FMF - 5. kapitola

Překlad: Noemi

Jimmy

Sedíme dookola, nikto neprehovorí. Všetci šliapeme akoby po škrupinkách. Harrison je presvedčený o tom, že nás sledovali. Ja som nedával pozor.  Bol som príliš zaneprázdnený tým, že som sebecky rozmýšľal nad tým, prečo je prirodzené ak ju Harrison alebo Liam utešujú, ale ja nemôžem. Stiahol som sa od nej váhavo, keď ma chytila za košeľu, vydesil som sa. Ale teraz sa odťahuje a ja sa chytám v zúfalstve za hlavu. 

Nechápe, čo robí s egom muža. Alebo práveže vie. Ja myslím, akože  Jenna.

Chcem ju držať za ruku, aby vedela, že som tu, ale ona to nechce.

Poobzerám sa po izbe a vyberiem sa ku vchodovým dverám.  Potrebujem pauzu, vzduch.  Je tu také napätie, že by sa dalo nožom krájať. Chápem, že si každý robí starosti, ale pevne verím, že by sme mali nechať políciu, nech si robí svoju prácu. Liam zavolal svojho priateľa v tom momente, ako sme prišli domov a teraz čakáme aby prišiel sem. Alebo, aby sa objavil Jennin ex, podľa toho, ktorý príde skôr. Ja dúfam, že to bude ten druhý.  Rád sa zahrávam s dievčatami, ale nikdy by som ich neudrel.  To je niečo, čo sa nerobí.

Ten chlapík by si zaslúžil skurvene poriadny kop do riti. Zaslúžil by si zistiť, aké to je ak ho znovu a znovu zbijú. Viem, že by som mu dokázal ublížiť.  Ale ak by dostal do rúk toho zasraného sviniara Liam , tak sa môže pokojne báť o svoj život. Možno že Liam bol futbalista na strednej škole, ale to neznamená, že sa stále nedrží vo forme. Ak nie je v štúdiu, tak je v posilovni. Popri ňom vyzerá taký chlapík ako ja, ako páratko. Keď vyjdem na terasu, svetlá sa zasvietia. Sadnem si a čakám na kohokoľvek, kto sa objaví vo vchode. Prisahám Bohu bolo by lepšie, aby to bol ich kamarát policajt, lebo ak by prišiel ten bastard tak vybijem z neho sračky na celý život.

Záhadný vodič vystúpi z auta a blíži sa ku mne a drží ruku na zbrani. To akože vážne?

Myslí si, že som blázon, ktorý ohrozoval svoju ex a teraz sedí na terase a pokojne fajčí, kým odíde? Idiot.  Asi je pravda, čo sa hovorí o policajtoch z malého mesta.

„Ako sa voláte?“

Odložím cigaretu a podávam mu ruku.

„Jimmy Davis k vašim službám. Nie som ten, koho hľadáte, ale bol by som viac než šťastný keby som vám mohol pomôcť vystopovať ho“ – potrasie mi rukou, ale druhú drží na zbrani.  Chce, aby som gúľal očami nad jeho obmedzenosťou?

„Paul Baker. Liam ma zavolal kvôli možnému útoku“

„Sú vo vnútri, je to dlhá story“ – ukážem k domu. Dôstojník Baker sa nakloní, aby sa pozrel cez okno.  Hoci odtiaľ nič nebude vidieť, Liam je veľmi dôsledný v zachovávaní ich súkromia.

„Poďte, vezmem vás dnu“

Vstanem, vložím si špak do vrecka, potom ho v dome vyhodím. Keď otvorím dvere počítam s tým, že práve preruším rozhovor, ale je tam také isté ticho ako keď som vyšiel von.  Paul ma nasleduje do obývačky, Liam a Harrison sa postavia ako vojdeme.

„Poď so mnou, Paul. Harrison ich nasleduje a ja neviem, čo by som mal urobiť.  Som  beznádejný outsider bez ohľadu na moje postavenie v kapele. Nežijem tu. Nie som s nimi každý deň.  Som s nimi, ale stále odchádzam a prichádzam.

Chcel by som tu byť kvôli Jenne, lebo podľa mňa je ona vrchol medzi dievčatami, ale do riti, čo mám vlastne robiť? Mám sa vzdať a nechať L.A, lebo členovia mojej kapely chcú žiť tu? Mám tam svoj život, svojich kamarátov.  Svojho otca a starého otca.

Poobzerám sa po izbe a vidím Josie a Katelyn, ale Jennu nikde.

„Kde je Jenna?“ pýtam sa pre svoj kľud.

„Necíti sa dobre, išla si ľahnúť“ – odpovedá mi Josie.  Podívam sa ku schodisku a hádam v ktorej izbe môže byť. Žeby v tej, v ktorej bývam ja, keď tu som?  Je to pravdepodovné, najmä teraz, keď som povedal Liamovi, že tentoraz budem v hoteli, aby mali s Josie trochu súkromia.

