S-US - 9. kapitola

Překlad: Yogi_22

Soraya

Vyhýbať sa Grahamovi posledných niekoľko dní bolo naozaj ťažké, ale mala som pocit, že potrebujem urobiť pre svoje vlastné dobro krok späť. Pravdou bolo, že som si nemohla veriť. Len maličký kontakt by ma mohol postrčiť cez okraj. Už tak bolo dosť zlé, že som na neho po celý deň myslela a obšťastňovala som sa pri premietaní obrázkov z tej noci.

Ale zo všetkých tých vecí som vedela, že v momente ako by som sa vzdala, by bol preč. A ja som nechcela, aby to skončilo. Milovala som to vzrušenie z premýšľania nad tým, čo by povedal alebo urobil, premýšľania nad tým, čo sa stane ďalej. Nemohol som riskovať, aby som sa vzdala príliš skoro a stratila ten pocit...alebo stratila jeho.

Neznášala som, že časť mňa mala stále pocit, že by mohol zmiznúť akonáhle by sme sa spolu vyspali. Napriek tomu som bola pripravená na to, že by sa to mohlo stať, pretože som si vážne ohľadom neho neverila. Aj keď som sľúbila, že s ním ešte nebudem mať sex, uistila som sa, že mám oholené nohy a že som mala na sebe to najčipkovanejšie prádielko aké som mala. Takisto som sa uistila, že moja antikonpecia bola aktuálna.

Naliala som si pomarančový džús s rumom z nádoby na punč, ktorá stála na vrchu bufetového stola, ktorý bol umiestnený v tetovacom salóne. Delia ako dekoráciu pozavešovala červené vianočné svetlá, dokonca aj keď neboli Vianoce. Zatiaľ čo servírovala nejaké predjedlá, ozýval sa Bob Marley. Tig stále pracoval na poslednom zákazníkovi vzadu, skôr než zatvorí kvôli party. V rohu stál provizórny bar, ktorý obsluhoval náš kamarát Leroy, ktorý bol zároveň barmanom aj DJom.

Pri predstave Grahama, ktorý sa má stretnúť s mojimi kamarátmi sa mi v bruchu vyrojili motýle. Nedokázala som si ho predstaviť ako sem vojde v milión dolárovom obleku. Rozhodne to bude zábavná podívaná.

Dúfala som, že Tig a Delia si nemyslia, že mi šiblo, keď som ho sem pozvala. Mali sa pred ním na pozore kvôli mojim skorším popisom jeho očarujúcej osobnosti. Bolo ťažké od toho ustúpiť a vysvetliť im, prečo som bola odrazu zamilovaná do Pána Veľkého Kreténa.

Stále ho volali takto.

Neustále som si kontrolovala telefón, všimla som si, že Graham päť minút mešká.

Ľudia sa už začínali zbiehať, ale on bol všetkým na čo som mohla myslieť. Rozhodla som sa rozptýliť tým, že sa napchám nejakými sladkosťami. Vtedy som začula Deliin hlas. „Prosím, povedz mi, že ten žhavý Clark Kent, ktorý práve vošiel nie je Pán Veľký Kretén, pretože by som sa s tebou mohla o neho pobiť.“

Oh. Môj. Bože.

Bol oblečený tak, ako som ho nikdy predtým nevidela. Nebol žiaden oblek. Namiesto toho mal na sebe čierne polo tričko, ktoré mu na hrudi padlo ako uliate, ako vyrobené pre jeho prsné svaly spolu s tmavými rifľami. Vlasy mal sčesané dozadu na stranu spôsobom, ktorým vyzeral mladšie.

A mal okuliare.

Bože, ten okuliarnatý výzor naozaj fungoval v jeho prospech.

Fungoval v môj prospech.

Až trochu príliš.

Moje telo reagovalo s každým krokom, ktorý urobil smerom ku mne, závan jeho nezameniteľnej vône ma takmer zrazil k zemi. Zatiaľ čo som sa pokúšala pozviechať, Graham si ma vtiahol do jednoduchého objatia a zaboril mi ústa do krku.

„Tak kurevsky si mi chýbala, Soraya.“

Ten napätý zvuk jeho slov proti mojej pokožke bol na mňa dosť. Večer ešte ani nezačal a ja už som mala premočené nohavičky. Bola som pripravená vtiahnuť ho do najbližšieho šatníka.

Ježíš. Pozbieraj sa.

