Frozen - kapitola 1 - 5

Překlad: Alex
Kor.: Mira

1.kapitola

Neala

“Neala, si doma?”

Nie.

“Neala?”

Choď preč.

“Neala Hayden Clarke , už si mala lepší dôvod ignorovať ma!”

Odvážila by som sa?

“Neala!”

Argh!

“Už idem mama, čo si nervózna, máš svoje dni, či čo,” zavolala som chrapľavým hlasom a potom som začala kašlať tak ťažko, že jedno z mojich pľúc mi skoro vyšlo hore krkom.

Trela som si hrudník, keď som liezla z môjho teplého útočiska a zachvela som sa, keď ma obklopil chladný, ranný vzduch. Vzala som si župan, obula papuče, prekrížila som si ruky na hrudi a potom som vycupitala zo spálne smerom k dverám. Z čistého zvyku som sa pozrela cez kukátko. Vedela som kto to bol a keď som uvidela maminu príliš šťastnú tvár, ktorá bola oblečená od hlavy po päty v jasnej červenej, nemohla som si pomôcť a prevrátila som oči.

Neochotne som odomkla dvere a otvorila ich dokorán.

“Ahoj mama,” zívla som.

Usmiala sa a prekĺzla naokolo, vypadajúc ako zábavný býčí terč.

“Ahoj zlatko, zobudila som ťa?”

Vážne sa ma to spýtala?

Ona skrátka musela trieskať na moje dvere, aby ma dostala z postele.

“Nie, mami. Bola som hore už pred hodinou,” povedala som bez života.

Mama na mňa mľaskla  jazykom a jemne ma bachla po hlave svojimi červenými rukavicami. Zľahka som sa zasmiala a hravo som sa jej vyhla. Otočila som sa a šla dole úzkou chodbou do kuchyne veľkosti krabice. Pozrela som sa cez rameno na oblečenie svojej mamy a ešte raz si povzdychla.

“Čo to dopekla máš na sebe, mami ?” Opýtala som sa triezvo, keď ma nasledovala do kuchyne. S chladnými trasúcimi sa rukami som zdvihla kanvicu z držiaka, naplnila ju vodou z vodovodu, potom som ju dala naspäť na držiak a zapla tlačidlo.  Mama dramaticky zalapala po dychu. “Je čas Vianoc!”

To u nej ospravedlňovalo to strašné oblečenie, čo mala na sebe.

“Vyzerá to, akoby sa na teba vyvracal Santa, mami,” povedala som a potom som zajačala, keď ma nie až tak jemne udrela s rukou po zadku.

“Pozor na ústa a prestaň si ma doberať, ty moje malé hovno. Som tvoja mama, mala by si si ma ctiť.”

Áno, vaša výsosť.

Usmiala som sa . “Iba som si ťa doberala, mami.”

Nedoberala som si ju, vyzerala smiešne.

“Dobre, teraz mi urob šálku čaju.”

“Áno madam.”

Urobila som nám čaj a zamierili sme do obývačky, kde sme si sadli na gauč s výhľadom na plazmovú telku. Usmiala som sa, keď mama odhodila topánky a zastrčila si nohy pod zadok . Obidve sme sedeli rovnakým spôsobom, ale tam podobnosť medzi mnou a mojou mamou nekončila. Bola o sedemnásť rokov staršia ako ja a bola to krásna žena. No bola, pokiaľ nemala oblečenie, ako niekto z Grincha.

Mala štyridsaťdva rokov a vyzerala, že nemá ani o deň viac než tridsaťpäť. Bola skôr moja pomýlená staršia sestra, deväť prípadov z desiatich a mali sme puto, pričom sme neboli iba matka a dcéra, ale bola aj jedna z mojich najlepších priateľov. Obe sme mali mrazivé zelené oči, dlhé hnedé vlasy, svetlú porcelánovú pleť a naše nosy boli posypané pehami. Môj otec nás občas zo žartu volal dvojčatá.

“Povedz mi, ako išlo v piatok v noci tvoje rande, ako sa volal?”

“Volá sa Dan Jenkins a išlo... dobre?” formulovala som to ako otázku a moja mama si odfrkla.

“Bolo to zlé, čo?”

Mierne povedané.

Prikývla som. “Bolo to hrozné. Jeho predstava rozhovoru bola šokujúca . Opýtal sa ma, či mám v pláne mať čoskoro deti, pretože mám blízko k tridsiatke a moje vajíčka by nemali byť už tak spoľahlivé, keď prejdem na temnú stranu obrátenú k tridsiatke. Ten človek je čudák .”

 Mama sa rozosmiala a zistila som, že je to zábavné aj otravné.

“Skrátka, obráť svojich dvadsaťpäť a máš ešte stále dosť času, kým budeš premýšľať nad deťmi.”

“Presne tak. To je to, čo som mu povedala, ale tento chlap to nepochopil. Tak som naňho vybehla. Povedala som mu, že musím ísť na záchod a potom som sa rozbehla k prvým dverám, ktorými som mohla vypadnúť von. Je to na hovno, zdal sa taký normálny, keď sme sa stretli v kníhkupectve, ale ukázalo sa, že je blázon.”

Mama si teraz odfrkla popri tvrdom smiechu.

“To nie je sranda, čo keď naňho narazím? Žije v centre mesta, ale tu v dedine má rodinu. Mala by som byť chladná pretože nemám tušenie čo mu mám povedať. Nepovedala som zbohom, ani som mu neposkytla dôvod, prečo som odišla. Iba som naňho vybehla.”

Mama sa utrela pod očami a usmiala sa.

“Nemohla by si povedať, že si mala náhly ťažký prípad behačky?”

“Mama!” Zavrtela som hlavou, zatiaľ čo sa ona smiala na jej chorom návrhu.

“Je mi to ľúto,” zasmiala sa. “Nemohla som si pomôcť.” Prevrátila som oči.

“Hej. Kde je ocko? Ako to, že ma neprišiel pozrieť?”

Matka zavrčala. “Je so svojimi priateľmi zo zápasu, čoskoro začne hra.”

To ma ani najmenej neprekvapilo. Môj otec bol ťažký futbalový fanúšik tak dlho, ako som si pamätala, žil a dýchal pre futbal, akoby od toho závisel jeho život.

