MUF - 14. kapitola

Překlad: Noemi

Katelyn

Vojdem do zelenej izby, ktorá s veškerou iróniou ani nie je zelená. Harrison spí na pohovke. Odkedy sme na turné, naučila som sa, že  v autobuse málokedy spí. To, že aj keď spí tak málo, predsa funguje, je podľa mňa divné.

A hoci ma nebolí chrbát z toľkého cestovania a z rôznych hotelov, ale kruhy pod očami sa mi darí skrývať stále ťažšie. Túžim po dlhom nočnom spánku v mojej vlastnej posteli.

Zvažujem či ho zobudiť, ale je to úžasná príležitosť, aby som si uvedomila, čo to vlastne vidím. Viackrát som si už povedala, že jeho tetovačky sú to, čo ma vyvádzajú  z miery, ale čo ak sa o to nejedná?  Obrazce na jeho ramenách sú natoĺko zložité, nesúvia spolu ako Liamove, ktoré by som nazvala sporadickými. Harrisonove rozprávajú príbeh. Len práve neviem aký príbeh a hoci by som sa chcela opýtať , bojím sa, že by to vzal ako znamenie, akoby  ma zaujímal.

Potrebujem chvíľu, aby som mohla sledovať atrament a objaviť ukryté tajomstvo , nech zistím , či to ma drží stranou od neho, alebo ja nie som schopná ísť dalej. A urobiť to všetko bez toho, aby on o tom vedel.

Nechcem v ňom vzbudiť nádej, hlavne ak práve na to čaká.

A samozrejme nechcem byť je nový úlovok.

Nie som taká, ako tá žena, ktorú zbalil v bare. Keď niekoho potrebuje iba na sex, to nebudem ja.

Ja to nemôžem byť.

Tie dni, keď som mohla byť nezodpovedná, už minuli, keď som sa prisľúbila Masonovi a mala som pätnásť.  Nikdy som nemyslela na to, že by som bola s iným mužom až po tú noc, keď  ma Harrison pobozkal. Ešte nikdy som necítila toľkú energiu od žiadného  človeka.

Pristúpim bližšie, koberec tlmil moje kroky. Tričko sa mu vyhrnulo a tak vidím viac obrazcov na jeho boku.

Aké mám ja šťastie, na hlave má zase čiapku, takú akú nosieval aj Mason, keď chodil na tréning.  Začínam veriť, že má  akcie v nejakej fabrike na čiapky alebo má nejaký problém s hlavou, že si ju stále ukrýva. Jasné, že viem, že to tak nie je, lebo dovolil vtedy tej žene,  aby sa ho dotkla a bez problémov mu stiahla kapucňu. Keď som to ja skúšala, povedal mi že chce, aby som ho  spoznala.

Čo to vlastne znamená?

Moje holene sa zrazia s pohovkou. Zadržím dych a čakám, že sa pohne, otvorí oči a prichytí ma, že naňho zízam ako nejaký stalker. Dôkladne si ho obzerám. Jeho zarastená brada sa mi vysmieva, akoby vedela, že práve to sa  mi na mužoch najviac páči.

Prezerám si jeho postavu. Na bruchu má tmavý pás chlpov, ktoré sa zužujú k miestu, na ktoré by som nikdy nemala ani pomyslieť, lebo on nie je môj manžel, ale nedokážem to.

Som naňho zvedavá, hoci by som to nikdy nepriznala. Tak strávim zbytok svojho života, že k sebe nepustím žiadneho muža? Je toto ten muž, ktorého by schválil Mason? Josie a Liam stále tvrdia, že Mason by sa zmieril s Harrisonom, ale odkiaľ to vedia?

Snáď o tom  spolu hovorili skôr než nás opustil? S Masonom sme sa nikdy nerozprávali o tom, že by sme mali hľadať šťastie s niekym iným, ak by jeden z nás   umrel skôr. 

Čo by sa stalo, keby som ja umrela skôr, Mason by išiel ďalej rok po mojej smrti?

