WO - 51. kapitola

Překlad: Yogi_22

Will

Posral som to.

Viem, že som to posral.

Len jednoducho neviem čo iné by som mohol urobiť.

Chcem jej povedať pravdu. Áno, chcem všetky rovnaké veci a chcem ich len s ňou. Chcem tisíc nudných nocí, chcem sedieť na ošuntelej pohovke počúvajúc jej hanlivé historky a baviť sa na ich aktéroch. Chcem stráviť celý svoj život držaním ju v bezpečí, aj keby to dokonca znamenalo spať na gauči vonku pred jej izbou, ako to robím teraz. Chcem jej povedať, že som nikdy vo svojom živote nechcel nič tak ako chcem ju, a myšlienka na to, že by som sa jej vzdal ma núti ako na protest vzdať sa lezenia.

Hoci, k čomu by to bolo dobré? Nebudem čakať rok a pol, aby som sledoval jej presun k väčším veciam. A som si istý, že sa nebudem snažiť a nechystám sa ju presviedčať, aby zničila svoju budúcnosť kvôli mne a zostala so mnou, v malom meste, kde sa nestane žiadna z tých vecí, ktorú chce.

Ale stále som to posral.

S každou minútou, ktorá ráno prešla, cítim, že sa mi čím ďalej tým viac vzďaľuje.

Cestou autom neprehovorila a sotva prehovorila v autobuse.

Vidím ako prechádza hore dole pred pretekmi, spôsobom akým to robí vždy, ale dnes odo mňa nechce nič. Je to tá Olivia, ktorú som stretol prvýkrát, tá, ktorá si úzkostlivo stráži svoje tajomstvá, bojujúc pod neznesiteľnou váhou a nikto jej nemôže pomôcť ju nosiť.

Z dnešného dňa mám zlý pocit.

Nejedla, vyzerá vyčerpane a niečo tam proste chýba...zrejme niečo čo som vzal ja.

Keď začnú preteky, vyrazí ako delová guľa.

Je to rýchlosť, ktorú vytiahnete v závere pretekov, nie na začiatku.

„Čo to do pekla robí?“ Vyštekne Peter.

Zaujímalo by ma to isté. Mohla by to byť aj stratégia, ale Oliviina stratégia je zvyčajne opačná. Ovláda sa pokým nevie, že sa blíži záver. Zvyčajne dýcha na krk dvom najrýchlejším dievčatám, umožňuje im udávať tempo a potom vytiahne zo zázračnej studnice silu, ktorú sa zdá vždy má, keď už nikto iný nie.

Dnes to ale nerobí a ja už presne viem ako sa to bude vyvíjať: keď ju doženú špičkoví bežci, a to doženú, pretože nebude schopná udržať súčasné tempo, spanikári, začne sa mentálne bičovať, k čomu je náchylná, a potom sa vzdá.

Pri tretej míli sa všetko začne odvíjať tak ako som predpokladal a ja sa len prizerám, absolútne bezmocný to zastaviť.

„Do čerta,“ povie Peter. „Práve nám prehrala regionálky.“

„Neprehrala ich ona,“ rýchlo odpoviem. „Prehral ich tím. Ona je jediná, ktorá nás vôbec dostala blízko k prvému miestu.“

Dostane sa na štvrtú míľu, stále je z tímu prvá, ale ostatné umiestnenia sú príliš nízke, aby to pre náš dopadlo dobre. Keď prejde, potľapkám ju po pleci. „Je to v poriadku, Olivia. Urobila si to najlepšie čo si mohla.“ Prikývne, ale v krivke jej úst a v pleciach je vyrytá porážka, keď odchádza.

Nicole a Erin je objímu okolo pliec, keď kráčame k autobusu, ale Olivia nereaguje.

Nie je to o tom, že by bola smutná, je to ako keby bola prázdna. Nikdy sa nechcela zaujímať o tím a ja si myslím, že práve teraz si želá, aby to bola stále pravda.

Keď sa dostaneme do areálu školy, rozlúčim sa s ňou. Škola dostane až do utorka voľno a mám pocit, že je to také neukončené.

Zdá sa, že by sme mali mať viac času.

Vystúpi z autobusu a ja ju sledujem, pokým mi nezmizne z dohľadu, želám si, aby existovalo niečo, čo by som mohol povedať, aby kvôli tomu zostala.

Farma je niekoľko najbližších dní poriadne depresívne miesto. Pripomína mi to časy po smrti môjho otca. Ako sme si sadli k večeri a kvôli pohľadu na prázdnu stoličku sme sa trochu zmenšili. Moja mama to nepovie, ale mám podozrenie, že ma obviňuje. Vidím jej to na očiach, v spôsobe akým stisne ústa zakaždým, keď vyslovím Oliviino meno. Jediná osoba, ktorá je z celej tej veci nadšená je Jessica.

