Oblivion - 4. kapitola

Překlad: Noemi

Behom niekoľkých nasledujúcich dní sa môj domov zmenil na vojnovú zónu.

S Dee sme sa bez prestania hádali kvôli susedovie dievčaťu. Všetko čo som povedal bola zbytočná strata času, lebo ona si urobila aj tak to, čo chcela. Mohol som jej hocijako surovo vykresliť riziká spojené s týmto kamarátstvom.

Jediné prečo som nestratil hlavu bolo, že som vedel, že v pondelok odíde z domu a strávi týždeň v kolónii. Tí prekliati Štarší to očakávali raz ročne, aby sme nezabudli kto sme a odkiaľ sme prišli,  alebo nejaké podobné sračky.

Možno za ten týždeň, čo strávi inde príde k rozumu.

Pochybujem o tom.

V piatok som zistil, že niektoré moje super tričká – jedno bolo s Ghost Investigators – mi chýbajú. Už v ten deň som mal silné podozrenie o ich osude. Pozdejšie som v kuchynskej výlevke našiel kôpku popola.

Prekliata Dee!

A mal som dosť z tejto situácie. Zašiel som k Thompsonovcom  a Ash bola až veľmi ochotná pomôcť zbaviť sa nejakej mojej frustrácie, ale ani to nefungovalo. Keď som sa v sobotu v skorých ranných hodinách vrátil domov, uvedomil som si, že sedím na kapote svojho auta a čumím do prázdna v tichej spoločnosti drobnej zveri a hviezd.

Už aj len predstava toho, že by som sa mal dať dokopy s Ash bola prázdna a nudná. Nič sa nestalo. Ani sme sa jeden druhého nedotkli. S Ash je to vždy tak, fungovali sme spôsobom „ber alebo nechaj tak“ už nejaký čas, ale čo je táto prázdnota?

Zvesil som hlavu a pošúchal si šiju. Mohol by som si zabehať v rámci hliadky, ale Mathew aj Adam boli vonku.  Arumov  nestretli. Zatiaľ.

Aspoň sa mi vyjasnila hlava. Bolo to tak, že keď sa mi vyprázdnila hlava vždy som začal rozmýšľať nad tým, ako to s nami dopadne.  Na konci leta začneme svoj posledný stredoškolský rok a na budúcu jar všetci, Dee aj Thompsonovci zmaturujeme. A čo, do čerta, budeme robiť potom?

Dee o tom veľa nehovorí, aspoň so mnou nie, ale vycítil som, že  chce odísť. Na univerzitu, niekam ďaleko odtiaľ a ja ju chápem.  Aj ja by som chcel odtiaľ ujsť niekam ďaleko do pekla, ale na rozdiel od ostatných násťročných, ktorí s nami chodili do školy, pre nás to nebolo také jednoduché rozhodnutie. Potrebovali sme povolenie od DOD. Museli súhlasiť s našim sťahovaním a aj keď by sme ho dostali, museli sme si nájsť miesto, ktoré bude bezpečné pre nás, plné betakremeňa a ten sa nenachádza na mnohých miestach.

A kolónia – presnejšie Ethan – vôbec nechcel, aby sme odišli. Ani to sa mu nepáčilo, že bývame mimo tej prekliatej skupiny. On bude spôsobovať problémy. Všetci Starší boli zameraní na to, aby  dali dokopy mladých, aby produkovali a vychovali ešte viac Luxenov tu na Zemi a no toto ...som ja nemal v pláne.

„Do pekla“ – zamrmlal som, spustil som ruku a zdvihol hlavu. V tomto tichu som si spomenul na Dawsona a odtiaľ som sa vždy dostal k tomu, ako mohol mať také silné puto voči človeku, ako sa mohol zamilovať a vedieť, aké je to riziko.  Nebol som schopný to pochopiť. Snažil som sa na to prísť počas mnohých bezsenných nocí. V konečnom dôsledku sa Dawson nestaral o nebezpečenstvo, ktoré spôsobil rodine, ale ak skutočne miloval to dievča, Bethany, nemal radšej ostať dalej od nej? Ani Starší Luxenov ani vláda  netolerovali miešanie dvoch rás, no a ešte tam boli Arumovia.

