Oblivion - 15. kapitola

Překlad: Noemi

 

Cestou späť skoro celý čas mlčala. Stopa okolo nej jasne žiarila, ako jasná biela diskoguľa. To spôsobí nepredstaviteľne veľa problémov.

Keď sme sa dostali von z lesa ozvala sa.

„Môžem...môžem sa stretnúť s Dee?“

Kráčal som pomaly, aby nemala problém ma nasledovať.

„Myslím, že by bolo lepšie to odložiť na zajtra. Potrebujem sa s ňou rozprávať, musím

 jej vysvetliť, čo som ti už povedal.“

Vyzerala smutná, keď sme sa priblížili k domom, ale prikývla.

Odprevadil som ju po schodoch na verandu . Vonkajšie osvetlenie  mäkko svietilo nad Katinou sklonenou hlavou. Videl som, že okná domu sú tmavé.  Jej matka, ako obvykle, bola v práci.  Po tom všetkom, čo sa dnes stalo som si nebol istý, či by bolo dobré, aby strávila noc sama. Čo ak sa uprostred noci zobudí zo sna a obtelefonuje každého, koho pozná?

No dobre, to nie je pravdepodobné.  Kat nie je hlúpa, ale môže sa stať, že sa vydesí a bude šalieť. To by sa dalo pochopiť.

Otvoril som jej sieťové dvere, kým sa naťahovala po zámke.

„Nechcela by si prísť na noc k nám?“

Kat sa zastavila, pomaly sa otočila ku mne  a dvihla obočie – „Prosím?“

Ticho som sa zasmial.

„Prečisti  si fantáziu, kote“

„Ani nie je špinavá“ – našpútila pery.

„Hmm“ -  napoly som sa uškrnul

„Ak chceš, môžeš prenocovať u nás. A ráno môžeš hneď vidieť Dee.“

Prezerala si ma spýtavým pohľadom a potom prikývla.

„V poriadku. Len...si vezmem pár vecí“

„Čakám ťa dole“ – prikývol som.

Znovu sa na mňa pozrela, akoby chcela uhádnuť, čo sa vo mne skrýva a potom otvorila dvere. Vstúpila a rozsvietila svetlo v predsieni. Ponad plece sa pozrela na mňa, ale nepozrela mi do očí.

„Hneď prídem“

„Budem tu“

Vybehla po schodoch, žabky jej plieskali. Kým bola hore  poobzeral som sa. Pôdorys domu bol rovnaký ako náš, takže som ľahko našiel vľavo kuchyňu. Rozsvietil som svetlo a poobzeral sa. Nič som nehľadal, hlavne som bol zvedavý.

Ale to, čo som videl ma prinútilo usmievať sa.

Všade boli knihy ako v obývačke. Dve na linke pri topinkáči. Jedna na chladničke, aj keď som nemal ani poňatia prečo práve tam. Tri poukladané na kope sa povaľovali na kuchynskom stole a vedľa nich dva nevybalené balíky.

Ako do čerta môže mať niekto toľko kníh?

Počul som zhora jej kroky, takže som zhasol svetlo a vrátil som sa do predsiene. O pár sekúnd sa vrátila dole Kat v ruke s malou taškou.

„Som hotová“

Zatvorila dom a prešli sme k nám. Po tej krátkej ceste si ma stále obzerala. Videl som, že má ešte kopu otázok. Kto by nemal, keby boli jeho susedia mimozemšťania? Ale myslím, že aj ona má svoj limit a nechcel som to byť ja, kto ju presotí cez jeho okraj. To bol jeden z dôvodov, prečo som nechcel, aby sa rozprávala s Dee.

Na druhej strane som sa chcel uistiť, že Kat drží krok s vecami a pochopí do čoho sa to vlastne dostala, a aké následky vyplývajú z  jej novonadobudnutých poznatkov.

Keď sme došli ku vchodovým dverám, zastal som a otočil sa tvárou k nej. Nesvietilo žiadne svetlo, stáli sme v tme.

„Je tu ešte jedna vec, ktorú potrebujem vedieť. V poriadku?“

Pritisla si k sebe tašku.

„V poriadku“

Stíšil som hlas pre prípad, že by sa Dee zdržiavala blízko dverí. Je isté, že bola dnu v dome. Cítil som ju.

„Čo som ti porozprával...čo  si zistila...nedokážem dostatočne zdôrazniť, aké je to dôležité. To už nie je úroveň bežnej dôvedy. Je to môj život, život nás všetkých, čo som vložil do tvojich rúk“ – vyhlásil som.

„Nemyslím si, žeby si mala obzvlášť veľké výčitky svedomia, ak by si ma sotila pod rútiaci sa autobus, ale sotila by si tam aj Dee.“

Kat pristúpila bližšie, tak blízko, že sa jej taška dotýkala môjho brucha.

„Pochopila som, Daemon. Ale teraz úprimne. Čo si predtým povedal je pravda. Nikto by mi neveril. Mysleli by si, že som sa zbláznila, ale nikdy by som neurobila nič, čím by som prezradila Dee.“

Zmlkla, ticho vydýchla a zodvihla bradu.