Víkendy a dokonca i niektoré dni v týždni, bola doba, ktoré si môj otec dlhodobo zabezpečil.  Znamenalo to, že je futbalová sezóna a všetci v našej domácnosti, to museli rešpektovať, lebo len Boh vie, čo by sa stalo. Muži a ich športy.

“Musí to byť dôležitý zápas, keď je v stredu,” poznamenala som.

 Mama pokrčila ramenami. “Hovoril niečo o tom, že je to posledná hra klubu predtým, než si dajú prestávku na vianočné sviatky, alebo niečo takého. Vážne som ho nepočúvala.”

To ona nikdy, nenávidela futbal. Usmiala som sa.

“V tom prípade si môžem ísť urobiť raňajky miesto obeda? Musím ísť poobede do Smyths, než na sviatky zavrú.” Smyths bolo obrovské hračkárstvo pre deti.

Mama sa zamračila. “Čo si zabudla kúpiť?”

Vzdychla som si s predstieraným šokom.

“Prečo si myslíš, že som zabudla niečo kúpi-”

“Neala.”

Zastonala som nad materským povedz-mi-to tónom mojej mamy.

“Bábiku pre Charli.” Zamrmlala som a vyhýbala sa kontaktu s jej očami. Charli bola moja neter. Mala päť rokov a bola oboje : zlá a roztomilá, ale bola tiež dostatočne roztomilá, aby ste mohli zabudnúť, aká zlá v skutočnosti bola. Pred niekoľkými týždňami mi povedala, že by chcela odo mňa na Vianoce bábiku a ja som jej povedala, akoby sa stalo. To bolo predtým, než som si uvedomila, aké ťažké bude nájsť konkrétnu bábiku, ktorú chcela.

Mojej mame sa rozšírili oči. “Vianoce sú za šesť dní!”

Nemusela mi to pripomínať.

Trhla som sebou. “Ja viem, ale na moju obranu, objednala som si tú bábiku on-line, ale zlé počasie zastavilo objednávky do januára, takže som to proste zrušila a vrátili mi peniaze. Skúšala som aj iné stránky, ale všade je buď vypredané, alebo nemohli dodať nijaký tovar, až po Vianociach, alebo až na Nový rok.”

Mama si zodvihla ruku k tvári a poškrabala si koreň nosa. Vsadila by som svoj život, že si práve teraz priala, aby mala na pitie niečo silnejšie než len šálku čaju.

“Nič nikdy nie je s tebou ľahké,” zamrmlala a vypila dúšok svojho čaju.

Odfrkla som si, pretože to bola pravda.

“Chceš povedať, že som na ťarchu?” Zaškľabila som sa.

Mama sa zasmiala: “Miláčik, ty si bola na ťarchu už v deň, keď si sa narodila. Je to  zaujímavé, čo všetko máte s Darcym spoločné.”

Úsmev, ktorý bol na mojej tvári, zmizol a moje zovretie na šálke sa spevnilo, pri zmienke jeho mena. Mama dobre vedela, že akákoľvek zmienka o ňom v mojej blízkosti, nebola dobre prijatá.

“Nespomínaj jeho meno v tomto byte.”

Mama si dramaticky povzdychla. “Pre tvoje dobro, Neala, obaja máte dvadsaťpäť a nie päť. Ty aj Darcy sa musíte už konečne dostať cez tieto detinské ... veci, ktoré obaja máte voči sebe.”

“Veci” preložené do nenávisti.

Mrzuto som zavrčala. “Nenávidím ho, a on nenávidí mňa. Bodka. Koniec príbehu.”  Mamine ramená poklesli, keď si povzdychla. “Ale on je taký milý, mladý muž, Neala, nemohla by si len-”

“Mami! Tento rozhovor sme mali už miliónkrát predtým. Nikdy som nechcela nejaký druh romantického vzťahu s Darcym Hartom, a to je všetko.”

Musela som položiť svoju šálku na stôl oproti mne, pretože som odrazu cítila, že by som ju šmarila o stenu.

Oprela som sa a založila si ruky v hneve na prsia. Tento náhly pocit hnevu bolo presne to, čo Darcy, alebo akákoľvek zmienka o ňom, so mnou robila. To ma vždy v rekordnom čase hrozne nasralo. Mama ma pozorovala so zdvihnutým obočím a usmiala sa na mňa, akoby vedela niečo, čo ja nie.

“Hmmm.”

Znelo to, akoby nad niečím premýšľala.

Zamrkala som. “Hmmm? Čo to má znamenať?”

Mama pokrčila ramenami. “Nič, drahá. Chystám sa doliať si čaj.”

Sledovala som ju vstať a odísť z miestnosti s privretými očami. “Nič” a mne to “trhá žily,” zamrmlala som. Niečo mala za lubom, vedela som dosť dobre, že “hmmm” znamenalo, že niečo zvažuje a z toho som mala strach. Natiahla som ruku a zdvihla svoju šálku k ústam a glgla som si z čaju veľký dúšok na upokojenie nervov.

Darcy Hart.

Zasyčala som na svoje myšlienky. Nenávidela som premýšľať o Darcym, hovoriť o Darcym, hľadieť na Darcyho a jednať ohľadom Darcyho. Proste, nenávidela som Darcyho. Hovorí sa, že nenávisť je silné slovo a ešte silnejšia emócia. S tým súhlasím, pretože vášeň, s ktorou som nenávidela Darcyho, ma úplne napĺňala. Nebolo to jednostranné - ten muž ma nenávidel rovnako, ako som ho nenávidela ja a to je to, ako to medzi nami fungovalo. A takto to väčšinou medzi name je.

Nenávideli sme sa navzájom a to bolo všetko.