Grahamove hnedé oči sa prepaľovali do mojich pod sklami. Cestovali dole k môjmu výstrihu a potom znova naspäť. Nafarbila som si konce vlasov na fialovo a k tomu som si zladila šaty rovnakej farby. Vytiahol mi prameň vlasov a jemne zaťahal, zvodne mi zašepkal do ucha. „Fialová, hej?“

Odkašlala som si. „Áno.“

„Povedala si mi, že červená znamená hnev. Čo znamená fialová?“

„Čo tie okuliare?“

„Odpovedz prvá.“

„Fialová znamená zmätok alebo dilemu.“

Uškrnul sa. „To vidím.“

„Takže, prečo tie okuliare?“

„Úprimne, nespal som veľmi dobre. Robil som si o teba starosti a snažil som sa ti dať priestor. Keď sa nevyspím, vysychajú mi oči. Okuliare sú oveľa pohodlnejšie než šošovky.“

Stáli sme tam a hľadeli si do očí celú minútu než nás na okamih prerušila Delia.

„No, či to nie je sám Pán Veľký Kretén...“

Do riti.

Grahamove oči sa rozšírili, zatiaľ čo vystrel ruku skôr než sa pozrel na mňa s pobaveným výrazom. „Myslím, že ma moja povesť predčila. Vyberiem si veriť tomu, že Soraya prišla s touto prezývkou v doslovnom a nie prenesenom význame slova kretén.“

„Tak som ťa nazvala skôr než sme sa stretli...vtedy, keď som mala tvoj telefón.“

„A prečo konkrétne si prišla s týmto pomenovaním?“

„Pripomenul si mi toho debilného Pán Božského zo seriálu Sex v meste. Tak, Pán Veľký Kretén.“

Graham mi vkĺzol rukou akolo pása. „A kto by si bola ty...tá štetkovská Samantha?“

Zamrkala som prekvapením. „Ty ten seriál pozeráš?“

„Zvykla ho pozerať moja mama.“

„To je teda sranda.“ Usmiala som sa.

„A teraz, keď ma už poznáš o trochu lepšie, ešte stále ti toho chlapa pripomínam?“

„No, máš šoféra. Takže hádam, že existujú určité podobnosti.“

Nakrčil čelo. „Aj keď v našom meste nie je žiaden sex?“

Keď som sa na neho pozrela, hravo ma pobozkal na líce a potom mi rukou prešiel po chrbte, spôsobil mi tak zimomriavky.

Toto bude dlhá noc.

Po tom čo som Grahama predstavila Leroyovi a niekoľkým ďalším hosťom, vzala som ho, aby sa zoznámil s Tigom.

Môjmu kamarátovi visela z úst cigareta, keď Grahamovi ponúkol potrasenie ruky. „Pán Veľký Kretén...ako sa sakra máš?“

Graham prevrátil čo. „Mám sa dobre. Ty musíš byť Tig.“

„V každom prípade, neviem, či ti to Soraya povedala, ale je mi ako sestra. A vzhľadom na to, že žiadneho pokrvného brata nemá alebo dokonca otca, ktorý nestojí v jej živote za kus hovna, znamená to, že ak jej ublížiš, budem to ja, kto ti nakope zadok. Len som chcel, aby v tom bolo jasno.“

Graham pomaly prikývol hlavou v pochopení. „Oceňujem, že na ňu dohliadaš.“

„Som rád, že sme si to ujasnili.“ Tig sa uškrnul. „Opýtal by som sa ťa, či chceš nejaké tetovanie zatiaľ čo si tu...ale niečo mi hovorí, že nie si na atrament.“

„Nie som.“ Graham na mňa žmurkol, zatiaľ čo si poškrabal bradu, vyzeral ako keby niečo zvažoval. „Vlastne by som mohol mať záujem. Takisto aj upravuješ tetovania?“

„Jo. Čo konkrétne máš na mysli?“

„Mám jedno, ktoré už viac nechcem. Bola to chyba a rád by som mal cez to a okolo toho iné tetovanie, nejaké, ktoré by to zmenilo v niečo iné.“

On mal tetovanie? Ani kurva náhodou.

„Tak sa na to pozrime.“ Tig zamával rukou, vyzval nás, aby sme ho nasledovali.

Moje oči boli prilepené na Grahamovom zadku, ktorý vyzeral v tých rifliach úžasne. Moje ruky ho túžili stisnúť. Premýšľala som nad tým ako by zareagoval, keby som to urobila.

Tlmený zvuk hostí ustúpil do úzadia, keď sme vošli do ticha v zadnej miestnosti. Dych sa mi zrýchlil, zatiaľ čo si Graham pomaly zdvíhal tričko cez hlavu, rozstrapatil si vlasy.

