SBB - 9. kapitola

Překlad: Ninča, Simča
Kor.: Yanica

Moje životné motto

Felicity

07:00

Strávila som víkend v jeho dome – tri dni a dve noci, a dokonca som si to ani neuvedomila. Našťastie mal náhradnú zubnú kefku, ale z väčšej časti, som nosila jeho šaty, používala jeho sprchový gél, a nikdy som nevyšla von. Od rodinnej oslavy, sme jedli a šukali, a všetko ostatné bolo veľmi neuveriteľné. Nikdy som si nemyslela, že by som mohla tráviť toľko času s niekým, a ani sa na neho nehnevať. Nemyslím si, že by som niekedy strávila čas s Cleo alebo Markom, ako je tento.

„Nepripúšťaj si zlé myšlienky,“ povedala som, keď vošiel do kuchyne. Prebehol očami po neporiadku, ktorý sa nachádzal po celom jeho kuchynskom ostrovčeku.

„Vysvetli mi, aká je správna myšlienka, pretože to vyzerá, že sa snažíš, a ak nie je, aby si pripravila raňajky pre mňa.“

„Vidíš, bola to zlá myšlienka. Snažila som sa spraviť raňajky pre seba. Ale ako môžeš vidieť, naozaj nie som dobrá vo varení.“ Povzdychla som si, porazene som odložila varešku. Prešla som k chladničke, a nič nepovedala. „Zaplatím ti za tie potraviny.“

„Zaručene si predtým bola zvyknutá variť pre niekoho, kto sa to sebecky snažil len pre seba.“ Uistil sa, že zdôraznil slovo predtým ako začal piť pomarančový džús.

„To, čo vidíš, ako sebectvo, vidím ja ako ohľaduplnosť, pretože nielen, že som ťa ušetrila od jedenia môjho jedla, ale tiež som ťa ušetrila od toho, že by si musel zdvorilo predstierať, že ti jedlo chutí.“

„Wow,“ povedal a položil svoj pohárik späť na pult. „Otočila si to tak dobre, že som ti chcel skoro poďakovať.“

S úsmevom som zdvihla spálené toasty. „Úprimne povedané, myslím, že poďakovanie nie je potrebné.“

„Posaď sa a ja budem variť,“ povedal, keď si vzal kus môjho toastu.

„Úprimne povedané, nemusíš variť pre mňa-“

„Ja to nerobím pre teba. Je to pre mňa.“ Zažmurkal a zobral si vajíčka a panvicu. Zacítila som nutkanie si držať jazyk za zubami a nepovedať mu nič, ale namiesto toho som upratala neporiadok, ktorý som urobila. Všetko som upratala naspäť tam, odkiaľ som si to vzala, keďže predtým bolo všetko tak puntičkársky na svojom mieste. „Tvoja domáca ma bude nenávidieť.“ Zasmiala som sa sama viac pre seba, ako pre neho, hoci na to odpovedal.

„To nie je možné, pretože nemám domácu,“ odsekol a nalial trochu mlieka do vajíčok.

„Čo? Kto poupratuje toto miesto?“ Pozrela som sa na neho. On sa pozrel na mňa, a jeho oči putovali pozdĺž môjho tela.

„Tieto ruky sú dobré na viac, než jednu vec. Neexistuje tu žiadna slúžka alebo kuchár. Som tu len ja, ak u seba nemám návštevu. Sklamaná?“

„Ani trochu,“ odpovedala som a posadila som sa na druhá stranu kuchynského ostrovčeka. „Po tomto víkende, môžem bezpečne povedať, že si všetko a len nie to, čo som si myslela, pán Darcy.“

„Čo si o mne myslíš, slečna Harper?“

„Spočiatku despotický, chladný, vzdialený, bez emócií, a sexy.“ Pokrčila som plecami, keď som sa naklonila, aby som mu ukradla jeden z plátkov paradajok.

„A teraz?“

„Len trošku dominantný a stále veľmi sexy. Všetko ostatné je len ochrannou prekážkou, ktorú používaš, aby si si od seba držal ľudí.“

Odmlčal sa, oči uprel do mojich, a bez toho, aby čokoľvek povedal, prehodil omeletu v panvici. Vzal tanier a vidličky z kredenca. Preložil omeletu, ľahko skĺzla na tanier. Prešiel okolo mňa, položil ju predo mňa a oprel sa o kuchynský ostrovček.

