MUF - 25. kapitola

Překlad: Noemi

Harrison

Rodina.

To je to, čo má práve obklopuje. Po mojej ľavici sedi Katelyn, po pravici Josie, v objatí mám vtisnutú Elly, ktorá pred chvíľou  spadla a udrela si hlavu do schodov. Quinn stojí vedľa Liama a Peyton pri zábradlí a povzbudzujú Noaha.  Ja nie som fanúšikom futbalu, ani som nikdy nebol. Úprimne, ak by som stretol Liama v škole nestali by sme sa priateľmi, ale teraz tu sedím,sledujem hru a kričím tak nahlas ako moji susedia, lebo presne to je to, čo rodina robí.

Už prešiel skoro mesiac odvtedy, čo som pozval Katelyn a dievčatá na večeru a odvtedy skoro každý večer spolu jeme ako rodina.  Odvtedy sme nestrávili spoločne ani jednu noc, ale strávili sme spolu kopu času ako pár. Aspoň ja nás tak volám.  Decká nepovedali nič, ale myslím, že Quinn to vie. Začal chodiť domov s Peyton a Elly a tým ma nútil, aby som ho vyzdvihoval u Katelyn.

Povedala, že nemusím klopať, keď  vojdem cez bočné dvere. 

Koľkokrát dostanem obrovské objatie od Elly na privítanie alebo jeden polovičný úsmev od Peyton, jedno kývnutie od  môjho syna a od Katelyn, pošlem k nej pohľad, ktorým jej poviem, že by som najradšej sa na ňu vrhol a bozkával ju do bezvedomia, ak by boli decká v druhej izbe.

Každý deň sa naučím niečo nové. A po každom takom  prejave sa obávam, že sa do nej zamilujem.

Je to jednoznačne taký cit,ktorý som voči nikomu neokúsil a neviem celkom presne ako sa s tým vysporiadať, takže naďalej nechávam na ňu, aby usmerňovala náš vzťah. Keď to znamená, že v sobotu ráno si rozmrazím riť, aby som mohol vidieť Noahov zápas, tak dobre.

„Hej zlatko“ povie pri mne Katelyn. Ó ako túžim po tom, aby hovorila ku mne, ale odkedy mám ten vzácny balíček  v náručí, viem, že to tak nie je.  Elli si utrie nos do môjho pulovra, chytí sa ma za šiju. Veľmi škaredo spadla, a hoci mi puká srdce pre ňu,  skoro som vzlietol od radosti, keď si zvolila mňa miesto Katelyn, aby som ju pomojal.

Nemal by som byť škodoradostný, ale každý chlap potrebuje niečo nádherné v živote a Elly je moja malá princeznička.

„Ako to vyzerá“ pýtam sa nad jej hlávkou. Katelyn vyzerá, že sa obáva a to pôsobí aj na mňa nekľudne. Doteraz som sa nemusel nikdy  postarať o žiadne poranenie Quinna, lebo žil ako v bavlnke.  Doteraz sa učil doma a bol stále s mojou matkou čo mu nedalo veľa príležitostí zraniť sa. Viem, že chodili často do parku , ale až na pár ošúchaných kolien nemal iné zranenie.

„Poriadne to opuchlo a je tam poriadna modrina. Potrebuje ľad“

„Pôjdem  ho zohnať.“navrhujem .

Dotknem sa Ellynho boku ale ona zastoná a ešte silnejšie sa pritúli ku mne. „Elly, anjelik, idem ti zohnať ľad na  puklík“

Potrasie hlávkou. „Nech ide mamka“

„Nechceš, aby ťa mamka podržala?“ pýtam sa dúfajúc, že zmažem z Katelyninej tváre  ten smutný výraz. Je to ten výraz, ktorý nezmení ani moje bozkávanie.

Elly sa ma chytí ešte pevnejšie.

„Idem“ povie jemne Katelyn. Pohladí Elly po chrbte a ľahko zojde po schodoch.

Sledujem ju ako zájde k Noahovej striedačke a pýta si vrecko s ľadom. Myslím, že ak máš takéto zranenie tak toto je vhodný postup.

„Ako sa veci vyvýjajú?“ – opýta sa Josie, keď je Katelyn dosť ďaleko.

„Všetko v poriadku“

„Počula som, že spolu večeriate“

Zasmejem sa.

„To je len večera. Quinn a dvojčatá spolu dobre vychádzajú a Katelyn je výborná spoločníčka“- nechcem prezradiť Josie, čo sa medzi nami deje.

Viem, že Katelyn sa  s ňou rozpráva, ale z nejakého dôvodu sme to ešte pred chalanmi neukázali.

Zatiaľ sme neobjasnili ani dievčatám, čo sa deje.

Nechcem, aby si mysleli, že im chcem nahradiť ich otca, lebo to tak nie je.

Chcem byť niekto, s kým môžu počítať, ak to budú potrebovať.

Quinn – on viem ako cíti, takže je len otázkou času, aby som mu povedal všetko.

