S-US - 10. kapitola

Překlad: Yogi_22

Soraya

Na druhý deň v kancelárii prichádzali v húfoch. Desiatky ruží. Ružové, červené, žlté. Každú hodinu bol dodaný nový tucet. Chvíľu mi trvalo prísť na to, prečo to robí. Bol to ten príbeh o mojom otcovi a ceremónii s ružami. Neskôr som našla kartičku, ktorá spadla z prvého tuctu ruží, stálo na nej: Prišli oneskorene. Moje srdce je ťažké a naplnené niečím neidentifikovateľným zároveň.

Dnes večer bol ten gala program, na ktorom som sa mala zúčastniť. Mala to byť cesta von z mojej pohodlnej zóny a nervozita mnou mávala celý deň. V Bergdorfe som si vybrala počas obednej prestávky dvoje odlišných šiat. Keď som bola späť v kancelárii, na stole som mala tanier indického jedla. Z vône kari mi bolo na zvracanie.

„Ida? Ako sa sem dostalo to jedlo?“

„Doniesol ho sem nejaký chlapík, povedal, že to je pre teba. Myslela som si, že si si to objednala.“

„Indické jedlo objednávam len pre tebe, vieš dobre, že ho neznášam.“

Potom ma niečo napadlo.

Vytiahla som telefón.

Soraya: To ty si mi objednal to indické jedlo, však?

Grahama: Objednal.

Soraya: Prečo?

Graham: Myslel som, že ho máš rada? Videl som ako si ho vyzdvihovala.

Soraya: Um...a to je ako možné? Ty si ma sledoval?

Graham: Bolo to cez jedno popoludnie. Chýbala mi tvoja tvár. Chcel som sa pri tebe zjaviť ako Pán Božský, prekvapiť ťa a vziať ťa na obed. Potom som ťa zbadal ako utekáš do Masala Madness a myslel som si, že už nejaké plány máš.

Soraya: LOL. Bola som vziať obed pre Idu. Z indického jedla ma páli záha.

Graham: Musím zapracovať na svojich sledovacích zručnostiach.

Soraya: To bolo od teba vážne sladké.

Neskôr v to popoludnie mi Graham poslal ďalšiu správu.

Graham: Hej, počul som, že na moju počesť zmenili názov galavečera.

Soraya: To vážne?

Graham: Teraz sa volá Veľké Zmodrané Gule.

Soraya: LOL.

Graham: Rozdávajú darčekové taštičky s ľadovými zábalmi a ibuprofenom.

Soraya: Ty si blázon.

Graham: Len kvôli tebe.

Soraya: O koľkej ma vyzdvihneš?

Graham: No do riti. Mám povolenie zjaviť sa pri tvojich dverách?

Soraya: Áno.

Graham: O 19:30.

Soraya: Potrebujem tvoje schválenie môjho oblečenia. V Bergdorfe mi držia dvoje šiat a stále sa nemôžem rozhodnúť.

Graham: Vieš, že budem hlasovať proti čomukoľvek to už je, proste len preto, aby som ťa videl bez šiat.

Soraya: Ako je na tom tetovanie?

Graham: Fajn. Môžeme sa neskôr zahrať na „ja ti ukážem svoje/ty mi ukážeš svoje“.

Soraya: Mám pár, ktoré si ešte nevidel.

Graham: Som si toho bolestne vedomý.

Soraya: Možno ak budeš dnes večer dobrý, dovolím ti jedno vidieť.

Graham: A ak budeš dobrá ty, dovolím ti pozrieť sa pod stôl.

Soraya: LOL.

Graham: Ty si diabol, Soraya Venedetta. Provokuješ ma svojimi tetovaniami. Ako mám teraz kurva pracovať?

Soraya: ;-)

Po práci som si šla do Bergdorfa po šaty. Držali mi tam dvoje a ešte stále som sa nerozhodla, ktoré sa mi páčili viac. V skúšobnej kabínke som povedala svoje meno a čakala, kým sa predavačka vráti s mojim výberom.