Spor medzi nami začal pred dvadsiatimi rokmi, keď sme obaja mali päť rokov a boli sme s našimi priateľmi v na Darcyho zadnej záhrade. Jeden Darcyho priateľ, Alan Pine, ma objal okolo ramien a žartom ma nazval jeho frajerkou. Zahihňala som sa, pretože som si myslela, že je to najsrandovnejšia vec na svete, ale Darcy to nepovažoval za zábavné. Chlapec zošalel.  Urobil najväčší svetový záchvat hnevu a udrel Alana do nosa a udieral ho, pokiaľ nezačal krvácať. Chudák chlapec bežal domov s plačom, na ktorý mal plné právo - ale aj tak, dostal iba päsťou do tváre. Po čudnom útoku na jeho údajného priateľa, obrátil Darcy svoju pozornosť mojím smerom. Ten idiot mi vrazil do ramena a povedal, aby som šla domov, pretože sme už neboli priatelia, už nie. Vtedy to všetko začalo - bol ako šialený a vykopával ma zo svojho domu, čomu som sa chichotala! Bol idiot už odmalička, ak sa to dá tak povedať.

V ten deň, keď mi Darcy povedal, že mám ísť domov, bol tiež deň keď sa zmienil a povedal, že ma nikdy nechce znovu vidieť a rovnako, ako to ja nerada priznávam, mi vtedy zlomil srdce. Boli sme najlepší priatelia a potom, mrknutím oka, sme už neboli. Bola som veľmi emotívne dieťa, tak som bojovala s Darcyho hnevom a s odmietnutím. Nechcela som pred ním plakať a nikdy by som to neurobila. Miesto toho som sa stala hrozbou v jeho spoločnosti a to sa ukázalo byť veľmi často.

Vidíte, Darcy a ja sme boli najlepší bývalí priatelia.  

Naše mamy boli najlepšie priateľky, naši starší bratia boli najlepší priatelia, naši ockovia boli najlepší priatelia, dokonca aj naši prarodičia. Boh si mohol oddýchnuť, keď boli všetci najlepší priatelia. Nebolo úniku, Darcy, alebo jeho rodina, bola stále po našom rozpade vonku, takže sme sa obaja naučili tolerovať jeden druhého, ako najlepšie sme mohli... obvykle to bolo bojovaním alebo darebáctvami jeden druhého. Naša nenávisť k sebe rástla, ako sme sa stali staršími, zatiaľ čo naša tolerancia jedného k druhému sa zmenšila. Naše rodiny nechápali našu vzájomnú nenávisť, a keďže sa nás snažili dať vždy dokopy, museli sme sa naučiť “vychádzať spolu.”

Stále to robili. Nevadí, že sme mali teraz už dvadsaťpäť a nejaká šanca na obnovenie nášho “vtipu o priateľstve” bola dávno preč. Naše mamy, Boh im pomáhaj, mali túto hlúpu predstavu, že by sme sa mohli spolu do seba šialene zamilovať a dať im vnúčatká, ale mohla som vám povedať, že sa to nikdy nestane.    

 Ako nebola šanca, aby bola snehová guľa v pekle.

Mali ste lepšiu šancu zmiešať spolu fixační olej a vodu, aby vytvorili jednu kvapalinu, než by ste Darcyho a mňa dali dokopy. To bolo to, ako hlboko sme sa nenávideli. Boli sme dávno stratený prípad a ja som bola znepokojená, že to nebola zlá vec.  

“Čo je to za pohľad?” Zamrkala som očami a zavrtela hlavou, aby som si vyčistila myšlienky a potom som sa pozrela na mamu, ktorá sa posadila vedľa mňa na gauči. Nemohla som jej povedať, že som premýšľala o Darcym a našej minulosti, pretože by sa jej to zdalo ako hlúpe znamenie, alebo nejaká podobná hovadina o mojej budúcnosti. Odkašľala som si. “Takto  vyzerám, keď som mimo. Je to moja druhá tvár.”

Mama sa usmiala a ticho usrkávala zo svojho čaju, a to mi liezlo na nervy.

Nenávidela som, keď sa pozerala samoľúbo, keď hovorila o mne a Darcym – vedela čo vychovala a to ma hlboko trápilo. Potrebovala som zmeniť tému diskusie, od Darcyho na niečo svetské. Nech by to bolo o čomkoľvek, len nech to nie je o ňom.

Fúkla som a vydýchla cez nos a spýtala som sa: “Tak čo, raňajky?”

Mama sa usmiala, keď vstala a mrkla. “Áno, poďme sa trochu naraňajkovať. Po ceste mi môžeš povedať, ako plánuješ získať do Vianoc bábiku pre moju vnučku. Môžem povedať, že to bude zaujímavé.”

Odfrkla som si. “Pochybujem.”

“Ja by som nehovorila príliš skoro niečo takého, zlatíčko.” Mrkla na mňa mama.

“Veci sú vždy zaujímavé, keď sa ty do niečo pustíš.”

2.Kapitola

Neala

Potom, čo sme mama a ja išli v dedine do kaviarne a naraňajkovali sa, vysadila ma cestou domov, u Smythsa. Dostala som sa tam štyridsať minút pred zatváracou dobou pred začiatkom prázdnin. Vedela som, že som to musela stihnúť, pretože som mala na moju misiu strašne málo času.

Mama mi popriala veľa šťastia pri hľadaní bábiky pre Charli, ale povedala som jej, že šťastie nepotrebujem. Ukázalo sa, že potrebujem viac ako šťastie - potrebovala som mizerného škriatka s jeho hrncom zlata, aby sa objavil a sprevádzal ma v obchode, pretože som bola kráľovsky vytočená.

“To nemôže byť pravda,” zašepkala som zdesene, keď som sa asi po dvadsiatich minútach, po desiatykrát rozhliadla v uličke obchodu po bábike. Hľadala som bábiku Fire Princess z populárneho detského filmu s názvom Blaze. Film bol ohromný, vyšiel pred mesiacmi a všetky deti boli do toho filmu úplne pobláznené. A to bolo presne to, kvôli čomu som tú bábiku chcela.

Mojej neteri Charli som povedala , že tú bábiku pre ňu na Vianoce zoženiem a už som aj môjmu bratovi Seanovi a otcovi Charlie povedala, že už tú prekliatu vec mám, takže som nemohla ísť domov s prázdnymi rukami. Keby som išla domov s prázdnymi rukami, znamenalo by to, že nemám nič, čo by som jej dala na vianočné ráno. Prehltla som žlč, keď som si v hlave predstavila tvár mojej plačúcej netere a jej sklamaného otca.

