MUF - 1. kapitola

Překlad: Noemi

Harrison

Noty sú úplne nezrozumiteľné. Prebehol som ich niekoľkotisíckrát a ešte stále sú nečitateľné. Poznám slová, a rytmus, ale keď ich  poznamenám, je to len kopa sračiek. Liam odo mňa niečo čaká, skupina začne  o hodinu skúšať, ale ja nemám nič na prezentáciu. Mozog mi stravujú zamilované myšlienky a túžba, a ja proti tomu nezmôžem ani hovno.

Strhnem si slúchadlá a vstanem od PC. Dnes to nemôžem dokončiť v žiadnom prípade. Nie po tom, čo som ju včera večer videl. Nenávidím to, že jej nemôžem povedať, čo cítim.  Neznášam, keď sa na ňu díva iný chlap, necítim iné, len vražedný hnev. Ja chcem byť  ten jediný, ktorý sa na ňu díva.

Bol by som blázon, keby som si myslel, že ona chce mňa, s potetovanými rukami po ramená a životným štýlom rockera.

Viem, že by som jej mohl ponúknuť viac, ako tí chlapi. Bezpečný domov, finančnú istotu, a muža, ktorý ju zbožňuje a pobozká aj zem po ktorej chodí. Ale nie som ten, ktorého môže odniesť domov k matke, alebo s ktorým sa môže ukázať v škole na rodičovskom združení bez toho, aby každý čumel. Viem že po tom netúži.  Aj tak na ňu zízajú dosť.

Vezmem čistý papier a napíšem pár slov,  Ešte viac slintavých sračiek, ktoré by som jej chcel povedať.

Viem, prečo ma poveril Liam napísaním hudby k týmto piesňam, ale tieto sú moje.  Neplánoval som ich sdielať so skupinou. Myslím, že  sa snaží ma naviesť na všetky tie veci, ktoré som mu prezradil o zamilovanosti , keď sa vrátil na pohreb svojho priateľa.  A teraz  som ja na rade, on pohodlne sedí a rehoce sa do hrsti.

Mal by som napísať nejakú drsnú sračku.  Takú čo trhá  hlavou, núti vrieskať z plných plúc, podobne ako sa niekedy cítim ja.  Hocako, potrebujeme nové songy  a sme povinní nejaké vyprodukovať.

Ale nie, toto nie sme my. Nás vyniesli na vrchol Liamove srdcervúce balady a jeho pôsobivé osobné príbehy, z ktorých sú baby úplne hotové. Všetky si myslia, že sme  zlomené duše, ktoré túžia po spoločnosti. Len málokto vie, že Liam písal len o jednej babe. Do pekla, ani ja som to nevedel, kým  neopustil Los Angeles a nevymenil ho za tichý každodenný život v Beaumonte.

Nemôžem mu to mať za zlé, aj ja som urobil to isté. Je to najlepšie miesto, kde môžem vychovávať Quinna. Bude chodiť do školy spolu s Noahom a keď budeme mať s Liamom vystúpenie, Josie ho postráži.  Dôkladne zaplnila pre Quinna rolu matky. A za to jej budem naveky  vďačný. Aj za to, že pre môjho priateľa zabezpečila nový život a odvtedy sme napísali množstvo hitov, ktoré nás dostali naspäť na popredné miesta hitparád.

Teraz už túžim len po tom,  aby mi zbožňovaná žena venovala  jediný  pohľad. Ale ja som sa prísne zacyklil v priateľskej zóne a neviem ako by som sa z nej dostal. Bojím sa prezradiť čo cítim , lebo už aj jej výraz tváre by ma zastavil.  Viem, že ona ma nechce tak, ako chcem ja ju a radšej budem jej priateľom, než by som nebol súčasťou jej života.

Založím si slúchadlá a ešte raz to skúšam.  Predstavujem si veci, ktoré by som s ňou robil, to ako by som ju objímal. Ako veľmi by som chcel byť ten, ku komu sa večer vracia domov. Byť ten za kým príde po útechu v deň výročia smrti jej manžela. Aby ja som bol ten, ktorého potrebujú  jej dvojčatá,  keď im niekto láme srdcia.

