MUF - 26. kapitola

Překlad: Noemi

Ďakujem vám pekne za množstvo komentárov a ďakovaní a mám úprimnú radosť, že môj zámer vniesť do zážitku z tejto knihy trochu vzruchu J  ste prijali s pochopením.

Chápete rozdiel vo výrazoch „polooblečený“ a „polovyzlečený“? Tak ja som s tým problém pri preklade nemala, ako sa rozhodnúť, ked išlo o Katelyninu  fantáziu Harrisona vychádzajúceho z mora - foto J

Je tam jedna  krásna veta, nájdite ju.

N.

Katelyn

Drží ma za ruku, ako prebehneme cez LAX (letisko v L.A.) Obidvaja máme ukryté oči za tmavými okuliarmi a hoci povedal, že nebude nosiť čiapku, teraz ju predsa má , ale chápem ho. Už chápem aj to, prečo navrhol, aby sme leteli súkromným lietadlom. Nielen preto, aby sme mohli byť sami, a nerušili nás, ale  tu každý utekal k východu, aby stihol svoje skoré ranné stretnutia.  To znamenalo, že nás nikto nezastavil a nežiadal o autogram.

Auto, ktoré som nám objednala nás čakalo pri chodníku, ako sme to plánovali.  Ťažko si povzdychnem a som vďačná, nech nás sleduje hocikto.  Posledné čo potrebujem je aby som toto pokašľala. Veľmi veľa som premýšľala a nie som si istá, že dokážem byť ich managerom. Hlavne teraz ako sa medzi mnou a Harrisonom veci vyvýjajú. Nechcem, aby so mnou jednal výnimočne,  ani by som to neočakávala.  Liam už aj tak napína hranice  a bojím sa, že by to vyvolalo príliš veľa napätia ak by som zase niečo zbabrala.

Nechcem, aby sa kapela dostala do takej situácie, že by ma museli vykopnúť pričom sa pobyhujem v ich kruhoch. Možno sa stanem predsedom ich fanklubu, alebo niečo podobne ponižujúce.  Neviem, čo budem robiť, ale zvládnem to. 4225 West je pre mňa príliš dôležité, aby som im vykonala niečo zlé.

Šofér otvorí dvere, keď mu Harrison kývne.  Vkľznem prvá do auta, Harrison s rukou na mojom boku si prisadne ku mne a vezme ma za ruku.  Nepustil ma odvtedy, čo sme včera večer nastúpili do lietadla.  Som šťastná – hoci by som to pred Josie nikdy nepriznala – že oni si objednali let zvlášť.  Môžeme byť s Harrisonom pár bez toho, aby na nás tí dvaja čumeli s otvorenými ústami.

To, ako ma objíma, ako  jeho prsty jemne hladia moju tvár, z toho cítim, že ja som jediná, koho vidí.  Množstvo ukradnutých bozkov a upadanie do spánku v najtrápnejších pózach, to je čo, urobilo naše cestovanie pamätným, aspoň pre mňa.  Neviem s koľkými ženami už letel, a úprimne sa to bojím zisťovať, ale sľúbila som si, že raz mu položím otázky, ktoré mi nedajú pokoj. Harrison vie viac o mne ako ja o ňom a to musím zmeniť. 

Ak chceme, aby táto vec medzi nami fungovala tak musíme byť otvorení a úprimní voči sebe vo všetkom.

Auto sa dostalo do zrýchlenej premávky. Harrison mi ukazuje zvláštnosti a sľubuje, že ma vezme na výlet k slávnemu nápisu Hollywood.

„Ty nebývaš v Holywoode?“ – pýtam sa. Vedela som, že Liam tam býva, tak som predpokladla, že aj Harrison.

„Ha bývam v Beaummonte“ – s týmto vyhlásením ma dostal z nôh.

„Mám tu byt, býva v ňom moja sestra, ale ona je teraz v New Yorku.“

Sestra? Práve toto je ono, na čo myslím. Nepoznám ho, ale chcem. Čo je jeho obľúbené jedlo, farba? Rád spáva dlho v nedeľu, alebo  vstáva s Quinnom  pozerať kreslené filmy?

„Ale ty nebývaš v Hollywoode?“

Harrison potrasie hlavou. Vezme mi tvár do dlaní a pritlačí svoje pery na moje.

„Ja žijem v Beaumonte“ – povie znova.

Pochopím význam tohto vyhlásenia. 

„Ale mám byt na Hermosa Beach. Je niečo vo veľkomestskom živote, čo mi nesedí“

„Ako ďaleko je od oceánu?“ – už niekoľko rokov som nevidela oceán,alebo som chdila po piesku. Harrison poťahuje svoju  čiapku dopredu a dozadu a prudko vydýchne.

„Teda pani Powellová, vy ma zneužívate kvôli môjmu prístupu k oceánu?“

Jemne mu jednu švihnem a potom sa k nemu pritúlim. Objíme ma, pričom autom letíme k jeho bytu po diaľnici. 

Prenikne ma tieň strachu.