„Nenechaj sa oklamať, Felicity.“ Zdvihol mi bradu. „Stále som všetky tie veci, ale smiešne je, že tak ako ty.“

„Ja? Chladná a tajomná?“

„Áno.“ Prešiel mi palcom po perách. „Dôvodom, prečo ťa priťahovali všetky tie veci vo mne bolo, že ich vidíš v sebe. Takže budeš sa cítiť pohodlne, hovoriť a robiť čo chceš, kedykoľvek a kdekoľvek, ak to budeš chcieť urobiť, došľaka. Jediný rozdiel je, že si lepšia v predstieraní vášnivosti ako ja. Povedz mi, že sa mýlim.“

„Hráš sa s ohňom, Theo,“ zapichla som vidličku do omelety.

„Tak prečo si tak rozpálená a rozrušená?“

Neexistuje žiadny spôsob, ako to poprieť, ako moje hlúpe bradavky reagovali už len pri rozhovore s ním, keď bol takto blízko mňa, dotkol sa mojich pier. Bolo to, ako by presne vedel, čo na to povedať, akoby ma chcel svojim slovami zaskočiť.

„Idem na týždeň preč,“ povedal náhodne, a chcela som, samu seba kopnúť za to, ako rýchlo som sa otočila od neho, pretože som spozorovala, jeho pobavenie mojou reakciou. „Som producentom filmu v Severnej Karolíne. Poď so mnou.“

„Nemôžem.“

„Prečo?“

„Mám prácu to-“

„Mám pocit, že si si ešte nikdy nevzala dovolenku.“

Neodpovedala som, pretože mal pravdu, naozaj som nemala. Len som nechcela, aby som zostala zabalená s ním v tejto fantázii. A než som mohla povedať nejakú lož, odpovedal mi na to.

„Teraz si tu chladná a vzdialená. Bojíš sa, že sa budeš priveľa zabávať?“

Do čerta s ním.

„Veľa si o sebe myslíš. Po týždni nič nebudem cítiť.“ Do riti, to len podčiarkuje jeho tvrdenie, že som bez emócií. Všimol si to. Ako sa už zdalo, obaja sme sa postavili do pozoru pred stenou.

„Fajn.“ Postavila som sa zo stoličky. „Ale ja nie som zodpovedná za to, čo sa ti stane, akonáhle sa do mňa zamiluješ.“

„Myslíš si o sebe veľmi veľa, že? Po týždni budem prekvapený, keď budeme ešte stále spolu.“ odsekol. „Choď baliť. Vyzdvihnem ťa –“

„Daj mi nejaký čas, a ja prídem za tebou.“

Pripadalo mi to ako súboj vôle, aj keď som súhlasila, že pôjdem. Zdalo sa, že aj keď sme sa dohodli, nechali sme to tak. Jeden z nás musel mať posledné slovo. Radšej som to bola ja.

„Musím dokončiť niečo v kancelárii, takže sa tam stretneme, o jedenástej.“

„Nechajme to na poludnie. Chcem dokončiť svoju smenu v bistre.“

„Tak teda napoludnie, slečna Harper, ale ak prídete neskoro, nebudete môcť pohodlne sedieť v lietadle.“

„Nepokúšaj ma.“ Pohladila som ho po prsiach.

Odpovedal tým, že zovrel časť môjho zadku. „Ja, sa pokúšam, čo zvládnem.“

08:13

„No, pozrime, kto si konečne spomenul, že má priateľov,“ povedal Mark na druhom konci telefónu, keď som odkladala svoje veci do skrinky.

„Nezačínaj si so mnou! Skúšala som volať Cleo včera v noci, ale jej linka bola odpojená.“

„Môj telefón nebol, hoci. Prišli ste dnes ráno?“

„Áno, a Cleo ešte stále spí na gauči. Naozaj, decká? Sledovanie Pretty Woman a znova piť víno?“ Obúvala som sa do pracovných topánok.

„Je mi ľúto, že nemôžeme mať miliardy dolárov, ako všetci milovníci Speed Dial!“ Zakričala Cleo v pozadí.