Musela som dostať tú bábiku, závisel na tom môj titul  svetovo najúžasnejšej tety.

Zavrtela som hlavou, aby som odohnala preč nepríjemné obrazy.

“Prečo majú len toho hlúpeho princezninho pomocníka?” zamrmlala som nahlas, ako som odsunula všetky krabice chudobného chlapca z filmu - ktorý bol v skutočnosti Princ.

Lenže teraz som potrebovala  červenú hlavu princeznej, nie chlapca.

“Prepáčte.” Zamávala som na mladíka, ktorý sťahoval krabice až na druhý koniec uličky. Narovnal sa, keď som k nemu prišla.

Usmiala som sa, keď si odkašlal a povedal: “Môžem vám s niečím pomôcť, slečna?”

Kývla som hlavou. “Áno, skutočne môžete. Potrebujem ryšavú bábiku Fire Princess, z detského filmu Blaze. Viete, jedna bola taká, ktorá môže vytvoriť oheň-”

“Prepáč kamoš, nemôžeš mi povedať, kde nájdem bábiky z toho populárneho filmu Fire Princess, vedel by si? Potrebujem jednu ryšavú Fire Princess.”

Z pier mi zmizol všetok náznak úsmevu a môj žalúdok sa z pohľadu naňho skrútil. Moje široké zelené oči sa zúžili a ruky som zaťala v päsť. To bolo kruté, musela som sa zmieriť s rozhovorom o ňom, a ako keby  nebolo už dosť mučenia, Boh chcel, aby som sa mu postavila? Všetko v jeden deň? To nie je v poriadku. To nie je vôbec v poriadku.

Zúžila som oči do štrbín, pretože on bol iba pár stôp odo mňa.

Darcy Hart.

Môj úhlavný nepriateľ.

“Prepáč, si slepý? Stojím tu, a s týmto mladíkom som sa rozprávala skôr, než si prišiel ty,” zavrčala som.

Darcy sa naklonil doľava a rozhliadol sa okolo chlapca, aby videl, kto to s ním hovorí, a keď jeho oči pristáli na mne, okamžite ich zúžil.

“Neala Clarke ,” vypľul Darcy.

V duchu som ho vraždila očami - on vždy vypľul moje meno, akoby v jeho ústach zanechávalo pachuť.  (Môže ;)

Diabolsky som sa naňho zašklabila. “ Osobne.”

Darcy mi dal znudený výraz predtým, ako ma prepustil pohľadom a obrátil svoju pozornosť späť k pracovníkovi. “Ako som hovoril predtým, než som bol tak hrubo prerušený, viete, kde sú bábiky z filmu Fire Princess? Potrebujem jednu ryšavú bábiku.”

To myslel vážne ?

“Môžeš chvíľu počkať  na jeho pomoc, Darcy. Bola som tu prvá!”

Darcy na mňa zamľaskal. “Boo hoo, malej Miss perfektnej sa nepáči čakať, to je prekvapenie.”

Prepáč?

“Počkaj chvíľu, ty drzé hovno, čo to do pekla má znamenať?”

Chlapec medzi Darcym a mnou ustúpil. Teraz sme mali na seba navzájom perfektný výhľad. Snažila som sa udržať môj srdečne znechutený výraz, keď som sa naňho pozerala, ale môj žalúdok sa chvel, aj keď som chcela aby prestal. Nenávidela som ako dobre vyzerá ten parchant - vždy mal peknú tvár, ale na rozdiel od našich školských čias už nebol vyziabnutý chlapec, už nie. Bol vypracovaný ako všetci muži, a z toho, čo som počula v dedine, bol teraz úplná šľapka... Alebo miláčik žien, čokoľvek.

Za našich školských čias, bol Darcy hlúpy, vytiahnutý fešák. Mal detskú tvár, ktorá bola doprevádzaná zabíjáckym úsmevom, ale to bolo všetko  čo bolo na ňom pekné, pretože Darcy bol vždy blbec, aspoň pre mňa. Za posledných dvadsať rokov bol ako osina v mojom zadku  a úprimne, nikdy som si nevšimla, že by sa niekedy zmenil.

Zamrkala som očami, keď ma Darcyho hlas dostal z transu a tak upútal moju pozornosť.

“To znamená, že môžeš pribrzdiť ten svoj malý zadok a počkať niekoľko minút.”

Oh, do pekla to nie.

“To nie je pekliata pravda Darcy, a ty to vieš!”

Odsekla som, prehodila som si svoje dlhé hnedé vlasy cez rameno a povedala: “A pre tvoju informáciu, nemám nič s mojim zadkom.”

Darcy se usmial, ale bol to najlepší zlý úsmev. Predstavovala som si, že Satan mal podobný, ak nie identický úsmev ako Darcy.

“Si si vedomá, že ty si mi našepkávala, niečo o tvojom zadku že áno?”

Zavrčala som. “Vieš, že som nič také nepovedala, ty špinavý bastard. Môj zadok nie je témou tejto diskusie.”

“Ou, prečo nie? Viem, že rada hovoríš o svojom dokonale vytvarovanom zadku, Neala.”

Nenávidela som ho.

“Hnusíš sa mi.”

Darcy žmurkol. “Nápodobne, srdiečko.”

Mráz mi prebehol po chrbte, spôsobujúc brnenie, ktoré sa rozšírilo po celom mojom tele. Prinútila som sa myslieť si, že to bolo preto, že som bola znechutená jeho výberom slov a nie preto, že sa mi to páčilo.

Dala som Darcymu hnusný pohľad a potom som obrátila svoju pozornosť  z neho na mladého pracovníka, ktorého som nenašla nikde v dohľade. Pozrela som sa z jednej strany uličky na druhú, ale už bol preč. Vyparil sa.

Zlostne som trhla hlavou smerom k Darcymu a zasyčala : "Pozri sa, čo si urobil!" Otočila som sa a dupala uličkou, a ako to len bolo možné, som sa snažila medzi Darcym a mnou vytvoriť čo najväčšiu vzdialenosť. Darcy zrejme nemal na to rovnaký názor, pretože ma rýchlo dohnal, kým sme nešli bok po boku.