 „A nech si akokoľvek veľký sviniar, ani tebe by som to neurobila“

Mykol som ústami. „Tak to je dobré vedieť.“

„Myslím to vážne“ – trvala na svojom – „Neprezradím to nikomu“

Niečo z ľadového nepokoja sa rozplynul, ale vec sa mala tak, že  len čas ukáže, či môžeme skutočne dôverovať Kat. Veľmi som v to dúfal.

Nie len kvôli Dee a kvôli sebe, ale  aj pre jej vlastné dobro.

Voviedol som ju do domu a odprevadil ju na poschodie.  Dôkladne sa poobzerala, všetko si prezrel a a vtedy som prišiel na to, že  je teraz prvýkrát v našom dome.  Myslel som na to, že Dee je vo svojej izbe a vlastne som čakal v ktorej nestráženej chvíli vyskočí von.

Voviedol som Kat do skoro nepoužívanej hosťovskej izby. Rozsvietil som – bol tam zatuchnutý a studený vzduch.

„Tu sa môžeš vyspať“ – pristúpil som k posteli. Bola rozostlaná -  „V skrini nájdeš  ďalšie prikrývky“

Kat sa pomaly otočila a dívala sa na skriňu.

„Presne oproti je kúpeľňa. Moja izba je hned vedľa“ – vysvetľoval som a pošúchal som si hruď – „Deena izba je na konci chodby. Dnes večer to len...len to nechaj tak. Bude tu aj zajtra“

Kat prikývla.

Pozrel som jej do očí, už pod nimi mala tmavé tiene z vyčerpania. Mal som podozrenie, že akonáhle položí hlavu na vankúš, hneď zaspí.

„Nepotrebuješ ešte niečo?“

„Nie“

Stál som tam ešte chvíľu, cítil som, že by som mal niečo povedať, ale nenachádzal som slová, takže som len kývol hlavou a otočil sa k dverám.

„Daemon?“

Zastal som a otočil sa k nej. Kat si znovu hrýzla spodnú peru.

„Ďakujem, že si mi dnes  večer zachránil život! Bola by zo mňa palacinka, ak by si to neurobil.“ – neodpovedal som, lebo skutočne nemala dôvod sa mi poďakovať

„A...“ – urobila krok vpred, spustila tašku dole – „A ďakujem, že si mi povedal pravdu! Môžeš mi dôverovať.“

Vzhliadol som k nej, a držal jej úprimný pohľad.  Chcel som jej veriť.

„Dokáž to!“

Aj mňa napadlo, že som zopakoval Ashine slová, keď som zatvoril za sebou dvere.  Prešiel som po chodbe, zastal pred Deeinými dverami a ticho som zaklopal.

Dvere sa rozleteli a stála tam moja seatra- oči sa jej podozrivo leskli.

„Nenávidí ma?“ zašepkala.

„Čože?“ – opýtal som sa neveriaco a vošiel do izby a zatvoril dvere – „Ježiši! Nie. Nenenávidí ťa.“

Dee zopäla ruky.

„Si si istý? Klamala som jej a ako by ma mohla mať rada, keď všetko čo som robila...“

Pritiahol som si ju  a objal ju.

„Ona pochopí, prečo si nemohla byť úprimná. Nebude ťa kvôli tomu nenávidieť.“

Položila si tvár na moju hruď a tlmeným hlasom sa ma opýtala:

„Prezradil si jej to?“

„Hej“ – nahol som sa k jej hlave a rýchlo som jej porozprával, čo sa stalo s kamionom. „Nemal som na výber“

Dee chvíľu mlčala.

„Ale áno. Ale áno, mal si, Daemon“

Vedel som na čo naráža a nenávidel som myšlienku na to, že by Dee uverila, keby na to došlo, že by som to urobil.

„Tiež si myslím, že to bolo pekné, že si ju sem priniesol.“ – pokračovala.

Na to som neodpovedal.

„Teraz si myslí, že som príšera, čo?“ zamrmlala

So smiechom som sa odtiahol.

„Nie, nemyslí si to“ – Dee nevyzerala, že by mi uverila.

„Kat je unavená a ledva stála na nohách. Daj jej čas do zajtra, potom jej môžeš skočiť do krku, dobre?“

Dee sa vzdala.  Ešte chvíľu sme sa rozprávali a potom sa vybral do vlastnej izby. Aj ja som bol pekelne unavený. Obliekol som si len pyžamové nohavice a už by som sa bol hodil na postel keby mi nehrozilo, že umriem od smädu.

Fakt by sa mi tu zišla minichladnička.

Vzdychnúc si som vyšiel z izby. Svetlo z kúpelne presvitalo a ja som zišiel dole a vzal som si fľašu s vodou a vyšiel som späť na poschodie. Z hlavy sa mi vyparili všetky obavy, čo len poukazovalo na to, aký som bol veľmi unavený.

Už som bol skoro pri mojej izbe, keď sa otvorili dvere na kúpeľni a vystúpila z nej na chodbu Kat.

Stuhla. Ja som stuhol.  Kurva, zmenil som sa na sochu.

Kat stískala svoju zubnú kefku a pastu. Vlasy si zopla do strapatého uzla, tenké pramienky vlasov sa mokro leskli okolo jej tváre.