„Hovorí žena, ktorá ma vzala na sugar party, a flirtovala s jeho zadkom uprostred tanečného parketu.“

„Nikdy jej to nevadí. Ona je tak zatrpknutá, pretože ju nikto nechce a – Au! Ježiši Kriste, Cleo.“

„Felicity,“ povedala sladkým hlasom, čo znamená, že niečo chce. „Theo má pekelne sexy brata alebo bratranca, že áno?“

„Áno, a nie.“

„Nenásytná,“ povedala fňukajúc. „Kedy se dostaneš domov-“

„Keď už o tom hovoríme, budem cez týždeň preč.“

„Čo?“

„Theo ma pozval do Severnej Karolíny, na celý tento týždeň. Odchádzame dnes popoludní.“

Nastalo dlhé ticho, nasledované kliknutím; ona má pustený hlasitý odposluch.

„Nemyslíš si, že ste sa dali do pohybu trochu rýchlo?“ Spýtala sa Cleo.

Zasiahol Mark. „Som všetkými desiatimi za. Prines späť jeden z tých: môj priatel išiel do Severnej Karolíny, a všetko čo som dostal bol pohárik – čo? Prečo sa na mňa pozeráš?“

„Len hovorím, že budem chodiť po celej krajine s miliardárom počas jedného týždňa. Len Boh vie, čo sa stane.“

Mark sa zasmial. „Nie je to len Boh. Ja to viem tiež. Je to slovo na tri, ktoré začína na s a končí na x. Nie je toto, čo sme chceli?“

Odtiahla som telefón od ucha, umožnujic im mať tento rozhovor, ale oni boli tak hluční, že som nemohola nepočuť.

„Ale no tak, Pamätáš si na svojho prvého sugar daddy-“

„Nehovor mu tak!“ Skočila som späť do ich rozhovoru.

„Čo je on, potom?“ Skúsila Cleo.

Na chvílu som o tom premýšlala. „Sme priatelia s výhodami. On nezaplatil za nič, čo som nevratila.“

„Ešte horšie,“ povedala Cleo, keď otvorila niečo, čo znelo ako vrecúško popcornu.

„Ty sa s väčšou pravdepodobnosťou zamiluješ do priateľa, ako do sugar daddy-“

„Nehovor mu tak

„Dobre. Hocičo. Len buď opatrná. Pamätaj si, že je to všetko len ilúzia. Si len nová hračka. Nové hračky nezostávajú dlho lesklé, keď sa niekto vždy s ňou hrá.“

„Bože, vy dievčatá všetko komplikujete. Len sa pobav, Felicity, bez ohľadu na to,“ zvolal Mark.

„Felicity!“ Rosemary, ktorej kučery sa nahromadili v drdole, bola pri dverách. „Manny začíná byť dost naštvaný.“

„Decká, ja sa vám ozvem neskôr. Nevypite všetko moje víno.“ Zavesila som ešte pred tým, než stačili odpovedať. Strčila som si telefón do vrecka. „Je moc naštvaný, že som prišla neskoro?

Dala mi pohľad, a ja som hlasno vydýchla.

„Myslím, že by som nemala požiadať o týždeň voľna?“

„Týždeň voľna?“ Manny prišiel k nám, a všimla som si, že nemal okuliare, ale kontaktné čočky. „Musíš si robiť srandu. Nie, keď sa ani nemôžeš dostať do práce načas.“

„Manny, ja nechodím neskoro a dovolenku som si nevzala ani raz, za tri roky!“

„Máme veľa prace.“ Povedal nahnevane a odpochodoval preč.

Bola som v pokušení vyzuť si topánky a buchnúť ho nimi niekoľkokrát po hlave.

„Oboznám ho s Darcyho spoločnosťou,“ zašepkala Rosemary, keď šla späť pred bar.

Mali sme celkom šesť zákazníkov. Ak šesť ľudí bola definícia Mannyho rušného dňa, nechcela som vedieť, čo je to pokojný deň, ako bol tento. Do výlohy za pultom, som dala čerstvé koláče, snažila som sa vymyslieť iný spôsob ako si vybaviť voľno na týždeň. Nepáčilo sa mi zneužívať Theovo nemo. Nemohla som nič sľubovať. Okrem toho, videla som ako Mannyho demo nahrávky, pod nátlakom musím dodať, že neboli dosť dobré, nebol schopný, aby sa postavil niekomu tvárou v tvár, nieto k Theovi.