To ho urobila láska takým sebeckým? Neprišiel na to, že ak sa jemu niečo stane - skončím aj ja?

Hviezdy, na ktoré som sa díval mi odpoveď nedali. Pomaly som spustil pohľad a zistil som, že sa dívam na okná spálne susedného domu. 

Môj nový problém.

Jedna moja časť prijala, že nemôžem nijako zabrániť, aby sa Dee a to dievča dostali blízko seba, predsa som to ale nemohol len tak jednoducho nechať.

Lebo keď ma o to žiadal Dawson, presne to som urobil.

Je pravda, že to bol jeden úplne iný scenár, predsa je veľká pravdepodobnosť, že sa skončí rovnako, slovom nemôžem len tak vycúvať z tejto situácie. 

Dohliadnem na to dievča, a to veľmi zblízka.

V pondelok ráno som sa zobudil skôr ako moja sestra a pripravil som jej vafle a vajcia so slaninou. Nech bola na mňa akokoľvek nahnevaná, nepáčila sa mi myšlienka, že by mala takto odísť na týždeň. A nikto, ani moja sestra nedokáže odolať môjmu nadaniu pre pripravu raňajok.

Fungovalo to.

Najprv bola podozrievavá voči mojim úmyslom a pozorne si ma premeriavala, ale keď som nespomínal susedovie dievča, vrátil sa jej úsmev a aj si ma poobjímala.  Následoval som ju , keď odchádzala, vyniesol som jej batožinu, hoci aj sama by ju zvádla pomocou malíčka.  Vložil som ju do kufra auta. Do kolónie sa vchádzalo  z lesa, ale musí šoférovať pár kilometrov a musí prejsť cez skoro neviditeľnú príjazdovú cestu. Miestní si mysleli, že v tej malej osade bývajú len blázni milujúci prírodu, ktorí potrebujú žiť na pokraji zmapovaného územia.

Ľudia vidia vždy to, čo vidieť chcú, nikdy nie to, čo majú rovno pred očami.

„Ozaj nechceš, aby som išiel s tebou?“ – pýtal som sa.

Potriasla hlavou usmievajúc sa obišla auto.

„Pýtaš sa to už piatykrát.“

„Tretíkrát“

„To je jedno“ – smiala sa. „Vieš, že ak ťa  jeden zo Starších alebo Ethan uvidí,  v blízkej budúcnosti sa odtiaľ nedostaneš.  Ja budem v poriadku“

Stále sa mi tá myšlienka nepáčila, ale prikývol som.

„Daj mi vedieť, ak dôjdeš“

„Len nech mi nevezmú mobil ako naposledy. Nadrobím ich.“ – Dee sa obrátila ku mne a usmiala sa skôr ako sa posadila za volant

„Môžem ťa požadať o láskavosť, kým budem preč?“

„Mhm?“

Dee sa zatvárila vážne.

„Pokús sa hovoriť s Katy, ak ju uvidíš“

Zodvihol som obočie.

„Navyše, čo ak by si sa pokúsil s ňou stretnúť bez toho, že by si sa choval ako blbec. Tak by si nezničil moje šance mať normálnu kamarátku, ktorá nie je povinná ma mať rada preto, že  sme obaja podivní cudzinci. Fakt sa mi páči a bolo by to úžasné, ak by moja priateľka ne nenávidela môjho brata“ – pokračovala a ja som ani nevedel, čo cítim v súvislosti s tým, že ma to dievča nenávidí.

No presne to bolo cielom môjho blbého správania.

„Urobil by si to pre mňa?“ – otvorila dvere auta. – „Buď k nej milý. Prosím ťa“

Vidiac jej úprimný prosebný pohľad som sa zbadal, že jej prikyvujem.

„Ale naozaj?“ – trvala na svojom.

Povzdychol som si a odvrátil pohľad.

„Dobre. Naozaj“

Dee sa opäť usmiala úsmevom, pri ktorom sa v škole každý chalan podkýnal na vlastných nohách. Tak som tu stál ja, jej brat, ktorý jej s najväčšou pravdepodobnosťou klame.  Ale klamstvá vždy stoja za to.

Sledoval som, ako odchádza a vrátil som sa na poschodie, aby som sa osprchoval.  Potom som si zobral rifle, tričko, ktoré nezhorelo a chodil som hore dole po dome. Ešte som aj upratal po sebe.  To bol zázrak sám o sebe.

