ísť dobre až do tretieho mesiaca, keď predtým spolu strávili celkovo 28 hodín. A tretí mesiace je typický čas na „Milujem ťa“. Takže technicky sme na dobrej ceste.“

Zahryzne si do pery, aby zastavila úškrn. „Páči sa mi tvoja logika, ale vieš ako veľmi neznášam lásku z románov.“

„Oh, stále je to románová láska,“ poviem jej. „Ale naša je uveriteľná.“

Nadvihne sa na lakti a pozrie sa na mňa. „Kedy si to vedel? V ktorom momente si vedel naisto, že si sa do mňa zaľúbil?“

Ani len nezaváham. „Pamätáš si, keď sme sa bozkávali na pláži a ja som sa posadil a povedal ti, že si chcem dať urobiť tetovanie?“

Usmeje sa. „To bolo také spontánne, ako by som mohla zabudnúť?“

„To je aj dôvod, prečo som si nechal spraviť tetovanie.  Pretože som vedel, že presne v tom okamihu som sa po prvýkrát zamiloval do dievčaťa. Skutočnou, nesebeckou láskou. Moja mama mi raz povedala, že v momente, ako budem vedieť, že som našiel nezištnú lásku, mal by som urobiť niečo, aby som si ten okamih zapamätal, pretože sa to nestane každému. Takže...áno.“

Vezme ma za zápästie a pozrie sa na moje tetovanie. Prejde mi po ňom prstom. „Dal si si toto urobiť kvôli mne?“ Opýta sa, pozrie sa späť na mňa. „Ale čo to vlastne znamená? Prečo si si vybral práve verš? A notovú osnovu?“

Pozriem sa na svoje tetovanie a premýšľam, či by som mal ísť do detailov, ohľadom toho prečo som si vybral práve toto. Ale potom by to zatienilo tento okamih, a to nechcem. „Z osobných dôvodov,“ poviem, nútim sa k úsmevu.

„Jedného dňa ti o tom poviem, ale teraz tak trochu chcem, aby si ma znova pobozkala.“

Netrvá to ani desať sekúnd kým ju mám na chrbte a som v nej hlboko pochovaný. Tentoraz sa s ňou milujem pomaly – nie ako v tom zhone dvakrát predtým. Bozkávam ju od úst po prsia a znova späť, jemne tisnem pery na každý centimeter jej pokožky, ktorej mám tú česť sa dotýkať. A keď skončíme tentoraz, potom už nerozprávame. Obaja zatvoríme oči a ja viem, že keď sa zajtra ráno vedľa nej zobudím, chystám sa vydať na misiu, odpustiť samému sebe za všetok ten čas, kedy som od nej v minulosti zadržiaval pravdu.

Ale až potom, čo jej spravím raňajky.