Umyla si tvár a tak to vyzeralo, že sa na jej tričko dostalo viac vody ako na ňu. A keď to už  spomínam...

Nemala na sebe nič len to tričko.

Bolo tenké.  A ja som veľmi oceňoval fantastický obraz, ktorý sa mi naskytol. Zasiahlo ma to nečakane ako facka a nič som nemohol urobiť proti skutočne frustrujúcej reakcii môjho ľudského tela. To voľné tričko jej siahalo do polovice stehien a dobrotivé nebesá, tie stehná...

Kto by povedal, že obyčajné tričko dokáže byť tak prekliato sexi?

Jej tvár bola červená ako zrelá paradajka,  ale presne tak sa pásla pohľadom na mojom tele ako ja na nej. Jej pohľad rozhodne nezastal na mojej tvári, takže som sa necítil ako úplný sviniar, že som si aj ja pozrej určité partie jej tela – veď ona sa dívala na moje brucho, potom na hruď...a  konečne sa vrátila k miestu, kde mi viseli pyžamové nohavice...

A zahrýzla si do spodnej pery.

Ó, kurva!

Prehltol som zastonanie, ale iste ho počula, lebo jej pohľad vyletel na moju tvár a začervenala sa ešte viac, akoby sa spálila na slnku.

„Do...dobrú noc“ – vykoktala a ušla do hosťovskej izby.

„...noc“

Len toľko som dokázal vykoktať. Vošiel som do vlastnej izby a potichu som zavrel dvere za sebou. Hodil som sa na posteľ a čumel som na strop.

Ďalšia dlhá noc.

Cítil som sa zvláštne, že som Kat povedal pravdu. Myslel som, že ma to bude viac trápiť.  Žiadnemu človeku som o tom nehovoril a už aj to bolo dosť zlé, keď Dawson prezradil všetko Bethany.  Neviem, prečo som tentoraz necítil taký hnev alebo paniku.

Oveľa viac ...uľahčenie.

Nemusel som sa už pred ňou pretvarovať alebo skrývať pred ňou, kto v skutočnosti som. Nemusel som sa pravidelne správať ako blbec, ako predtým poznamenala. Samozrejme musím aj naďalej udržať vzdialenosť medzi nami, ale už som jej mohol poskytnúť vysvetlenie rizika, ktoré dokázala pochopiť. Môj domov sa zase stane svätyňou ako predtým, ako sa sem Kat nasťahovala.

Ako som povedal, bolo to zváštne.

V sobotu ráno, som zostal mimo, keď sa Dee rozprávala  s Kat.  Myslel som, že obe potrebujú čas, aby spracovali veľký objav  a keď sa konečne poobede Kat vrátila domov, Dee mi porozprávala, že jej ukázala svoju najsilnejšiu schopnosť.

Vo svojej pôvodnej podobe dokázala Dee lepšie ako ktokoľvek z nás napodobniť zrkadlový obraz inej osoby. Väčšina z nás to dokázala urobiť, ale len na krátku dobu.  Dee dokázala zrkadliť obraz inej osoby oveľa dlhšie ako ktokoľvek z nás.

Podľa všetkého sa premenila na Kat.

Trochu mi bolo kvôli tomu Kat ľúto. 

Stál som s kuchyni a oplachoval som taniere predtým ako som ich dával do umývačky a Dee tancovala okolo mňa. Vzrušene a detailne mi opakovala ich rozhovor. Nedokázal som skryť úsmev ako aj Dee uľahčenie.

„Povedala som jej, že ty si schopný väčšinou urobiť čokoľvek“ – tárala – „Vtedy sa ma opýtala, že čo vieš ty, keď som ju zrkadlila.

Môj úsmev sa rozšíril. Stavím sa, že to Kat milovala počuť.

„Aj to som jej zdôraznila, že vláda nevie všetko o našich schopnostiach a aké je dôležité, aby sa to ani nedozvedeli.“ – pokračovala, vytrhla mi tanier z ruky  a vložila ho do umývačky – „A tak som zistila, že si jej veľmi nerozprával o Arumoch.“

Na to mi zvädol úsmev.

Dee zatvorila umývačku a pritancovala ku kuchynskému stolu.

„Vysvetlila som jej, čo sa stalo s našou planétou a že vláda ani netuší, že Arumovia sú úplne odlišný druh.

Pomaly som sa obrátil.

„Ešte čo si jej povedala?“

„Objasnila som jej veci okolo označenia“ – Dee pokrčila čelo – „Neprekvapilo ju, takže predpokladám, že si jej o tom hovoril. Ale povedala som jej, že sa nemusí obávať. Že budeme na ňu dávať pozor a teraz keď už vie  s čím má dočinenia bude jednoduchšie dbať na jej bezpečnosť“

„Jasne“ – hrabol som si do vlasov.  Nevadilo mi, že jej o tom rozprávala Dee, konieckoncov ja som včera rozhovor začal, ale spomenul som si, ako sa asi s tým vyrovnáva Kat.

„Skutočne jej môžeme dôverovať“ – Pokračovala Dee, keď som spustil ruku. Zodvihla konvicu s čajom a vložila ju do chladničky.