„Zatracená vec!“

Bojoval s kávovarom. Udrel na jeho vrchnú časť a niekoľkokrát vytiahol rukoväte. Rosemary podišla k nemu, aby mu pomohola, ale som na ňu zavrtela hlavou. Naklonila zmätene hlavu ku mňe.

Držala som zdvihnutý prst, čakajúc na...

Tri.

Dva.

Jeden.

Ešte raz do toho buchol, než ma zavolal. „Felicity! Oprav túto vec!“

„Vlastne, Manny, premýšľala som o výpovedi.“ Ukladajúc šálky za pultom.

„Felicity, nie!“ Skríkla Rosemary s predstieranou hrôzou, pribehla ku koncu pultu, akoby sa chystala skočiť ku mne. „Prosím, nie! Ty si jediná, kto vie, ako to opraviť, alebo ako dostať od distribútora kvalitné kávové zrná, nehovoriac o tom, že len ty si tá, ktorá nastaví všetky časovače na ráno. Moja práca bude peklo.“

Manny sa pozrel na nás, rozmrzelý, snažila som sa nesmiať. „Nemáš skončiť s oznámením?“

Pokrčila som plecami. „Mohla by som robiť hroznú prácu, a ty ma môžeš vyhodiť.“

„Dobre. Týždeň, a ani o deň viac – Aaaah!“ Kričal a odskočil späť, keď sa horúca para vyvalila z kávovaru. „To je ono! Koupím nový.“

„Kedy sa naučí že to není stroj, ale on?“ pošepla mi Rosemary, schmatla dva jedálne lístky.

„Ha. To vie len Boh. Vďaka za pomoc. Ak potrebuješ niečo-“

„Vlastne...“ Naklonila sa.

Mala som vedieť, že to príde. „Nemôžem ti s ničím pomôcť čo sa týka Darcyho spoločnosti,“ dodala som rýchlo.

Pokrútila hlavou. „To som sa nechcela spýtať. Chcela som sa opýtať, či nemáš náhodou číslo poddôstojníka Jacksona?“

Z nejakého dôvodu, som sa nemohola ubrániť úsmevu, ktorý sa šíril cez moju tvár.

„Nepozeraj sa na mňa takto.“

„Ako?“ spýtala som sa, sklonila som sa ku kase, kde som nechala kartičku s číslom na zadnej strane.

„Nemala by som mu zavolať, že nie?“ Zdalo sa, že to hovorí skôr pre seba než pre mňa.

„Uchop svoju chvíľu. Spomeň si, na všetky tie ženy na Titaniku, ktore odmávaly dezertný vozík,“ odpovedala som. „Je to moje nové životné motto.“

„Kto to povedal?“

„Erma Bombecková,“ odpovedal Manny skôr, ako som mohla ja.

Nájdem potvrdenku, dám ju na pult pred Rosemary.

„To je správne. Ako to vieš?“

Nedbalo pokrčil ramenami. „To, čo mi chýba na výšku, mám nahradené v mozgu.“

Dala mi pohľad, a snažila som sa nesmiať. Manny mal svoje chvíle. Rosemary počkala, kým odišiel na vzdialenosť, z ktorej nemohol počuť, než zašepkala: „Videla som tašku. Si pripravená na stretnutie s ním, na svoj odchod? To máš oblečenie?“

Neodpovedala som. Len som sa pre seba usmiala a vzala menu a svoj zápisník, keď vošli dvaja hostia.

12:00

„Madam?“

„Jedna sekunda,“ povedala som si a pozerala sa na hodinky.

Päť.

Štyri.

Tri.

Dva.

Jeden.

„Madam, ak nemáte schôdzku, budete musieť-“

„Vlastne,“ uškrnula som sa, aby získala celú moju pozorosť. „Mám schôdzku s pánom Darcym. Môžete mu prosím odkázať, ako je mi ľúto že meškám?“

Prezrela si ma skepticky hore – dole. „Meno?“

„Felicity Harper.“

Napísala ho na svojom počítači, pokrútila hlavou na mňa, aj keď sa nedarí, aby mi dala falošný úsmev.“

„Ľutujem, nie ste na zozname návštev.“

„Zavolajte mu-“

„Je mi ľúto. Nemôžem to urobiť. Musíte byť na zozname.“ Ani sa na mňa nepozrela a ja som na ňu chvíľu bez pohybu hľadela. Ona už celkovo zabila môj plán. S povzdychom som vytiahla môj telefón.

