MUF - 37. kapitola

Překlad: Noemi

Harrison

„Šťastné Vianoce!“ - kričí Quinn

Vbehne do domu, vzrušený, že môže posledné dni tráviť so svojimi priateľmi. Nepovedal nič Noahovi ani dievčatkám. Povedal mi, že  nechce, aby boli smutní počas Vianoc alebo na svadbe.

Vážim si jeho rozhodnutie.

Po celom dome počuť smiech, spolu s Quinnom prinesiemu dnu naše darčeky pre každého.  Dvojičky majú oblečenie zodpovedajúce tejto príležitosti. Dívam sa na Peyton, ktorá vyzerá tak, že o chvíľu bude kričať od vzrušenia. 

Usmejem sa na ňu a som odmenenný tým najsladším úsmevom, aký som kedy od nej dostal. Od toho dňa, čo sme sa porozprávali, sa majú veci medzi nami naozaj dobre. Elly sa točí dookola ako baletka a smeje sa.

Tak to cítim, že strácam niečo, čo nikdy nebolo naozaj moje, a hrozne to bolí.

Katelyn sedí pri krbe v kresle, nohy vtiahnuté pod sebou.

Chýba mi, ale nemôžem to ukázať, zvlášť dnes nie. 

Pred rokom som vošiel do tohto domu a uvidel som tú najkrajšiu ženu, akú som kedy videl.  Ked somju chytil za ruku vedel som, že ona bude niečo výnimočné.Všetko, čo som  urobil, som robil preto, že som videl ju, ako svoju budúcnosť.

Teraz je už moja minulosť a o pár dní bude už len niekto, koho poznám a príležitostne, zriedkavo ho stretnem.

Ak to je všetko, tak ma to nerobí šťastným.

Ale je to moje rozhodnutie.

Liam vojde v mikulášskej čiapke a decká začnú hore dole skákať. Klaknem si ku stromčeku a poskladám pod neho darčeky, ktoré balil Quinn.  Vezmem tem, ktorý som kúpil Katelyn a uvažujem, či ho dať medzi ostatné, alebo ho nechať v poštovej schránke cestou, keď budeme odchádzať. To nie je darček na rozlúčku, kúpil som ho ešte skor, než sa veci medzi nami posrali.

Myslel som na to, že jej ho nedám, ale to by bolo hnusné a neviem sa prinútiť, aby som ho vrátil do obchodu.

Snažím sa na ňu nedívať, ale cítim, ako  priťahuje moje telo ku nej. Vlasy jej padajú do očí, ako prechádzam okolo nej.  Musím si dať ruky do vrecák, nieže jej ich odstránim z tváre.  Štipnem sa do nohy, aby som si pripomenul, že ona s nami skončila, nie ja.

„Rozdávanie darčekov!“ – vyhlási Liam. Decká vzrušene kričia a zhromaždia sa okolo stromčeka. Liam rozdáva darčeky deťom, dospelých necháva nakoniec.

Snažím sa udržať moje myšlienky na uzde. Neviem, či je sťahovanie tá správna voľba, ale momentálne je to to, čo potrebujem. Otiahnem odtiaľ preč a odnesiem so sebou aj svoje  srdce.

Sadnem si a sledujem ako si decká vybaľujú darčeky. Všade lieta roztrhaný papier po miestnosti a rozlieha sa smiech. Josie prinesie raňajky a podáva mi hrnček s kávou.  Poznám výraz na jej tvári. Ľutuje ma, pritom by nemala.  Jemne sa usmieva a otočí sa ku Katelyn.

Nechcem sa dívať, ale nedokážem tomu zabrániť a presne ako pred rokom, díva sa na svoje dievčatá a možno spomína na svojho manžela. Neviem si predstaviť príjemné sviatky, ak ten koho ľúbiš, ťa už nie je schopný tiež ľúbiť.

Mal by som to poznať.

