MUF - 32. kapitola

Překlad: Noemi

Ďakujem vám pekne za vaše komentáre. Vidím, že poznáte aj K a H. Neodpovedám len preto, že sa snažím vás neovplyvňovať, hoci ja čítam každú kapitolu pri preklade, nie dopredu, takže to všetko prežívam s vami.

Dievčatá moje, môžete byť dnes rady, že dostanete svoju kapitolu, lebo táto bola zo všetkých najťažšia a veľakrát som vyskočila, že končím. Môžem s plnou zodpovednosťou povedať, že ani jedna myšlienka, ani jedna veta, ani jedna vec, ktorú Katelyn urobila, nebola pre mňa ľahko prekladateľná.

Tak veľmi mi to bolo proti srsti, že som sa musela veľmi premáhať.  Ak si predstavím, že ten chlap nemá ani jednu zlú myšlienku a všetko čo robí,  robí úprimne od srdca...

Pokiaľ máte iné pocity, píšte, bude to zaujímavé. 

Katelyn

Vyvrátim zo seba obed. Josie mi drží vlasy, presne tak, ako vtedy, keď som každé ráno vracala s dvojičkami.

Pri každej príležitosti keď zvraciam mi preblesne v hlave jeden obraz.

Bola som taká hlúpa, že som si myslela, že Harrisonove zbožňovanie je skutočné. Chcel len jednu vec a tú pravdepodobne nečakal len odo mňa. Asi si len vyplnil prázdne dni. Samotná myšlienka, že je stále s ňou,vyvolala u mňa nové napínanie na prázdno.

Vyprázdnila som sa a cítim sa úplne prázdna.

Pocit páľavy, ktorý mám v hrudi a v žalúdku je ostrou pripomienkou obrovskej bolesti, s ktorou sa už viac ako rok snažím vyrovnať. V tom momente keď sa vďaka Harrisonovi vrátila, rúti sa na mňa ako obrovský vodopád a ťahá ma ku dnu.

Vymyjem si ústa a utriem si tvár. Nechcem sa pozrieť na Josie.  Nechcem, aby videla ten smútok, čo sa zrkadlí na mojej tvári. Vyjdem z kúpelne a idem do svojej izby.  Liam nám objednal veľmi prekvapujúco apartmán s dvomi spálňami, tak mám súkromie. Oceňujem samotu, ktorú som nepredpokladala, že budem potrebovať.

Zvalím sa na postel, objímem vankúš a vzlykám doňho, aby som stlmila vzlyky.

Celkom, totálne som zlomená.

Teraz už viem, že som príliš rýchlo pokročila ďalej. Keby som bola ešte počkala, bola by som videla jeho pravú tvár.

Ukázal by sa skutočný Harrison.

Ale nie, ja som do toho šla, prenasledovala som ho, hoci to nebol môj zámer. Pripustila som si ho blízko. Nechala som, aby ma oblbol  tým, že budeme spolu, ako rodina. 

Využil moje deti ako návnadu. Bola som blázon, že som to dovolila.

Spôsobí bolesť mne a spôsobí bolesť mojim deťom.

Nemôžem  pripustiť, aby takýto chlap bol v našej blízkosti.

Ak si pomyslím, že ešte mal tú drzosť povedať, že nedovolil, aby sa nejaké ženy dostali ku Quinnovi, len preto, lebo to povedal svojej matke.

Nedokážem uveriť, že som tak podľahla jeho čaru.

Niekto klope. 

Sadnem si a silno si pošúcham tvár, nezaujíma ma ako vyzerám. Tieto prázdniny sa skončili.  Čím skôr pôjdem domov, tým lepšie, musím zmeniť spústu vecí.

Josie vojde s flašou vína a dvoma pohármi.

Aj keď je to tá posledná vec, na ktorú mám chuť, predsa mi len pitie pomôže zabudnúť na prekliate hlasy a je to dobrý nápad.  Podá mi jeden pohár a posadí sa ku mne.  Zodvihnem víno k ústam a chvíľu váham, potom nakloním hlavu a vypijem sladký nápoj.

Vyprázdnim pohár a Josie ho znovu naplní.  Zopakujem to a nechám, aby víno odplavilo môj smútok. Josie vypila len jeden a naplní mi pohár znovu.

„Chceš ísť domov?“

Uškrniem sa. Čo to je za otázku? To je smutné, že nie je na to odpoveď.  Potrasiem hlavou.