Ten zazvonil len raz.

„Ideš neskoro.“ Jeho hlas bol prísny, hladký, a posielal mi mráz po chrbte.

„Zrejme preto, že moje meno chýba na zozname tvojich dnešných návštev – a tak nie som v súlade s“ – naklonila som sa dopredu čítajúc meno na visačke sekretárky- „Abigail.“

Zavesil, a o sekundu neskôr jej zazvonil telefón. Oči sa jej rozšírili, a pozerala na mňa v šoku.

„Mala by ste si to vziať,“ povedala som jej.

Chytila telefón. „Ona – myslím pane – mi je to ľúto – Nie, ja – Áno, zoznam návštev-“

Položila slúchadlo a posunula mi vstupnú menovku. „Prosím, pokračujte, slečna Harper. Horné poschodie.“

„Ďakujem vám, Abigail!“ Odvrátila som sa od nej, a zamierila som k výťahom, moje podpätky klopkajú cez halu. Obrie D bol v centre s výhľadom na sklo.

Skenovanie mojej vstupnej menovky strážnikmi, mi umožnilo dostať sa rýchlo k výťahom, skôr než sa ktokoľvek iný tam mohol dostať predo mnou. Aj keď som vedela, že to bolo celkom nemravné, chcela som nejakú časť, aby fungovala, ale Abigail stlmila moje predstavy. Theo a ja sme boli v polovici predohry. Keď sa dvere otvorili, stál tam oblečený v čiernom obleku s vestou.

Komukoľvek inému by sa zdalo, pri jeho tvrdom výraze, že je naštvaný, ale ja som videla žiadostivosť.

„Ideš neskoro,“ povedal chladne.

Vystúpila som z výťahu priamo vedľa nebo a zašepkala som: „Ja viem. To je dôvod, prečo mám na sebe len sukňu.“ Zamierila som rovno do jeho kancelárie. Jeho meno bolo jasne vytlačené na mliečnom skle. Tiež som sa uistila, aby som pri svojej chôdzi vyzerala pre neho sexy. Cítila som, ako sa na mňa pozerá a sleduje ma. Bolo to zlé, že som bola ešte viac nadšená, pretože toľko ľudí bole ešte v kancelárii?

Určite sa deje so mňou niečo zlé.

Ale aj tak sa mi to páčilo.

A tak aj jemu

Theo

Postaral som sa o to, aby moja sekretárka preberala za mňa všetky telefonické hovory skôr, než som vstúpil do mojej kancelárie. Pohľad na ňu, sedieť v mojom kresle s prvými štyrmi košeľovými gombíkmi rozupnutými, vystavená jej červenej podprsenka, nohy v čiernych podpätkoch na mojom stole, takmer ma to stálo stratu kontroly. Zložil som si kravatu a zamkol dvere.

„Kde máš batožinu?“

„V taxíku na prízemí. Pomôžeš mi postarať sa o to, že pán Darcy?“

Siahol som po telefóne vedľa nej. Ona ma uprene pozorovala, ale vôbec sa nehýbala. Volal som vodičovi. „Taxík stojí pred budovou. Zaplať mu kartou a prelož odtiaľ batožinu. K dispozícii buď až o hodinu.“ Pomalé prekríženie nôh, mi umožnilo vidieť, že nemá na sebe nohavičky. „O dve hodiny. Nech o tom rovnako dobre vie aj pilot.“

„Dve hodiny? Tvoja dôvera ma vždy udivuje,“ povedala, keď som zložil telefón.

Vybral som si kľúč z vrecka, otvoril spodnú zásuvku a vytiahol darček, ktorý som si pre ňu pripravil. Dokonca prišiel zabalený v krabici.

„Pre mňa?“ Vstala, zmätená.

„Vedel som, že by bolo neskoro,“ povedal som, keď som jej ho podal.

Strhla obal a zdvihla veko. Pozerala na darček a na okamih sa jej oči zahmleli, a ja som mohol vidieť, ako zhlboka dýcha, ako by sa snažila upokojiť. Nakoniec, sa jej orieškovo hnedé oči znovu zamerali na mňa.

„To si nemusel. Mohla som si priniesť svoj vibrátor.“ Uškrnula sa.

