Oblivion - 11. kapitola

Překlad: Noemi

Milé moje! Obzvlášť ďakujem za všetky napísané komentáre, aj za tie podporujúce „slovenské“ preklady z chatu. Rada by som vás všetky ubezpečila, že naďalej platí, že prekladám pre každú jednu z vás, ktorá môj preklad číta, na počte komentov nezáleží.

Počas nasledujúcich dní som videl Kat len občas, väčšinou len vtedy, keď som išiel k svojmu autu. Stopa bola na nej každým dňom slabšia a slabšia, vďaka Bohu.

Tak to vyzeralo, že sa chcela zakaždým so mnou rozprávať. Niekedy zastala, aj sa pustila smerom ku mne , ale neozvali sme sa k sebe.  Väčšinou preto, lebo ja som nebol ochotný.  Musel som dávať pozor, aby ju žiaden Arum neohrozoval, ale musel som sa od nej držať ďalej. Ten deň pri tréningu sa ukázalo, že už len spomenutie jej mena pre nás znamená ohrozenie. Robila ma slabým.

Takže jednoznačne to bol jediný dôvod, že som sa v nedeľu poobede vybral do reštaurácie Smoke Hole. Vtedy už stopa okolo Kat vybledla natoľko, že vyzerala ako bielo sa mihotajúca žiara  sviečky,  takže Dee už nebolo možné zastaviť. Ako som to videl ja, dovliekla Kat do mesta, nakúpili kopu vecí do školy a potom ju zoznámila so Smoke Hole.

Nasledoval som ich. Nič som nenechával na náhodu.

Tak sa zdalo, že Dee je prekvapená mojou prítomnosťou. Kat zase...ona sa zlostila, lebo som ju provokoval a potom sa mi pokúšala vyjadriť vďaku. To bola posledná vec, o ktorú som stál, lebo ruku  by nemala v sádre a nemala by ošúchanú tvár, keby som ju nebol vzal na prechádzku.

Strávil som len krátky čas v reštaurácii. Navyše ma sledovali – Ash, ktorá z nepochopiteľného dôvodu bola presvedčená, že sme sa tam mali stretnúť. Asi som ten obežník nečítal. Skončilo sa to dosť zle. Akonáhle prišla na to Ash, že Kat je tá Katy , skoro explodovala, musel som ju vyvliecť z miestnosti a celú nedeľu poobede som trávil tým, aby som ju zneškodnil.

Podľa Andrewa bola naštvaná ešte aj v pondelok.

Nemusím ani spomínať, že som nebol v najlepšej nálade ešte ani  v utorok podvečer, keď som sa chystal na beh do blízkeho lesa.  Zostal som tak dlho v augustovom sparne, kým sa už zo mňa lial pot a využil som toľko energie, koľko som vládal.

Cestou späť som sa rozhodol, že mi dobre padne niekoľko litrov zmrzliny. Neveril som, že ju doma máme – Dee zjedla v tom momente všetku zmrzlinu,keď sa dostala do domu, akoby hladovala. Bežiac som spomalil , keď som sa priblížil k domom a hneď som sa pozrel na Katinu verandu. Nebola prázdna.  Vybral som z vrecka svoj mobil a vypol som hudbu revajúcu mi do uší.

Kat sedela na hojdačke so sklonenou hlavou a napätou sústredenosťou.  V ruke mala hrubú knihu. Jemný vietor jej zavial do tváre malú  kučeru, ktorú si bez záujmu odhrnula dozadu. Slnko ešte nezapadlo, ale už sa pomaly stmievalo a spara bola taká silná ako v pekelnom kúpeli. V takýchto podmienkach sa asi ťažko čítalo, ale Kat si vôbec nevšímala okolitý svet. Zvinul som šnúru od slúchadiel môjho mobilu.

Vôbec nezbadala , že som tam.  Mohol som vstúpiť do môjho domu bez toho, aby si ma všimla. Tam bola v bezpečí. Stopa už skoro nebola viditeľná, ešte viac odkedy som ju pred pár hodinami videl. Nemal som žiaden dôvod na to, aby som sa zastavil, alebo sa tu obšmietal. Vzdialenosť! Mali by sme mať  medzi sebou vzdialenosť oceánu.

Takže som samozrejme išiel rovnu ku nej.

Vzhliadla až som došiel ku schodom na verandu a rozšírili sa jej oči, keď ma uvidela.