„Pochopila, čo sa stane pokiaľ tí z Obrany prídu na to, že o nás vie.  Nič neprezradí, Daemon.“

Prikývol som a zložil som si ruky na prsiach.

„Nikto nemusí vedieť, že sme Kat prezradili pravdu. Ani Adam“

Dee spadla sánka.

„Myslím  to vážne, ségra. Adam je dobrý chalan, nie ako Andrew, ale aj ty vieš, že toto je veľká vec, najmä potom čo....čo...sa stalo s Dawsonom a Bethany. Ostatní by sa obávali. Hlavne Mathew. Nemôžeme riskovať, aby niekto z nich spanikáril a prezradil Kate.

Dee s rozšírenými očami zatvorila chladničku.

„Myslíš, že niekto z nich by to urobil?“

Zvažoval som otázku.

„Neviem, chcel by som povedať že nie, ale ...všetko je možné. A ešte je tam aj riziko, že sa niekto z nich prezradí pred ostatnými Luxenmi. Musíme byť opatrní“

Dee sa hrala so spodkom trička.

„V poriadku. Nikto to nemusí vedieť“

Odtlačil som sa od umývačky a vybral som sa hore schodmi, ale som si to rozmyslel.

„Idem sa pozriem na Kat. Ideš so mnou?“

Otvorila ústa, ale potom sa zoširoka usmiala.

„Nie, radšej teraz zostanem tu.  Ja ju uvidím neskôr.“ – podozrievavo som sa na ňu pozeral.

„Prečo sa vyškieraš akoby si bola shulená?“

„Len tak“ – kývala sa na pätách a jej úsmev sa rozšíril tak, že jej siahal skoro po uši – „bez dôvodu“

Krčiac obočím som potriasol hlavou a odvrátil som sa. Dostal som sa k dverám, keď za mnou Dee zakričala – „Daj si na čas“

Hodil som na ňu temný pohľad ponad plece a ona sa začala chichotať.

No dobre!

Prešiel som cez dvor a už v kuchynskom okne som videl Kat.  Vlastne tú bielu žiaru, čo ju obklopovala. Prešiel som k zadným dverám a zaklopal som.

Keď mi otvorila nemala , žiaľ , na sebe len tenké tričko ako predošlý večer. Vlastne to bolo dobré.  Ale  tá stopa...do riti, ostatní to hneď zbadajú v utorok ráno v deň nástupu do školy po prázdninách.  Musím vymyslieť nejaký sakramentsky dobrý dôvod.

„Ahoj?“ – pozdravila neisto. Odpovedal som jej len kývnutím hlavy.

„Hmm...chceš ísť ďalej?“ opýtala sa váhavo.

Necítim sa na to, byť v uzavretom prietore s Kat, takže som potriasol hlavou.

„Nie, napadlo ma, že by sme niečo mohli podniknúť“

„Niečo?“ – obočie jej vyskočilo do výšky. Skoro som sa zasmial.

„Hej. Pokiaľ nepotrebuješ práve zavesiť nejakú recenziu na net alebo  ak tvoja záhrada nepotrebuje súrne tvoju starostlivosť“

„Hahaha“ – skoro privrela dvere, ale zodvihol som ruku a zastavil som ich bez toho, aby som sa ich dotkol. Jej šok vystriedalo  podráždenie. Zaškeril som sa.

„Dobre. Skúsim to znovu. Máš chuť niečo so mnou podniknúť?“

Kat váhala.

„Na čo si myslel?“

Odtlačil som sa od steny a pospiatky som pokrčil plecom.

„Poďme k jazeru“

„Poobzerám sa skôr než prejdem cez cestu“ – odsekla. Otočil som sa.

„Však ma nie preto nesieš do lesa, lebo si si to rozmyslel a nemyslíš si, že je tvoje tajomstvo u mňa na bezpečnom mieste?“

Na tom som sa musel nahlas zasmiať.

„Si pekne paranoidná“

Kat si odfrkla.

„To je dobré počuť od mimozemšťana, ktorý by ma mohol odhodiť do Vesmíru bez toho, aby sa ma čo len prstom dotkol.“

„Nezatvorila si sa v izbe a neplakala si v kúte, však?“

„Nie, Daemon“ – zagrimasila sa, keď som na ňu pozrel- „ale díky, že sa pokúšaš zistiť, či som duševne zdravá“

„Hej!“ – zdvihol som ruky hore v predstieranej kapitulácii – „potrebujem vedieť, že ti nešibne a neoznámiš polovici mnesta, kto sme.“

„Myslím, že o to sa z viacerých dôvodov nemusíš obávať.“ – povedala sucho.

Hodil som na ňu mnohovravný pohľad.

„Vieš s koľkými ľuďmi sme si vytvorili  blízky vzťah?  Myslím skutočne blízky?“

Kat sa uškrnula. Napadlo ma, na čo asi práve myslí a ticho som sa zasmial.

„A potom príde jedno dievčatko a objaví nás.  Necítiš, aké je to pre mňa ťažké ti dôverovať?“

„Nie som dievčatko, ale ak sa môžeme vrátiť v čase, aby som to urobila znovu, neskočila by som pred kamion.