Buď k nej milý!

Potriasol som hlavou a postavil som sa pred moje stalkerské okno a odtiahol záclonu. Pomyslel som si, čo ak... no sakra!

Sledoval som dievča, ako sa poskakujúc snaží dosiahnúť na vrch auta so špongiou absolútne bez úspechu. Pomaly som sa usmial.

Minúty ubiehali a ona vyzerala stále smiešnejšie.

Skôr než som si mohol rozmyslieť, čo robím, otočil som sa a vyšiel von zadnými dverami, aby som sa k nej mohol nehlučne priblížiť medzi domami.  Práve vtedy som došiel dopredu, keď sa dievča zohlo, aby zodvihlo spadnutú špongiu. Zastal som a obdivoval som výhľad, ktorý sa mi ponúkal.  Cudzinec, či človek asi sme rovnako predvídateľní.

Narovnala sa a ja som pristúpil bližšie.  Akoby som bol počul nadávky, keď povyberala špinu zo špongie skôr, ako ju hodila do vedra.

„Tak to vyzerá, že by sa ti zišla nejaká pomoc“ – povedal som a strčil ruky do vrecák. Dievča sa striaslo keď sa otočilo a jej sivé oči sa naširoko roztvorili. Bez pochyby bola veľmi prekvapená, ako sme si premeriavali jeden druhého, jednoznačne som videl, že nemá ani poňatia, čo tu robím. Ani ja.

Buď k nej milý!

 Prehltol som povzdych a ukázal som lakťom k vedru.

„Vidím, že ho chceš znovu zhodiť. Myslel som, že je tu čas na dobrý skutok dňa  a zakročím skôr než ďalšia bezbranná špongia príde o život.“

Zodvihla jednu ruku a odhrnula si mokré vlasy z tváre.

Nepovedala nič, len sa dívala.  Sršalo z nej napätie. Keďže mlčala, pristúpil som k vedru, vybral som špongiu a vyžmýkal ju.

„Vidím, že ty si sa dôkladnejšie umyla ako tvoje auto. Nikdy by som nebol veril, že je umývanie auta také ťažké umenie , ale za posledných pätnásť minút, čo som ťa sledoval si ma presvedčila, že by to mohla byť aj olympijská discilína.“

„Si ma sledoval?“

To som asi nemal priznať. No to je jedno.  Pokrčiol som plecom.

„Ešte stále môžeš zaniesť auto do umývačky. Bolo by to jednoduchšie.“

„Umývačka je vyhadzovanie peňazí“

“To je pravda“ – obišiel som jej auto a kľakol som si , aby som umyl miesto, ktoré vynechala. No keď som už bol dole prezrel som jej pneumatiky.  Ježiši, boli v príšernom stave.

„Obstaraj si nové pneumatiky. Tieto sú skoro úplne ojazdené a zima je tu bláznivá“

Moju dobrú radu nasledovalo ticho.  Zaškúlil som na ňu spoza rias a narovnal sa. Katy sa na mňa díval so spustenými rukami akoby  som bol nejaké zjavenie. Kurva, jej tričko bolo vpredu úplne premočené a ukazovalo fakt zaujímavé obrysy – ktoré by som si vôbec nemal všímať.

Odvrátil som sa a pustil sa do strechy auta. Keď som skončil ešte stále stála rovnako úplne nehybne, nad čím som sa musel uškrnúť.

„Inak som rád, že si tu“ – schytil som hadicu a opláchol som auto.  „Myslím, že by sa patrilo ospravedlniť.“

„Ty myslíš, že by sa patrilo?“

„Jéj, ona hovorí“

Pomaly som sa otočil, oblial som aj Katy, ako som umýval druhú stranu auta. Jej oči sa trochu zúžili, čo ma naplnilo obrovskou spokojnosťou.

„Hej. Dee povedala, že mám dostať svoj zadok sem a mám byť milý. Spomínala niečo také, že  zničím jej šancu, aby mala jednu normálnu kamarátku“

„Normálnu? Čo to má za kamarátov?“

„Nie sú normálni“

„No neúprimné ospravedlnenie zabije účel celého ospravedlnenia“

Ticho som sa zasmial   – „Pravda“

Kútikom oka som zbadal, že  presunie váhu tela z jednej nohy na druhú.