„Bez urážky,“ povie, keď ideme v utorok večer na večeru, „ale bolo by pekné mať krátky čas s rodinou bez nej.“

Čas s rodinou? Bože, na um mi príde toľko odpovedí. Len tak tak si ich nechám pre seba.

„A je na čase, aby si našla svoju vlastnú rodinu,“ pokračuje. „Nemôže sa spoliehať na vás ako keby ste boli jej jediným zdrojom podpory.“

„A ako presne si asi má nájsť rodinu, Jess?“ Opýtam sa, hlas mám zreteľný a nahnevaný. „Vyvesiť si inzerát na internete?“

„Will,“ povie, „neutrhuj sa na mňa. Vieš čo tým myslím.“

„Nie, vlastne nemám kurva ani poňatia čo tým myslíš.“

„Vždy ju brániš,“ obviňuje ma. „Odkedy sa sem dostala, nerobíš nič iné len sa jej zastávaš a ona to plne využíva.“

Jessica má veľkú rodinu a rodičov, ktorí ju sponzorujú. Jej auto, jej luxusný byt, ktoré by si nemohla dovoliť zo svojho platu. Má všetky výhody z toho, že má rodičov, ktorí jej nemôžu nič odoprieť. „Čo presne využíva, Jessica? Moju rodinnú jachtu alebo moju rezidenciu?“

„Will,“ povie s rozochveným hlasom, „toto je pre mňa naozaj náročný týždeň, okay? Prosím, prestaň to ešte zhoršovať.“

„Ťažký v akom zmysle?“ Zavrčím, som vytočený ešte skôr, než vôbec viem čo sa chystá povedať.

„V tento týždeň sme prišli o môjho starého otca,“ povie, pritisne si prst do kútika oka, aby zastavila slzy. „Chýba mi moja rodina a premýšľam nad svojim dedkom a teraz si na mňa naštvaný a je to ťažké, okay?“

Sme takmer v meste a ja by som to mal nechať tak, len aby som sa dostal cez tento večer, ale nemôžem.

„Kedy?“

„Kedy čo?“ Potiahne.

„Kedy zomrel tvoj starý otec?“

„Pred pár rokmi.“

„Kedy presne, Jess?“

„Neviem. Na strednej.“

„Ktorý rok na strednej?“

„Neviem!“ Zvolá rozhorčene. „Bolo to možno v druháku. Akoby na tom vôbec záležalo?“

„Čakáš, že mi to bude ľúto, pretože tvoj starý otec zomrel pred najmenej deviatimi rokmi, ale myslíš si, že by si Olivia mala nájsť svoju vlastnú rodinu?“

„Je pre mňa ťažké byť od nich cez prázdniny preč a je to, ako keby ti to bolo jedno.“

Toto je typická Jessica. Stratí pointu a proste nadhodí nové obvinenie. „Zostala som kvôli tebe, spomínaš?“

„Povedal som ti, aby si ich šla navštíviť,“ zastonám. Jej rodičia sa presťahovali cez leto do Denveru, ale ona trvala na tom, že na prázdniny zostane tu, ešte aj potom čo som ju prosil, aby šla.

„Je to v poriadku,“ povie. „Pôjdeš so mnou do Denveru na Vianoce a ja sa s tým nejako vyrovnám.“

Vtedy otočím auto.

Chcel som veriť, že to môj otec poznal lepšie. Snažil som sa na nej vidieť to najlepšie, ale mýli som sa. Obaja sme sa mýlili.

„Čo to robíš?“ Pýta sa.

„Beriem ťa domov.“

„To nemusíš robiť.“ Usmeje sa, utrie si ďalšiu neviditeľnú slzu a potom vytiahne svoju najfalošnejšiu smutnú stránku. „Som v poriadku, len trošku smutná, že nevidím svoju rodinu. Poďme, budem v pohode.“

Zhlboka sa nadýchnem, usilujem sa o neutralitu než o opovrhnutie. „Je mi ľúto, Jees, ale toto nebude fungovať.“

„Will, je to v poriadku. Len som si potrebovala trochu poplakať---„

„Nie, ja nehovorím o dnešnej noci. Hovorím o nás. My dvaja nebudeme fungovať.“

Dokonca aj s očami sledujúcimi cestu môžem cítiť ako ju trhlo.