„Tu to máte, drahá.“

„Ďakujem vám. Ale tieto jedny nie sú moje.“ Ukázala som na nádherné zelené šaty. Boli to vlastne prvé šaty, ktoré upútali v ten deň moju pozornosť, ale boli od návrhára a ja som si ich nemohla dovoliť. Cenovka bola takmer desaťkrát drahšia ako ďalšie dvoje šiat dokopy.

„Pridal ich sem popoludní váš manžel.“

„Môj manžel?“

„Predpokladal som, že je to váš manžel. Prepáčte, nepýtala som sa ho na meno. Snáď priateľ? Nie veľa mužov, ktorí vyzerajú takto, navštevuje dámsky salón. Alebo keď na to príde, zaplatia účet.“

„Zaplatia účet?“

„Ten džentlmen, ktorý k vášmu výberu pridal tieto šaty, takisto zaplatil účet aj za tieto zelené. A poveril manažéra, aby boli na jeho účet pripísané akékoľvek ďalšie šaty, ktoré si vyberiete. Takisto nás poveril, aby sme vybrali nejaké zelené lodičky a rovnako za ne zaplatil.“ Zavesila šaty do skúšobnej kabínky a na okamih zmizla. Keď sa vrátila, otvorila krabicu s párom úžasných lodičiek od Louboutina, ktoré by som si nikdy nemohla dovoliť.

Skôr než som si vyzliekla oblečenie, vyťukala som správu.

Soraya: Do dámskeho oddelenia chodíš nakupovať často?

Graham: Toto bolo po prvýkrát. Mala by si vidieť tie veci, ktoré som si vzal so sebou.

Soraya: Ty si kúpil aj niečo ďalšie?

Graham: Áno. Tá žena v oddelení so spodnou bielizňou po mne pozerala ako keby si myslela, že som sa prezliekal do ženských vecí.

Soraya: LOL. Šiel si aj do oddelenia spodnej bielizne? Čo si tam kúpil?

Graham: Tento nákup nebudeš vidieť tak skoro, nakoľko mi ešte nebudeš stáť modelom. Ak si samozrejme nezmenila názor...

Myšlienka na Grahama nakupujúceho v oddelení spodnej bielizne ma rovnako pobavila aj vzrušila. Predstavovala som si ako si rukou vo frustrácii beží cez vlasy, totálne nenávidí, že to robí, ale nie je schopný zastaviť samého seba.

Soraya: Tie zelené šaty sú nádherné, ale nemôžem ich prijať. Je to priveľa.

Graham: Je to výpredaj. Ak sa ti nepáčia, tak ich daruj.

To vážne? Tie šaty stáli takmer tritisíc dolárov.

Soraya: Si blázon, to vieš.

Graham: Padnú ti?

Soraya: Ešte som si ich neskúšala.

Prudký požiar správ, ktoré sme si vymieňali sa pár minút zastavil.

Soraya: Ešte stále si tam?

Graham: Si v skúšobnej kabínke?

Soraya: Áno.

Graham: Len som mal proste drobnú fantáziu o tom ako stojíš v skúšobnej kabínke, pozeráš sa na svoje nádherné telo v zrkadle.

Soraya: A...

Graham: Chceš počuť viac z mojej fantázie?

Soraya: Možno...

Graham: Rád by som sa k tebe v tej kabínke pridal. Ohol ťa s rukami natlačenými na zrkadlo, prstami roztiahnutými doširoka a vzal si ťa odzadu zatiaľ čo by si nás sledovala. Stále by si mala na sebe tie lodičky, ktoré som ti vybral.

Tentoraz som bola ja tá, ktorá sa odmlčala. Pozrela som sa do zrkadla a skutočne videla Grahama stojaceho za sebou. Tá ilúzia bola tak žhavá, že existovala dobrá šanca, že ak sa tá vec stane naozaj, roztopím sa.

Kedy.

Už som sa viac nepokúšala oklamať samu seba hovorením AK.

Nakoniec mi zazvonil telefón.