Prikývnem. To že tu nesedí dole ešte neznamená, že sa na ňu nemôžem ísť pozrieť. 

Mohol by som zahrať, že som unavený a zabudol som, že  som sa inde ubytoval. 

Mohol by som ísť hore a zaspievať jej, ako mi spievala matka, keď som bol chorý. Hoci neverím, že by to ocenila.  Som si skoro istý, že so mnou nechce mať nič spoločné. Takto je to ľahšie.

Chalanov nájdem sedieť okolo stola v kuchyni. Práve rozprávajú Paulovi ako vyzerá ten kokot.  Ja som si ho nepozrel poriadne. Len jeho čierny klobúk a dlhý kabát.  Ježiši a ja som si myslel že by to mohol byť agent.

Miesto toho tam čakal, kedy sa môže vrhnúť na Jennu.

Vytiahnem prázdnu stoličku a sadnem si.  Myslím, že momentálne je to pre mňa najlepšie misto.

Nemôžem ponúknuť Jenne pomoc bez toho, aby to nebolo podozrivé a teraz to ani jeden z nás nepotrebuje.

„Ty si si pozrel toho chlapa?“ – pýta sa ma Paul.

„Nie, ľutujem. Videl som ho tam sedieť skôr ako sme začali hrať. Myslel som že by mohol byť agent. Dovtedy , kým Jenna nezhodila tácku som si ani nemyslel, že sa niečo stane. Ale úplne som stuhol.  Mal som z neho vyraziť všetky sračky, keď som mal šancu.“

„Ja tiež“ – dodáva Liam. 

„Do dnešného dňa sme ani nevedeli, že je nejaký ex alebo že aký majú vzťah.  Keby sme to boli vedeli, už by si ho mal na zadnom sedadle tvojho policajného auta.

„Má konexie na polícii“ – ozval sa Harrison.  Ja s Liamom pritakáme.

„Má kamaráta na okrsku vo washingtonskom Blaine, odtiaľ pochádzajú.

„A to všetko ste zistili dnes?“

„Moja manželka o tom už istý čas vie. Ju ani Katelyn to neprekvapilo, keď Jenna vyslovila slovo ex.“

Zdá sa, že Liam sa stratil v myšlienkach a rozmýšľam, či uvažuje nad tým, ako dlho mu trvalo kým si vzal Josie. Odkedy ju získal späť hovorí len o nej.  Niežeby nám to vadilo, máme ju radi – akoby vždy bola súčasťou tohto dobrodružstva.

„Myslím, že by som sa mal porozprávať s Jennou“

„Idem jej to povedať“ – ponúknem sa, asi prirýchlo.  Liam a Harrison sa na mňa dívajú, akoby mi narástli dve hlavy.  Pokúšam sa ich odbiť.

„Aj tak potrebujem použiť kúpeľňu“, ospravedlním sa a vezmem schody po dvoch, kým sa nedostanem hore. 

Dvere izby, ktorú zvyčajne používam, sú zatvorené.  Stíšim kroky pre prípad, žeby spala.

Ticho zaklopem.

„Vojdi“

Pomaly pohnem kľučkou a otvorím dvere. Svetlo na nočnom stolíku svieti a Jenna leží bokom na posteli a objíma si brucho. Ani si neviem predstaviť, čo jej chodí po rozume. Preto sa tak objíma, že má také živé spomienky?

„Hej, Sladká pusa“ – ticho sa usmeje, páči sa mi, že jej prezývkou viem vyčariť úsmev na tvári.

„Raz sa ťa chcem opýtať, prečo ma tak voláš, ale nie dnes“

„Nie, nie dnes večer.  Túto otázku si nechajme na inokedy, keď budeš môcť oceniť moju odpoveď“ – sadnem si vedľa nej a pritiahnem si jej nohy do lona.  Vedel by som byť jej dobrý kamarát, možno jej najlepší mužský kamarát, ak to je to, čo potrebuje.

„Josie povedala, že sa necítiš dobre. Čo ti je?“

„Prechladnutie“ – odpovedá rýchlo.

„Moja matka mi vždy urobila čaj a potom mi spievala“

„Pomáhalo to?“

„Bože, to nie! Moja mama príšerne zle spievala a jej čaj som nemohol vystáť, takže mi bolo len horšie. Ale rada spievala, lebo ma rozosmiala.  Chceš aby som ti zaspieval?“

Jenna si položila ruku pod bradu a díva sa na mňa.

„Nikdy si nebol spevákom na pódiu, prečo?“

Pokrčím plecia.

