WO - 64. kapitola

Překlad: Yogi_22

Olivia

Jeho ústa sa sklonia k mojim, zmažú môj úbohý pokus o námietky. Zachytí ich dôkladne, s toľkou istotou, ako keby strávil celý život cvičením na tento okamih – vlasy mi nahrnie rukami, jeho jazyk nájde môj, zatiaľ čo sa na mňa natisne. Je to tak dobré, že na okamih zabudnem na svoje námietky.

Jeho ústa sa presunú na môj krk, jemne a drsne zároveň, jeho mäkký jazyk kontrastuje s drsnosťou jeho pokožky, s jeho perami.

Oh, je to perfektné.

Dokonalé.

V bruchu sa mi tvorí teplo, potápa sa nižšie.

Ale nie, počkať...niečo tam bolo...niečo urobil...jeho zuby sa pasú na mojej pokožke a zastoná, je to zvuk zúfalstva a spokojnosti. Chcem to, je mi jedno čo to bolo...

A potom si spomeniem: on a Jessica dnes večer, spôsob akým vyšiel z mojich dvetí minulý týždeň.

„Nie,“ zasyčím, pridŕžam sa svojho hnevu, snažím sa od neho odstrčiť, no nepohnem sa ani o piaď. „Pred týždňom si ma nechcel, ale teraz už áno? Takto to ale nefunguje.“

Uvoľní jednu ruku, vezme ma za tvár, otočí ju smerom k sebe. „Olivia, nikdy to nebolo o chcení ťa,“ povie, oči mu horia, mrknú na moje ústa spôsobom, z ktorého sa mi podlamujú kolená. „Len som nechcel, aby si zostala trčať v zavšivavenom malo meste, keď odpromuješ. Nechcel som byť s tebou v zmysle, že sa vzdáš svojich vecí.“

„Ale---„

„Neskôr,“ zavrčí. „Hádaj sa so mnou neskôr.“ A jeho ústa zasa klesnú na moje, splynú s mojimi, sú žhavé a drsné a dokonalé. Viem, že existujú veci, ktoré by som mala mať na pamäti, len ďalšie dôvody, prečo by som mala namietať, ale unikajú mi. Som len toto – neslušné, surové a obnažené telo plné bolesti a potešenia naraz. Chcela som to tak dlho, jeho ruky na svojej pokožke, moje telo pritisnuté na jeho a jeho ústa, ktoré cestujú dole po mojom krku.

Je to správne.

Nikdy vo svojom živote som nič nevedela tak naisto ako fakt, že to čo sa práve teraz deje, je vec, ktorú chcem najviac.

Jeho ruky sa presunú z mojich bokov na prsia, poťažká ich váhu v rukách a potom mi stiahne jedno ramienko, pomaly cestuje dole, s otvorenými ústami mi bozkáva plece a kľúčnu kosť, takmer úctivo. Uštipne ma do pokožky a potom to tíši jazykom. Stiahne mi šaty do pása, jednou rukou mi rozopne podprsenku. Podoberie mi prsia, pritiahne si ich k ústam, je to prenikavé a sladké zároveň a vytvára to vo mne tak intenzívnu potrebu až to hraničí s bolesťou.

Zalapám po dychu a vykleniem sa k nemu, hlava mi padne dozadu na stenu.

Odtiahne sa len natoľko, aby mi videl do tváre. Jeho oči majú tak výraznú modrú farbu ako keby hľadal tie moje, hľadal v nich niečo čo zúfalo potrebuje. Dovolenie. Chce dovolenie. Ako keby som mu niekedy povedala nie.

„Áno,“ zašepkám. „Prosím.“

„Si si istá?“ Opýta sa chrapľavým hlasom.

A keď prikývnem, stiahne mi šaty dole cez boky až skĺznu na zem.

Jeho ruky putujú cez moje boky, dole po stehnách a ja pred stojím v ničom len nohavičkách a opätkoch.

„Tieto zasrané šaty  ma takmer dorazili,“ povie, láska mi pokožku, keď ma znova bozkáva.

Pritlačí sa na mňa, jeho oblek proti mojej nahej pokožke, jeho erekcia tvrdo pritisnutá na moje brucho, rýchly pulz ako keby bol zúfalý po trení.

Skĺzne prstom pod gumu na mojich nohavičkách. V momente, keď sa ma tam dotkne, celé moje telo sa otrasie.

„Kurva,“ zasyčí, stisne k sebe tvrdo viečka. „Už si premočená.“

Jeho prst sa pohybuje tam a späť, zľahka, mučí ma pomalými kruhmi než sa do mňa zatlačí.

„Oh, Bože,“ zašepkám, moje telo sa k nemu nakloní. Pridá aj druhý prst a tentoraz je jeho ston hlasnejší než ten môj.

„Ježíši, Olivia,“ zavrčí. „Budeš môj koniec.“

Odopnem mu opasok a odzipsujem nohavice, siahnem dole a vytiahnem ho z okraja boxeriek. V mojej ruka je hrubý a ťažký, zasyčí, keď okolo neho omotám prsty a jemne potiahnem.

„Prestaň,“ po minútke vydýchne. „Skončím ak budeš robiť toto a je tu toho veľa čo chcem urobiť najprv.“

Stiahne mi dole nohavičky a takmer súčasne ma zodvihne, otočí ma na stôl za nami. Ešte raz ma pobozká, tvrdo. „Ľahni si,“ prikáže.

Klesne na kolená, roztiahne mi nohy, takže som pred ním odhalená, vkĺznutie jeho prsta ma prinúti vyklenúť sa na stole. Odrazu sa k jeho prstom pridá aj rýchle švihanie jazyka.