“Ako, že je to moja vina?” Spýtal sa ma Darcy nahnevane.

“Nebol si náhodou hrubý?” Zasyčala som. “Vydesil si ho svojimi vulgárnymi rečami o-”

“Tvojom zadku? Áno, máš pravdu. Tvoj zadok by vydesil akéhokoľvek dospelého chlapa. Ten chlapec zrejme nebol výnimkou.”

Debil.

“Počúvaj ma ty blbec, vieš, že žiadny muž mi nikdy nepovedal, že ho môj zadok desí.”

 Darcy sa radostne zasmial. “Možno nie do očí.”

Chystala som sa ho zabiť.

“Prisahám Bohu, že budem-”

“Budeš čo?” spýtal sa Darcy, keď skočil predo mňa, aby ma zastavil.

“Zabijem ťa!” Zavrčala som a strčila rukami do jeho hrude.

“Tvoje ruky sú tak malé,” povedal hlasom,  ktorý používal, keď hovoril s dieťaťom. Chcela som ho udrieť do jeho arogantnej tváre.

“Nie su!” Zasyčala som.

Dobre, moje ruky boli trochu malé, ale nikdy by som nepriznala, že sú príliš malé, keď to hovorí Darcy Hart.  Vedela som, že je to detinské, ale je mi to jedno.  Nemal povedať, že moje ruky boli malé, tak veru.

Darcy sa zasmial. “Ty by si so mnou nesúhlasila, nech hovorím čokoľvek.”

“Nie, to by som nemohla.”

Darcy sa smial, aby mi dokázal pravdu, kým ja som zúrila.

“Ty ma nenávidíš, však, srdiečko?”

“Stav sa o svoj zadok,” zavrčala som.

Darcy sa radostne nadýchol a vydýchol. “Dobre, takže robím niečo správne.”

Keď to povedal, otočil sa a poskakoval, áno, poskakoval uličkou.

“Zasraný magor,” zamrmlala som.

Chystala som sa otočiť a odísť preč z obchodu od čiernej diery zla, ktorou Darcy Hart bol, keď som si všimla, obrys mladého pracovníka, s ktorým som sa stretla ešte pred Darcym. Išiel smerom k Darcymu s krabicou v ruke a úsmevom na tvári. To upútalo moju plnú pozornosť. Darcy sa vzpriamil, roztiahol ruky smerom k mladíkovi a pripravoval sa vziať si z jeho rúk  krabicu.

Prižmúrila som oči, aby som lepšie videla do krabice, a keď som zbadala červené horiace vlasy bábiky,  rýchlo som vyšprintovala. Nútila som svoje nohy ísť tak rýchlo ako sa len dalo, ako zväčšený stroj presúvajúci sa uličkou. O niekoľko sekúnd neskôr som sa zrazila s Darcyho chrbtom a zvalila ho na zem tesne predtým, ako mohol vziať krabicu z rúk pracovníka.

To bola moja prekliata bábika a Darcy Hart mi ju nevezme.

3.Kapitola

Neala

„Pre lásku Božiu!” Darcyho prenikavý výkrik bolo všetko, čo bolo počuť, keď spadol... No, to a hlasné dunenie jeho tela, dopadajúce na dlažbu. Znelo to, ako by bol v bolestiach, ale ja som bola úplne v poriadku, keďže všetko čo bolo podo mnou, bolo jeho tvrdé, vyformované telo, ktoré sa podlomilo pri mojom páde.

Počkajte.

Vyformované?

Darcy bol vyformovaný?

Bleh.

Vytlačila som moje myšlienky, ignorovala lákavý svalnatý Darcyho chrbát pod mojimi dlaňami, vyskočila som na nohy a postavila sa na prázdne miestečko pred teraz vydesene vyzerajúceho mladého muža.

„Vďaka,” žiarila som na neho.

Prehltol. „Je posledná na sklade. Prepáčte.”

Prečítala som si mládencovu menovku, „Mark. Nemaj starosti, to je presne tá bábika ktorú som hľad-” Vzlykla som, keď ma zrazu zozadu zdvihol a prudko otočil čelom k tvári bez bábiky, k uličke, kde som sama stála pred niekoľkými minútami. Darcy ma položil na zem a potom do mňa trochu strčil, aby som stratila rovnováhu.

„Vďaka Mark, tak to bolo? Pekné, kamoš.”

Smrť.

To bolo to o čo Darcy práve požiadal. Otočila som sa spôsobom, ako levice lovia gazelu na Serengeti, skočila som mu na chrbát a zomkla som paže okolo jeho krku a nohy okolo pásu.

„Polož tú bábiku !” Požiadala som.

Darcy zasipel, keď sa otočil dookola.

„Ne-” Pevnejšie som zovrela ruku okolo krku a zastavila jeho prejav a kyslík.

Moje víťazstvo trvalo krátko, pretože Darcy rýchlo zovrel život ohrozujúce ramená, ktoré boli omotané okolo jeho krku s oboma jeho veľkými rukami a potiahol.

Ako som už povedala skôr, Darcy bolo veľký chlap takže to bolo ľahké – je to trápne, ako ľahko – potiahol moje paže od jeho krku, čo mu umožnilo lepšie dýchanie.

 Nevadilo mi to, že ma uchopil obidvoma rukami. Pretože pustil krabicu s bábikou na podlahu. Spustila som nohy na zem a potlačila Darcyho spôsobiac, že sa potkol. Rýchlo som schmatla krabicu s bábikou, otočila sa a rozbehla uličkou preč od naivného Marka, ktorý bol na telefóne a určite volal ochranku – a rýchlo sa zotavujúcim a nazlostene šialeným Darcym.

„Neala!” kričal.

Urobila som hlúposť. Pozrela som sa cez rameno, aby som videla, ako ďaleko bol Darcy odo mňa, a keď som videla, že mi bol za pätami, spanikárila som. Zakopla som o moje nohy a kričala, ako som padala na podlahu.

Bolesť.