„Ahoj!“ – ozval som sa a odložil si mobil do vrecka.

Hneď mi neodpovedala. Nie veru, lebo bola zaujatá tým, že si ma obzerala, čo sa mi samozrejme veľmi páčilo. Jej pohľad mi prechádzal po nahom trupe a bruchu. Ťažko prehltla keď sa pozrela bokom a zružoveli jej líca.  Naklonila hlavu nabok a trochu ňou potriasla.

„Ahoj!“

Oprel som sa o zábradlie a prekrížil som si ruky na hrudi.

„Čítaš?“

Stisla prstami knihu.

„Beháš?“ odsekla

„Behal som“ - opravil som ju.

„To je smiešne“  povedala a pritiahla si knihu na prsia. Sadra  bola v škaredom kontraste s jej oblečením.  „Aj ja som čítala“

„Mne sa tak zdá, že ty stále čítaš“

Uškrnula sa. Roztomilá.

„Odkiaľ to vieš?“

Mykol som plecom.

„Je to prekvapujúce, ale Dee nie je s tebou“

„Je s ...priateľom“ – spustila kútiky úst dole. „Vieš, dodnes som nemala ani poňatia o tom, že má priateľa. Nikdy predtým o ňom nehovorila“

Musel som sa zasmiať.

„Tak to urobí zázraky s Adamovým sebavedomím“

„Fakt?“ – drobný, malý úsmev preletel cez jej tvár-  „To je zvláštne“

„Čo?“

Ešte tesnejšie si pritiahla tú knihu akoby na ochranu.

„Strávila som s Dee toľko času a ani som netušila, že s niekym chodí. Nikdy to nespomenula. Je to skutočne divné“

„Možno ani nie ste také dobré priateľky ako si si myslela“

„Fíha. To bolo od teba fakt milé“ – hodila po mne káravý pohľad.

„Len som povedal, čo je jednoznačné“ – znovu som mykol plecom.

„A čo by sa stalo, ak by si to robil jednoznačne niekde inde?“ – odsekla a spustila knihu – „Som zaneprázdnená“

Usmial som sa.  Vypustila pazúriky.

„Čítanie neznamená zaneprázdnenie, Kote“  - vykrivila pekne tvarované pery.

„Žeby som to zle vedela?“

Usmieval som sa ešte viac.

„To je...to je rúhanie“

Smial som sa a zložil som ruky.

„Nemyslím, si že to je tak“

„Ale áno, pre všetkých milovníkov kníh“ – stiahla obočie  - „Tomu ty nerozumieš“

„Veru nie“ -  vytlačil som sa hore a sadol si na zábradlie.  Kat si vzdychla.

„A ani ma nenecháš samu“

„Nie veru“

Pozrela sa na knihu a pomaly vytiahla záložku a vložila ju tam, kde čítala. Zavrela knihu,   spustila si ju do lona a tak sa pozrela na mňa, akoby ma tým dokázala odčarovať.

Nemala šancu.

„Slovom...“ -  pretiahol som a odvrátil som hlavu, aby nevidela, že sa škerím, keď si zhlboka povzdychla – „Ako sa ti darí s blogom? Ešte stále píšeš o mačkách a tak?“

„O mačkách? Nepíšem o mačkách. Píšem o knihách“

To mi predsa bolo jasné.

„Fíha. Myslel som si, že celú dobu, čo si na internete sa bavíš o mačkách.“

„Čokoľvek“

„To dáva zmysel“  pozrel som na ňu. Jej sivé oči iskrili.

„Neviem sa dočkať vysvetlenia. A ak mi to nevieš vysvetliť tak si...ironizovala?“

„Ja by som to nazval záujmom, ale v každom prípade stráviť celý deň na nete a baviť sa o mačkách, myslím, že sa pripravuješ stať sa na starobu bláznivou  mačacou starou dámou.“

Okolo úst sa jej stiahla pokožka.

„Teraz by som hodila do teba túto knihu, ale na to si ju príliš vážim“

Zaklonil som hlavu a smial som sa.

„To môžeš len ty považovať za smiešne“

„Ale to je smiešne“ – pozrel som sa dole a videl som, že aj ona sa snaží ukryť úsmev. Spojili sa nám pohľady a tak aj zostali.  Ticho sa medzi nami predlžilo a už aj tak ťažký vzduch ešte viac zhustol.