Graham: Viem dobre čo práve teraz robíš.

Soraya: Uvidíme sa večer, Pán Veľký Kretén.

Keď som prišla do svojho bytu nesúc puzdro na oblečenie, všimla som si vonku zaparkovanú čiernu limuzínu. Ako som sa blížila, vystúpil von uniformovaný vodič. Grahamov vodič.

„Slečna Venedetta, pán Morgan má požiadal, aby vám toto bolo doručené.“ Podával mi dve zapečatené obálky.

„Čo je to?“

„Neviem, madam. Bolo mi len nariadené, aby som to doručil, takže som tu.“ Zdvorilo prikývol a otvoril dvere na aute. „Prajem príjemné popoludnie.“

Mala som plné ruky, takže som počkala, kým neprídem hore, skôr než sa pokúsim otvoriť obálky. Po tom ako som zavesila šaty, posadila som sa na posteľ a roztrhla prvý z balíčkov.

Vo vnútri bola zelená sada na farbenie vlasov La Riche Alpine.

Farba sa presne zhodovala so šatami.

Graham J. Morgan mal vážne sladkú stránku.

Zvedavá som roztrhla ďalšiu obálku. Bola to sada zelenej farby na farbenie tam dole Betty Down There Hair Color so zastrčenou poznámkou, na ktorej stálo

– Nebol som si istý, či bude „koberec pasovať k závesom“.

Usmievala som sa od ucha k uchu, pomyslela si pre seba Sám to veľmi skoro zistíš, ak budeš v tomto pokračovať ďalej.

---

Bzučiak naliehavo zazvonil o 19:30. Skôr než som stlačila tlačidlo na otváranie vchodových dverí, povedala som cez intercom: „Je to Celibátnik z Manhattanu?“

„Bohužiaľ, áno.“

Pustila som ho dnu a odomkla dvere.

Prešiel dole chodbou, šiel do môjho bytu výťahom, šiel rýchlo sebavedomím krokom.

Každý jeden, ktorý urobil mi o trochu zrýchlil pulz. Mal na sebe čierny smoking a bolo dosť možné, že to bol ten najkrajší muž akého kedy moje oči videli.

V hlave som nemala pochybnosti o tom, že by nemohol spôsobiť dopravnú zápchu kráčajúc cez Manhattan takto oblečený. Doslova som si oblizovala pery.

A zatiaľ čo som ta stála slintajúc, Graham mi vzal do ruky tvár a stisol ju. „Budeš pre mňa smrť ak sa na mňa budeš takto pozerať.“ Potom ma bozkával, až nebolo pochýb o tom, že ten pocit bol vzájomný. Zažmurkala som vracajúc sa do reality, keď ma pustil. „Potrebujem sa prezliecť. Poď dnu.“ (v AJ: come inside - prísť dnu)

 „Nebol som schopný myslieť na nič iné, než sa urobiť v tebe (v AJ: come inside aj vo význame vyvrcholiť vo vnútri) odkedy si mi povedala, že si si na prehliadke u doktora dala znova predpísať antikoncepciu.“

Pretočila som nad ním oči, že je taký perverzák, hoci som tajne milovala každé sprosté slovo. „Proste len potrebujem minútku, kým vkĺznem do šiat.“

„Chcela by si pomôcť?“

Ukázala som na stoličku v kuchyni. „Sadni. Zostaň.“

„Čo som pes? Nie som na prosíkanie.“

Zmizla som vo svojej spálni a vkĺzla do zelených šiat. Bola to tá najdrahšia vec akú som kedy vlastnila. Graham neklamal, keď povedal, že tie šaty boli výpredajové. Inak by som si ich neobliekla. Ale musela som priznať, že tie druhé šaty, ktoré som si vybrala sa s touto nádherou, ktorú vybral on, ani nedali porovnať.