To bolo všetko, čo som cítila a čo vyžarovalo po celom mojom tele. Bolestné pálčivé pálenie. Kolená boli v jednom ohni, moje rameno bolelo a moja tvár bola mierne ochromená. Bola som zranená, ale na rozdiel od môjho náhleho výkriku som nevydala žiadny iný zvuk bolesti, Darcy by si to vychutnával príliš moc.

Počula som, ako si povzdychol, keď stál nado mnou. „Si v poriadku, nemotorný zadok ?”

Nie.

„Ja som ohromný zadok,” zachripela som.

Bolestne som sa tlačila sama hore, kým som nestála vzpriamene. Bola som trochu vratká na nohách, ale som stála, a to bolo to hlavné. Jasné bolelo to, ale aspoň som bola hore.

„Daj mi tú bábiku, Neala.”

Držala som teraz ľahko poškodenú krabicu na mojej hrudi. „V žiadnom prípade, to je Charlina bábika.”

Darcy sa na mňa pozrel. „Nie, je Dustinova. A teraz mi ju daj.”

Dustin bol Darcyho šesťročný synovec, bol to sladký chlapec, ale práve teraz, to bol tiež môj nepriateľ.

„Dustin? Dustin je chlapec, Darcy.”

„Ďakujem ti za upozornenie, srdiečko. My by sme to mali rozoznať.”

Debil.

„Nechaj si tie chytrácke odpovede.” Zavrčala som.

Darcy sa usmial. „Nedokážem si pri tebe pomôcť. Môžeš to uviesť na mňa.”

Môžem to uviesť na ten chytrácky zadok? Fantastické.

„Čokoľvek, táto bábika bude Charlie. Choď kúpiť pre Dustina akčnú figúrku alebo niečo také.” Urobila som niekoľko krokov od Darcyho, ale rýchlo zavrel priestor medzi nami.

„Nie, Dustin výslovne požiadal o Fire Princess bábiku, tak to je presne to, čo preňho dostanem.”

Zvraštila som obočie. „Tvoj šesťročný synovec chce princeznovskú bábiku... Naozaj?”

Darcy sa na mňa pozrel. „Je to chlapec, Neala – tento týždeň je to hračka princeznej a budúci týždeň to môže byť muž jediaci dinosaurov. Neočakávam, že odsudzujúci ľudia, ako si ty, by pochopili, že deti sa rady hrajú so všetkými druhmi hračiek.”

Odsudzujúci ľudia ako ja? Som z neho na nervy!

„Neodsudzujem! Len si nemyslím, že by Dustin skutočne mal nejakú zábavu s touto bábikou, alebo akoukoľvek bábikou, keď na to príde. Myslím si, že ten chlapec zrazil hlavu všetkým Charliným hračkám minulý týždeň, pre jeho vlastné choré a zvrátené pobavenie. On je sériový vrah bábik, Darcy.”

Darcy sa na mňa pozrel s bolesťou a pobavením. „Keby som nepoznal každého člena tvojej rodiny, ako by ma vlastnili, tak by som si myslel, že ťa vychovala banda šialencov.”

Neklamal by, ak by povedal, že moja rodina sú blázni, pretože oni boli.

„Nepáčia sa mi tie ohováračské reči, že som šialená-”

„Nie som žiadny ohovárač, naplno hovorím, že si blázon.”

Cítila som, že moje oko začalo šklbať podráždením. „Nemôžem ťa vystáť.”

Darcy sa usmial širokým úsmevom, ktorý odhalil jeho dokonale biele rovné zuby. „Ja viem.”

Prečo sa zdá byť tým taký potešený?

„Nemáš byť radšej niekde inde? Ako tancujúci matrac s nejakou špatnou nešťastnou dušou.”

Darcy sa uškrnul. „Včerajšie nočné dobrodružstvo ma bude držať na nejakú chvíľu upokojeného... ver mi.”

Ew.

„Si nechutný.” Snažila som sa otočiť a odísť, ale Darcy sa natiahol pre krabicu v mojom náručí. So svojimi levími reflexami som odskočila od neho. Vydýchla som, keď som stratila rovnováhu a spadla späť do toho, čo môžem opísať len ako horu vankúšov. Okej, tak možno som bola nemotorná levica, ale bola som levica, a to znamenalo, že som nebezpečná. Veľmi nebezpečná, takže Darcy by ma nikdy nemal podceňovať.

Bola som v rozpakoch, keď mi Darcyho smiech znel v ušiach. Moje rozpaky sa rýchlo obrátili na hnev, keď som otvorila oči a zistila, že som pochovaná pod bandou usmievajúcich sa snehuliakov, miesto obyčajných vankúšov.

„Vieš, mohla by si dať Charli jedného z týchto snehuliakov. Mala by byť rovnako šťastná.”

„Drž hubu,” zavrčala som.

Darcy sa zasmial, keď ma vykopal z hory snehuliakov a pomohol mi na nohy. Oprášila som sa oboma rukami, pozrela sa dole a zalapala po dychu.

Bábika!

Kde do čerta bola bábika? Otočila som sa dookola a hľadala bábiku.

„Pozri sa na toto, dievčatko Neala?”

Zavrčala som a otočila sa k nemu. Zúrila som z dvoch dôvodov. Prvý bol, že mi znovu vzal bábiku z mojich rúk a druhý, pretože ma volal dievčatko Neala. Prezývka, ktorou ma volal pred dvoma desiatkami rokov, keď sme boli ešte priatelia. Milovala som, keď ma volal dievčatko Neala, keď som bol malá, ale teraz som to nemohla vydržať. Bolelo ma to v hrudníku.

„Nehovor mi dievčatko Neala!”

Darcy sa uškrnul. „Je to tvoje meno.”

Nie, to nie.

Zavrčala som: „Daj mi tú bábiku. Teraz!”

Darcy mal krabicu s bábikou znovu na hrudi a oboma rukami ju držal. Prstami poklepkával po krabici, zatiaľ čo sa mu cez tvár natiahol samoľúby úsmev.

Pozrel sa na snehuliakov zhromaždených okolo mojich nôh a doberal si ma: „Musíš si dávať pozor pod nohy, srdiečko.”

Frustrovane som vydýchla. „Prisahám, že ak mi nedáš tú prekliatu bábiku, bud-”

„Čo budeš?” Darcy ma zastavil s jeho samoľúbym úsmevom v jeho peknej tvári.