„Mám rada Quinna“ povie Elly, akoby ma uisťovala.  Usmejem sa na ňu a potom sa dívam zase na Katelyn. Rozpráva sa s Noahovým trenérom.

„Nemal by koučovať?“ –pýtam sa keď vidím, ako Liam kričí niečo trenérovi spoza zábradlia. Trenér k nemu vzhliadne a zakričí niečo hráčom.

„Noah nemá rád trenéra“

„Myslím, že ani ja“ smeje sa Josie. Dívam sa na Liama,ktorý práve znakuje s Peyton. Dievčatko drží svoju loptu pod pazuchou a druhou rukou dramaticky kýve vo vzduchu.

„Veľmi dobre ti to ide s dievčatami, Harrison. Katelyn to vidí.“

„Peyton..“ – pozriem sa dole na Elly a zatvorím ústa. Je mi vzdialené rozprávať o jej dvojičke tak, aby sa jej to dotklo.  Chcel by som, aby aj Peyton ma mala rada, nie kvôli jej matke, ale preto, že si myslím, že je to zázračné dievčatko a chcel by som ju spoznať.  Ak je ako jej setrička, alebo je jej pravý opak, aj tak je schopná mi ukradnúť srdce. Len musím nájsť spôsob, aby som polámal múr, ktorý okolo seba postavila.

„Bude v poriadku, len stála veľmi blízko k Masonovi. Hocikam išiel jej otec ona bola stále s ním a zobudiť sa na to, že jej otecko navždy odišiel...nevie ako sa s tým má vyrovnať. Katelyn hovorí, že  s Dr. Brooksom sa začínajú veci zlepšovať.“

„Možno raz...“ – poviem s nádejou.

Katelyn sa vrátila so sáčkom ľadu. Trenérovi trvalo poriadne dlho, kým jej ho dal a ja som už bol v stave povedať nejakú totálnu blbosť, keď sa na mňa usmeje,  pričom vychádza hore po schodoch a ja , nech to bolo čokoľvek, úplne som na to zabudol.  Vezmen od nej sáčok, keď si sadne. Posunie ruku pod môj pulóver, telo sa mi napne ako zjojknem.

„Prepáč“ – zašepká mi do ucha a pobozká ho.  – Mala som studené ruky“

Zauzlil sa mi jazyk, tak len prikývnem a žmurknem na ňu. Za to mi ešte zaplatí, až budeme v L.A.

„To je zimné“ povie Elly a pritiahne sa viac ku mne. Musím ju odtiahnuť od môjho tela, hocijako to nechcem, ale musíme udržať ľad, aby stiahol opuch.

„Už len trošku“ povie Katelyn a vráti sáčok na opuch a pridrží ho tam. Chcel by som si položiť ruku na jej stehno, aby som jej ukázal za akú nádhernú ju považujem, a aby ju netrápilo Ellyno správanie.  Vidím na nej sklamanie zakaždým, keď jej dcéra povie nie, alebo sa od nej odtiahne.  Tak tvrdo sa snaží s obidvoma dievčatkami.  Viem, že hľadá len kvapku šťastia ,ktorou sa s nimi môže spojiť.

Elly sa pritúli k mojej hrudi, pričom Katelyn jej pritíska k čelu ľad.

Josie začne povzbudzovať, čím dosiahne to, že Elly sa prudko odvráti a skoro mi vypadne z rúk. Od náhleho pohybu sáčok s ľadom vyletí a pristane na chrbte jedného muža v rade pred nami. Zadržím smiech a zohnem sa, aby som zodvihol sáčok bez toho, aby som pustil Elly. Vrátim ho Katelyn, ktorá sa hanblivo pozerá.

„Prepáčte pane, vyšmykol sa nám z rúk“ – poviem a dúfam, že chlapík sa nerozčúli.  Niekedy zabúdam, že ľudia sú tu v Beaumonte úplne iní ako v L.A.  Aspoň tu dostanem nanajvýš uprené pohľady.

„Myslím, že by sme mali odísť“- šepne mi Katelyn do ucha.  Strasie ma po celom tele od možných  náznakov v tejto vete. Jednoduché slová mali by sme ísť sú presne tie, ktoré ma nahodia. Práve to potrebujem, aby som mohol byť s ňou a deťmi, ako rodina.  Všetky ostatné súvislosti s ňou sú len rámec.

Prikývnem, vezmem Elly a čakám, kým si Katelyn pozbiera veci.

„My ideme“ povie Josie, ktorá je zaujatá hrou, tak len kývne.

Vstanem , tesne k sebe pritískam Elly a ako sa otočím vidím, že aj Katelyn vstáva. Natiahnem sa k nej a za odmenu mi vkľzne rukou do dlane  skôr ako zoskočí. Nepustím ju, ani ona mňa a ideme ruka v ruke k Liamovi.  Obočie môjho priateľa vyskočí, keď nás uvidí. Sotva znateľne potrasiem hlavou. Nechcem scénu ,alebo počuť od neho nejakú múdrosť.