„Hovoríš vážne?“

„Hej“ -  opláchol som zbytok peny aj na druhej strane. Pritom som dostal jeden geniálny nápad.  Tohto dievčaťa sa nezbavíme a šanca, že  sa zunuje Dee je tiež nulová. V sobotu ráno som sa rozhodol, že ju budem sledovať a k tomu som potreboval nejakú výhovorku.  Katy mi v žiadnom prípade neuverí, že vyhľadávam jej spoločnosť, aj keď to tak nie je, ale s Dee budú najlepšie kámošky a ja potrebujem o nej vedieť všetko.  Nielen to, či jej môžeme dôverovať ak sa stane niečo zvláštne.

„ V podstate nemám na výber. Musím sa chovať slušne.“

Pokrútila hlavou.

„Ty nevyzeráš na niekoho, kto robí niečo, čo nechce robiť.“

„Za normálnych okolností nie“ – opláchol som zadnú časť auta a vyslovil som, čo ma napadlo.

„Ale moja sestra mi skryla kľúče od auta a nevráti mi ich, kým sa nezačnem k tebe slušne správať. Je sakramentsky nepríjemné zohnať náhradné kľúče“

Uškrnul som sa, lebo to celé bolo smiešne.

Niežeby som potreboval kľúče, aby som sa mohol niekam dostať. 

A niežeby to toto dievča vedelo.

Poznamenal som si, že akonáhle sa bude dať, musím to oznámiť Dee.

Katy sa zasmiala.

„Skryla ti kľúče?“

Zmrzol mi úsmev. Vrátil som sa na to miesto kde stála.

„To nie je smiešne“

„Máš pravdu“ – povedala a ďalej sa smiala. Bol to pekný smiech z plného hrdla. Sexi.

„Je to na popukanie!“

Hodil som na ňu hrozivý pohľad. Moje kľúče samozrejme ležali na kuchynskom pulte, ale  to ešte mohla mať voči mne viac pochopenia kvôli môjmu problému.

Prekrížila si ruky na prsiach.

„Veľmi ľutujem, ale nemôžem prijať toto tvoje neúprimné ospravedlnenie“

Zdvihol som obočie.

„To akože ani tak, že ti práve umývam tvoje auto?“

„Nie veru“ – a usmievala sa ešte viac a tá priemerná tvár už vôbec nebola priemerná.

„Je možné, že tie kľúče nikdy nedostaneš naspäť“

Do riti, toľko o mojich geniálnych nápadoch!

Neochotne som sa usmial. Jej postoj...bol zvláštny. Zábavný.

„No ale som si myslel, že ak mi je to jedno tak ti to aspoň vynahradím“

„To si  v podstate taký milý a úžasný?“ – naklonila nabok hlavu. Ustúpil som od nej a vypol vodu.

„Som. A v podstate vždy čumíš na chlapov, ak zaskočíš opýtať sa na cestu k obchodu?“

„Vždy otváraš dvere polonahý?“

„Vždy. A neodpovedala si mi. Vždy čumíš?“ Poriadne sa začervenala.

„Nečumela som“

„Fakt?“ -  opýtal som sa škeriac sa späť a otočil som sa.  „Inak si ma zobudila. Ráno nebývam vo forme“

„Natoľko nebolo skoro“

„Spím dlho. Je leto, vieš? Ty nezvykneš leňošiť?“

Odsunula si z tváre jednu kučeru, ktorá sa jej zase uvoľnila z copu.

„Nie. Stále vstávam skoro“

Koho by to napadlo?

Hovoríš ako moja sestra. Nečudo, že si ťa už obľúbila“

„Dee má vkus...na rozdiel od niekoho“

Už zase tá drzosť!

„A ešte jej to aj dobre myslí“ – pokračuje. „Mám ju rada, slovom, ak si prišiel preto, aby si sa zahral na zlého veľkého brata, zabudni na to“

Bože, ona je ako malá prskavka!

“Nie preto“. Pozbieral som vedro a ostatné čistiace potreby. Keď som sa na ňu pozrel vyzerala, akoby práve skúmala moje ústa. Zaujímavé!