Dúfam, že vie, že ho nevyužívam. 

On nie je nejaká náhrada alebo niečo také.  Skutočne som rada s ním a pokladám to za veľmi vzácne, čo spolu budujeme.

„Nevyužívam, ťa“

„Viem“ – odpovie potichu a pobozká ma na vrch hlavy. – „Ak prejdeš cez posúvne dvere dole z terasy budeš už na piesku a neviem koľko je to presne krokov, ale môžem poslať Quinovi SMSku a opýtať sa ho.“

„Nie je to dôležité“ – poviem a hrám sa s motúzom na jeho pulovri a predstavujem si ho polovyzlečeného a mokrého v oceáne – „Môžeme spočítať naše vlastné kroky“

„Hej, aj ja by som to chcel, Katelyn“

Harrison si začne pospevovať melódiu tej piesne, ktorú napísal pre mňa a tým ma ukolíše do veľmi príjemného stavu. Sme v malom zámotku, ktorý ani jeden z nás nechce rozbiť tým, aby sme hovorili o tom, kam smerujeme.

Nie som si istá či to bude fungovať aj v budúcnosti, ešte je veľmi skoro o tom premýšľať.  Kde budem o rok ale nechcem ho ako úlet,ale beriem ho ako niečo výnimočné, a dávame si navzájom pocit v nasledujúcich dňoch alebo týždňoch.

Niežeby som si to myslela, ale je tu neurčitý strach, že nie som tá, ktorú by vo svojom živote chcel.

Som vdova s dvoma deťmi, on pritom môže mať ženu ktorú by si len želal.

Prečo by si zvolil práve mňa s balíčkami?

„Héj“  ozve sa. „Došli sme“ – ukáže dopredu,ale vidím len jeden vysoký apartmánový kompex pred sebou.

Viem, že som unavená, ale prisahám, že sľuboval piesok a oceán.

„Ale...“

„Je vzadu, vonku...poď“ – vezme ma za ruku a vystúpime z auta. Harrison dá šoférovi sprepitné a vezme od neho našu batožiňu. 

„Nasleduj ma“ – povie a žmurkne na mňa.

Nerobí mi problém ísť za ním, milujem sa dívať na jeho zadok, viac než by som to bola ochotná priznať. 

Vôbec rada naňho zízam. Nikdy by som neverila, že ho budem niekedy považovať za príťažlivého s jeho tetovaniami, ale tak je to.  Vzrušujú ma a stále keď sme spolu sa niečomu o nich priučím.

Harrison je hotový príbeh, ktorý čaká len na to, aby ho porozprávali.

Zavedie ma po kamennom chodníku pomedzi palmy a tienené ploty.  Visia z nich obrovské haldy kvetov vytvárajú tak oázu pokoja a krásy. Snažím sa predstaviť si samu seba, ako idem tadeto  s nákupnou taškou a ponáhľam domov k Harrisonovi.  Vidím sa tu, ale neviem opustiť Masona. Viem, že odišiel, ale v mojom srdci je ešte stále v Beaumonte a ešte nie som schopná  s tým prestať.

Skôr než som sa spamätala som narazila do Harrisonovho chrbta, kým on sa pokúšal otvoriť dvere. Obzrie sa a potrasie hlavou.

„Dovolíš, ja...“- vyberiem mu kľúč z ruky a otočím zámkom, stlačím kľučku a opriem sa o dvere a otvorím.

Nečakane a zhľboka zastonám a Harrison sa začne smiať za mnou.

Neviem s čím som počítala, ale nie s týmto. 

Všetko je čierne a biele a doplnky sú červené.   Urobím pár krokov a študujem okolie.  Tento chlap každý deň urobí niečo, čím na mňa zapôsobí, ale myslím, že toto je vrchol všetkého.  Na zadnej stene, s od vetra sa vzdúvajúcimi závesmi sú obrovské dvere, ktoré vedú k oceánu.  To, ako počuť vlnobytie je natoľko upokojujúce, že rada by som sa schúlila na čiernej pohovke a niekoľko dní tu spala.

Harrison stojí za mnou s rukou na mojom boku.

„Ukážem ti to tu?“ - prikývnem, lebo nie som schopná prehovoriť. Uvedomila som si, že asi je nepredstaviteľné do jednej miestnosti napchať viac krásy.

Chytí ma za ruku, a pobozká ma do dlane, potom na zápästie. 

Pohľad, ktorý od neho dostanem prezrádza, že by chcel so mnou robiť toho oveľa viac a ja nemám tú moc ho zastaviť.  Vojdeme do jeho domova a ukáže mi kuchyňu a maličkú kúpeľňu. Na konci chodby je Quinnova izba , ktorá je pomaľovaná základnými farbami a je  tam v rohu aj bicia súprava.

„Hraje?“

„Áno a hrá aj na gitare“ – povie Harrison hrdo,  ako zatvára dvere. Ukáže na druhú kúpelňu, Quinnovu, kam nechodí. Potom nasleduje izba jeho sestry, neotvorí dvere a ja si ho vážim za to, že zachováva jej súkromie, kým tu nie je.

