SBB - 11. kapitola

Překlad: Ninča, Simča
Kor.: Yanica

Virginia nie je jediným miestom pre milencov

Felicity

21:02

„Kde to sme?“ Opýtala som sa ho, keď zašiel k okraju cesty. Boli tam vozy zaparkované všetky hore a dole po okrajoch ulice.

„Ambler, Severná Karolína,“ povedal, keď obišiel auto, aby otvoril dvere pre mňa.

„Ja viem, ale čo je toto?“ Spýtala som sa ho, keď som sa dostala von a ukázala okolo seba.

Chytil ma za ruku a viedol ma do lesa. Videla som pár bateriek v diaľke, ale z väčšej časti sme boli v úplnej tme.

„To nie je vôbec strašidelné.“

„Psst!“ Umlčal ma, potom som počula niekoľko šepotaní a chichot. Cesta pred nami sa nám stratila. Objal ma pažou okolo pása, zdvihol cez spadnutý kmeň a postavil ma späť na prašnú cestu.

„Mohla som to obísť.“

Počujúc za mnou uchechnutie, som sa obrátila a uvidela chlapca, pravdepodobne tínedžerských rokoch, kopírujúceho Theov ťah, keď pomáhal svojej priateľke. Začervenala sa a objala ho, keď ju postavil späť dole.

„To je tá odpoveď, akú si potrebovala mať,“ zašepkal Theo a jeho pohľad ma prepaľoval. Prepáč mi, že sa nečervenám...

Na čistine pred nami, som videla mnoho dvojíc zhromaždených pred premietacím plátnom, na ktorej sa prehrával film Zápisník jednej lásky. Zem bola obkolesená kobercom bielych divokých kvetov, a na oblohe sa v jednom okamihu objavovali a mizli svetlušky. Nebola som si istá, odkiaľ sa vzal prichádzajúci zvuk, ale zdalo sa, ako by to všetko bolo nad lesom.

„Naše sedadlá sú pripravené,“ povedal ticho.

Nasledovala som ho, ale som študovala aj prítomné páry, niektoré dosť staré, že mali na sebe kyslíkové masky a ostatní boli až tak mladí, že boli v rozpakoch – s nešikovným výrazom na ich tvárach, keď sa snažili prísť na to, či sa držať za ruky alebo nie.

„Všetko máte pripravené, ako ste chceli, pán Darcy.“ Muž, ktorý vzal našu batožinu, keď sme pristáli, teraz stál pred radom stromov na čistinke. Na zemi medzi ním a stromom bola deka, šampanské, a piknikový kôš. Nemyslím si, že som niekedy videla takéto dačo, teda okrem filmu.

„Ďakujem vám.“ Theo mu podal svoje kľúče, a on následne odišiel. „Posaď sa,“ zašepkal Theo, ťahajúc ma dole, ako dopovedal i on klesol na deku.

Nemohla som tomu uveriť. „Kedy si to stihol naplánovať?“

„Počul som niekoľko žien na pľaci o tomto hovoriť, a dúfali, že to dnes na natáčaní skoro zabalíme, aby sem mohli prísť. Potom, to bola len záležitosť jedného telefónneho hovoru.“ Vzal dva poháre z košíka a podal mi z nich jeden. „Čo si myslíš, že som plánoval to všetko od začiatku?“

„Ak nie, naozaj si dobrý v myslení za pochodu.“

„Musíš byť so mojou prácou.“ Vybuchujúce šampanské, spôsobilo to, že niekoľko ľudí sa otočilo našim smerom.

Nalial pohárik pre každého z nás. „Okrem toho, nemohli sme dovoliť, aby tak dobré šaty prišli na vnivoč. Všetko toto, robí veci ešte zaujímavejšími.“

Natiahol sa a jemne zaťahal za mašľu vo vlasoch, čo spôsobilo ich spadnutie vo vlnách po stranách môjho tváre. Už druhýkrát v tento deň, som bola upozornená, ako blízko bol ku mne. Zastrčil mi niekoľko pramienkov mojich vlasov za ucho.

„Nádherná,“ zašepkal. „Tak ako vždy.“

„Vďaka. Ale ani ty nevyzeráš zle.“ Napravila som mu okuliare, ktoré ešte stále mal na tvári. „Teraz mi trošku pripomínaš Clarka Kenta.“

„Takže som tvoj Superman?“ Povedal s úsmevom.

