S.I.R. - 2. kapitola

Překlad: Yogi_22

Starr

Našla som ich sedieť pri stole vzadu. Prekvapil ma počet kolegov, ktorý sem dnes večer prišiel, ale keďže som sotva kedy vypadla z domu, nemala som to ani odkiaľ vedieť. Posadila som sa medzi Angie a Kim. Kim bola ďalšia kamarátka, nie síce taká blízka ako Angie, ale

takisto sme spolu chodili do tej istej školy. Ona bola ale o ročník vyššie ako my dve s Angie.

"Tu máš, objednala som ti niekoľko panákov, zaostávaš za ostatnými. Kopni to do seba," povedala Kim starostlivo a podala mi frťan so soľničku.

Tequila, moja životná útecha.

Keď som zodvihla pohárik, uvedomila som si, že všetky oči pozerajú na mňa. Pravdepodobne som bola jediná zo všetkých zamestnancov, ktorá sa nepotulovala po kabinete, alebo nemala za potreby robiť podobné veci. Porobila som si svoju robotu a potom zamierila rovno domov. Nebola som dobrovoľník a ani som sa nesnažila byť extra priateľská. Hádam, že som bola poriadna mrcha. Ale byť zničená osobou, ktorá vám sľúbila, že vás nikdy nezraní, vás zmení. Vo vnútri som bola prázdna. Nič som necítila. Proste som len existovala a rozhodne to bola smutná existencia. Potrebovala som nový začiatok a ten mohol prísť práve dnes večer.

"Na nájdenie nových kamarátov a na zabudnutie minulosti," povedala som, keď som zdvihla pohárik. Každý sa ku mne pripojil a ja som sa chystala vypiť frťan so všetkou tou bolesťou. Skončila som so zraneniami.

Priložila som si pohárik k perám, doširoka otvorila ústa a kopla do seba páliacu tekutinu rovno do žalúdka. Schmatla som ďalší pohárik a hodila do seba aj ten. Keď som položila pohárika dole, rozhliadla som sa okolo. Všetky oči boli stále na mne, ale tentoraz aj s potuteľnými úsmevmi. Možno odtiaľto odídem s väčším počtom priateľov.

O dve hodiny a množstvo pohárikov neskôr sme všetci zabrali do pohodovej a hravej konverzácie. Za krátky čas som sa toho naučila toľko o týchto ľuďoch, až som si uvedomila, aká hrozná som bola, keď som im nevenovala svoj čas. Práve som diskutovala s Jen o tom, že sa škola rozhodla vybaviť každého študenta tabletom, keď mi zazvonil telefón. Nemohla som zastaviť ten prihlúply úškrn, keď som uvidela ďalší email od SIRa.

KOMU: Starr.Kendall@gmail.com

OD: S.Rand@RandPublishing.com

PREDMET: Kráska

Slečna Kendallová,

vážne dúfam, že vás môj posledný komentár neurazil.

Prosím, povedzte mi, že sa mýlim.

S.I.R.

Oblizla som si pery a uvoľnila ramená. Alkohol mi dodal odvahu a ja som urobila niečo, čo som neurobila už roky. Flirtovala som naspäť.

KOMU: S.Rand@RandPublishing.com

OD: Starr.Kendall@gmail.com

PREDMET: Takže z vás to robí Zviera?

Vážený S.I.R.,

práve naopak. Extrémne ma teší, že zo všetkých ľudí mi lichotíte práve vy. Avšak, dostali ste ma do značnej nevýhody.

Starr

P.S.: Som vonku s priateľmi a je trošku zložitejšie konverzovať cez emaily. Nebolo by jednoduchšie si esemeskovať?  Ak mi môžete veriť v prípade vášho telefónneho čísla, tu je moje: 978-555-3982.

Stlačila som odoslať a usmiala sa, keď som telefón odložila na stôl. Takmer okamžite mi zazvonil. Schmatla som ho zo stola a zbadala, že mám správu z čísla, ktoré som nepoznala. Nikdy som si nemyslela, že to vážne spraví.

719-555-9428: O akú nevýhodu sa jedná?

Pozerala som na telefón s otvorenými ústami a takmer som ho pustila na zem, keď mi znova zazvonil v rukách.

719-555-9428: Len pre tvoju informáciu, tým, že ti dávam svoje číslo ti verím viac, než som veril komukoľvek po dlhom čase. Nenúť ma, aby som to ľutoval.