Na rozdiel od Grahama, ktorý predo mňa nakráčal so sebavedomím uvedomujúc si vrcholné postavenie v potravinovom reťazci, ja som bola totálne nervózna vyjsť zo spálne. Šaty boli nádherné, obopínali každú moju krivku a predvádzali dokonalé množstvo pokožky, aby to bolo sexy bez toho, aby sa to približovalo štetkovitosti, ale ja som nebola vo svojej pohodlnej zóne. Pri pohľade do zrkadla bol môj odraz nádherný, ale to čo odrážal...som nebola ja.

Akékoľvek som už mala pochybnosti, boli úplne vymazané, keď som zbadala Grahamovu tvár. Sedel pri mojom kuchynskom stole, hral sa s telefónom a keď ma uvidel, postavil sa.

„Vyzeráš kurevsky neuveriteľne.“

„To tie šaty sú neuveriteľné. Stále nemôžem uveriť, koľko si za ne zaplatil.“

„To nie je tými šatami, Soraya. To je tou ženou, ktorá ich nosí.“

„To je tak sladké. Ďakujem ti.“

„Zelená je rozhodne tvoja farba.“ Natiahol ruku a prešiel mi prstami po vlasoch. „Pri tomto účese nevidím či sa tvoje končeky zhodujú.“ Už som si upravila vlasy do francúzskeho uzla a farebné konce som si zastrčila pod neho.

Usmiala som sa. „Sedia. Ale nechcela som ich ukazovať, aby to nevyzeralo ako päsť na oko. Nikdy predtým som nebola na galavečeri, ale niečo mi hovorí, že by som bola jediná so zelenou vo vlasoch.“

„Nepáči sa ti, keď máš vyčesané vlasy?“

„Vlastne ich mám radšej rozpustené.“

„Otoč sa. Nech sa pozriem.“ Keď som mu vyhovela, Graham mi povyťahoval vlásenky, ktoré mi udržovali husté kadere. Vlasy mi vo vlnách spadli dole. Naviedol ma tak, aby som sa otočila naspäť. „Budeš ich ukazovať, či už zopnuté alebo rozpustené a nemá to nič spoločné s farbou tvojich vlasov.“

„Nevadí?“

„Či mi to nevadí? Som arogantný kretén. Celkom sa mi páči, keď mi ostatní závidia to čo mám.“

„Len mi daj chvíľku, kým si ich upravím.“ Šla som do kúpeľne a vyhladila som si vlasy. Oveľa viac sa mi páčili vlasy rozpustené. Keď som sa vrátila, Graham ma vzal za obe ruky.

„Takže sedí?“

„Áno. Tá farba je dosť podobná, nemyslíš?“ Zdvihla som konce ku vrcholku šiat. Tá zelená bola takmer presne v rovnakom odtieni.

„Nehovoril som o šatách.“

„Oh. Nie. Ďakujem pekne za Betty Down There, ale so „závesmi“ sa tá farba nezhoduje.“

„To je škoda.“

Uškrnula som sa. „Vážne? Myslela som si, že by ťa mohla tam dole zaujať moja vlastná sada.“

„Tvoja vlastná sada?“

Pobozkala som ho na pery a potom som znova prehovorila. „Nie je tam čo farbiť. Tam dole som totiž kompletne holá.“

---

Graham mal pravdu v jednej veci, určite sme priťahovali pozornosť. Hoci pochybujem, že by si niektorá z tých žien, ktoré očami preťahovali chlapa, vedľa ktorého som stála, všimla moje vlasy. Zdalo sa, že si to Graham ani nevšimol, keď ma viedol smerom ku baru.