„Stále hovorím, že si.“ Siahla som do piknikového koša a schmatla som hrozno spolu s niekoľkými sušienkami. Ponúkla som mu niektoré, a on sa sklonil a odhryzol si niekoľko bobuliek zo strapca hrozna v mojich rukách. Zrazu som počula repliky z jedného z mojich obľúbených filmov a začala som ich recitovať. Zatvorila som oči, pritiahla som si kolená až k hrudníku, uisťujú sa, že mám dostatočne zastrčené šaty pod nohami. Uškŕňajúc sa, som mu povedala každé slovo.

„Na veľa veciach sa nezhodli.“ V skutočnosti, nesúhlasili spolu na ničom. Bojovali po celú dobu a vyzývali sa každý deň. Ale aj napriek rozdielom, mali jednu dôležitú vec spoločnú. Boli do sebe blázni.“

Zachichotala som sa pre seba, pri sledovaní premietacieho plátna.

„Koľkokrát si videla tento film?“

„Minimálne asi každý druhý mesiac, spolu so svojimi spolubývajúcimi. Pravdepodobne viem, asi celý film i s jeho replikami naspamäť, ale táto replika je nielen mojou obľúbenou, ale aj a Markovou.“

„Mark? To je jeden z tvojich spolubývajúcich?“

Pozrela som sa na neho, keď som začula malé brnknutie žiarlivosti. „Áno.“

Vzal si ďalší strapec. „Aký blízky ste si?“

„Stretla som sa s ním, keď som sa dostala von z nápravného zariadenia v Nidorf Juvenile. Je to bratranec môjho ďalšieho spolubývajúceho, ktorým je Cleo. Utiekol s časťou svojho dedičstva. To on mi pomohol, že ako som bola schopná sa dostať na nohy a začať neskôr pracovať. Takže odpoveď na tvoju otázku, sme si tak blízko, ako len môžeme byť.“ Nepomohla som sa mu cítiť lepšie. Nechal oči vypúlené na plátne. „Je ako môj veľký brat, a práve teraz je späť v randení s chlapcami, takže nemusíš vôbec žiarliť.“

„Nebol som žiarlivý,“ zaklamal.

„Hovorí muž, ktorý ma priviazal k stĺpiku, pre bozkávanie sa s iným mužom.“

„Môže žena, ktorej sa to páčilo natoľko, že prosila o viac. toto vytiahnuť?“ Pozrel sa na mňa lenivo.

„Áno.“ Uškrnula som sa a on tiež. „Okrem toho, ak by niekto ešte mohol žiarliť, som to ja. Po tom všetkom, pracuješ so svojou ex–snúbenicou.“

„Hovoril som si, že kedy s tým začneš.“

„Nemala by som?“

„Je mi to jedno. Ak chceš vedieť, poviem ti.“

Na chvíľu som nad tým mojej mysli premýšľala.

„Veľa premýšľaš,“ zašepkal, pobavene. Siahol po fľaši, znovu naplnil môj pohárik.

„Bol som zasnúbený s Violet pred dvoma rokmi. Chodili sme spolu a ona otehotnela. Myslel som, si že by sme sa mohli stať rodinou. Potom mi jedného dňa povedala, že išla na potrat, pretože dostala príležitosť tancovať v Paríži.“

„Vau-“

„Je to ešte horšie v tom, že mi to nepovedala osobne – v tvárou v tvár, ale prostredníctvom ručne písaných pár slov na papieri. Ani mi nikdy nevrátila prsteň, a to aj po tom, čo si vzala niekoho iného, o niekoľko mesiacov neskôr. Boli spolu len rok. Spomínam si, že som bol veľmi vďačný, že som jej nedal prsteň mojej matky, pretože bol príliš obyčajný.“ Nevyzeral že by ho to obťažovalo, ako by hovoril niekoho iného príbeh, nie svoj vlastný.

„Ale ona sa vrátila.“

„Hovorilo sa, že mala pomer s riaditeľom baletu v Paríži, takže nastúpila do Darcy Entertainment.“

„A ty si ju tam prijal a nechal?“

Pozrel sa na mňa, zmätený. „Potrebovali sme tanečnicu. Aj keď si ju strápnila na skúške a zatienila ju.“

„To som nechcela, si lepší človek ako ja. Môžem cítiť zášť a určitý nepokoj po celé roky. V skutočnosti…“

Nie, Felicity. Nezvykla som hovoriť o mojej minulosti s nikým, ale napriek tomu som cítila, že jemu by som to mohla povedať. V kútiku svojej mysle som počula hovoriť Cleo, aby som mu nič nehovorila.