Ja: Takže, tou nevýhodou je to, že ty už vieš ako vyzerám ja, ale ja netuším ako vyzeráš ty. Viem aký si tajnostkársky, takže mi je jasné, že toto sa nedozviem. Takže, čo keby sme to skúsili s tvojim krstným menom?

Držala som telefón v rukách a pokúšala sa sústrediť na to, čo sa deje okolo mňa. Od tej nervóznej energie som bola poriadne nabudená. Nebola som si istá koľko z toho mi prezradí. So mnou si písal len trikrát, zato celý svet chcel vedieť odpoveď na otázku, na ktorú som sa práve opýtala. Aj keď napísal všetky tie bestsellery a dva boli dokonca sfilmované, nikto nepoznal jeho skutočné meno alebo to, ako vyzerá. Milióny žien sa pre neho sužovali a to ani len netušili ako vyzerá. Čo my vieme. Mohol to byť tučný, plešatý páprda alebo chlapík čo žije v suteréne u svojej matky. Alebo ktovie, mohla to byť aj žena.

"S kým si to píšeš? Zakaždým, keď ti zazvoní telefón zažiariš ako vianočný stromček. To si ešte stále píšeš s tým pisálkom?" Opýtala sa ma Angie, zatiaľ čo si prehadzovala cez plecia dlhé tmavé vlasy.

"Volá sa SIR a nie, nepíšem si s ním," klamala som. Prevrátila nado mnou oči a otočila sa späť k Jeffovi. Ja som pokračovala v rozhovore s Kim až do záverečnej. Spolu s Angie sme sa rozlúčili s ostatnými a zamierili von k jej autu. Kabelku som si dala na podlahu a zapla si pás.

"Takže, bavila si sa?" Opýtala sa ma Angie, keď sme zamierili na hlavnú a vydali sa na polhodinovú jazdu ku mne domov.

"Vlastne Ang, bola to paráda. Naozaj ti veľmi pekne ďakujem, že si ma prinútila ísť."

"Vedela som, že sa budeš baviť. Som rada, že si šla."

"Ja tiež." Odvetila som a pozrela na ňu s úsmevom. Žmurkla som a nasmerovala jej pozornosť naspäť na cestu. Jazda k môjmu domu bola pokojná. Sledovala som ako sa mesiac a hviezdy vznášajú nad nekonečným oceánom. Ešte stále to bolo také dych berúce ako v deň, keď som sa sem dostala. Nemyslím si, že ma niekedy unaví ten výhľad tu zo Salemu. Oprela som si hlavu o okienko a stratila som sa v myšlienkach len preto, aby ma vyrušilo zvonenie telefónu. Vyskočila som a odomkla obrazovku telefónu. 

719-555-9428: Čo tak začať nateraz len s mojim menom?

Ja: Za to by som bola šťastná. Volať ťa S.I.R. sa mi nezdá správne a navyše divné. Hádam, že na to nakoniec spoločne prídeme :)

719-555-9428: Ahh, áno, odrazu na to prídeš. Takže nateraz, volám sa Silas. A ak si na to ešte neprišla z emailu, moje priezvisko je Rand.

Ja: No Silas, ďakujem ti pekne, že mi v tejto veci dôveruješ a inak, máš skvelé meno. Čo ešte si mi ochotný o sebe prezradiť?

Stlačila som poslať a zmenila si jeho meno v telefóne.

Silas Rand: Čokoľvek si želáš.

Ja: To mi chceš vážne dať takúto moc do rúk?

Silas Rand: Máš to mať, bejby.

Nemohla som si pomôcť nad úsmevom, ktorý sa mi roztiahol po tvári, keď som si prečítala slovíčko bejby. Vážne neviem čo to do mňa do pekla vošlo. Mrkla som na budík a zistila, že je takmer 3:30 ráno. Angie sa na mňa pozrela a usmiala sa, keď videla môj úškrn.

"Čo je tam také ohromné? To si stále píšeš s tým pisálkom?"

"Nie, proste sa len bavím. Už to bolo dávno. Ešte raz ďakujem, že si ma donútila ísť."

"Kedykoľvek zlato. Som rada, že si sa k nám pridala. Znamená to, že s nami budeš chodiť von častejšie?"

"Áno, myslím, že hej." Povedala som, zatiaľ čo som prikyvovala.

"Si vítaná na noc, ak nechceš šoférovať celú tú cestu naspäť do mesta."