„Zdá sa, že máš fanklub.“

„Je to skôr nenávistný klub. Moja firma je veľmi súťaživá.“

Mrkla som po jednej žene, ktorá na nás nehanebne civela, keď sme kráčali. Mala na sebe červené šaty a jej hlava nás na každom kroku sledovala. „Viac to vyzerá ako chtíč než nenávisť.“

Graham nasledoval moje zorné pole. Pritiahol si ma bližšie k svojmu boku. „Od tejto jednej sa drž ďalej.“

Tá poznámka len zaistila, že som čumela dlhšie. „Prečo?“

„Nechcem, aby nakazila tvoj názor na mňa horšie než som to urobil už ja sám.“

Pri bare si Graham objednal fajnové pitie a víno, ktoré som mala minulý týždeň na večeri. Dostal bod za zapamätanie si toho čo mám rada. Zatiaľ čo sme čakali, porozhliadla som sa po miestnosti. The Met bolo neuveriteľné miesto. Už predtým som bola kvôli nejakým výstavám vo vnútri, ale nikdy nie v tejto konkrétnej sále. Klenuté stropy boli umeleckým dielom samým o sebe. Bolo ohromujúce to všetko vstrebať. Ľudí. Dianie.

A zo všetkého najviac, muža stojaceho vedľa mňa.

Graham mi podal pitie. „Na akej sume sa niečo takéto pohybuje?“

„Myslím, že minulý rok sa vyhlásilo až päť miliónov dolárov.“

Takmer som sa zadusila vínom.

Žena v červených šatách, ktorá sa na nás dívala sa pozvoľna presúvala k baru.

„Ahoj, Graham.“

Prikývol. Jeho odpoveď bola strohá a cítila som ako mu stuhlo telo. „Avery.“

Oh, do riti. To je tá ženská, ktorej som volala.

„To ma ani nepredstavíš svojej priateľke?“

Pritiahol si ma ešte bližšie k sebe. „Vlastne ani nie. Práve sme sa chystali zatancovať si. Ospravedlň nás.“

Graham zamieril náhle preč od baru a tej ženy. Uľavilo sa mi, keď som sa od nej sama dostala preč, ale bola som zvedavá na ich vzťah.

Na jednej strane miestnosti bol veľký, zväčša prázdny tanečný parket.

Po ceste sme sa zastavili pri stole číslo štyri a Graham tam položil naše drinky.

Vonku na tanečnom parkete si ma Graham pritiahol bližšie. Nebola som prekvapená zistením, že vie tancovať.

Spôsob akým viedol pevnou rukou určite vyhovovalo jeho autoritárskej osobnosti.

„Takže...červené šaty. Beriem to tak, že máte spoločnú minulosť?“

„Máme. Ale nie je to tak ako si myslíš.“

„To znamená čo? Že si ju nepretiahol?“

Odtiahol hlavu a vyklenul obočie. „Žiarliš?“

Odvrátila som sa. Pomyslenie na neho s niekým iným zamiešalo v mojom vnútri niečím iracionálnym. Graham sa naklonil a prešiel mi nosom po krku. „Páči sa mi, že žiarliš. Znamená to, že si voči mne majetnícka. Úplne rovnako sa cítim voči tebe ja.“

Moje oči sa stretli s jeho. Dlhý čas sme držali pohľad uzamknutý do seba bez toho, aby sme znova prehovorili.

„Nie. Nespal som s Avery. Nikdy som na ňu nepoložil ani jediný prst. Nie je len spokojná s tým ako sa v súčasnej dobe rieši akvizičný biznis.“

„Oh.“

Naklonil sa bližšie, zachrapčal mi do ucha. „A keď už hovoríme o tom preťahovaní. Som tvrdý odkedy si mi povedala, že si vyholená.“

S rukou okolo dolnej časti môjho chrbta ma pevne pritisol k sebe. Mohla som cítiť ako mi jeho erekcia strká do boku. Ten muž útočil na všetky moje zmysly naraz – zvuk jeho nadržaného hlasu, vôňa tak mužská a zreteľne len jeho, dotyk jeho rúk na mojej nahej pokožke – Bože, chcela som ho ochutnať.

Nepomohlo, že ma viedlo jeho telo, keď sme sa plynule preháňali po tanečnom parkete s pripomienkou aký panovačný asi musí byť v posteli.

Niekde blízko bol určite odomknutý šatník, tým som si bola istá. Bolo by tak jednoduché poddať sa mu práve teraz. Ale namiesto toho som sa donútila vytiahnuť svoju nemravnú stránku skrz závoj chtíču, ktorý hrozil, že ma prehltne.