„Tak to je dobré vedieť“

„Ale to neľutujem, že som sa dozvedela pravdu.  Mnohé to vysvetľuje. Počkaj...viete sa vrátiť v čase?“ – opýtala sa s vážnou tvárou. Táto možnosť ma zatiaľ nenapadla, ale vezmem ju do úvahy“

Vzdychol som si, hoci som mal chuť sa zasmiať.

„Áno, vieme manipulovať časom. Ale jednak to nerobíme, jednak to funguje len dopredu. Ja som aspoň doteraz nepočul o nikom, kto by dokázal vrátiť čas späť do minulosti“

„Ježiši, vedľa vás je Superman nevyvinuté decko.“

Usmievajúc som  sklonil hlavu, aby som sa vyhol jednému konáru.

„Tak to ti nepoviem, čo je náš kryptonit“

„Môžem sa niečo opýtať?“ – pozrela na mňa po chvíli mlčania. Prikývol som a nohami som rozvíril lístie.

„Bethany, to dievča, ktoré zmizlo...chodilo s Dawsonom, však? – celý som sa napol.

„Áno“

„Vedela vaše tajomstvo?

Na túto otázku som dokázal odpovedať až po chvíli rozhodovania.

„Áno“

Kat sa na mňa zadívala.

„Preto zmizlo to dievča?“

„Áno“  - viacmenej to bola pravda.

„Prezradila to niekomu? Myslím, to tak, že ...preto musela zmiznúť?“

„To je zložité, Kat“

„Bethany je mrtvá?“

Keď som jej neodpovedal, zastala. Obzrel som sa. Práve vysypávala kamienky zo svojej sandály.

„Neodpovieš mi?“ Usmial som sa na ňu.

„Tak prečo si chcel sem prísť?“ – obula si sandálu späť – „Lebo sa zabávaš, ak sa môžeš vyhýbať odpovediam?“

„No rozhodne je  zábavné sledovať, keď sa od zlosti červenáš“  -nato sa začervenala ešte viac. Žmurkol som na ňu a išiel ďalej.

Jej otázky boli opodstatnené a ja som bol blbec, ale predsa len nebolo jednoduché jej odpovedať. Uvideli sme jazero.

„Okrem perverznej radosti z toho, že ťa rozčúlim, som mal dojem, že budeš mať ešte nejaké otázky“

„Aj mám“

„Na niektoré ti neodpoviem. Na ostatné áno“ – keď som sa na ňu pozrel nevyzerala, že sa hnevá. Cítil som to tak, akoby som ju mal odfotiť, aby som si uchoval túto chvíľu.

„Môžeme sa do toho pustiť aj ihneď. Aspoň nebudeš mať pozdejšie dôvod, aby si zase začala s touto témou.  No ale musíš si zaslúžiť odpovede.“

„Čo mám urobiť?“ – dvihla spýtavo obočie

Pozrel som na hladinu vody a usmial som sa.

„Stretneme sa na skale!“

„Čo? Nemám plavky“

Skopol som topánky a usmial som sa na ňu.  Klipla očami, potom ešte raz a rýchlo sa odvrátila.

„No a? Môžeš sa skoro celkom vyzliecť a...“

„To sa nestane!“ – prekrížila si ruky na prsiach.

To je sakramentsky veľká škoda.

„Napadlo ma“ – povedal som – „Vari si sa ešte nekúpala oblečená?“

Našpúlila ústa.

„Prečo musím plávať k tomu, aby som sa mohla pýtať“

Pohľad mi padol na jej ústa a veľmi dlho som ho nedokázal odvrátiť.

„Nie pre teba je to dôležité, ale pre mňa. Vyzerá to ako bežná vec“ – presunul som svoju váhu. – „V ten deň, keď sme boli plávať...“

„Áno?“ – urobila krok dopredu

Pozrel som na ňu  a zhlboka som sa nadýchol.

„Dobre si sa bavila?“

„No keď si práve nebol za blbca a keď sa mi podarilo zabudnúť na ten fakt, že si ma vydieraním dostal do tej situácie, tak áno“ – naklonila hlavu nabok.

Usmievajúc sa som uhol pohľadom. Jedného dňa jej snáď poviem, že o vydieranie vtedy nešlo.

„Ja som sa v ten deň cítil lepšie ako si vôbec viem spomenúť. Viem, že to znie hlúpo, ale...“

„Neznie to hlúpo“ – odsekla hneď úprimne.  A potom povedala niečo šokujúce.

„Dobre,  nedbám. Len sa nepotop na päť minút.“

„Sme dohodnutí“ – zasmial som sa s úľavou.

Vyzliekol som si tričko, ona si vyzula sandále. Vedel som, že ma sleduje spod sklopených rias. Čakal som kedy si to rozmyslí, ale usmiala sa na mňa a ja...do riti.

Cítil som nejaké divné napätie na hrudi ako som sa díval ako ide ku vode a namočí si prsty na nohách.

„Ježiši, je ľadová!“ – zvolala

S tým som aspoň mohol niečo urobiť.