Zložil som si sako, hodil som ho na stoličku, rozopol manžetové gombíky a vyhrnul rukávy.

„Poď sem.“ Zvolal som na ňu. Ona so mňou ani nebojovala, okamžite skrátila vzdialenosť medzi nami. Vzal som jej tvár. „Hovoril som ti, že len pokušam, čo môžem zvládnuť, a ver mi, ja teba zvládnem. Teraz sa opri o stôl.“

Pohrýzla si vzrušene pery a zovrela okraj stola. Odhrnul som sukňu až k pásu, vystavujúc jej hladký zadok. Mierne vyskočila, keď som položil ruku na jej pevne pevný zadok

„Aha...“. Nestihla sa ani nadýchnuť, keď sa zachvela.

Plesk.

Olízol som si pery.

Plesk.

Držala sa späť. Mohol som jej povedať, že moja kancelária bola zvukovo izolovaná, ale kde by v tom bola sranda, že?

Plesk.

„Áno...“ zasyčala polohlasne.

Plesk.

Ona pevnejšie schytila a zovrela stôl, ako sa snažila udržať nohy rozkročené, jej kundička už prosila o viac.

Plesk.

Sledovanie jej zadku, ktorý sa postupne stával čím ďalej červenčším, môj penis dráždil a nehorázne vzrušoval. Bolo to, akoby sa mi teraz vzdávala. Jej stonanie bolo stále príliš tiché. Musím ju prinútiť kričať a prosiť ma.

Vezmem vibrátor, zapnem ho. Ako krásne začal vydávať zvuk, triasol celú moju ruku. Roztiahla nohy, pritlačil som ho proti jej kundičke.

„Kurva,“ zasyčala, hrýzla si ešte vášnivejšie pery, ako som trel sem a tam jej záhyby.

Pri každom príraze, zostávala mokrejšia a vlhkejšia.

„Budeš musieť hovoriť, bejby,“ povedal som jej, ako som ho pomaly zasunul do nej.

Zalapala po dychu, jej ruky sa začali triasť. Premiestnil som si ruku na jej zadok.

„Theo, ja...“

Plesk.

Moja ruka bola rovnako červená ako jej zadok, a ja som na to kašľal.

Plesk.

„Áno... Ach!“

Zasmial som sa. „Myslím, že to môžem z teba dostať hlasnejšie než toto.“

Plesk.

Stonala bez výhrad, zvierajúc si prsia. Jej tvár ukázala, že bola v úplnom potešení.

Plesk.

„Theo... prosím!“ Žobronila.

Siahol som do nohavíc, obdivne som pozeral, aký tvrdý som bol pri pohľade na ňu, tak mokrá, takže na mňa pripravená, prosí o mňa. „Povedz to.“

„Som tvoja.“

Určite to nemyslela vážne, ale o to sa postarám. Vezmem kondóm z vrecka, roztrhol som obal v zuboch a nasunul ho po celej mojej dĺžke.

Existovalo toľko spôsobov, ako som si ju chcel hneď vziať, ale chcel som vidieť jej tvár. Otočil som si ju čelom ku mne, vytiahol som z nej vibrátor a držal jej nohy otvorené pre mňa. Uchopiac ju okolo pása, pochoval som sa v jej mokrej až kvapkajúcej kundičke.

„Ach, Bože...“. Jej nohy omotané okolo mňa. Má prehnutý chrbát, stále pritistnutá k stolu pod ňou.

Držal som ju tak vysoko nad zemou, že skoro vyzeralo akoby ležala vo vzduchu, každý ťah do nej nás oboch roztúžil.

Usmiala sa a oči mala zatvorené. Ani jeden z nás neprehovoril. Pochyboval som , že som ju mohol počuť cez moje pretekárske srdce tak ako tak.

„Rýchlejšie!“ Zavolala, a rýchlejšie som šiel. Bola tesne zovretá okolo môjho penisu, akoby ma ťahala hlbšie do seba.

„Theo!“ Tak hlasno kričala, bol som si takmer istý, že ju počul aj niekto iný.

Držiac moje paže okolo jej pása, pevne okolo nej, chrochtajúc ako nejaké zviera, než som si tiež priešiel na svoje.

„Kurva, Felicity,“ vydýchol som.

Kurva, Felicity. Mal som v pláne to robiť znova a znova a znova. Bolo to moje nové životné motto.