„Tak prečo? Odhliadnúc od toho, že  si predviedol úplne nahovno ospravedlnenie?“

Zložil som veci na schody a ponaťahoval sa.  Pozrel som sa na ňu a už som neuhol očami.

„Možno som len zvedavý, prečo si ťa tak obľúbila. Dee nezvykla dobre vychádzať s cudzincami.  Vlastne ani jeden z nás.

„Mala som psa, ktorý nevychádzal dobre s cudzincami“ – odbila ma.

Na chvíľu som ztuhol, potom som sa zasmial a ten zvuk  - skutočný smiech - bol nezvyčajný ešte aj pre moje uši. Kurva, ale jej to rýchlo myslí!

Pohľad jej zablúdil nižšie a potom si odkašľala.

„Tak díky za auto“

No tak sa zdá, že ma práve  prepustila!

Prešiel som vzdialenosť medzi nami. Ani som sa nehýbal rýchlo, no z Katynho zrýchleného dychu súdiac, som ju prekvapil.  Stál som úplne pred ňou.  Zase som z nej cítil vôňu broskýň.

„Ako sa dokážeš tak rýchlo pohybovať?“

Nezaujímala ma nebezpečná otázka. Prezeral som si jej tvár.  Čo v nej bolo, že z nej bola moja sestra taká hotová? Jazyk mala ostrý a má aj rozum, ale takých ľudí sú  na planéte miliardy.  Nerozumiem tomu.

„Moja malá setra, ako sa zdá, si ťa obľúbila“

Dievča otvorilo ústa, no rozmyslela si to.  Prešla sekunda.

„Tvoja malá sestra? Ste dvojčatá“

„Narodil som sa o celé 4 minúty a tridsať sekúnd skôr – díval som sa jej do očí – „So všetkou vážnosťou je technicky mojou malou sestrou.“

„Ona je dieťa v rodine?“ -  zmenil sa jej hlas a sklopila oči.

„Presne a preto ja som ten, čo prahne po pozornosti“

„No...myslím, že toto vysvetľuje tvoje pochybné správanie“ – vrátila mi to.

„Možno. Ale väčinou ma každý považuje za očarujúceho“ Niekedy.

Jej zrak padol na mňa a aj tam ostal.  Niečo sa pohlo v tých sivých hlbkach.

„Toto...dokážem trochu ťažko uveriť.“

„Mohla by si to skúsiť, Kat“ – jej meno znelo nahlas tak isto zvláštne ako v mojich myšlienkach.  Tá prekliata malá kučera sa zase uvolnila a spadla jej do tváre.  Chytil som ju medzi prsty. _“Čo je to za farba? Ani hnedá ani blond“

Vytrhla ju z mojich rúk.

„Volá sa svetlohnedá“

„Hm“ – amrmlal som a pozrel sa nižšie – „Ty a ja máme plány“

„Čo?“ – ustúpila nabok, aby sa dostala odo mňa ďalej. „Nebudeme mať  žiadne plány“

Sadol som si na vrch schodov, oprel sa o lakte a natiahol si nohy. Plány. Plány. Potreboval som plán. Zase mi ústa išli rýchlejšie ako rozum.

„Je ti pohodlne?“ – zavrčala.

„Veľmi“ – žmúril som oči hore na ňu. Predný diel trička jej už vyschol. V hlave sa mi práve sformoval najlepší plán, aký kedy mal človek alebo Luxen.

„Čo sa týka našich plánov...“

Katy zarazene zastala.

„O čom to hovoríš?“

„Pamätáš, že som mal prísť a pekne sa s tebou hrať. Moje kľúče a tak.“ – prekrížil som si kotníky a zahľadel sa na les. Nebesá, aký som klamár!

„Tieto plány zahrňajú získanie mojich kľúčov od auta“

„No o tom potrebujem trochu viac informácií“

„Tak dobre“ vzdychol som si. „Dee schovala moje kľúče. Je v týchto schovkách dobrá.  Už som rozobral celý dom a nenašiel som ich.“

„Tak ju presvedč nech ti prezradí kde sú“

„To by som urobil, keby tu bola. Ale odišla a do nedele sa nevráti“

„Ako?  - stuhla. „Nevedela som to“

Bol to náhly nápad. Natiahol som nohu a začal s ňou poklepávať. „Povie mi kde sú tie kľúče len vtedy  ak získam pár bonusových bodov. Vieš, moja sestra je maniak  do bonusových bodov  už od základnej školy.