„V skutočnosti?“ Čakal.

Nadýchla som sa zhlboka, znovu som sa dívala na plátno. „Nehovorila som s mojím otcom takmer desať rokov. To bola moja matka, ktorá ma učila tancovať a hrať na klavír. Zvykli sme sedieť vedľa seba a hrať po celú dobu. Toľko ľudí ma chcelo počuť hrať, alebo tancovať pre nich, na ich stretnutiach. Dostala som toľko pozvánok. Ale ja som sa o to nestarala. Len som chcela ukázať mojej matke, že som mohla byť rovnako dobrá ako ona.

Keď som mala osem rokov, zomrela. O tri dni neskôr si môj otec priviedol domov druhú ženu a jej dve dcéry. Vyzerali presne ako môj otec, boli len o pár rokov mladšie ako ja. Nemal sa k tomu, aby mi niečo vysvetlil. Pre jeho plus, tá žena nebola nikdy ku mne zlá, ale ja som ju nenávidela, a aj jeho. Potom, čo som sa dostala do problémov, nikdy som sa neobzrela. Môj život… Som zmätok, Theo. Sú dni, kedy mám pocit, že vo mne nie je nič. Akoby som bola čierna diera. A ľudia, na ktorých mi záleží, ktorí sa dostanú príliš blízko, vysajem a umierajú. Nikto nechce rozbité dievča. Ľudia ti fandia, keď si ako dieťa, ale keď si teenager alebo dospelým, hovoria: ’Prečo nie si ešte lepšia? Čo je to s tebou?‘ Rada by som vedela, odpoveď.“

Nepovedal nič, a ja som mu za to bola vďačná. V tichu sme sa pozerali na zvyšok filmu.

Theo

Pochopil som, prečo bola teraz tak vzdialená, a prečo sa už nehrala, svojím spôsobom som videl útechu v tom, že môj prvotný úsudok som mohol považovať za správny: ona bola rovnaká ako ja. Obaja sme boli sklamaní z našich otcov a veľmi nám chýbali naše matky.

Premýšľal som, či to bol dôvod, prečo som bol tak k nej priťahovaný. Možno niečo vo mne videlo niečo, čo je v nej. Možno, že som hľadal veci, ktoré tam neboli. Či tak alebo onak, chcel som ju presne takto.

„Ty si vždy vedel čo chceš robiť?“ Spýtala sa.

„Čo ako?“

„Budeš Theodore Darcy, generálny riaditeľ spoločnosti Darcy Entertainment?“

Nikto sa ma nikdy neopýtal na túto otázku, tak ma ani nikdy  nenapadlo o tom uvažovať.

„Neviem, či som niekedy chcel byť CEO. Viem, že som chcel rozprávať príbeh. Bolo mi jedno či to sú médiá, či už je to hudba, tanec, alebo film. Darcy Entertainment bývala malá nezávislá spoločnosť za môjho dedka. Potom to prevzal môj otec, Arthur, o ktorom som ti už rozprával. Walt sa stará len o tanec. Arty mal vždy väčší záujem o oblasť výpočtovej techniky. Tak to padlo na mňa, a ja to prevzal, užívam si čo robím.“

„Môžem ti povedať, Ernest.“ Zachichotala sa, pokrútila hlavou. „Bola som hrozná, ale ty si bol skvelý. Skoro som zabudla, že si to ty.“

Myslela si, že bola hrozná? „Ako môžeš seba tak úplne podceňovať a mňa nechať ohromeného v rovnakom čase?“

„Bol si ohromený? Kedy?“

Nemohol som začať uvádzať príležitosti a našťastie som ani nemusel. Začalo poriadne pršať, lialo tak, že skoro nič nebolo vidieť. Zatiaľ čo ostatní schmatli svoje veci a bežali späť k autám, Felicity vstala a roztvorila náruč, aby prijala kvapky dažďa do náruče, pričom zostala z prudkého dažďa celá mokrá.

„Vy nie ste naozajstní fanúšikovia!“ Vykrikovala, neschopná ovládnuť smiech.

„Prečo nie sú ozajstní fanúšikovia?“ Spýtal som sa a postavil sa vedľa nej, a zostal som rovnako premočený ako ona.