Do čerta s ním.

„Ja ti vrazím moju nohu tak hlboko do tvojho zadku, že budeš potrebovať chirurga, aby ju odstránil.”

Darcy vyvalil oči. „Tvoja noha je kratšia ako ja a si aspoň o dvadsať kíl ľahšia. Si maličká vec, dievčatko Neala. Nebojím sa ťa. Nemôžeš mi ublížiť.”

Zle. Bol tak zlý.

„Môžem ti ublížiť, a ja ti to ukážem, ak mi nedáš bábiku.”

Darcy zdvihol obočie a odfrkol si. „Čo ak... nie.”

Bastard!

Skrútila som sa pery do sadistického úsmevu. „Dobre, pýtal si si to.”

Darcy na mňa zavrtel hlavou a posunul sa dopredu, aby ma mohol obísť.

„Nemám čas do... Čo to do pekla...?”

Keď bol Darcy dosť blízko pri mne, urobila som manéver svojím telom za neho, zahákla som paže okolo jeho hrude a hľadala prstami jeho bradavky. Keď som ich našla, vzala som ich medzi moje ukazováky a palce a potiahla.

„Moje bradavky, pusti moje bradavky!” vykríkol Darcy.

Zavrčala som a skrútila jeho bradavky trochu tvrdšie. „Pusť tú bábiku a ja pustím tvoje bradavky.”

Vau.

Tam bol rozsudok. Nemyslela som si, že ho niekedy budem od seba počuť.

„Neala!” vzlykol.

Počula som, že krabica s bábikou dopadla na podlahu, a keďže som bola žena slova, pustila som Darcyho bradavky. Neotáľala som dlho na to, aby sa mohol zotaviť. Namiesto toho som prešla okolo jeho tela, schmatla krabicu s bábikou z podlahy a rozbehla sa uličkou.

„Neale!”

Vykríkla som a pokračovala v behu, kým som nebola vonku z uličky. Otočila som sa doľava a opäť takmer zakopla, ale nespadla som. Prestala som utekať, keď som si uvedomila, že všetci ľudia v predajni na mňa pozerali. Pripusťme, v obchode ich bolo asi len päť, pretože sa blížila záverečná, ale napriek tomu všetci na mňa pozerali.

Sklonila som hlavu a rázne prešla k jedinej otvorenej pokladni. Mladé dievča v pokladni pozeralo na mňa ostražito, ako vzala odo mňa krabicu s bábikou a zosnímala ju.

„Bude to štyridsať päť eur a deväťdesiatdeväť centov, prosím.”

Za bábiku?

„Prekliato drahé,” zamrmlala som, keď som vytiahla svoju kreditnú kartu z vrecka.

Vložila som kreditnú kartu dievčaťu do ruky, keď niekto iný urobil to isté. Stuhla som, keď som sa pomaly pozrela po mojej ľavici a potom vzhliadla.

Darcyho zúrivá tvár sa na mňa zlostne pozerala a ja som si nemohla pomôcť usmiať sa a povedať: „Príliš neskoro, Darcy, ja som si ju kúpila.”

Pozrela som sa na dievča a vytiahla Visa kartu z jej ruky a nápadne som ju podala Darcymu. Otočila som hlavu a kývla na dievča. Zoskenovala moju kartu, vytlačila potvrdenku, dala bábiku do tašky a všetko mi to podala.

„Vďaka.” Usmiala som sa na ňu a vykročila smerom k východu. Cítila som, ako kráča za mnou, tak som zvolila rýchlejšie tempo.

„Nechaj ma, Darcy!” Zasyčala som, keď som prišla na parkovisko.

„Ani náhodou, Satan,” zavrčal a šúchal si nedávno zneužité bradavky. „Daj mi tú prekliatu bábiku.”

Oh, milé. To bolo vzácne, ten debil ma nazval diablom.

Skvelé!

„Táto bábika je môj majetok. Zaplatila som za ňu, tak odpáľ.”

Darcy zasyčal. „Ak si myslíš, že som to nechal tak sa...”

„Hej, vy dvaja.”

Darcy a ja sme sa zastavili a obrátili naše hlavy doprava. Bola som na okamih zmätená, keď som zazrela dvoch mužov z ochranky, ktorí kráčali smerom k nám, a ani jeden z nich nevyzeral šťastne.

„Hovoríte s nami?” opýtal sa ochrankárov Darcy.

„Vidíte tu ešte niekoho iného?” odpovedal jeden z mužov.

Poobzerala som sa okolo prázdneho, mrazom pokrytého parkoviska a zachvela sa.

Zrejme sme boli jedinými hlupákmi, ktorý by vyšli von, keď bolo pod nulou.

„Nie,” odpovedal Darcy a zvesil hlavu.

„Dostali sme telefonát, že muž a žena, ktorých opis sedí na vás dvoch, spôsobili problémy v hračkárstve.”

Moje oči sa rozšírili a pozrela som sa späť k obchodu. Hovorili ochrankári o nás? Pozrela som sa späť na ochrankárov a prehltla.

„Mali sme nezhody, ale nemyslím si, že by sme urobili niečo zlé... vážne nie.”

Darcy sa poškrabal na krku a zostal ticho.

Chytrý chalan.

„Pozrite, idú Vianoce a ja nechcem zatknúť párik za miernu hádku v obchode, takže v budúcnosti si to udržte v súkromí. Došlo vám to?”

Vedela som, že sme boli vyhrešený pre naše správanie v obchode, ale všetko, na čo som sa mohla sústrediť bolo, že tento muž si myslel, že Darcy a ja sme pár. Cítila som sa potešená a znechutená jeho poznámkou, a potom som sa cítila ešte viac znechutená s mojou počiatočnou šťastnou reakciou na jeho poznámku. Mala by som cítiť len znechutenie, keď prišlo na Darcyho – nemala som mať miesto pre čokoľvek iné.

„Áno, pane,” odpovedala som jednohlasne s Darcym.

Ochrankári kývli hlavou, aby sme pokračovali na svojej ceste k autu. Ja som nepohla svalom a Darcy tiež nie, kým neodišli z parkoviska a nezmizli z dohľadu. Akonáhle odišli, rozbehla som sa k autobusovej zastávke.