Tá vec s bonusovými  bodmi bola náhodou pravda.

„Dobre.“

„Teda potrebujem bonusové body kvôli mojim kľúčom. Môžem ich získať len tak, ak urobím niečo milé pre teba.“

Nahlas sa zasmiala. Pozrel som na ňu so stiahnutým obočím.

„Sorry, ale toto nie je smiešne“

Jej nedostatok súcitu k môjmu neexistujúcemu problému bol naozaj zábavný.

„Aha, skutočne  je to smiešne“

Jej smiech odumieral len pomaly.

„Čo by si mal urobiť?“

„Mal by som ťa zajtra vziať zaplávať si. Ak to urobim, Dee mi povie kde mám kľúče. Ale musím byť milý“ – toto znelo celkom tak ako Dee.  Bol som na seba fakt hrdý.

Katy sa na mňa chvíľu dívala so spadnutou sánkou.

„Takže jediná možnosť ako sa dostať k tvojim kľúčom je, ak ma vezmeš zaplávať si a budeš na mňa milý?“

„Wow, chápeš fakt rýchlo“

Jej smiech bol tentoraz vyslovene zlomyseľný.

„Tak to sa môžeš rozlúčiť so svojimi kľúčami“

Zaklonil som hlavu a čakal som, kedy povie, že srandovala.

„Prečo?“

„Lebo ja s tebou nikam nejdem“ – oznámila mi spokojne.

„Nemáme na výber“

„V žiadnom prípade. Ty nemáš na výber. Ja áno.“ – pozrela sa ponad plece na dvere. 

„Nie mne zabavili kľúče“

Fíha. Asi som v prvých dvoch prípadoch, čo sme sa rozprávali, bol prehnaný blbec. Ešte dobre že nevie, že ma na malý moment napadlo, že by som im mohol podpáliť dom.

„Nechceš sa so mnou poflakovať?“

„Jasne že nie“

„Prečo“

„Po prvé, si blbec“ – dvihla oči k nebu.

„To viem byť“ – prikývol som -  „nehádam sa“

„A ja sa nepoflakujem s takým chalanom, ktorého k tomu núti jeho sestra.  Nie som zúfalá“

„Nie?“

Prebleskol jej cez tvár hnev – úplne ju to zmenilo.

„Zmizni z mojej verandy!“

Ja som sa rozhodne držal môjho plánu, ale tváril som sa, akoby som nad tým uvažoval.

„Nie“

„Čo? Ako to myslíš, že nie“

„Nepohnem sa odtiaľ, kým nebudeš súhlasiť s tým, že si pôjdeme spolu zaplávať.“

Vyzerala, že ju z fleku porazí.

„Dobre. Tak si tu môžeš posedieť, lebo ja budem radšej kúsať sklo, než aby som strávila svoj čas s tebou.“ Tak toto jej vyhlásenie bolo fakt vtipné.

„To znie tvrdo“

„Ale nie je“ – odsekla a pustila sa hore schodmi.

Vytočil som sa v páse a zachytil jej kotník.  Páni, mala neskutočne jemú  pokožku. Krehkú. Držal som ju jemne. Pozrela sa dole na mňa. Vykúzlil som ten úsmev, ktorý mi už pomohol dostať sa z mnohých školských zadaní.

„Zostanem tu celú noc a celý deň, Kote. Utáborím sa tu na trvojej verande a neodídem.  Máme pred sebou celý týždeň. Alebo sa cez to dostaneme zajtra a máš odo mňa pokoj, alebo tu budem sedieť, kým nebudeš súhlasiť. Ani nebudeš môcť odísť z domu.

Čumela na mňa s otvorenými ústami.

„Nemôžeš to myslieť vážne“

„A ešteže ako vážne“

„Len povedz Dee, že sme boli plávať a cítili sme sa úžasne. Môžeš klamať!“

Pokúšala sa odtiahnúť kotník, ale nepustil som ho.