Ja by som to tak bola chcela. Moje dcéry potrebujú mamičku, takže prečo je v poriadku, že ja by som s tým súhlasila, ak by Mason postúpil ďalej, keď opustím tento svet, ak to sebe nedovolím?

Harrison sa trochu pohol a skôr ako som mohla zareagovať, obtrel sa bokom o moje nohy.

Pozorne otvorí oči a pravdepodobne je zvedavý, čoho sa to dotkol. 

Ustúpim a potkýnam sa. Natiahne sa a chytí ma za ruku, aby ma zastavil, aby som nespadla na zadok. Jeho ruka skĺzne po mojich rukách a zapletie si so mnou prsty. Potiahne ma dopredu, kým nohami nezavadím o pohovku, ale to nie je dostatočne blízko ani preňho ani pre mňa.

Neviem čo robím.  Citim, že som stratila vôlu, akoby niekto iný hýbal mojim telom.  Nahnem sa k nemu a prstami mu kopírujem ramená pozdľž tetovania.  Je to prvýkrát, čo sa dotýkam tetovačky a očakávala som, že pokožku bude mať pod nimi zdurenú a nie hladkú.  Harrison bez jediného slova sleduje každý môj pohyb. Pokožka sa mu napína ako rukou prechádzam hore-dole po jeho ramenách a on po mojich. 

Sotva sa ma dotýka a stejne som celá vzrušená. 

Keď sa naňho pozriem  jeho oči ma pozorujú. Má úsmev na tvári a ja ho nenávidím. Nenávidím ho zato, že toto dokáže so mnou urobiť a pritom by sa to nemalo stať.

Posadí sa a vezme mi tvár do dlaní a ja sa priokloním, akoby to bolo prirodzené, čo robím. Palcami jemne prejde moje lícne kosti a hrabne mi prstami do vlasov.

Dívam sa naňho a viem, čo bude následovať, ale nemám síl to zastaviť, lebo ako veľmi ho nechce moje srdce pobozkať, moje telo po tom túži o to viac.

Zahryzne sa mi do spodnej pery a pritiahne si ma k ústam. Povzdychnem si čím ho posúrirm. 

Vezmem jeho tvár do rúk, prstami vkĺznem pod čiapku, cítim pod končekmi prstov jeho krátke vlasy. Pritiahne si ma bližšie k sebe až sa nám dotknú hrude.

Moje srdce kričí, aby som s tým prestala, lebo to nie je správne, ale moje telo mu hovorí áno, lebo to chcem.

Harrisom mi ovinie ruky okolo pása nenechávajúc miesto medzi nami, pohne ma a posadí si ma do lona. 

Moje ruky sa pohybujú po jeho hrudi smerom dole a nájdu cestu pod jeho tričko. 

Zadrží dych, keď sa ho dotknem. 

Zasype mi bradu bozkami, jemne mi hryzie krk, kým rukou skúmam jeho hruď. Jemnými bozkami a nebezpečným  hrýzaním ma privádza do šialenstva. Toto sa nemôže stať. 

Nemôžem toto cítiť v náručí iného muža.

Ale cítim to, a nemviem si pomôcť, chcem viac.

Túžim dostať viac.

„Harrison“ – poviem, skoro šeptom.

Odtiahne sa a oprie svoje čelo o moje. Naše dýchanie je ťažké od očakávania. 

Bolo by také ľahké skončiť mu v náručí a zabudnúť na bolesť srdca, s ktorou žijem, ale nemôžem to urobiť, nemôžem vstúpiť s čistým svedomím do tohto vzťahu.

„Prosím ťa, nepovedz mi, aby som prestal, Katelyn. Nedokážem to. Cítim, že aj ty to chceš tak isto ako ja.“

Potrasiem hlavou, bez toho, aby som medzi nami prerušila spojenie. Prečo tomu nerozumie, že viac pre mňa nemôže znamenať.

Musím sa dostať z tejto situácie. 

Musím medzi nami udržať veci na profesionálnej úrovni.

Keď mu zazvoní mobil, je to dobrý dôvod odtiahnúť sa. Pohnem sa a operadlo pohovky držím medzi nami. Vyberie mobil a len na tak dlho preruší očný kontakt medzi nami,  kým sa pozrie kto volá. Vypne ho a pozrie na mňa.