„Sleduj!“ – Žmurkol som na ňu a otočiac sa k vode som  zhodil svoju ľudskú podobu. Biele svetlo vychádzajúce z mojej hrude zaplavilo celú moju postavu. Odrazil som sa od zeme a prepol som do neskutočnej rýchlosti. V Katiných očiach som nebol viac ako ohnivá guľa. Vpadol som do stredu jazera. V mojej pôvodnej podobe zo mňa vyžarovala horúčava a keď som sa potopil a otáčal sa pod vodou zohrial som jazero.

Keď som sa blížil ku skalám opäť som vzal na seba podobu, s ktorou sa Kat cítila lepšie. Vyhupol som sa na skalu.

„Nadpozemské supersily?“ – opýtala sa ma. Stekala zo mňa voda, ako som sa nahol nad skalu a kýval jej, aby len prišla sem.

„Poď do vody, už nie je studená.“

Nevyzerala, žeby mi verila, ale strčila tam nohu. Celým telom sa striasla a pozrela na mňa s naširoko roztvorenými očami.

„Máš ešte nejaké superschopnosti?“ – vyzvedala a čľapkala sa pomaly ku skale.

„Ak by som chcel, urobím hocičo a ani ma nezbadáš“

Natiahol som ruku k nej, keď dosiahla skalu. Prijala ju a ľahko som ju dvihol hore. Keď sa postavila na nohy pustil som ju a odtiahol som sa, aby som jej poskytol miesto.

Chcejúc sa, sa uložila na slnkom vyhriatu skalu.

„Ako dokážeš urobiť niečo bez toho aby som ťa videla?“

Zvalil som sa oprúc sa o lakte s natiahnutými nohami.

Sme zo svetla. Sme schopní využiť a zmaniť aj spektrá, ktoré nás obklopujú. Akoby sme lámali svetlo, ak to tak lepšie pochopíš“

„Nie celkom“

„Už si videla ako preberám svoju pôvodnú podobu, však?“  - kývla a ja som pokračoval – „Je to niečo podobné akoby som dobvtedy vibroval, kým sa nerozpadnem na drobné svetelné úlomky svetla. Potom roztriedim, ktoré úlomky mám nechať zmiznúť, kým sa nestanem skoro priesvitným.“

Sediac si zodvihla kolená.

„Daemon, to je vlastne niečo úžasné“

Usmial som sa a ľahol som si s rukami založenými pod havou.

„Viem, že máš plno otázok. Pýtaj sa!“

Kat zľahka kývala hlavou.

„Veríte v Boha?“

„Vyzerá, že je to správny chlapík“

Zaklipkala očami.

“Mali ste svojich bohov?“

„Pamätám sa na niečo ako kostol, ale to je všetko.  Starší nehovoria o žiadnom náboženstve“ – vysvetľoval som.

„Čo myslíš pod pojmom Starší“

„To isté ako ty. Staré osoby.“

Pokrčila nos, čo ma rozosmialo.

„Ďalšia otázka?“

„Prečo si taký idiot?“ – ticho som sa rehotal.

„Každý musí v niečo vynikať nie?“

„No, tebe sa obzvlášť darí“

Privrel som oči a užíval si slnečné lúče.

„Nenávidíš ma, čo?“

Neodpovedala ihneď.

„Nejde o to, že ťa nenávidím. Teba nie je jednoduché mať rád. Nie je jednoduché sa v tebe vyznať.“

„Ani v tebe“ – priznal som a rozhodol som sa, že vsadím na úprimnosť. 

„Prijala si neprijateľné. Si milá k mojej sestre aj ku mne, hoci musím uznať, chovám sa k tebe ako idiot. Včera si mohla rovno vybehnúť z domu, aby si každému všetko vytárala, ale neurobila si to.  A potom“ – zasmial som sa – „neprijmeš bez slova moje blbé kecy. To mám na tebe rád“

„Máš ma rád?“

„Ďalšia otázka?“ – odsekol som bez mihnutia ok

„Máte povolené randiť s ľuďmi?“ naklonila sa Kat ku mne.

„Mykol som jedným plecom a pozrel na ňu.

„Povolené? To je divný výraz. Stáva sa? Ano. Odporúča sa to? Nie.  Takže môžeme, ale aký by to malo význam? Nemôžeš mať trvalý vzťah pokiaľ musíš tajiť, kto vlastne si v skutočnosti“

Videl som, že sa nad tým zamyslela.

„Takže vy ste aj v...ostatných veciach ako my?“

„Môžeš to skúsiť znova?“ – sadol som si a spýtavo sa na ňu díval.

Začervenala sa v slnečnom svetle.

„No vieš, napríklad sex. Myslím, akože ste všetci samý oheň a tak. Nechápem ako môžete takto...“

„Ako sex?“

To sa ma teraz fakt pýta, či môžeme mať spolu sex?“

Mal som chuť sa zasmiať. Aj na iné veci som dostal chuť v súvislosti s tou myšlienkou a fakt, že moje telo tak hrozne rýchlo reagovalo, ma privádzal do rozpakov.

Súčasne to bolo zaujímavé.

A ja som bol idiot.

Zaškeril som sa a skôr ako som si  mohol rozmyslieť, čo robím,  som sa pohol. Skôr ako mihnutie oka som ju otočil, zvalil na chrbát a dostal sa nad ňu. Prudko sa tíško nadýchla. Oprel som sa o ramená a mokré vlasy mi padli do tváre. Kvapka vody jej padla na tvár. Ani si to nevšimla.