Bolo to prvýkrát čo som videla odhalené vlny jeho hrudníka. Jeho postava bola krásna mimo mojej predstavivosti. Bolo jasné, že na sebe tvrdlo makal. Nemohla som odtrhnúť oči od jeho tehličiek. Pokožku mal hladkú a opálenú. Bol všetkým o čom som fantazírovala a ešte niečím viac.

Ruky sa mi chveli naliehavou potrebou cítiť jeho pokožku. Moje oči cestovali dole k tenkej, šťastnej stope chĺpkov, ktorá viedla do jeho riflí, skôr než zasa putovali nahor a pristáli na tetovaní na ľavej strane trupu.

Prižmúrila som oči. Bolo tam skriptom napísané meno: Genevieve.

Srdce mi kleslo.

Prehĺtala som žiarlivosť, špeciálne som sa rozhodla nepoložiť otázku, kvôli ktorej som umierala od túžby položiť ju.

Kto je sakra Genevieve?

Mala som pocit, že mi horia uši. Jediná vec horšia než sa obávať, že je Graham mužská štetka bola možnosť, že tam vonku bol niekto, kto pre neho musel niečo znamenať – až natoľko, aby si jej menom trvalo poznačil telo.

Tig sa pozrel na mňa, vycítil moje nepohodlie a potom sa otočil na mňa. „Kto je Genevieve?“

Graham sa pozrel na mňa, keď odpovedal. „Je to moja bývalá. Ako som povedal, to tetovanie bola chyba.“ Jeho výraz postrádal  humor a bola som kvôli tomu ešte viac zvedavá na to, čo sa stalo medzi ním a tou ženou.

Tig vytiahol knihu, v ktorej boli všetky možné tetovania s detailmi, ktoré by mohli zamaskovať písmená toho mena. Graham si vybral zložitý kmeňový dizajn.

Stála som tam uchvátená počúvajúc zvuk ihly. Napätie vo vzduchu  sa dalo krájať, zatiaľ čo sa Graham na mňa z času na čas pozrel. Tig bol schopný vyfarbiť a vytieňovať slovo tak, že na konci to vyzeralo, ako keby tam to meno ani nikdy nebolo. To nové tetovanie vyzeralo na Grahamovej olivovej pokožke super sexy.

Úprimne povedané, chcela som po ňom prebehnúť jazykom.

Tig dal cez celý dizajn čistý obväz a skôr než si Graham obliekol tričko, podal mu inštrukcie ohľadom starostlivosti po tetovaní.

„Vďaka, chlape. Koľko ti dlžím?“

Tig natiahol ruku. „Prosím. To je na účet podniku.“

„Trvám na tom.“

„Len sa postaraj o moje dievča. To je všetko čo od teba potrebujem. Nič viac.“

Graham sa pozrel na mňa. „To môžem urobiť.“

Položil mi ruku na kríže, Graham ma viedol cez dvere a späť do hlavnej miestnosti.

„Môžem ti doniesť niečo na pitie?“ Opýtal sa.

„Jo. Dám si niečo z toho punču čo je tamto.“

Graham sa vrátil z dvoma pohárikmi rezaného džúsu a obaja sme ich rýchlo stiahli. Prúd červenej tekutiny mi stiekol dole do výstrihu. Skôr než som si ho mohla zotrieť, cítila som ako mi po strede hrudníka prechádza Grahamov dlhý prst.

„Neporiadne dievča,“ povedal, keď si olízal punč z ukazováčka.

Ten jediný ťah ma prakticky urobil. Bola som ním tak neskutočne priťahovaná, ale nikdy som ho nechcela tak strašne ako dnes večer. Neformálne oblečenie, okuliare, spôsob akým sa na mňa pozeral, vidieť ho bez trička...to bolo príliš. Ale viac než čokoľvek iné to bola pretrvávajúca žiarlivosť nad „Genevieve“, ktorá ma privádzala do šialenstva. Prehnal sa mnou cudzí a nekontrolovateľný pocit panovačnosti. Moja reakcia bola budíčkom.

Už som bola príliš hlboko nasmerovaná v to, že mi bude ublížené.

To uvedomenie si a pridajte k tomu rumový punč a máte jeden veľký bordel.