„Oci, môžem dať Peyton a Elly ich darčeký?“ – kútikom oka vidím, že Katelyn uhýba pohľadom. Začínam myslieť na to, čo jej chodí po rozume.

„Chcel by som vidieť, keď ich otvoria. Môžeš ich zavolať sem?“- poprosím ho. Quinn prikývne a vráti sa k dievčatám. Schytí ich darčeky a ukáže im ich. Oni traja, ktorí sa za posledný rok tak zžili teraz prídu a sadnú si predo mňa.

„“Toto je odo mňa a od ocka“ – povie  a podáva im darčeky. Quinn vybral červený papier s modrou stuhou. Dvojičky strhnú papier, vyberú krabičky a otvoria vrchnáky.

„Joj, pozri mami, dostala som retiazku“ – Elly pribehne k matke a ukáže jej ju. Pozerám sa na Peyton, ktorá v ruke drží náhrdelník

„Čo v ňom je?“

Sadnem si k nej na zem. Zodvihnem sklíčko a otáčam ho.  Oči sa jej roztvoria dokorán ako sa gelová tekutina otáča.

„Dve mená sú tam, tvoje a tvojho otecka“ vyberiem jej retiazku z rúk a opatrne jej ju pripnem na krk.

„Otecko bude takto stále s tebou“

„Aj moja je takáto, Harrison?“ Elly sa po kolenách posúva ku mne  a dá mi do rúk krabičku. Vyberiem retiazku a zodvihnem ju tak, aby  sa jej dotkol slnečný lúč.

„Trblieta sa“ – výska Elly a zatlieska rukami.

Otočím ju a držím  ju v ruke, aby mohla vidieť vnútro.

„Takto je na nej Elly a takto Mason“

„Pripneš mi ju?“ – Elly sa otočí a zodvihne si vlasy, ako ozajstná princezná. Zapnem jej retiazku a posadím sa. 

Dievčatá sa hrajú so svojimi retiazkami, úplne ich očaruje, keď potrasú  flaštičkami a tekutina s ich menom sa pohne.Kúpil som retiazky s koženým pásikom, aby sa nemohli roztrhať.

„Toto je od môjho otecka“ – povie Quinn a odovzdá Katelyn  krabičku.

Ani som nezbadal, že ju priniesol.  Úprimne som dúfal, že som ju skryl dostatočne a Liam ju nájde až odídem.  Teraz nechcem toto rodinné  hovno urobiť.

„Díki, Quinn“ – Katelyn si vezme balíček a potiahne stuhu, ktorá jej spadne do lona a ona roztrhá papier. Pozriem na Liama, ktorý sleduje Josie a Noaha. Úplne  zabúdajú, čo sa okolo nich deje.

Srdce mi začína byť rýchlejšie, ako dvíha veko. 

Musím sa odtiaľ dostať. Postavím sa vtedy, keď vzdychne. Pozriem sa na zem, nedokážem sa na ňu pozrieť. Počujem ako amulety štrngnú o seba , keď vyberie svoj náramok. Keď som ho kupoval vyzeralo to ako dobrý nápad. Teraz, keď si to lepšie premyslím, tak je to ešte lepšie, že som jej to dal.

„Harrrison?“ – zatvorím oči keď počujem ako vysloví moje meno.

Potrasiem hlavou a vyjdem z izby.  Nechcem aby mi povedala, že sa jej páči, alebo že je vďačná.

Kúpil som ho,lebo som chcel aby vedela, že my všetci, vrátane Masona na celý život patríme spolu.

Ale ona to nechce.

Nechcem tam nechať Quinna, ale príliš ma to bolí, aby som to zniesol.  V štúdiu je veľmi zima a je oveľa tmavšie na môj vkus. Už týždne sme necvičili, ale ani nejammovali. Zasvietim svetlá a zatvorím dvere.

Potrebujem byť sám. 