„Oh môj Bože,“ zalapám po dychu. „Will...proste---„

Jeho ústa a jazyk lížu a trú a ťahajú, vytvárajú malé plamene, ktoré sa začínajú tam a šíria sa  celou cestou až k mojim prstom na nohách. Snažím sa posunúť dozadu, ale jeho voľná ruka ma pritisne dole za stehno, drží ma na mieste.

„Sníval som, že toto robím každú prekliatu noc už celé mesiace, Olivia. Takže ma nechaj.“

Nemôžem ani prikývnuť na súhlas, pretože sa odrazu všetko čo vo mne víri spojí dohromady, zakalí, buduje tak rýchlo, že ani nedokážem povedať, kde som alebo kam idem.

„Oh,“ zalapám po dychu. Je to tak nedostatočné slovo. Ani len nezačne vysvetľovať, že toto je pre mňa úplne nezmapované územie. Že ak by bol sex behom, bola by som dievča, ktoré urobilo taký malý pokrok, až môžete povedať že sa sotva vôbec pohlo. Ale práve teraz sa pohybujem tempom, ktoré sa vzpiera logike.

Ale namiesto toho, aby som mu tieto veci povedala, len prednesiem nezmyslené slová, zvuky, ktoré mi nedobrovoľne vyliezajú z hrdla. A potom sa jeho prsty vo mne nečakane zatlačia a ja vybuchnem s výkrikom potešenia a prekvapenia, prehýnam sa k jeho ústam.

Neodtiahne sa späť, ale namiesto toho vkĺznu jeho ruky pod moje nohy a pritiahne si ma bližšie, zaborí do mňa hlavu, čím vytvorí vlnu za vlnou niečoho, o čom som si nikdy nemyslela, že by sa v prvom rade mohlo stať.

Keď to konečne začne ustupovať, keď mi kríže ešte raz spočinú na stole a ja som schopná reči, konečne sa postaví, jeho tvár je skrútená túžbou a víťazstvom zároveň.

„Do riti,“ vydýchnem. Rada by som bola práve teraz výstižnejšia, ale nemám nič vhodnejšie.

Skloní sa, aby ma pobozkal a keď to urobím, omotám mu nohy okolo pása, pritisnem ho na seba, odrazu mi vzdychá do úst. „Olivia,“ zavzdychá.

„Prosím,“ zašepkám. Zdá sa nemožné, aby bol niekto spokojnejší než som práve teraz ja, ale ešte stále potrebujem práve to čo on chce najviac, tú vec, o ktorej si je tak istý, že by nemal dávať.“

„Ani len nemysli na to, že by si práve teraz prestal.“

Posunie boky len natoľko, aby bol pritisnutý práve tam, nie vo mne, ale niekoľko milimetrov od toho. V jedinej sekunde by sa mohol vo mne pochovať. „Je to v poriadku?“ Opýta sa, hlas má stiahnutý. „Potrebujeme...“

„Nie,“ prosím. „Proste to urob.“

Zatlačí sa dnu, ťažko. Je tak hrubý, že som už takmer napnutá do bodu bolesti.

„Oh, Bože, Liv,“ odsekne. „Bože, to je tak dobré.“ Netrpezlivo sa zavrtím, ohromená a napriek tomu plná potreby zároveň. Zahryzne sa do pery. „Len mi daj minútku,“ zaškrípe. „Alebo to skončí ešte skôr ako to začne.“

Nakoniec sa začne znova pomaly hýbať, hlboko v hrudi sa mu vytvorí nízky zvuk, keď sa konečne strčí dnu celý. „Si v poriadku?“ Opýta sa, hlas má napätý.

Prikývnem ako tam tak ležím, prispôsobujem sa jeho veľkosti, bolesť ešte stále prevažuje nad potešením. A to až dovtedy, kým sa neodtiahne až na okraj, bolesť vtedy ustúpi výbuchu potešenia, ktorý mi beží po chrbte, saje vzduch z mojich pľúc. Je to pridobré, niečo tak obrovské a všestravujúce nemôže skončiť dobre. Nikdy som neskončila takto, ale oh môj Bože...

Ak by sa to niekedy bolo stalo...

Ten nasledujúci príraz je rýchlejší a oveľa istejší, ale pri mojom ostrom nádychu úplne prestane. „Ublížil som ti?“ Opýta sa.

„Nie,“ aj by som sa zasmiala, ak by som toho bola schopná. Vôbec mi neublížil. On ma ohromil. Jeho výpady sú potom pomalé a rytmické, keď sa nakloní, nájde moje ústa, jeho váhu podpiera stôl, ruky má napnuté.

„Chcel som to tak zasrane dlho,“ povie, „byť stále v tebe.“

„Pokračuj,“ prosím. „Neprestávaj.“

„Trpezlivosť,“ zamrmle. „Nevieš aké to je ťažké neurobiť sa práve teraz.“

Schmatnem ho za zadok a postrčím dopredu, ignorujem jeho varovanie, z hrdla sa mu vyderie nízke zavrčanie. „Liv,“ zavrčí, „Čert to ber.“ Pohne bokmi dozadu a potom dopredu, takmer nedobrovoľne. To je všetko čo potrebujem

Kričím, krk sa mi naťahuje a keď sa to stane znova, všetko v mojom vnútri vybuchne do farieb.

Jeho pohyby sú rýchle a tvrdé, teraz sú zúfalé, a potom stuhne s jediným hrdelným zvukom, keď sa jediný poslednýkrát zatlačí dnu.

Po tom ako sa urobí sa ešte pár krát zasunie dnu, skloní sa, aby ma pobozkal, aby pochoval svoje ústa v mojom krku.

Až keď zo mňa odstráni svoju váhu, až vtedy otvorím oči, cítim sa omámene a nasýtene a mám od šťastia závrat, nájdem ho ako na mňa pozerá.

A vyzerá vydesene.