Posledné dvere sú jeho. Viem to skôr ako by mi to povedal.

Doširoka otvorí dvere a ustúpi aby som mala dokonalý výhľad, aby som ho spoznala po je inej stránke.

V Beaumonte sa jeho spálňa nelíši od tej akú mala Josie.  Nepremaloval nič, ani nepremiestnil nábytok všetko nechal tak ako to zanechala Josie. 

Ale táto spálňa je celý Harrison.

Na troch stenách sú fresky a ich vzor veľmi pripomína tetovania na jeho rukách. Zo štvrtej steny je výhľad na oceán.  Obrovská posteľ s bielomodrým vzorom kde by človek mohol hodiny rozmýšľať čo ten vzor znamená. Privriem oči a predstavím si samu seba na tejto posteli hlboko zahniezdenú a pritúlená k Harrisonovi. 

Okno je otvorené a vietor prinesie dnu slanú vôňu mora.

Vstúpim a prejdem prstami po  čistom dreve obrovského bielizníka. V jeho zrkadle vidím svoje unavené črty ale aj posteľ. Moja fantázia sa rozvíja, vidím Harrisona pred mojimi očami , oblečeného na tréning so svietiacimi tetovačkami.

„To je nádhera“ – dávam mu na vedomie, čo si myslím.

„Ale prázdna“ – postaví sa za mňa, ale nedotkne sa ma.

Moja pokožka očakáva jeho pohladenie.

Vyžaduje.

„Prečo“

„Nenašiel som nikoho, kto by ju oživil až doteraz“

„Fakt?“ – zlomí sa mi hlas. Keď som bola doteraz zvedavá, nad čím premýšľa, už nie som.  Otočím sa  a silno sa k nemu pritúlim. Zhlboka sa nadýchnem predtým ako vzhliadnem do jeho iskrivých zelených očí.  Zhodil si čiapku hlavne kvôli mne.

Vtiahne si spodnú peru a pohladí mi bok.

„Vieš, prichystal som si takú malú reč, keď sa sem dostaneme a budeme spolu sami, ale vyparilo sa mi to z hlavy.

Vidieť ťa v mojej izbe, v mojom dome, kde sme bývali s Quinnom kým sme sa nepresťahovali do Beaumontu, ani si nevieš predstaviť,  koľko to pre mňa znamená, alebo čo to so mnou robí.“

Pritúlim sa k nemu   a usmejem sa.

„Ale áno, mám predstavu“

Potrasie hlavou, zodvihne mi ruku a položí si ju na srdce.

„Chcel by som to zdieľať s tebou a s dievčatami. Viem, že si myslíš, že je to ešte veľmi skoro, a možno aj je, ale tu nechcem žiadne obmedzenia, Katelyn. Chcem, aby si vedela, čo cítim. Že čo cíti Quinn.

„Nemôžem sa odsťahovať“ – slová mi trhajú srdce, ale ak čaká,   aby som opustila Beaumont, to nemôžem urobiť.

„Nežiadam ťam aby si sa sťahovala.  Ale na leto by sme sem mohli chodiť. Mohla by si dovoliť, aby tu dievčatká behali po brehu dovtedy až by sme ich unavené museli na rukách odvliecť domov.  Mohla by si sedávať na terase a čítať.  Ja by som chystal na grile večeru. Život je tu tichý a bez väčších očakávani“

„A Quinn? Čo by robil on?“

„On by ukázal dvojičkám ako sa stavia najväčší piesok z hradu a naučil by ich surfovať. Všetko, čo tu máme  si chceme podeliť s tebou a dievčatami.“

„A čo bude s tvojou sestrou? Vieš tá, ktorú máš, ale ja o nej nič neviem.“ Harrisom mi uhladí vlasy za ucho a pobozká ma na nos.

„Je strašne veľa vecí, ktoré ešte nevieme o sebe ale môžeme sa ich dozvedieť.  Yvie je baletka v New Yorku. Keď príde domov, je tu, lebo ja sa tu nezdržiavam, ale ak sa my sem vrátime, nebude tu.

Jamesova rodina je viac ako talentovaná a teraz sa miešajú s mojou obyčajnou rodinou.  Ja mám jediné nadanie, ako všetko pomrviť. Aj takú jednoduchú vec ako je turné.  Showbiznis nie je nič pre mňa, ale chcela by som patriť k Harrisonovi.

„Môžem si to premyslieť? Chcela by som ťa správnym spôsobom predstaviť mojim dcéram ak toto medzi nami začne byť vážné...“ –Harrison ma preruší prudkým hlbokým bozkom.

„Ani netušíš čo pre mňa tvoje slová znamenajú, baby“ – šepká ako sa tesne pritúli ku mne.

„Áno, tak to by si mi mohol ukázať“

„S radosťou“

Zodvihne ma a jemne ma položí na postel.  Vylezie nado mňa a keď už si myslím, že toto bude divoké a rýchle....prekvapí ma a využije čas na iné.