Vytiahnem sedátko, založím si svoje slúchadlá, sadnem si. Moje paličky sú tu, čo znamená, že Peyton bola dole a cvičila. Teším sa, že je uvoľnená a dúfam, že povie svojej matke, že sa chce učiť, lebo vidím, že to pomáha jej sebavedomiu a dáva jej to nejaký cieľ, okrem jej vášni k futbalu.

Zvuk bubnov ma ukľudňuje.  Toto je moje útočište.  Potrebujem ho, hoci moja ľavá ruka je ešte stále v sádre. Viem, že je podlá vec, prerušiť Vianoce , ale musím si vyčistiť hlavu.  Kým som jej nablízku môj úsudok je v čudu.

Túžim len po tom, aby som ju zatiahol  za roh a prosíkal sa jej, aby nám dala spravodlivú šancu.

Ale je to vylúčené, aby ona toho bola schopná a neexistuje spôsob ako to môžem urobiť a zároveň si zachovať tvár.

Bolo to hlasné a veľmi jednoznačné, keď ma vyhadzovala zo svojho domu vtedy večer.

Ani neuvážila možnosť, žeby tie fotky mohli ukazovať iné, než pravdu.

Verila len tomu, že som klamár, podvodník, niekto, kto som ja nikdy nebol.

Stuhnem, keď si uvedomím, že hrám rytmus jej piesne. Čo ma naviedlo hrať práve toto, neviem.  Zložím paličky a zhlboka sa nadýchnem. Otvoria sa dvere a blížia sa kroky.

„Skutočne odídeš po svadbe?“

Vzhliadnem na Liama a prikývnem

„Nedokážem byť s ňou v jednej miestnosti a ona je tu stále. Potrebujem priestor.“

„Ako sa cíti Quinn?“

„Je v poriadku.“ – poviem.

„Vie, že sa sem niekoľkokrát vrátime, a keď bude v domácom učení, môže ísť stále so mnou?“

Liam si vzdychne, vytiahne ďalšiu stoličku a sadne si.

„Ak sa vrátiš do L.A. , JD nebude chcieť chodiť sem a bude žiadať, aby som sa vrátil tam pracovať“

„Liam nehádž to na mňa. Chceš vinníka? Obviňuj Sam a sakra, obviňuj Katelyn za tie hovná. Ak ma nechce, ona by mala odísť. Vieš, že som sa dlho držal od nej ďalej, ale ona nie, musela ukázať, že žiarli na inú ženu a preukázala záujem, aby som ešte viac za ňou behal.“

„Viem , že to bolí“

Potrasiem hlavou.

„Ale človeče, toto presahuje každú bolesť. Nedokážem sa na ňu pozrieť bez toho, aby som ju nechcel bozkávať a zároveň s ňou zatriasť.Nechápem to“

„Bojí sa“

„No, nie takto treba prežiť život, a ako sme zistili, život je krátky“

„Ja verím v druhé šance“ – povie Liam. Viem že je to tak, inak by sa pozajtra neženil, ale nie všetci sme takí šťastlivci.

„Ak potrebuješ čas, nech je tak“

„Ja čas nepotrebujem. Ja viem čo chcem.“

„Chcem tie tri dievčatá tam hore, aby boli celý zbytok môjho života so mnou.“

„Chcem aby Katelyn bola vzorom matky pre môjho syna, lebo to je , čo si on želá.“

„Nepotrebujem čas, aby som toto zistil.“

Pošúcham si tvár a zastonám.

„Toto nie som ja, Liam. Ja neutekám, ani nebúcham dverami za sebou. Preto odchádzam, lebo je pre mňa príliš ťažké len sedieť a dívať sa na ňu, ako si žije svoj život dalej, pričom môj je na hrane čakajúc na slabý záblesk nádeje, že ona snáď, niekedyby, by mohla  chcieť byť so mnou“

Liam príde, postaví sa za mňa a potlapká ma po pleci.