„Ano aj nie. Neviem čo chcem, okrem toho, že sa chcem vrátiť a zabudnúť, že som ho niekedy stretla.“

„Katelyn“ – povie potichu, ale má v hlase ľútosť.

„Neopováž sa ho brániť, Josie! To nie. Nemala som počúvať ani teba ani Liama, teraz, pozri sa len na mňa. Harrison je jeden špinavý klamár, podvodník, nemá miesto v mojom živote.“

„Katelyn, len na chvíľu ma počúvaj“ – postaví sa a odnesie poháre a fľašu na nočný stolík.

Kľakne si,  a chytí ma za ruky  

„Nepoviem nič, čím by som kohokoľvek bránila, ale myslím, že toto si musíš premyslieť  s jasnou hlavou.“

„To robím“  - vyšteknem

„Nie, nerobíš to. Niečo tu nepasuje.  Liam by mi neklamal a veľakrát mi rozprával, že Quinnova matka nie je v obraze.

„Tak asi klamal Harrison aj Liamovi“

„Joj Katelyn“ – povie a trasie hlavou. Postaví sa, vezme mi fľašu od vína.

„Idem zavolať na letisko  a objednám letenky.“

Zatvorí dvere skôr, než by som mohla odpovedať.

Ani za milion rokov by som si nepomyslela, že moja najlepšia priateľka sa postaví na stranu takého človeka, ktorý mi práve zlomil srdce.

Moja cesta do Kaliformie nikdy nemala zmysel. 

To, ako so mnou jednal Harrison, ako sa so mnou miloval, akoby som bola ten najdôležitejšia osoba pre neho, a keď mi povedal, že by najradšej celému svetu povedal, že som mu ukradla srdce – všetko to boli len klamstvá.

Tak sa so mnou zahrával ako so  svojimi bubnami, dôkladne.

Vrátili sme sa o deň skôr, viem, že sa budú vypytovať. Vôbec nie som v stave aby som odpovedala.

Josie ma vyloží na príjazdovej  ceste, tam stojím, kým nezmizne.  Pozriem sa na Masonov furgon, potom na svoje auto.  Hračky dvojičiek sú pozbierané, trávnik je zostrihaný , snáď  teraz na jeseň naposledy.

Pozbieram si batožinu a vložím kľúč do zámky.  Otvorím dvere. Neznášam vrátiť sa do tmavého domu, ale nikto nevie , že sme sa vrátili.

Poprosila som Josie, aby nepovedala nič Liamovi. 

Nechcem, aby sa Harrison dostal do mojej blízkosti.  Toto nie je tak, že potrebujem čas, aby som si to premyslela. 

Potrebujem len čas, aby som vymyslela, čo mu mám povedať.

Zapnem svetlá. Ústa sa mi chcejú, ako si ich prikryjem rukou.  Vyhrknú mi horúce slzy a stekajú mi po tvári. 

Jeden „Vítaj doma mamička“ plakát visí v obývačke.  Všade sú kvety a jeden zabalený balík je na stole. 

Nahnevane si utriem slzy. Prečo to robí?  Po jednom sa dotýkam každého maľovaného lístku, dvojičky tam napísali do rohu svoje mená.

Tak by som ich chcela postrhávať, ale nemôžem, zlomilo by im to srdce, keď by ich tu nenašli zajtra ako prídu domov.

Počujem buchot dvierok, ktorý ma privedie do prítomnosti.

No jasne, že bol u Liama. Blbosť bola prísť skôr domov, mala som ostať v L.A.  a vymyslieť, čo robiť s touto sračkou.

Dvere sú otvorené a už je tu, skôr ako by som mala šancu ich zatvoriť.

„Čo sa deje?“ – pýta sa.

Chcela by som z plných pľúc vykričať, že on sa deje, ale neurobím to.  Pokrčím plecami a odvrátim sa.

„Katelyn?“

Ako príde bližšie cítim jeho voňavku. Váhavo, pomaly sa pohne.  Asi mu zavolala Alicia, a oboznámila ho s našim stretnutím. Aké je to smiešne, že vedela, kde nás nájde.

„Stretla som sa v kúpeľoch  s tvojou priateľkou“

„Nemám priateľku“ – povie odporujúc mi – „myslím okrem teba“

„Ja nie som tvoja priateľka“

„Čo sa to deje , Katelyn?“ pýta sa znova. Tentoraz sa postaví za mňa a dotkne sa ma rukou pleca.

„Nedotýkaj sa ma“  vyšteknem, keď sa otočím.  Položím mu ruku na hruď a odtlačím ho od seba. Potkne sa  skôr ako by sa spamätal.