„Zaujíma ťa, či ma priťahujú ľudské dievčatá?“ – spustil som váhu svojho tela a telá sa nám dotýkali na všetkých správnych miestach. Mokré šaty akoby ani neboli medzi nami. Cítil som ju zázračne mäkko a počul som jej povrchné dýchanie. Takto zblízka som videl aj jej rozčírené zreničky. Keď som bedrami urobil drobný pohyb, a ona zalapala po dychu,  zachvel som sa na celom tele – „Alebo to, či ma priťahuješ ty?“

Stretli sme sa pohľadmi. Ticho sa natiahlo.  Viem, že dostala svoju odpoveď.

A vedel som aj to, že musím z nej dole, kým neurobím ešte väčšiu blbosť.

Bolo to ťažšie ako sa zdalo, ale skotúľal som sa z nej dole. Keď som sa ozval, môj hlas znel viditeľne inak.

„Ďalšia otázka?“

Kat sa neposadila.

„Vieš, mohol si mi to jednoducho len povedať“ – otočila ku mne hlavu – „nemusel si to predviesť“

Správne!

„A aká sranda by to bola, ak by som to len povedal?“ – otočil som sa aj ja ku nej.

„Ďalšia otázka, kote“

„Prečo mi tak hovoríš?“

„Lebo mi pripomínaš malé strapaté mačiatko, s ostrými pazúrikmi, ktoré ale neublíži“ -  cuklo jej perou.

„Dobre, to nedáva zmysel“

Mykol som plecom a chvíľu bolo ticho.

„Myslíš, že tu ešte sú Arumovia?“

To bolo tvrdé. Naklonil som hlavu, tak som študoval jej črty, že možno z nich vyčítam, nakoľko je zvedavá na pravdu.

„Sú všade“

„A oni lovia vás?“ opýtala sa ticho.

Pozrel som sa na nebo.

„Nič iné ich nezaujíma.Bez našej energie sú ako ľudia, len zlomyseľní a bezcharakterní. Ich ciešom je výhradne ničenie a všetko s tým spoločné.“

„Veľakrát...veľakrát si už s nimi bojoval?“

„Hej“ – otočil som sa nabok, aby som sa jej mohol pozrieť do očí – „Už to nepočítam s koľkými som sa stretol, koľkých som zabil. A teraz,keď ty tak žiariš prídu ešte viacerí“

Prudko otvorila oči.

„Tak prečo si zastavil kamion?“

„Mal som ťa radšej nechať, aby si skončila ako sploštená palacinka?“ – opýtal som sa spomenúc si, čo povedala minule.

„Prečo si to urobil?“ - vyzvedala.

Zaťal som sánku.

„Úprimne?“

„Áno“

„Dostanem za to bonusové body?“ – pýtal som sa ticho.

Zhlboka sa nadýchla, hruď sa jej dvihla a potom zodvihla ruku a odhrnula mi z čela kučeru. Dotkla sa prstom mojej kože. Ustrnul som a privrel oči.  Aký to bol jemný, nevinný dotyk a predsa ma zasiahol ako úder päsťou.

„To závisí od toho, aká bude tvoja odpoveď“

Keď som vzhiadol videl som jej črty v bielom svetle, Kat stiahla ruku a tíško vydýchla.  Ľahol som si naznak a naše ramená sa dotýkali.

„Ďalšia otázka?“

Prekrížila si ruky na bruchu ale neodtiahla sa.

„Prečo necháva stopu použitie vašej energie?“

No toto bola rozhodne bezpečnejšia téma.

„Ľudia sú voči nám ako tričká s fluoreskujúcim vzorom. Ak použijeme naše schopnosti, vy vsiaknete naše svetlo a voči tomu nič nemôžeme robiť. Skôr či neskôr to vybledne ale čím väčšiu vec vykonáme, tým viac energie spotrebujeme a o to dlhšie to trvá. To, že črty Dee sa niekedy vytrácajú nenecháva stopu skoro vôbec. Ale ten prípad s kamionom alebo keď som zastrašil medveďa to už bolo vidieť.  Silné pôsobenie, napríklad liečenie zostávajú dlhšie. Slabo, ale z nejakého dôvodu dlhšie, mne to aspoň tak bolo povedané. Mal som byť s tebou opatrnejší“ – pokračoval som – „Keď som odohnal medveďa spôsobil som výboj svetla, niečo ako laser. Nechalo to dostatočne veľkú stopu, aby ťa Arum našiel.

„Myslíš vtedy večer, keď ma napadli?“ – jej hlas bol zachrípnutý.

„Áno“ - pošúchal som si tvár – Veľa Arumov tade nechodí, lebo neveria, že by nás tu našli. Nerast v kameňoch okolo a vyžarovanie betakremeňa potláča a likviduje naše žiarenie. Práve preto sme sa tu usadili toľkí. Ten Arum, tade asi len prechádzal, keď zbadal stopu a hneď vedel, že Luxeni sú tu niekde blízko. Bola to moja chyba.“

„Nie je. Nie ty si ma napadol“

„No prakticky som ho priviedol do tvojho náručia“ – ukázal som na ňu.