„Josie odkazuje, že o pol hodiny môžeme jesť.“

„Budem hore“

Nie dlho po tom, čo Liam zavrie dvere, otvoria sa znovu. Tentoraz prichádza malé, sladké dievčatko s čiernou zamatovou stužkou vo vlasoch. Príde ku mne  a vylezie mi na kolená, ruky mi ovinie okolo krku a  tesne ma objíme.  Vrátim jej objatie so  všetkým čo mám, nádejou, že som na ňu mal nejaký vplyv.

„Prečo už nechodíte k nám večerať?“

Neviem, čo by som jej mal povedať. Čo mám povedať dieťaťu, ktoré už v živote príliš veľa stratilo?

„Som veľmi zaneprázdnený hudbou, ktorú píšem.  Zaberá mi to veľa času.“

Napravím Peaton a posadím ju na svoje koleno.

„Mamička v noci  zase veľa plače.“

„Ako myslíš to, že ..zase?“ - mykne plecom.

„Myslím, že istý čas už neplakala a teraz zase plače.“

Upravím jej vlásky na chrbte a usmejem sa. Neviem, čo jej mám povedať. Jedna moja časť dúfa, že preto plače, lebo nie sme spolu, ale mal by som to vedieť lepšie.

Chýba jej jednoduchý život  a všetko čo s tým súvisí a túži po svojom manželovi.

Neroní slzy  kvôli mne.

„Chceš si zahrať?“ - pýtam sa a zodvihnem paličky.  Jej úsmev roztiahne jej ústa až k ušiam a vyberie mi paličky z rúk. Otočí sa mi na kolene a čaká na pokyn.

Lenže teraz jej ho nedám.

Vezmem si druhé paličky a hrám teraz s ňou. Trieskame do bubnov  a vytvárame svoju vlastnú hudbu. Keď si vytvoríme správny rytmus, stlačím gombík na nahrávanie na mojom laptope a znovu a znpvu to zahráme, celkom dovtedy kým nie je čas na jedlo.

Sme unavení a spotení. Peyton ma zase objíme, s rúčkami tesne okolo krku. Neznášam, že to trvalo tak dlho, aby sme sa stali priateľmi a teraz keď nimi sme, opustím ju.

„Ľúbim ťa, Harrison“

„Aj ja ťa ľúbim, Peyton“ –moja odpoveď je automatická. Srdce mi divo bije v hrudi, a hrozí mi, že vyskočí alebo sa zlomí kvôli dôlezitosti  tejto chvíle.

 Ak je správne že ľúbim ju, Katelyn  a Elly, tak ako je možné, že všetko čo robím je špatne?

******

Žienky moje, už dva dni sa trápim na tým, ako vám oznámiť jednu zprávu a pritom vás nesklamať.

Zostali nám 4 kapitoly a zrejme tie najzaujímavejšie.

Ale...

Zajtra cestujem do zahraničia a neviem, či budem mať  čas na každodenný preklad.

Môj zdravotný stav mi nedovoľuje preložiť viac ako jednu kapitolu denne, takže som nemohla zrýchlene doprekladať knihu do konca.

Poctivo som prekladala každý deň jednu kapitolu.

Mrzí ma to, dúfala som, že to stihnem, ale žiaľ, musím cestovať skôr, než som mala v pláne. Môžem vám len sľúbiť, že budem prekladať všade, keď budem mať chvíľu voľna, aby ste nemuseli čakať dlho na svoje kapitoly.

Čo bude iste vzrušujúce, ak by sa nááááhodou medzi KaH odohrala nejaká poriadna erotika, si predstavte ako na letisku alebo v lietadle prekladám chúlostivé pasáže a potom vám tam dávam sexi fotku nahého Harrisona s tetovaním a niekto si to všimne...J

Dúfam, že nestratím vašu priazeň a budete mať pre mňa pochopenie.

Ja zase pre vás, ak si na mňa zanadávate v komentoch J zareagujem určite, aj keď nie ihneď.

Prajem vám krásne dni a majte sa tu pekne.

Noemi