„Možno by si mal ohľadom toho vyhľadať lekára. Zdá sa, že máš neustále erekciu. Snáď priveľa viagry?“

„Môžem ťa uistiť, že nepotrebujem žiadnu umelú pomôcku pre potreby zväčšenia penisu, keď som v tvojej blízkosti, Soraya. A doktora som navštívil nedávno. Vlastne len pred pár dňami. Vzal som si k srdcu rada jednej stĺpčekárky a pripravil sa na možnosť, že si budem môcť dovoliť porušiť svoj sľub celibátu. Som čistý a mám aj papiere, ktoré to dokazujú.“

„Znieš tak dychtivo. Pripravil si si ich práve teraz pre svoju osobu?“ Vtipkovala som, ale Graham sa odtiahol a potľapkal si tam, kde by malo byť vnútorné vrecko na smokingu. Uchechtla som sa. „To myslíš vážne? Nemáš ich naozaj so sebou, však?“

„Samozrejme, že to myslím vážne. Nie je nič čo chcem urobiť viac než urobiť sa v tebe. Nie je šanca, že by som zmeškal príležitosť, pretože by som nebol pripravený na príležitosť, ktorá by sa mi naskytla. Nosím ich so sebou tri dni.“

Jeho priznanie bolo bizarne roztomilé. Prišla ďalšia pesnička a my sme chvíľu tancovali v tichosti, naše telá sa pohojdávali unisono.

Položila som si hlavu na jeho hruď a vzdychla si. „Toto sa mi páči. Nečakala som to, ak mám byť úprimná.“

Mazlil sa so mnou. „Ja tiež nie. Normálne totiž tieto veci neznášam.“

Moja ostražitosť voči tomuto mužovi prekĺzavala. Už to nebude trvať dlho pripomenúť si zdvihnúť zábrany a chrániť samu seba.

Sedeli sme za veľkým okrúhlym stolom, pri ktorom bolo usadených aspoň ďalší tucet hostí. Graham ma predstavil párom sediacim po oboch stranách, ale niekoľko stoličiek bolo stále prázdnych.

„Takže, čím sa živíte? Soraya, však?“ Po mojej ľavici sedel Braxton Harlow. Bol to starší, stále príjemne vyzerajúci muž so striebristými vlasmi, ktoré boli v ostrom kontraste s opálenou tvárou. Graham sa bavil o obchode s mužom po jeho druhej strane.

„Pracujem pre stĺpček o radách. Ask Ida.“

„Ste spisovateľka. To je úžasné.“

„Nie tak celkom. Je to skôr o tom, že pre spisovateľku vybavujem mizerné pochôdzky a ona mi občas dovolí zareagovať na pár listov, ktoré dostaneme.“

„Chápem.“

„A čím sa živíte vy?“

„Vlastním farmaceutickú spoločnosť.“

„Ste legálny predajca drog?“

Zasmial sa. „Hádam, že som.“

„Znamená to, že ste doktor?“

„To znamená.“

„No, možno by ste si mali pohovoriť tuto s Grahamom. Zdá sa, že má jeden zdravotný problém.“

A len tak sa v tú chvíľu pridal k nášmu rozhovoru Graham. „Počul som svoje meno. Bavíte sa vy dvaja o mne?“

Braxton odpovedal. „Soraya mi práve hovorila, že máš nejaký zdravotný problém. Je niečo s čím ti môžem pomôcť, Graham?“

Graham na mňa zúžil oči a potom dopil zvyšok svojho drinku. „Neviem, liečiš aj zmodrané gule?“

Najprv ten chlap vyzeral zmätene, ale potom sa to rýchlo zmenilo do srdečného smiechu. Po tom sme sa všetci traja zabrali do jednoduchého rozhovoru. Grahamova ruka bola stále na operadle mojej stoličky, prstami mi kreslil na nahom pleci osmičku. Vlastne som sa práve začínala uvoľňovať a užívať si to, pokým som cez stôl neuvidela záblesk červenej. Avery sa posadila presne naproti nám. Graham a muž, s ktorým tam bola si vymenili tiché prikývnutie, ktoré robia len muži.