Harisson sa zmätene pozerá na mňa.

Pane  Bože, mohol by dostať toho skurveného Oscara za tento výstup. Chcela by som mu strhnúť čiapku z hlavy a odhodiť ju, ale nechcem sa ho dotknúť. Práve teraz ho nechcem ani vidieť.

Díva sa na mňa, jeho oči sa lesknú, ale ja sa naňho nedokážem pozrieť. 

Potrasiem hlavou a odvrátim sa.

„Mal by si odísť“

„Prečo?“ – pýta sa. Jeho hlas je neistý a spýtavý.

„Lebo som to povedala, a viac si neželám, aby si tu bol“

„Katelyn, prosím ťa. Som úplne hotový. Prídete domov skôr a niečo jednoznačne nie je v poriadku.“

„Akoby si to nevedel! Tak si si to naplánoval od začiatku? Zviesť úbohú osamelú matku, ktorá práve stratila manžela? Co si mal v pláne? Prečo si mi nepovedal, ako to celé plánuješ ukončiť, aby som aspoň vedela, s čím môžem počítať?“

Harrison si pošúcha tvár, stiahne si čiapku z hlavy a hodí ju na pohovku. Čupne si a zachytí sa o stolík. Práve teraz mi pripadá veľmi pokojný.  Prečo sa so mnou neháda?

„Baby...“

„Nie som tvoja baby“- precedím cez zuby. Harrison sa postaví a podíde ku mne a priklincuje ma k stene.

„Neviem, sakra, od čoho si zmenila názor, ale musíš mi to povedať, čo sa to tu, kurva, deje Katelyn! Zrazu sa objavila Josie, znosila ma pod čiernu zem a ty si nebola s ňou.  Čo znamená, že ty by si mala byť v tých pojebaných kúpeľoch, aby ťa tam rozmaznávali, ale ty si tu,  a niečo hrozné sa muselo stať. Takže, rozprávaj, nech to pes pojebe, aby som to mohol napraviť.“ – jeho hlas je jemný, starostlivý, neviem, či to robí naschvál. Práve týmto spôsobom ma nalákal do postele.

„Stretla som sa s Aliciou“

Harrison zbledne a stvrdnú mu črty. Napne sa a ustúpi odo mňa.  Teraz, keď to už vie, nemáme si čo povedať.  Tam stojí a nedíva sa na mňa, ale na stenu.

„A vôbec, odkial si vedela, kto to je?“  Myknen plecom.

„Nevedela, ona ma našla“

„Ako?“

„Neviem Harrison. Myslím si, že možno aj jej si zaplatil jeden wellness deň v kúpeloch.“

Harrison zatrasie hlavou, pohráva sa prstami s perou. Pozrie na mňa a stiahne obočie.

„Odvtedy som sa nerozprával s Aliciou odkedy vyšla z môjho domu, to predsa vieš aj ty“

„Nie“ – skríknem, pristúpim k nemu a prstom ho bodnem do hrude.

„Viem, že je to všetko klamstvo. Viem len tie príbehy, ktoré si mi povedal, aby si ma dostal do postele,aby som ti dôverovala. Chudááák, osamelý otecko, ktorého priateľka odpochoduje a zanechá ho tam s maličkým bábätkom.“

„Nebola môjou priateľkou, Katelyn. Už som ti to povedal“

„Klamal si“

„Fakt? A o čom?“ – kričí.  Nešťastne zdvíha ruky k nebu.

„Prečo by som ti vôbec mal klamať o čomkoľvek? Myslíš si, že som hrdý na to, že ma nadrogovala a znásilnila jedna pojebaná groupie, že som s ňou splodil chlapčeka, ktorého som, kurva, ani nechcel. Akému účelu by to celé slúžilo?“

„Videla som fotky“ vrieskam ešte hlasnejšie.

„Ty si ju pobozkal na červenom koberci“- zodvihnem vzdorovito bradu – „urobil si zo mňa blázna, ale viac to už nedovolím“

„Teraz som, kurva, poriadne zmätený Katelyn.“

„Poslal som ťa do wellness kúpeľov, aby ťa tam rozmaznávali a veríš, že som tam poslal aj Aliciu?“

„Že som mal nejaké žhavé dobrodružstvo s matkou môjho syna, ktorú som od Quinnovho narodenia nevidel?“

„A prečo...by som od nej držal ďaleko aj Quinna?“

„Och, verím tomu, že Quinn sa s matkou často stretáva. Vysvetľuje to aj, prečo si ma pred ním nikdy nepobozkal.“

Harisom si trie tvár a nahlas zareve.  Potrasie hlavou a divoko si pretrie oči.