„Slovom...“  - tentoraz ona natiahla slovo a vzhliadla.

Zodvihol som obočie – „To dievča z reštaurácie...Ash? Skutočne bola ...krásna“

„Aha“ - dalšie ženské mínové pole. Tieto dievčatá sú sakramentsky rafinované.

Kat so špičkou palca pohla hojdačku.

„Vy spolu chodíte?“

„Kedysi sme chodili“ naklonil som hlavu nabok, lebo som bol zvedavý kam smeruje tento rozhovor.

„Som si istý, že Dee zdôraznila, že už dávno.  Vždy sa namáha toto zdôrazniť.“

Katina tvár viac očervenela a vedel som, že som sa nemýlil.

„Ash to nepovedala tak, že sa jedná o minulosť.“
     “Jej problém.“

„Ty povieš len toľko?“

„Hej“ – vytiahol som obočie – „Prečo by som mal povedať niečo iné? Hlavne tebe?“

Chcel som ju len naťahovať, ale robil som to natoľko zle , už som tak vyšiel z cviku, že som zase bol za blbca. Ale aj keď som na to prišiel, náš rozhovor už späl rovno ku katastrofe a ja som nebol schopný prestať.

Kat narovnala plecia a nahodila bezvýraznú tvár.

„Prečo si tu, Daemon?“

Do riti! To je dobrá otázka. Presne to som sa pýtal aj ja sám seba, znova a znova už odkedy sa sem prisťahovali.

Kat pokračovala a v sivých očiach mala chlad.

„Ak si sem prišiel len urážať, môžeš sa vrátiť“

Cítil som, že sa usmievam a to ju len utvrdilo v tom, nakoľko som skazený.

„Ale ja sa nechcem vrátiť“

„To je škoda“ – odsekla a vstala z hojdačky

 „Vieš čo?  Tak len si tu seď a buď za idiota, ale bez obecenstva.  Čo ty na to?“

Bola by okolo mňa prešla, ale ja som zoskočil zo zábradlia a už som jej stál v ceste skôr ako sa stačila nadýchnúť.

Kurva! nechcel som sa tak rýchlo pohnúť. Kat sa strhla a pritisla si knihu na hruď.

„Sväté hovno! Ako dokážeš byť taký rýchly?“

„Ani nie som rýchly“ – pozrel som sa dole na ňu. Sotva mi siahala po plece, ale  jej osobnosť, jej postoj ju ukazoval omnoho vyššiu.  Ten prameň vlasov jej zase spadol do tváre.

„Ešte stále si nervózna kvôli škole?“

Zvraštila obočie.

„Čože?“

Rozhodol som sa zopakovať otázku ešte raz pomalšie.

„Ešte. Stále. Si. Ner...“

„Nie, počula som čo si povedal.“ – premiestnila svoju váhu na druhú nohu – „Ale prečo...prečo ťa to zaujíma? Prečo te...“

Tá kučera mi začala vadiť, takže som sa natiahol a vzal ju medzi prsty. Bola jemná ako hodváb. Katin dych sa zasekol a môj pohľad skočil na jej tvár. Takto zblízka mala skutočne  nádherné oči, prekvapujúci odtieň sivej a zrenice čierne a veľké.  Opatrne, aby som sa náhodou nedotkol jej tváre, založil som jej kučeru za ucho.  Okolie oka už nemala opuchnuté a aj ostatné známky toho útoku už zmizli, len tie časti boli od ostatných svetlejšie ružové – akoby sádra na jej ruke nebola dostatočne pripomínajúca.

V tom momente som ju zase videl ležať na zemi bez pohybu a úplne bezbrannú.  Bolestne sa mi zovrelo srdce. Odsunul som v mysli ten obraz a myslel som na to, kedy konečne na to dokážem zabudnem.

Kat akoby zadržala dych. Jej otázka kolovala v mojich myšlienkach.  Prečo ťa zaujíma? Nemala by. Ani to tak nebolo.

„Daemon?“ – šepla.

Bolo to zriedkavé, aby vyslovila moje meno bez hnevu a to ma zelektrizovalo. To, ako dokonale ho vyslovili tie ružové ústa. Chcel by som vedieť akú chuť by mali na jazyku. Napadlo ma už predtým, aby som ju pobozkal? Určite, lebo  tá okamžitá potreba a takmer ohromujúca túžba po jej ústach ma ani neprekvapili.