„Ty sa so mnou rozchádzaš?“

„Toto už viac nefunguje, Jessica. Som si istý, že keby si nad tým premýšľala, takisto by si to videla.“

„Ale boli sme spolu skoro celý rok! Nemali sme žiadne problémy!“

„Mali sme množstvo problémov,“ odpoviem. „Len sme o nich nehovorili.“

„Je to kvôli sexu? Pretože to ty si bol ten, ktorý ma odpálkoval. Snažila som sa o tom s tebou hovoriť ale---„

„Nie je to o sexe.“

„Tak potom o čom? Nemôžeš sa so mnou len tak rozísť a nemať ani dôvod!“ Vzlyká, v tomto okamihu je takmer nezrozumiteľná. „Každý si myslel, že sa ma chystáš požiadať o ruku a ty si chceš dať namiesto toho pauzu?!

„Nikdy som nemal v pláne požiadať ťa o ruku. Musel som ti povedať aspoň tisíc krát, že sa nechcem usadiť. A nechcem si dávať pauzu,“ opravím ju. „Chcem sa rozísť.“

Zastanem pred jej bytovým komplexom. „Potom prečo?“ Žiada vysvetlenie. „Nevystúpim z tohto auta, pokiaľ mi nepovieš dôvod.“

„Nemáme nič spoločné, Jessica,“ poviem jemne. „Keď nad tým porozmýšľaš, pochopíš, že mám pravdu. Nebeháš, nelezieš, dokonca ani šport nemáš rada. A ja zasa nerobím to čo robíš ty.“ V skutočnosti vlastne ani presne netuším, čo okrem mňa, práce a nakupovania robí.

„Správne,“ zasyčí. „Nemám tieto veci rada, ale robí ich tvoja drahocenná Olivia, nie?“

„Ona s tým nemá nič spoločné.“

„Ona s tým má spoločné všetko!“ Kričí Jessica. „Všetko! Boli sme v pohode, pokým sa neukázala ona a odvtedy to už išlo len dolu vodou! Viem, že si ma podvádzal, keď si so mnou prestal spávať.“

„Nikdy som s Oliviou nespal a myslím, že to vieš.“

„Kravina, Will! Myslíš si, že som blbá? Myslíš si, že vážne uverím, že ste ty a to dievča strávili všetok ten čas spolu a spali pod jednou strechou, ale nikdy si ju nepretiahol?“

Pozriem sa jej do očí. „Áno, očakávam, že tomu uveríš, pretože je to pravda.“

„Budeš prichytený!“ Vzlyká. „Budeš prichytený a prídeš o prácu a potom príde tvoja mama o farmu. To je to čo chceš?“

„Nespávam s ňou!“ Kričím. „Naposledy, o nič v tomto smere nejde. A teraz prosím, vypadni z môjho auta.“

„Fajn,“ povie, vylezie von, „ale len pre poriadok, nemusíš s ňou spať. Stačí, že zostáva v dome tvojej mamy.“

A potom nakloní hlavu a usmeje sa. „Keď sa to rozkríkne, si kráľovsky v prdeli.“

„Si doma nejako skoro,“ povie moja mama.

„Áno,“ vzdychnem, padnem dole na pohovku a zatvorím oči.

„Kde je Jessica?“

„Rozišli sme sa.“

„Oh, to ma mrzí.“

Zasmejem sa. „Nie, nemrzí. Nikdy si ju nemala rada. Môžeš to pripustiť.“

„Jessica mala aj dobré vlastnosti,“ zakontruje, ale málinko sa zasmeje nad tým ako neúprimne znela. „Takže, čo k tomu viedlo?“

„Znova sa pustila do Olivie a ja som tak trochu vypenil.“

Na chvíľu sedíme v tichosti a ja siahnem po ovládači. „Takže kam presne šla Olivia?“ Opýta sa mama.

Nechcem myslieť práve teraz na Oliviu. Nechcem premýšľať o tom, ako som sa rozzúril v okamihu, keď na ňu Jessica kydala, alebo aký prázdny bol tento týždeň bez nej. Zapnem televízor, bezcieľne prepínam medzi športovými kanálmi.

„Šla k Erin,“ odpoviem.

„Kde žije Erin?“ Opýta sa mama.

„Prečo?“ Opýtam sa trochu kyslo. „Máš v pláne záchrannú misiu?“

„Nie,“ fľochne mama, „len som zvedavá.“

Snažím sa spomenúť si, kde je pre Erin doma. Väčšina dievčat je z Colorada, ale z nejakého dôvodu sa zdá, že ona nie je. Jej rodičia kvôli pretekom, ktorých sa zúčastnili, prileteli. V prípade, že by boli z tohto štátu, neleteli by. A dokonca by nemali medzipristátie v Chicagu.

New Jersey.

Do riti.

Počul som niečo povedať mamu, ale už som bol von z dverí.