"Nie, som v pohode. Musím skoro vstávať u upratať barák a všetky tie zábavné veci. Vďaka za ponuku, zlato." Vyliezla som von z auta.

"Ja ti tiež ďakujem."

Odkývala mi a ja som zabuchla dvere a vliekla sa ku vchodu. Obišla som predné dvere a došla na verandu, kde sa rozprestieral oceán. Nadýchla som sa slaného vzduchu a zatvorila oči. Vánok mi česal vlasy a ovieval ma. Cítila som pokoj, ktorý som necítila už roky. Stlačila

som zapnutie na telefóne a on sa rozsvietil na poslednej odoslanej správe. Zdvihla som telefón, podržala ho pred sebou a urobila fotku seba v popredí s mesiacom a nad oceánom. Vložila som ju do prílohy a poslala Silasovi. Potom som zamierila na poschodie, prezliekla sa do šortiek a tielka, vkĺzla do postele a po prvýkrát za dva roky som zaspala s úsmevom na tvári. Zobudila som sa na zvonenie telefónu. Pozrela som sa na hodiny a zbadala, že bolo sotva šesť ráno. Šmátrala som v kabelke zavesenej na stoličke a uvidela na obrazovke Silasovo meno. Odkašľala som si.

"Um, ahoj."

"Starr?"

Jeho hlas do mňa niečo vniesol. Bol hlboký, hladký a zamatový.

Podvedome som prekrížila nohy.

"Pri telefóne," odpovedala som.

"Ah, tu je Silas. Netelefonujem často, ale mám nabitý deň, tak som ti chcel zavolať a povedať ti, že tá fotka bola dych berúca. Ďakujem ti za ňu."

"Ďakujem Silas. Ten výhľad odtiaľto je vážne úchvatný."

„Oh, áno, ten výhľad bol skvelý, ale ja som myslel teba."

Odpoveď mi musela trvať dlhšie, pretože znova povedal: "Ešte si tam?"

"Oh áno, prepáč. Len je to veľmi dlho odvtedy čo...proste to už bolo dlho."

"No, vždy je ten správny čas začať od znova, zabudnúť na minulosť."

Povedal svojim sexy hlasom, v ktorom by som sa mohla na hodiny stratiť. Priala som si, aby som si ho mohla nahrať a zaspávať pri jeho počúvaní.

"Nemôžeš mať väčšiu pravdu." Odvetila som s úsmevom. "Takže, čo máš dnes na pláne?"

"Písanie. Je to všetko, čo vlastne robím. Preto mám toľko vydaných kníh."

"Jasné, si ako mašinka na písanie." Povedala som so smiechom v hlase.

"A čo ty? Čo sa chystáš robiť?"

"Hmm no, v práci mám dva týždne voľno, takže sa vlastne chystám nerobiť nič, pravdepodobne budem čítať a spať alebo opačne." Poviem, keď prejdem k sedeniu pri okne. Sledujem východ slnka nad oceánom. Zvykla som si sedávať na pláži hodiny predtým, než sa nad spenenými vlnami ukázal vrcholček slnka. Často som snívala o sledovaní východu slnka spolu so svojou životnou láskou, ale Braxton nenávidel pláž. Vravel, že sa mu všade dostane piesok, takže ani raz vedľa mňa nesedel. Miloval veľkomesto, len som proste nevedela, že ho miloval viac ako mňa.

"Starr?" Počula som ako Silas zopakoval moje meno a to ma vytrhlo z mojich myšlienok.

"Prepáč, len som dnes ráno trošku mimo. Včera to bola dlhá noc."

"Jasné, no, určite tomu nepomohlo ani to, že ti nejaký cudzinec okupoval telefón až do tretej rána."

Zasmiala som sa nad jeho slovami a keď sa jeho hlboký chrapľavý hlas pridal ku mne, vnímala som to ako dar. Prestala som sa smiať a počúvala jeho smiech a to ma naplnilo teplom.

"No, ďakujem ti za tvoj smiech dnes ráno, Bambi. Ale vážne už musím bežať."

"Bambi?" Spýtala som sa.

"Jasné, tie tvoje orieškovo-hnedé oči. Bambi. Tak to proste je."

Zopakoval a ja som mohla počuť v jeho hlase smiech.

"Áno, pane (Sir)." Inštinktívne som zareagovala.

"Sakra." Povedal a počula som ako sa nadýchol.

"Čo?"