„Potrebujeme sa porozprávať.“

„Prečo?“pýta sa

„Lebo toto sa nemôže diať medzi nami“

Harison sa oprie rukami o  kolená a povzdychne si.

„Takže, ty hovoríš, že  ty si tá, čo ma sleduješ, keď spím, dotkneš sa ma,  povzbudzuješ ma, aby som pokračoval. Bola si žiarlivá, keď som minule večer odišiel s tou ženou z baru. Tvárila si sa,ako by medzi nami niečo bolo. Vôbec ti nerozumiem.“

Mobil mu zase zvoní , skôr než by som mohla odpovedať. Vypne ho.

„Chcem ťa pochopiť Katelyn. Chcem vedieť čo máš v hlave, a chcem tam byť, ked budeš niekoho potrebovať. Ja môžem byť pre teba tou osobou.“

„Odkiaľ to vieš?“

„Lebo viem“ vstane a prechádza sa, len zvonenie mobilu ho zase zastaví.

„Nemal by si to vziať? Môže to byť dôležité.“

„Nie, nemal a nie je to dôležité. Ty si dôležitá. V tomto momente len na tebe záleží“ -  a padne predo mnou na kolená.

„Nemôžem“

„Nemôžeš alebo nechceš?“

„To je rozdiel?“

„Je v tom rozdiel.“

„Nemôžeš  zanemá to, že  niečo fyzické ťa  drží  odo mňa a ja viem, že to nie je pravda. Cítil som, ked si ma teraz pobozkala, to ako si sa ma dotýkala, ako si ma objavovala rukami.“

„Nehceš znamená, že nepovolíš pokušeniu, ale obaja vieme, že to nie je pravda.“

„Nechala si ma, aby som ťa pobozkal.“

„Nechala si ma, aby som ťa objal.“ 

„Toto nie sú oprávnené dôvody. Viem, že si stratila svojho manžela. Viem, že každý deň je pre teba boj, lebo ti veľmi chýba.“ 

„Nesnažím sa zaujať jeho mieto u teba alebo u dvojičiek.“ 

„Len by som chcel byť súčasťou tvojho života.“

„Ako to hovoríš, vyznie to tak jednoducho“ Harrison vtiahne moju ruku do svojej.

„Lebo to aj je“ povie s istotou.

„Nie je“

„Iba nenecháš aby bolo“

„Náš spôsob života je natoĺko odlišný. Ja som matka dvoch detí, ktorá potrebuje  bezpečný domov. Ty si bubeníkom jednej skupiny a žiješ zo dňa na deň a tráviš mesiace na cestách. Môžeš dostať každú ženu, kto sa na teba vrhne a ja nebudem môcť s dôverou riešiť také situácie.  Videla som to z prvej ruky.  Neviem ako to robí Josie, ale ja by som toho nebola schopná.  Sme natoľko rozdielní“

„Rozdielnosť je dobrá.“

„Nie ,odlišnosť spôsobuje problémy.  Sú očakávania, ktoré treba dodržať.“

„Očakávania?“ pýta sa so zdvihnutým obočím.

Harrison sa zastaví predo mnou a núti ma aby som sa naňho pozrela.

„Ľudia majú voči mne očkávania“ – poviem ticho.

Zohne sa , jednou rukou sa oprie o operadlo pohovky.

„Fakt ťa zaujíma, aké hovná si myslia ľudia?“

Stiahne sa mi hrdlo, lebo to neznášam, veru mňa zaujíma, čo si ľudia myslia.  Prikývnem a preruším náš očný kontakt, lebo neverím, že dokážem zniesť jeho pohľad.

„Toto je poviadna hovadina“

„Nebudeš so mnou, lebo sa obávaš, čo povedia ľudia?“

„ Čo ak si budú myslieť, fíha, pozrite na Katelyn , našla si niekoho, kto ju ľúbi, aj jej dcéry, alebo to nie je dosť dobré pre teba?“

Pozriem sa naňho, keď vysloví slovo ľúbi. Iste len žartuje. Nikto neľúbi vdovu s dvoma deťmi.