„Bude vedieť, že klamem. Sme dvojčatá, to vycítime“ – zmĺkol som a vyslovene  som si tú situáciu vychutnával.

„Žeby si bola hanblivá, čo sa plávania týka? Žeby ti bolo trápne, že sa predo mnou musíš skoro vyzliecť?“

„Prišla som z Floridy, ty blbec“ -  chytila sa zábradlia a tak sa snažila vytiahnúť nohu, ale nepustil som. 

„Strávila som pol života v plavkách.“

„Tak kde je problém?“ – pod mojou rukou som okolo jej kotníka cítil narastajúcu horúčavu.

„Nemám ťa rada“ – zhlboka sa nadýchla a jej hrudník sa nadvihol  – „Pusť mi nohu!“

„Neodídem, Kote“ – vydržal som jej pohľad a po jednom som jej z nohy dvíhal prsty. Do riti so sledovaním. Toto je už otázka cti. Výzva.

„Urobíš to“

Stiahla pery. Čakal som a ledva som dokázal neuškrnúť sa, lebo som videl, že je len na sekundu od toho, aby ma udrela.  Snáď by do mňa aj kopla.  Ale vtedy sa otvorili dvere a to ju zastavilo.

Pozrel som sa hore a uvidel jej matku.  Na pyžame mala zajačikov.

„Si od susedov?“ Vidiac svoj osud som sa otočil a naširoko som sa usmial.

„Som Daemon Black.

„Ja som Kelli  Swartz. Teší ma“ – pozrela sa na dcéru. „Môžete vôjsť ak chcete. Nemusíte byť vonku v tej horúčave.“

„Ste naozaj milá“ – Vyskočil som a šťuchol som Katy do boku.  „Snáď by sme mohli vojsť a tam sa nôžeme dohodnúť na zajtrajších plánoch“

„To nie je potrebné“ – odsekla.

“Aké plány? – pýtala sa jej matka - „Podporujem plány“

Už som ju mal rád.

„Snažím sa prehovoriť vašu dcéru, aby zo mnou šla zajtra zaplávať si, ale tak sa zdá, že má obavy, že by ste s tým nesúhlasili.“ – jemne a milo som strčil do Katy a kusol som si do pery, kď už skoro spadla na zábradlie.

„Možno je trochu plachá“

„Čože? Ja s tým nemám žiadem problém ak pôjde s tebou zapávať si. Myslím, že je to výborný nápad. Už aj ja som jej hovorila, že by sa mala pohnúť z domu. To, že je s tvojou sestrou je výborné, ale...“

„Mami!“ –skočila jej do reči Katy – „To nie je pravda“

„Ja som Katy povedal to isté“ - nedokázal som sa zastaviť a položil som jej ruku na plece. Kat sa napružila.  – Moja sestra tu do budúceho týždňa nie je. Myslel som, že by som mohol stráviť čas s Katy.“

Pani Swartzová sa usmievala a jej oči sa úplne rozšírili.

„To je veľmi milé“

Katy ma objala okolo pása, čo ma veľmi prekvapilo – potom som pocítil ako jej malé prsty vnorila do mňa.

„Hej, veľmi milé“

Mala skurvene ostré nechty.

„Vieš, čo sa hovorí o susedovie chlapcoch?“

„Pokiaľ viem, Katy nemá na zajtra žiadne plány“ – povedala jej matka. „Môže si ísť zaplávať“

Katy spustila ruku a vytiahla sa spod mojej ruky.

„Mami...“

„Žiaden problém, drahá“ -  jej matka sa otočila ku mne  a žmurkla na mňa.

„Som rada, že som ťa konečne spoznala“

„Ak ja“

Katyna matka zatvorila dvere a ona ešte v tej sekunde sa otočila a strčila ma do hrude. Nepohol som sa.

„Blbec!“

Viem, kedy sa treba stiahnúť v rámci víťazstva.  Zacúval som dole schodmi.

„Zajtra na obed sa stretneme, Kote“

„Neznášam ťa!“ – hodila mi do hlavy

„To je vzájomné!“  – zastal som a obzrel som sa cez plece.

„Stavím sa o dvadsať dolárov, že nosíš celé plavky“

Zlostne skríkla.

Vlastne som dúfal, že zajtra prehrám dvadsať dolárov. :-)