Predstaviť si s ňou jeden život je priprodzené ako dýchanie. Len musím nájsť spôsob, ako to všetko uskutočniť bez toho, aby som ju príliš nenútil.  Dúfam, že čas pracuje  pre mňa , jedného dňa sa na mňa pozrie a príde na to,  že som niekto,  komu môže dôverovať a kto ju ochráni.  Bude vedieť, že  by som jej ani dievčatám  nikdy nespôsobil bolesť. Bude vidieť, kto som, a že Quinn a ja dôkladne pasujeme do ich života.

Odrazím sa od stola a s notebookom v rukách sa otočím k bubnom.  Musím zo seba dostať nejaký hnev a nepokoj, potom ma snáď napadne niečo použiteľné. Zavriem oči a nechám nech ma vedú paličky  v rukách . Naberám rozhodný a tvrdý rytmus, búšim do bubnov pred sebou vypúšťajúc zo seba nahromadenú energiu.

Pred očami sa mi objaví jej tvár a jej hlas počujem v hlave.  V momente sa ukľudním a vypracujem rytmus.  Spustím nahrávanie na notebooku a nahrám zvuk.  Pomalý a jemný. Jednoznačne taký, s ktorým môže Liam pracovať.

Jimmy a Tyler mi klopú na okno a pripomínajú, že sú tu.  Tyler je náš nový zvukový guru, minulý týždeň strávil s Jimmym v Los Angeles, aby sa zoznámili. Zastavím náhrávanie, zložím slúchadlá, aby som im otvoril dvere.  Práve keď to robím, ona schádza po schodoch, hovoriac do mobilu.  Na sekundu  zachytí môj pohľad. Neviem, či sa usmievam, alebo  neukazujem  žiadne pocity, no už aj jej objavenie sa  stačí, aby som zo seba urobil kompletného cvoka. Toto sú tie chvíle, keď sa teším, že pracuje pre nás.  Takto mám na to každú možnú príležitosť byť v jej blízkosti. Je také ľahké hovoriť o hudbe a o tom aké vystúpenia nás čakajú, alebo aké máme termíny. Vtip je v tom, že všetko to viem, ale zahrám to, akože som zabudol, alebo neviem nájsť mobil, aby som sa pozrel.

Jimmy, alebo ako ho my voláme JD, lebo ako tvrdí, patrí to k životnému štýlu rockovej hviezdy, ma tresne po pleci míňajúc ma. Rehoce sa a niečo si mrmle popod nos. Liam sa vlečie dole schodmi kým by som mohol zavrieť dvere a zapáliť svetlo, ktoré pripomína  Katelyn a Josie, že pracujeme.

Neznášam Liamov ranný výzor. Nie, to by som nemohol povedať. Som z neho šťastný. Je so ženou, ktorú miluje a sú  šťastní.  Je mi z toho na vracanie , ale zaplatil za to a zaslúži si to.  Hrdosť, ktorú vidím v jeho očiach keď sa pozrie na svojho syna je presne tá, ktorú ja cítim, keď sa pozriem na Quinna. Oni sú najlepšou  časťou z nás a nevadí nakoľko sme to pohnojili.

„JD, človeče!“  zdraví ho Liam a chlapsky sa objímu „ani som ťa nepočul prísť“

„Linda ma vpustila. Povedz, koľko si jej musel zaplatiť, aby zanechala svoju pohodlnú prácu  v hoteli a prišla sem starať sa  o tvoj  poľutovaniahodný zadok?“

Liam sa zasmeje. Katelyn práve teraz obsadzuje pár nových lokalít o ktorých počula, takže  my musíme previesť posledné úpravy – Liam si zavesí gitaru na krk a začne ladiť.

„Práve na tom som pracoval, chlapi, keď ste prišli“ pristúpim k notebooku, spustím play a sledujem JD a Liama ako počúvajú.

Liam sa usmeje a pozrie na text, na ktorom sme pracovali.  JD pristúpi ku syntetizátoru, stlačí pár kláves, ja k tomu dám rytmus bubnami. Liam naznačí Tylerovi, že môže spustiť nahrávanie.  Udrie do strún gitary,  spieva do mikrofonu, a my s JD hráme s ním. 

Keď vzhliadnem, Katelyn sa pozerá na mňa.  Nedíva sa na nás, ale na mňa, predtým, ako sa odvráti a opustí priestor, kde ju môžem vidieť.  Na zlomok sekundy vo mne preblisne nádej, že snáď aj ona cíti rovnako ako ja.