„Ľúbi?“ – opýtam sa lebo chcem poznať odpoveď

„Hej, ľúbi. Vidím sa, ako sa do teba zamilujem, a čím viac sa snažím to nerobiť, stále menej sa mi to darí“ - povie potichu.

Sadne si ku mne a oprie sa o pohovku.  „Neviem čo by som ešte mohol povedať. Nemal by som sa ti predať.  Či ma obľubuješ, či nie. Podstata je tá, že nevieš klamať. Viem, že niečo cítiš, len musíš presvedčiť samu seba, že som dosť dobrý, aby som bol súčasťou tvojho života.“

Jeho mobil zase zazvonil.  Zdvihnem ruky k nebu.

„Fakt, zodvihni už konečne ten idiotský mobil“

Gúľajúc očami to urobí.

„Ahoj...hej, pamätám sa...ako si získala moje číslo?“  Harrison má na tvári zmätený výraz. Kusne si do pery a počúva.

„Dobre, buď taká dobrá a nevolaj mi viackrát.“ – vypne mobil a odloží ho do vrecka.

„Kto to bol?“ pýtam sa, hoci to nie je moja vec.

Pokrčí ramenom.

„Vidíš, toto je jeden z dôvodov. Viem, že to bola žena. Počula som jej afektovaný hlas. Ona ti volá už celú hodinu?“

„Nezáleží na tom, kto to bol. Záleží na tom, že nechceš byť so mnou, ale predsa si tu v tejto izbe, keď by si sa mala starať o svoju prácu a pripravovať veci na večer.  Ja som tu bol, lebo nemôžem spať v autobuse. Teraz je izba tvoja“

Prekvapí ma tvrdosť v jeho hlase, ale v podstate som práve to chcela.

Pery stiahnem do úzkej linky ako sa bránim , aby som nepovedala nejakú blbosť. 

Prikývnem a vstanem. 

Pozriem na Harrisona,ale on sa díva na mobil a nechá ma úplne bez pozornosti.

Dvere sa rozletia a Liam sa vrúti dnu s najzlostnejším výrazom, ktorý som kedy uňho videla. Jimmy ide rovno za ním.  Z Liama sa pozriem na Harrisona, ktorý si ani nevšimne, že chalani vošli.

„Čo si to urobila?“ pýta sa Liam neveriacky.

„O čom hovoríš?“

„O tomto“ Liam dvihne  list papiera a potrasie s ním.

Vyberiem mu ho z ruky. Je to zmluva na vystúpenie. Keď ho prečítam, žalúdok mi klesne.

„Ja...ja...ne...“

„Máš pravdu Katelyn, toto je poriadne na  hovno, nevšimla si si to?“

„Ale áno“ – odpovedám trasúcim sa hlasom.

„O čo sa jedná?“ pýta sa Harrison

„Tak sa zdá, že Katelyn na zbytok nášho turné objednala  duplované miesta konania. Zajtra večer by sme mali naraz byť v Colorade i v Seattli.

„Ako je to možné?“ – Harrison  vstane, príde ku mne a zoberie Liamovi papier. Prečíta ho, pozrie na mňa a čaká na odpoveď, ktorú nemám.

Ja som žiadne miesto v Colorade nedohodla, takže ani nechápem, ako môžeme mať zmluvu.

„Tu je napísané, že stratíme desaťtisíc, pokiaľ nebudeme vystupovať“

„Presne“

Srdce sa mi zastaví a zdesenie prebehne mojim telom.

Chyba, ktorá je mojou zodpovednosaťou a chalanov bude stát desattisíc dolárov.

Harrison sa z Liama pozrie na mňa a viem, že tentokrát sa ma nezastane.

Zničila som všetky šance na to, aby som ho mala na svojej strane, keď som mu povedala, že nemôžeme byť spolu.

Vloží mi papier do ruky a opustí izbu. Jimmy a potom aj Liam ho nasledujú. Vyskočím, keď sa dvere nahlas zabuchnú.  Nesnažím sa zadržať slzy, ktoré mi vyhrknú.