Dovolí, nech ju pobozkám?

Pravdepodobne nie.

Mal by som ju pobozkať?

Pravdepodobne nie.

Ak to predsa urobim, oľutujem to?

Určite.

Spustil som ruku a ustúpil o krok.  Ťažko som sa nadýchol, hoci som to nepotreboval a zahalila ma vôňa broskýň a vanilky.

Nepovedal som nič, len som sa otočil a odišiel z verandy preč. Kat ma nezastavila.  Neobzrel som sa ale nepočul som zatváranie dverí. Vedel som, že tam stojí a sleduje ma.

A vedel som aj to, že jednej mojej časti na nej záležalo.

Neskôr v noci, oveľa pozdejšie, než sa vrátila Dee a šla spať, som sedel na posteli s notebookom a prezeral som si jej blog.

Katy'sKrazyBookObsession (KatinaBlázniváPosadnutosťKnihami)

Ticho som sa zasmial. Dobrý názov.

Nie prvýkrát som si ho prezeral. Aj vtedy som si ho čítal, keď sa Dee vrátila z kolónie.

Odvtedy Kat pridala ďalších desať hodnotení. Ako do čerta dokázala za taký krátky čas prečítať toľko kníh? A mala aj iné veci. Napríklad Zvedavý utorok, keď  uverejnila z knihy, ktorú práve čítala, len niekoľko riadkov. Mala aj taký stlpček, kde zo seba uviedla video a hovorila o knihách, ktoré si požičala,;alebo dostala od vydavateľov.

Pozrel som si asi päť takýchto prekliatych vídeí.

Zakaždým keď vzala do ruky knihu, jej tvár sa úplne zmenila, žiarila a zoširoka  sa usmievala, čo som ešte v skutočnosti nikdy nevidel a pravdepodobne ani neuvidím.

Bezpochyby zbožňovala knihy.

Klikol som na šieste video. To natočila ešte pred sťahovaním sem. Šokovane som sledoval úplne inú Kat. Jasne, že bola rovnaká, ale v jej očiach žiarilo nejaké svetlo, ktoré teraz chýbalo.  Rozmýšľal som, čo dokázalo zhasiť jej vútornú žiaru.

Ťažko som prehltol.

Bol som to pravdepodobne ja, lebo sa k nej správam ako kretén, zasahoval som do jej života a takmer som ju zabil.

Vypol som vyhľadávač a šmaril som notebook cez celú miestnosť.  Skôr než narazil do steny som zodvihol ruku a zastavil lesklý kus kovu, než sa roztriešti na tisíce kúskov v hodnote niekoľkých tisíc dolárov. Vznášal sa vo vzduchu, akoby ho zachytila neviditeľná ruka. Spustil som ho na písací stôj a vydýchol som.

Dnes večer som chcel pobozkať Kat.  Nemá význam klamať sám sebe. A nebolo to prvýkrát. Určite ani posledný.  Už som si priznal, že ma priťahuje, takže nečudo, že mám  aj primerané túžby. Nie je to veľká vec.

Túžiť po niečom a urobiť to sú dve rozdielne veci.

Túžiť po niečom a veľmi po niečom túžiť sú zase dve rozdielne veci.

Niečo také akože, ako môžeš túžiť po niekom, koho ani nemáš rád.

Toto ani nebola celkom pravda. Mal som ju rád.  Neochotne. Bola múdra. Jej posadnutosť knihami som považoval za roztomilú. Obdivoval som jej vášnivý postoj.

Ale ani vtedy som neklamal, keď som povedal, že  veci nie sú rovnaké ako v prípade Dawsona a Bethany. Tí dvaja boli do seba zamilovaní.  A nezastavili sa ani na chvíľu, aby rozmýšľali nad dôsledkami.

Pamiatka Kat z toho videa ma prenasledovala jasnejšie ako moje argumenty a jednoznačne poukázala na to, že pre ňu nepredstavujem nič dobré.

Škoda, že moje telo to ignorovalo.

Toto bude dlhá noc, pomyslel som si, keď som vklzol rukou pod prikrývku a zatvoril oči.  Veľmi dlhá. 

Poznámka prekladateľky:

Ak nie ste bezvýhradné milovníčky Pepe Totha, čo poviete na takéhoto Daemon Blacka? Tu žiadne zmluvy neplatia len naša fantázia ;)