„Dnes večer si zadumaná, Soraya. Povedz mi čo sa ti preháňa hlavou.“

To čo bolo cítiť ako žhavý záblesk mi preniklo do tela. Nikdy vo svojom živote som na muža nereagovala takto. Nikdy som necítala taký strach a toľko túžby zároveň. Iste, nikdy som nemala to žiarlivé monštrum, ktoré vystrkovalo hlavu. Nechcela som, aby to vycítil. Potrebovala som to schladiť.

„Budem hneď späť,“ povedala som skôr než som zamierila späť do zadnej časti salóna. Skôr než som sa mohla dostať veľmi ďaleko, zacítila som na páse pevnú ruku. Potom ma zatiahol do Tigovej kancelárie a zavrel za sebou dvere. Zacúval ma proti sebe s rukami uzamknutými po každej strane môjho tela.

„Myslíš si, že si jediná, ktorá je v prdeli z toho, čo sa tu deje?“ Zastonal.

Mlčala som, snažila som sa chytiť dych.

Nebolo tu žiadne svetlo a on sa ani nepokúšal nejaké nájsť. V temnote kancelárie som mohla sotva niečo vidieť. Mohla som len cítiť jeho hruď proti svojej a jeho dych proti mojim perám, keď povedal: „Privádzaš ma do šialenstva. Potrebujem sa ťa dotknúť. Prosím, len ma nechaj ťa ochutnať...len raz.“

Naklonila som hlavu dozadu, pritisla som si jeho hlavu na hrudník, keď pomaly bežal jazykom po mojom výstrihu, vzdychal mi do kože. Stiahol mi vrch šiat dole, odhalil moje prsia a vzal do úst moju bradavku, sal ju tak tvrdo, až to spôsobilo, že som kňučala. Svaly medzi nohami mi pulzovali potrebou. Dokonca aj keď som ho chcela vo vnútri, bola som vydesená. Odrazu som od neho presunula tvár a začala som sa zakrývať.

Lapal po dychu, zaboril mi nos do krku a položil mi ruku na srdce. Pritiahol si ma k sebe bližšie. „Bože, počúvaj ako ti bije srdce. Chceš ma. Môžem to cítiť. Ale si zo mňa tak sakramentsky vydesená. Prečo?“

„Neviem,“ zašepkala som.

Odtiahol sa a vzal mi tvár do rúk. „Hovor som mnou. Prosím. Čo sa vlastne stalo, že si tak nedôverčivá?“

„Len sa bojím, byť ranená?“

„Kto ti ublížil?“

Bolo ťažké už len pre mňa pochopiť, odkiaľ sa to vzalo. Nemala som dokonca ani priateľa, ktorý by zničil moju dôveru alebo mi zlomil srdce. Nedávalo to žiaden zmysel. Nikdy predtým som dokonca nebola skutočne zamilovaná.

Tie pocity, ktoré som mala voči Grahamovi boli pre mňa nové, ale nechcela som mu to priznať. Bola len jedna vec, ktorou som si bola istá a to, že koreňom celej mojej paranoje je nejakým spôsobom môj otec. Takže som sa rozhodla povedať Grahamovi príbeh, ktorý by mohol vysvetliť môj strach z odmietnutia, hoci som nemohla povedať, že som to naozaj pochopila ja sama. Čokoľvek ale bolo lepšie než priznať, že som sa nikdy s nikým takto necítila.

„Keď som mala desať, naši sa rozviedli. Môj otec skončil tak, že sa oženil so ženou z nášho susedstva. Theresa bola vdova. Mala tri dcéry, jedna z nich bola v mojom veku a chodila so mnou do školy...Brianna. Môj otec sa do značenej miery stal ich otcom čoho výsledkom bolo, že trávil stále menej a menej času so mnou a mojou sestrou. Raz sme mali na škole slávnostnú ceremóniu pre otcov a dcéry s odovzdávaním ruží a tancom, ktorá bola určená pre dievčatá v mojom veku. Otcovia mali kúpiť svojim dcéram tucet ruží a potom sa pri tanci nechať spoločne vyfotiť. V každom prípade, moja matka požiadala otca, či by bol k dispozícii a vzal ma tam. Nikdy sa k nej nevrátil. Takže som skončila tak, že som sa ukázala v škole, celá nahodená a dúfala, že sa objaví. A on sa objavil...s Briannou. Bola tam, v jednej ruke držala veľkú kyticu ružových ruží a v tej druhej môjho otca. Domov som bežala s plačom a keď ho moja matka konfrontovala, povedal, že si neuvedomil, že by som mala záujem ísť. Povedal, že nakoľko bol Briannin otec mŕtvy, bolo dôležité, aby tam bol pre ňu. Povedal, že si myslel, že to pochopím. V každom prípade to s tebou nemá nič spoločné, Graham. Pýtal si sa prečo mám problémy s dôverou a môj otec bol v skutočnosti jediný dôvod, ktorý ma napadol.“

Znova mi vzal tvár do rúk a na pery mi umiestnil pevný a vášnivý bozk. Celé telo sa mi pod ním uvoľnilo. A keď sa odtiahol, túžila som, aby proste pokračoval v bozkávaní.