„Vyzerá to, že sa budeme deliť o jedlo s tvojou kamarátkou.“ Naklonila som s ku Grahamovi.

„Ignoruj ju.“

To sa ľahšie povie než urobí. Cítila som jej pohľad, dokonca aj keď som po nej nenápadne nepokukovala. Z nejakého dôvodu si tá ženská užívala moje nepohodlie. Nepokúšala sa hovoriť s nikým iným pri stole. Po večeri som sa ospravedlnila a zamierila na dámy. Zatvorila som sa do kabínky a pokúšala sa vymyslieť najlepší spôsob ako ísť na záchod bez toho, aby som si vo vode zo záchoda nenamočila svoje drahé šaty, alebo sa nedotkla sedádka, alebo som nepustila kabelku alebo som nespadla dopredu, keď som sa vznášala na päť-palcových ihličkách. Myslela som si, že je to oveľa jednoduchšia úloha.

Keď som vošla, toaleta bola prázdna. Počula som ako sa otvorili vstupné dvere, potom sa zavreli a niekde v blízkosti mojej kabínky sa zastavili klikajúce opätky. Intuícia mi napovedala kto bol na druhej strane.

Zhlboka som sa nadýchla, vyšla som von a okamžite mi padol do oka záblesk červenej.

Avery si obťahovala pred zrkadlom pery, ale jej pohľad pristál na mne, keď som vyšla von.

„No či to nie je najnovšia hračka Grahama Morgana.“

„Toto je spôsob, akým zasadzuješ údery? Prenasleduješ ženy na záchody, aby si trepala kraviny o ich rande.“

Prešla si ohnivou červenou po perách, potom ich otlačila do servítky a zatvorila rúž. „Len poskytujem ženskému pohlaviu služby v podobe varovania žien ohľadom mužov.“

„O čo ide? Nepáči sa ti spôsob, akým riadi svoj biznis, takže ma potrebuješ varovať, aby som vycúvala?“

Ústa sa jej roztiahli do škodoradostného úsmevu. „Toto ti povedal? Že sa mi proste nepáči spôsob akým rieši svoj obchod?“

Nenávidela som pocit, že vie niečo čo ja nie, takže som nepovedala nič. Namiesto toho som si umyla ruky a vytiahla som si von svoj rúž. Keď som bola hotová, stále tam stála. Založila som si ruky na hrudníku. „Tak to vyklop. Povedz mi, čím tak zomieraš, aby si ma poučila.“

Prešla niekoľko krokov, zastavila sa za mnou a študovala môj odraz v zrkadle. Potom mi prehovorila priamo do ucha. „Na druhú stranu mi nestojíš za môj čas. Nakoniec na to prídeš aj sama. Alebo sa možno môžeš opýtať Grahama, prečo popohnal zničenie spoločnosti manžela mojej najlepšej kamarátky.“

Trvalo mi minútu upokojiť sa po tom, čo Avery odišla. Bola každým kúskom úplne rovnaká pizda ako keď som jej v ten deň, kedy som našla Grahamov telefón vo vlaku, volala.

Chcela som jej varovanie pripísať ostrej konkurencii medzi dvoma súperiacimi spoločnosťami, ale nejako mi to nesedelo. Nejakým spôsobom to pre tú ženu bolo osobné.

Graham ma čakal vonku pred toaletou. „Je všetko v poriadku? Videl som ako ťa Avery nasledovala.“

„Fajn.“ Donútila som sa k úsmevu. Po niekoľkých krokoch som sa rozhodla, že potrebujem vedieť viac. „Môžem sa ťa na niečo opýtať?“

„Samozrejme?“

„Kto je Averyna najlepšia kamarátka?“

Graham si prešiel rukou po vlasoch sčesaných dozadu. „Jej najlepšia kamarátka je moja bývalá, Genevieve.“