„Peyton, ideme domov“

Ihneď zbadám v očiach dievčatka hnev.  Pripravujem sa na malý záchvat zúrivosti. Skusne si spodnú peru a silnejšie si pritisne k sebe loptu.

„Peyton?“ povie znovu jej meno Katelyn.

Liam ich sleduje tak ako bombu pred výbuchom.

„Ujo Liam mohol by si ma po zápase odniesť domov?“ Liam sa z Peyton pozrie na Katelyn, ktorá rýchlo kývne.

„Dovtedy, kým tvoja mamka s tým nemá problém, ale musíš sa opýtať jej.“ Peyton si vzdychne a pozrie sa na matku.

„Mami, môžem tu zostať s ujom Liamom?“

„Ano, môžeš“ – pristúpi k nej a pobozká ju na čielko skôr, ako sa odvráti a vyberie sa k autu, nechajúc ma s Elly tam.

„Čo za...“

Liam pokrčí plecom a zojde dole a zakričí Noahovi na ihrisko.

„Hej, človeče, Quinn môže zostať tiež ak chce“

„Chcem“ odpovie rýchlo môj syn.

„V poriadku. Potom prídem a vyzdvihnem ťa.“

„Ok oci.Díki“

Odkráčam, ešte stále v rozpakoch z toho, čo sa stalo medzi Katelyn a jej dcérou.  Bol som pripravený na každý možný boj, lebo vieme ako cíti Peyton voči futbalu, ale nestalo sa .

Katelyn ma čaká pri aute, keď tam prídeme s Elly. Zadné dvere sú otvorené, tak viem posadiť Elly do sedačky. V tom momente sa začne zapínať, ako sa odtiahnem. Je fakt srandovné, o koľko sa lepšie cíti, keď  nie sme na zápase. Katelyn zatvorí dvere  oprie sa o ne. 

Chcel by som ju vziať do náručia a hodiny ochutnávať jej pery.

„Chceš ísť s nami?“

„Vyzeral by som ako veľmi zúfalý chlap ak by som povedal, že áno?“

„Nie, myslela by som, že si chlap, ktorý chce so mnou tráviť svoj čas a myslela by som si aj to, že som  žena, ktorá chce tráviť svoj čas  s tebou.“

„Potrebuješ baliť“ Katelyn mykne plecom.

„Snáď by si mi mohol pomôcť, kým bude Elly pozerať film“

„Hm, možno“ -  položím ruku na jej šiju a ťahám ju k sebe. Hociako veľmi by som ju chcel pobozkať, len jej dám pusu na čelo.

„Idem za tebou“ – poviem, lebo nechcem nechať na ihrisku svoje auto.

„OK“ odpovie a kývne. Stojím tam ako zamilovaný teenager, kým nastúpi do auta.

Nevidím, keď a usadí, lebo taká je malá. 

Pokúšam sa neusmievať, keď si predstavím, že nasledujúcich pár hodín strávim s ňou a prejde mnou pocit šťastia.

Práve včas zdvihnem hlavu ,aby som videl, ako beží ku mne Quinn. 

Uteká plnou parou a kričí moje meno.

„Čo je kamoš?“ – zachytím ho.

„Zabudol som, že dnes večer odídeš“

„Áno?“

„Chcem sa niečo opýtať.“

Zložím ho na zem a odsuniem mu vlasy z očí. Už musíme k holičovi.  Aj to je jedna z vecí, ktoré musím vybaviť, ked sa vrátim.

„Čo chceš vedieť?“

„Ľubiš Katelyn?“

Čupnem si, tak som trochu menší ako on a položím si ruku na jeho plece.

„Neviem, asi,  neviem to isto, čo znamená byť zamilovaný. Teba ľúbim, to viem, ale myslím, že láska ku Katelyn je úplne iná.“

„Ľúbiš Elly a Peyton?“

„Ano. Je to tak  v poriadku?“

„Že či, a aj to je v poriadku, ak ľúbiš Katelyn. Nebudem sa hnevať.“

Kľaknem si na studenú a vlhkú zem a vezmem ho do náručia.

Nechápem, ako môžem byť natoľko šťastný, ale som a nedal by som ho  za nič nikomu.

„Ľubim ťa Quinn. Chcel by si ísť so mnou ku Katelyn?“ – pozrie sa na Liama s Peyton a kývne.

„Áno, rád som u nich“

„Aj ja, kamoš“ – poviem, pričom vstanem a postrapatím mu vlasy. Možno s tým Katelyn nepočítala, keď prídeme, ale viem, že sa nebude hnevať.

Sme päťčlenná rodina a ani jeden z nás nedokáže byť kompletný bez našich detí.

 Môžeme tráviť dosť času v našej spálni v L.A.

Na takom mieste, ktoré neplánujem opustiť dovtedy, kým sa nebudem musieť ukázať na červenom koberci.