„Mrzí ma, že sa to stalo. To je tak neuveriteľne na hovno. A veľa to vysvetľuje.“

„Jo...ďakujem ti.“

„Ja som bol celkom určite jedináčik,“ povedal. „Môj otec nebol nikde na obzore, čo by mohlo byť ale lepšie kvôli odmietnutiu v budúcnosti. Neviem.“

„Takže ste to boli len ty a mama?“

„Áno.“

„Ako zomrela?“

„Rakovina pľúc, keď som bol tínedžer.“

„To ma mrzí.“

„Ďakujem.“ Odmlčal sa a potom povedal. „Bolo to ťažké. Sľúbil som si, že nikdy nedovolím, aby som bol k niekomu takto naviazaný. Nikdy som nechcel znova trpieť toľkou stratou. Smrť mojej matky je veľkým dôvodom prečo som aký som...uzavretý a chladný. V tom čase ma to poháňalo k tomu, aby som mohol byť iným spôsobom ten najlepší, aby mohla byť na mňa hrdá. Takže z toho vzišlo niečo dobré a aj niečo zlé.“

Skrútilo mi žalúdok, keď som sa pripravovala položiť otázku, na ktorú som potrebovala odpoveď. „Pripútal si sa aj k Genevieve?“

„Áno,“ jednoducho odpovedal.

Srdce mi búšilo. „Ako dlho si bol s ňou?“

„Dva a pol roka.“

„Chápem.“

Keď som sa pozrela dole, položil mi ruku pod bradu a posunul mi tvár tak, aby som sa v tme stretla s jeho očami. „Čo chceš vedieť, Soraya? Spýtaj sa ma.“

„Čo sa stalo medzi tebou a ňou?“

„Hneď po škole vzala Genevieve prácu maklérky. Mali sme vážny vzťah...alebo som si to aspoň myslel. V každom prípade, aby som ten dlhý príbeh skrátil, vlastne som založil svoju spoločnosť s kamarátom Liamom Gainesworthom. Liam, Genevieve a ja sme úzko spolupracovali. Nakoniec som prišiel na to, že mali za mojim chrbtom pomer. Liam pokračoval tým, že si založil vlastný podnik, ktorý je teraz jedným z mojich konkurentov a vzal si so sebou Genevieve.“

Wow.

„To je hrozné. Ani len neviem čo na to povedať. To je mi ľúto.“

„Nech ti nie je. Proste sa to stalo.“

„Ja viem, ale môžem povedať, že ťa to ranilo.“

„Som tu s tebou, nie?“

„Čo to má spoločné so mnou?“

„Pretože nechcem byť nikde inde než tu. Ak by bolo niečo v mojom živote inak, možno by som tu nebol. Tak ako tak tomu nerozumiem, Soraya. Tomuto. Tomu čo sa deje medzi nami. Nemôžem nič sľúbiť. Len viem, že nechcem, aby to skončilo.“

To ani ja.

„Bude lepšie ak sa vrátime skôr než si pomyslia, že tu---„

„Šukáme?“

„Jo.“

Pochoval tvár do môjho krku a zasmial sa proti nemu. „Bože chráň.“

„Ďakujem ti za tvoju trpezlivosť so mnou.“

Zavrčal. „Trpezlivosť nie je to správne slovo...“

„Možno nie.“

Ako som ho vzala za ruku, aby som ho vyviedla z miestnosti, na chvíľu ma zaťahal naspäť. „Hej...“ Keď som sa k nemu otočila tvárou, oprel si čelo o moje. „Počkám tak dlho ako budeš chcieť. Nikam sa nechystám.“

„Ďakujem ti.“

Po tomto rozhovore sme boli obaja uvoľnenejší. Zvyšok noci sme strávili v ticho počúvaní rozhovorov na party naokolo nás. Oprela som si chrbát o Grahama, ktorý mi omotal ruky okolo pása. Teplo jeho tela vyvažovalo husiu kožu s kontaktu s ním. Nevedela som kam toto speje a po prvý raz som sa rozhodla to neriešiť.