Ukázala na obrazovku. „Kedy inokedy v živote budú mať šancu, sa mazliť pred pravdepodobne najviac romantickým filmom tejto generácie? Kto si to nechá ujsť?“

„Nevidím ťa bozkávať-“ Než som dohovoril, vyskočila a objala ma pažami okolo krku, ovinula nohy okolo môjho pása a pobozkala ma. Nebolo to ako naše bežné bozky, tie, ktoré viedli k zobliekaniu si našich zvrškov. Neboli naplnené žiadostivosťou. Namiesto toho sme sa bozkávali, ako by sme boli spokojní len pre zvyšok nášho života.

Dokonca som zabudol, že pršalo.

Felicity

00:04

Nechala som hlasový odkaz pre Cleo a Marka: „Hej, decká, nie som si istá, koľko hodín je tam u vás, ale ja idem do postele. Poviem vám všetko o mojom dni až zajtra.“

Po upravení vlasov, upravení mojich pŕs v krajkovej nočnej košeli som vstúpila do spálne, kde som našla Thea spiaceho na posteli. Aj som sa snažila rukou na puse udržať smiech, ale márne. Mal vyzlečenú košeľu a nohavice, takže nemal na sebe nič iné ako jeho boxerky a ponožky. Hádala som, že mi to v kúpeľni trvalo príliš dlho. Ale nič nepovedal. Prešla som k nemu, stiahla som mu ponožky a umiestnila ich na bielizník, v dome ktorý tu pre nás prenajal. Zovrela som prikrývku, ale schmatol ma za pás.

„Vďaka, pani Beauchampová,“ zašepkal s úškrnom, rozšírenom na jeho perách.

„Bol si hore?“

Otvoril jedno oko, ktoré kuklo na mňa. „Práve som odpočíval, ale prečo by som prestal, keď si prejavila takú dobrú starostlivosť o mňa?“

Chcela som ho zabiť. „Ach môj bože, ty si-“

„Felicity, ty sa červenáš?“

Uskočila som späť ale položil mi ruky na rozpálené líca.

„O čom to rozprávaš? Nečervenám sa. V izbe je len teplo, áno?“

Posadil sa a konečne si všimol, čo som mala na sebe. „Je to pre mňa?“

„Nie. Vždy spím takto. Nikdy si to nevidel, pretože vždy, keď som u teba spala, som to neplánovala.“ Snažila som sa skryť pod perinu.

„Myslel som, že si hovorila, že ti je horúco?“

„Ach môj bože, Theo, nemôžeš to už nechať?“

Spustil smiech.

„Idem do postele. Nedotýkaj sa ma!“ Vyštekla som ešte viac naštvaná sama na seba, než na neho. Čo sa to deje? Bola som tá, ktorá nebola k nikomu priťahovaná. Tá, ktorá sa k nikomu nikdy blízko nedostávala. Mala som múr vyšší ako Mount Everest okolo mňa, ale Theo spôsobil, že som na všetko nejako zabudla.

To nebolo v poriadku.

„Budeš sa dusiť takto.“ Theo zdvihol prikrývku z mojej hlavy a ja sa na neho zamračila.

Pozerala som sa do jeho zelených očí, ignorovala motýľov v bruchu. „Neviem, čo to do mňa vošlo. Mali sme byť len o sexe.“

„Prečo?“

„Prečo čo?“

Položil hlavu tesne vedľa mňa. „Prečo to má byť len o sexe?“

„Pretože nie som dobrý človek,“ odpovedala som. „Nechcem ti ublížiť.“

„Kedy sa posunieš ďalej a odpustíš sama sebe, čo sa vtedy stalo?“

Zamračila som sa. „Žena, ktorou som zrazila mala so sebou dcéru. Asi som bola v puberte alebo tak nejako. Odstrčila ju z cesty, a spomínam si, ako plakala nad svojou matkou, triasla s ňou. Kričala a slzy stekali po jej tvári. Ale ja som ju zabila. ta žena neurobila nič zlé. Jej dcéra sa stala sirota. Urobila som to. To dievča, ona potrebovala jej matku, a ja som ju o ňu olúpila. Viem, aké to je, a urobila som to niekomu inému. Ako sa môžem od toho posunúť ďalej?“

„Tým, že necháš ostatných ti pomôcť.“

Nechápal to. Mne už nebolo pomoci.