"To čo vyšlo z tvojich krásnych úst bolo tak sexy. A teraz si potrebujem dať znova sprchu. Pekný deň, Starr."

"Aj tebe prajem pekný deň, Silas." Odvetila som a stlačila na telefóne ukončiť hovor. Sama pre seba som sa usmiala a vliezla si naspäť do postele.

***

Nasledujúci víkend bol plný vianočných a novoročných párty s kamarátmi a rodinou, plný esemesiek a emailov od Silasa a odo mňa. Snáď miliónkrát sme hrali hru na 20 otázok ohľadom jedla, hudby, až po obľúbené dovolenkové destinácie. Je ako nikto koho som kedy poznala a na niekoho, kto píše erotické romány bolo naša konverzácia dosť neutrálna. On flirtoval a ja som flirtovala naspäť. Stále sa ho snažím nahovoriť, aby mi poslal svoju fotku, ale v tomto smere nie je veľmi dôverčivý.

Mám sa stretnúť s Angie na obede v The Landing v Marbleheade. Je to dvadsať minút jazdy zo Salemu a majú tam tie najlepšie rolky z homára a garnátové keksíky, aké som kedy ochutnala. Oblečiem si šedý sveter a čierne legíny. Na to, že je 1. január je celkom teplo. Zoberiem si hráškovo-zelený kabát a zamierim k svojmu Chargeru. Jazda do Marbleheadu je jedna z tých dlhších, odkedy sem prichádzajú ľudia nakupovať, ale Salem je počas prázdnin ľudoprázdny a väčšina ľudí bola v noci dlho hore, takže sú zrejme stále v posteli. Myšlienky mi zablúdia k včerajšej noci, kedy sme sa so Silasom hodiny rozprávali. Povedal mi aké to bolo, keď vyrastal a o tom ako sa pridal k námorníctvu, keď mal 17. Slúžil 12 rokov a potom bol so cťou prepustený zo služby. Práve v tom čase mu zomrela mama na rakovinu

prsníka, takže sa kvôli otcovi nemohol znova prihlásiť do služby. Má aj brata, ale veľa o ňom nepovedal. Začal písať, keď sa snažil nájsť pokoj od všetkého čo videl počas svojej aktívnej služby. Jeho prvé tri knihy sa stali obrovským hitom a neustále sa o nich hovorilo na Facebooku. Jeho tretia kniha sa ako debut umiestnila na 89. mieste rebríčku bestsellerov New York Times. Dve z jeho posledných piatich románov sa v tomto zozname umiestnili na prvom mieste a nakoniec ich aj sfilmovali.

Čo je na Silasovi zvláštne je to, že ho nikdy neodfotili, nikdy sa neobjavil ani nijakom spote ku svojim sfilmovaným knihám. Vždy keď v televízii hovorí o svojich knihách alebo filmoch, má zastretý hlas a sedí v tmavej miestnosti. Je to tá najtajuplnejšia osoba akú som kedy stretla. Ani neviem, či by mi to malo vadiť alebo nie.

"Si v poriadku, kočka?" Pýta sa Angie, keď si vloží do úst kúsok šalátu.

"Áno, prepáč, len mám nejakú plnú hlavu. O čom sme to hovorili?" Opýtam sa, keď si krájam kura na kúsky a vkladám si ich do úst.

"Pýtala som sa, čo budeme robiť, keď sa vrátime späť do školy, ale začínam si myslieť, že čokoľvek ti behá po rozume bude lepším námetom na konverzáciu," odpovie s nadvihnutým obočím.

"Oh nie, nič to nie je, len som unavená. Bola som hore dlho do noci, pracovala som na učebných osnovách na budúci týždeň." Prikývla, ale nebola by to ona, keby sa tak rýchlo vzdala. Vedela som, že to v určitom momente nadhodí znova a nakoniec sa to bude len zhoršovať, pretože zistí, že som klamala. Ale úprimne, nemôžem jej povedať o Silasovi.

Ešte nie.

"Takže čo ty?" Zmenila som tému.

"Eh, vždy som pripravená vypadnúť zo školy, ale potom sa začnem nudiť a už sa nemôžem dočkať, kedy budem naspäť."

"Ugh, čo to s nami je?" Poviem smejúc sa, keď platíme účet.

"Ja neviem," povie, keď sa postaví a vezme kabelku zo stoličky za sebou.

"Tak poďme nakupovať."

"Super." Odpoviem.