Z nejakého dôvodu ma zabolí srdce, že ho vidím plakať, hoci by som to nemala cítiť.

„Katelyn, neviem, čo sa stalo v kúpeľoch, ale môžem ti povedať, že  nemohli vzniknúť žiadne fotky mňa s Alicou, jedine v tú noc, čo sme stvorili Quinna.“

„Mám ich“ – poviem a idem po tašku. 

Vyberiem fotky, hnusí sa mi ich aj dotknúť a hodím mu ich k nohám.

Nechcem, aby sa ma dotkol, a vtiahol ma do svojho náručia. Neverím, že by som to zniesla.

Zohne sa a pozbiera fotky.

Po jednom si ich prezerá a hodí ich na stôl.

„Vieš...“ – potrasie hlavou skôr ako si vloží ruky do vrecák.

„Milujem ťa, ale vidím, že to sa nepočíta“ – zahryzne si do pery a nechá, aby mu slzy stekali dole po tvári.

„Ty veríš klamstvám o mne a je to asi v poriadku. Povedal som ti, že som ťa považoval za naivnú, keď si sa potopila v showbiznise a to len dokazuje, že som mal pravdu.“

  „Ak mi nedôveruješ, nikdy to nebude klapať. Škoda, že som na to neprišiel skôr“

Pozbiera fotky a vloží mi ich do rúk.

„Bol by som rád, ak by si si poriadne pozrela tieto fotky, a povedala by si mi, prečo má na sebe Alicia tie isté pojebané šaty ako ty.“

„A povedz mi, prosím ťa, ako je možné, že niekto, kto  aj bez ihličiek má okolo stosedemdesiat centimentrov, mi nesiaha ani po plecia.“

Nevezmem si od neho fotky, nechá, aby spadli na zem.

Dívam sa ako padajú. 

Jasné, že jej kúpil tie isté šaty, ako som mala ja, aspoň sa má na čo vyhovárať.

„Neviem, ako ťa našla, sakramentsky ľutujem, že sa to stalo. Vôbec si to nezaslúžiš, a úprimne, ani ja nie.“

„Nebol som s inou ženou odvtedy, čo som ťa stretol u Liama. Ale nebudem tu stáť a bojovať za niečo, čomu ty neveríš. Mám taký pocit, že len zbytočne strácam dych.“

Využijem možnosť a vzhliadnem k nemu ale radšej som to nemala urobiť.

Nestará sa, aby si utrel slzy.

Nenávidím to, že plače, ale zaslúži si to za to, čo mi vykonal.

Keď sa vyberie smerom k dverám,  nepokúšam sa ho zastaviť.

Neurobím to. Musím ukončiť túto kapitolu a musím postúpiť ďalej.

Dvere sa otvoria a vyrazí ich vietor.

„Ak neveríš mne, opýtaj sa Quinna. Nikdy sa nestretol so svojou matkou, aj on ti to môže povedať“

Uškrniem sa.

„Nechce sa mi veriť, že aj syna by si bol schopný vtiahnúť do tohoto“

Harrison pribehne  ku mne.

„Nerobil by som to, ale nedávaš mi inú možnosť, Katelyn.“

 „Radšej veríš, kurva, jej klamstvám, ako mne!“ 

„Mužovi, ktorému si sa odovzdala.“ 

„Mužovi, ktorému si povedala,  že to s ním skúsiš. Toto nie je pojebaná...snaha. Len zahmlievaš.“

„Hladáš hocijakú skurvenú príčinu, aby si ma mohla vyhodiť, tak ,podarilo sa ti.“

 „Mala by si len otvoriť oči a povedať si, čo vlastne vidíš na tých fotkách.“

„A ty by si mal ísť“

Harrison pokýva hlavou a odstúpi odo mňa smerom k dverám.

„Posledná možnosť“  - povie.

Neviem, čo tým myslí, ale nezaujíma ma to.

„Choď!“ poviem nahlas.

Odvráti sa, odíde a tvrdo zabuchne dvere. Od veľkej sily sa odrazia späť.  Okná sa zatrasú, a obrázky dvojičiek spadnú zo steny. 

Strasiem sa, keď sa sklo zosype na zem.

Sklznem dole na dlážku, pritlačím si kolená k hrudi a nariekam. 

Všetko je v troskách.