Toto je Liamova kapela. Pridal som sa k nim potom, čo on a Harrison podpísali zmluvu na nahrávanie. Robím len to, o čo ma žiadajú.  Je to tak jednoduchšie. Ale mimochodom som oveľa talentovanejší. Hrám na gitare, na klavíri a harmonike. A myslím, že by mi išlo celkom dobre aj bubnovanie, ak by som to skúsil.“

„Chceš mi zaspievať?“

„Nooo, ak by si mala z toho lepšiu náladu, tak hej“

„V poriadku, počúvam“

Prečistím si hrdlo a skúšam niečo povedať, ale nič nepočuť. 

Zasmeje sa a hoci som presne takú reakciu čakal, nechcel som, aby sa mi smiala.

„Daj mi minútku, aby som niečo vymyslel“ – robím sa akoby som rozmýšľal.  Dotknem sa prstami spánku a snažím sa vymyslieť pár slov, ktoré budú spolu pasovať.

„Dobre, môžeš?“

Prikývnem.

„Ešte nikdy som necítil nič podobné.

Vidím , ako naša loď  opúšťa prístav a horizont  v tvojich očiach je vypálený ako tabakový slnečný svit.

Po napnutí plachiet prichádza búrka.

Držím nás  správnym smerom, len mi neprestaň dôverovať.

Spomínaj na tento deň, je zaznačený vo hviezdach.

Ideme svojou cestou do večnosti, dievča, ani to nie je tak ďaleko.“

Môj hlas stíchne a musím sa od nej odvrátiť.

Neviem odkiaľ prišli tie slová, ale šokovali nielen mňa, ale aj ju.

Odtiahla svoje nohy z môjho lona a posadila sa.

„Kto to napísal?“

Myknem plecom. Mohol by som klamať a povedať, že som to počul v rádiu. Alebo by som mohol povedať, že to napísal otec, alebo povedať pravdu.

„Môj otec“ – odpoviem.  Je to tak jednoduchšie – „dosť často to spieval matke, tak som si spomenul“ – postavím sa a podídem k oknu, pozriem sa von a sledujem okolie. Bol by niekto schopný vyliesť na strechu, aby sa sem dostal? Ano, je tu tá možnosť, ak by bol poriadne odhodlaný, ale Liam povýšil bezpečnosť pozemku na umeleckú úroveň. Nikto sa nemôže dostať so domu, ak to on nechce.

„Mimochodom, policajt je dole. Poslali ma, aby som ti to povedal“ nepozriem sa na ňu a opustím izbu. Nepovie, nech ju počkám ,ale to som od nej ani nečakal.Otvorím dvere a zídem dole tak rýchlo ako to len dokážem.

Musím sa odstrihnúť od tejto situácie.

Urobil som niečo, čo doteraz ešte nikdy a bude lepšie ak na to zabudnem.

Už cítim jej parfém, a počujem, že vyšla z izby.

Ako blbec sa otočím a sledujem ju ako schádza dole.

Spomienky sa objavujú, ale bojujem proti nim. Nepotrebujem si spomínať.

Potrasiem hlavou a vyberiem sa k vchodovým dverám. Potrebujem čerstvý vzduch, aby som si vyčistil hlavu.

Ako si sadnem a a zapálim cigaretu, otvoria sa dvere .

Viem, že je to ona.

Zavriem oči a prajem si, aby odišla. Neviem, prečo je taká vytrvalá v tom, aby ma trápila.

Sadne si ku mne a objíme si kolená.

„Nemal by si toto robiť“

„Čo?“

„Fajčiť“

 Uhasím cigaretu a odvrátiac sa od nej vyfúknem dym. Ak nechce, aby som pri nej fajčil, nebudem.

„Ľutujem, je to zlozvyk“

„Väčšina hudobníkov fajčí“ – odpovie mi. Má pravdu a majú z toho zachrípnutý hlas, čo dievčatá zbožňujú.

„Mala by si hovoriť s tým chlapíkom, dnu“

Pozrie sa na dom.

„Bude ma chcieť pozvať na rande. Aj predtým to robil a ja som ho stále odmietla, ale teraz mám taký pocit, že sa vyhovorí na to, že  ma takto bude vedieť ochrániť.  Nerandila som s nikým, odvtedy.“

„Povedz mu, že máš priateľa“

„Ale nemám“

„Tak mu povedz, že ja som tvoj priateľ“ – neviem odkiaľ to prišlo, ale z pohľadu na ňu vidím, že sa jej ten nápad páči. Najradšej by som to vzal späť, ale to by bol idiotský ťah.

„Len preto, že mu to povieš, to neznamená, že sa tak musíme aj správať...len keď bude nablízku“ doložím, len aby bolo jasno a nevysvetlila si to zle.

„V poriadku“

„V poriadku“ – odpoviem, hoci viem, že som totálne v prdeli.