Zbledla keď pochopila moje slová a v očiach sa jej objavil strach. Neznášal som ten pohľad a aj teraz som mal obavy, koľko toho zvládne prijať.

„Kde je? Ešte tu niekde je? Vráti sa? Čo...“

Natiahol som sa k nej a jemne som jej stisol ruku.

„Kote, ukľudni sa. Ešte dostaneš infarkt“

Trochu otvorila ústa.

„Nedostanem infarkt“

„Určite? – Jej ruka bola v mojej taká drobná a teplá.

„Určite!“ – odsekla prevrátiac oči

„Už nespôsobí viac problémov“ – vyhlásil som.

Otočila sa ku mne s väčším záujmom.

„Ty si...ho zabil?“

„Dá sa povedať“ – nechcel som ju vystrašiť, ale musela vedieť, že zničím každého, kto ohrozuje moju rodinu...a teraz už aj ju.

„Dá sa povedať? Nevedela som, že  niekoho môžno aj -dá sa povedať- zabiť“

„No dobre, urobil som to“ – počul som ako sa v šoku nadýchla – „Sme nepriatelia, kote. Ak ho nezastavím, zabil by mňa a moju rodinu potom, čo by z nás vycucol naše schopnosti. A nebol by sa uspokojil s tým a priviedol by sem ešte viac bratov.  Boli by sa dostali do nebezpečenstva aj iní, nám podobní.  Aj ty,“

„A čo je s kamionom?“ S tým sa zvýšila žiara“ – vykoktala -  Budú ďalší?“

„Kde je jeden Arum, tam sa objavia  bežne ešte traja ďalší. Ale možno budeme mať teraz šťastie...“

„Dúfajme, že už nie je iný nablízku.  Aj stopa pomaly  na tebe vybledne a budeš znova v bezpečí.“

„A ak nie?“

„Tak zabijem aj ďalších“ – bola to pravda – „Istý čas by bolo lepšie, aby si  zostala v mojej blízkosti, kým budeš žiariť.“

„Aj Dee mi povedala niečo také“  - zahrýzla si do pery –„ Tak už nechceš, aby som sa od vás držala ďalej?“

„Na tom veľmi nezáleží, čo chcem ja“ – pozrel som sa dole na naše ruky a až vtedy som si uvedomil, že jej kreslím do ruky, ani si to nevšímajúc.

„Ale keby záležalo na mne, nezostala by si  blízko nás.“

Kat si vytrhla ruku z mojej.

„Svätá úprimnosť!“

„Nerozumieš tomu“ – povedal som.  Rozhodol som sa , aby pochopila, do akého nebezpečenstva nás dostala, že už skôr neostala ďaleko od nás – „Takto môžeš hocikedy priviesť nejakého Aruma k mojej sestre. Musím ju ochrániť.  Nemám okrem nej nikoho. A musím ochrániť aj ostatných, lebo som tu najsilnejší. To je moja povinnosť. A kým je na tebe stopa, nechcem, aby  si kamkoľvek išla s Dee bez toho, aby som bol s vami.“

Posadila sa a otočila sa k brehu.

„Myslím, že je nečase sa vrátiť.“

Och do riti, ona tomu fakt nerozumie. Keď sa chcela postaviť, chytil som ju za rameno. Pokožka sa jej okamžite prehriala pod mojim dotykom.

„Momentálne nemôžeš ísť nikam sama. Musím zostať s tebou, kým vybledne stopa.“

„Nepotrebujem, aby si sa hral na opatrovateľa“ – tvrdohlavo  stisla  pery – „Budem, sa držať ďalej od Dee, kým nevyblednem“

„Ešte stále tomu nerozumieš“  - Bože, najradšej by som ňou poriadne zatriasol – Ak ťa dostane do rúk nejaký Arum, nezabije ťa. Aj za knižnicou sa s tebou iba pohral. Chce sa dostať tak ďaleko, aby si prosíkala o svoj život a vtedy by ťa donútil, aby si ho priviedla k nám.“

„Daemon...“

„Nemáš na výber. Momentálne si ohromné riziko. Si nebezpečná pre moju sestru.  Nemôžem dovoliť, aby sa jej čokoľvek stalo.“

Tvár jej sčervenela od hnevu.

„A keď vybledne stopa? Čo bude potom?“

„Bol by som najradšej, ak by si dodržiavala sakramentsky veľkú vzdialenosť od nás všetkých, ale pochybujem, že sa to dá.  Moja sestra ťa má rada.“

Pustil som ju a oprel som sa. Moja frustrácia narástla do neba– „Kým nebudeš znovu označená, nedbám, kamaráťte sa.“

Stisla dlane do pästí.

„Som taká vďačná za tvoje povolenie“

Donútil som sa usmiať. O koľko jednoduchšie to môžem ešte vysvetliť? Bola v nebezpečenstve a aj ona znamenala nebezpečenstvo. To...to nebolo osobné.

„Už som stratil jedného súrodenca kvôli tomu, čo cítil voči človeku. Druhého nestratím.“

„Hovoríš o Dawsonomi a Bethany?“

„Môj brat sa zamiloval do človeka ...a teraz sú obaja mrtví“