„Neala! Do pekla, ženská!”

Nechcela som zastaviť alebo pozerať sa cez rameno. Rozpútala som moju vnútornú levicu a bežala. Nespustila som oči zo zeme, takže som mohla sledovať akékoľvek poľadovice, ktoré by spôsobili katastrófu, ak by som sa pošmykla. Počula som Darcyho hlasný výkrik a potom zavrčanie od bolesti, za ktorým nasledovalo chrlenie nadávok a ja som sa usmiala. Spadol.

Bola som bez dychu, keď som sa dostala na krajnicu o niekoľko okamihov neskôr. Hľadala som autobus, ale môj pohľad zachytil modrý taxík miesto neho. Okamžite som zdvihla ruku do vzduchu a mávala s ňou. Modlila som sa, aby ma vodič uvidel, a keď som si všimla blikať smerovku, vykríkla som od radosti. Vodič to ťahal ku mne.

Bežala som do taxíka, naskočila do neho a zabuchla dvere. Vychrlila som svoju adresu a rozrušene ho požiadala, či môže ihneď vyštartovať.

Muž mi odpovedal, aby som sa uvoľnila a sadla späť na svoje miesto. Predtým, ako som sa oprela o sedačku, otočila som hlavu a pozrela sa z okna. Prehltla som radostný výkrik, keď som uvidela Darcyho.

Stál na parkovisku, stále s rukami zaťatými do pästí pri bokoch. Pozeral na mňa so zaťatou čeľusťou. Bol naštvaný, a keďže som musela mať posledné slovo a chcela som ho ešte viac nahnevať, vystrčila som na neho prostredník, keď sa taxík rozbehol. Otočila som hlavu dopredu, keď sa stratil z dohľadu a zachichotala som sa.

Neala: 1 Darcy: 0.

4.Kapitola

Darcy

Nenávidím Nealu Clarke.

Absolútne mizerne ju nenávidím.

V hneve som zavrčal, ako som myslel na tú zlodejskú šľapku.

Všetko mi pokazila. Nájsť tú Božskú bábiku pre Dustina u Smythsa bola moja posledná možnosť, všade inde bola tá sprostá vec vypredaná. Iné online miesta, ktoré som našiel, by nemohli byť doručené, až do Nového roka, čo nebolo dobré, pretože som ju potreboval na Vianočné ráno. Mal som tú prekliatu vec v rukách dvakrát a ona mi ju pokojne vytrhla a vzala.

“Sprostá krava,” Zavrčal som a zapol moju štyridsať palcovú plazmovú televíziu na stene.

Nebolo jediného stretnutia s Neala Clarke, za posledných dvadsať rokov, ktoré by neskončilo nechuťou k nej. Vždy to bola jej chyba. Ona jednoducho nemôže byť zdvorilá - musí byť nezdvorilá, fyzická a je vždy krok predo mnou.

Keď som priviedol priateľku na rodinnú párty, ona priviedla nového priateľa, ktorý bol vždy väčší ako ja a mohol by mi pravdepodobne ľahko nakopať zadok. Bol som tolerantný chlapec - bol som skôr milenec ako bojovník, ale ak niekto niekedy prišiel s úmyslom ublížiť mi, tak by som neustúpil. Ako po prvé, by som si to skúsil vydiskutovať, ale nevycúval by som ani pri zápase päsťami, pokiaľ by na to bol dobrý dôvod. Som milý človek, ktorý občas môže byť tvrdohlavý, ale iba vtedy, keď ona bola okolo.

Dopil som poslednú colu a stlačil plechovku, kým sa rozpadla v mojej pästi. A na okamih som si predstavoval, že to bola Nealina hlava a usmial sa.

“Prečo si sa tak usmial?” spýtal sa ma Sean, môj priateľ.

Bol som v jeho byte. Mal som kľúč pre prípad núdze, ale používal som ho len pre náhodné poklesy, a ako obvykle, Sean s tým bol v pohode. Ďalej som sa usmieval, keď som povedal, “len tak.”

Zdvihol obočie. “Dobre, zastav. Povedz to na rovinu.”

Odfrkol som si. “Je mi ľúto, kamoš.”

Sean spadol na jeho miesto na gauči vedľa mňa a vyložil si nohy na konferenčný stolík. Vedel som, že Jess, jeho snúbenica, nebola doma. Nikdy by nepoložil nohy na konferenčný stolík, keby bola doma.

“Takže, kúpil si darček pre Dustina?” Spýtal sa Sean.

Tak, ideme na to.

Zamrmlal som, “Takmer.”

“Takmer?” Spýtal sa Sean žartovne.

Frustrovane som si vydýchol a nadýchol. “Hej, takmer. Mal som tú skurvenú vec v ruke, keď sa objavila a vzala ju preč.”

Sean otočil hlavu, aby sa na mňa mohol pozerať, keď sa spýtal, “Ona?”

“Ona!” Zavrčal som.

Sean sa zasmial. “Kto je ona?”

Diabol.

Pozrel som sa na neho a odpľul si, “Tvoja malá sestra.”

Sean Clarke bol môj priateľ, ale bol tiež starší brat prekliatia mojej existencie.

Sean sa uškrnul a zavrtel hlavou, keď hovoril: “Neala. Mal som to vedieť.”

Naozaj by mal.

“Presne tak, kto ešte ma serie viac ako ona?”

Sean sa nad tým zamyslel a potom povedal: “Nikto.”

Presne tak.

“Pretože ona je suka.”

Sean ma udrel do ramena a potom sa usmial. “Dostala bábiku?” spýtal sa.

Kývol som hlavou. “Nie celkom spravodlivo, zaútočila na mňa... Dvakrát.”

Sean si hrýzol spodnú peru, aby sa nerozosmial.

“To nie je sranda. Ona mi ublížila kamoš, moje bradavky ma kurva zabíjajú. Myslel som, že mi na jednom mieste začali krvácať, buď to, alebo ich vykrútila. Bola ako divoké zviera!”

Sean spadol na mňa, keď vybuchol do smiechu ako sopka.

“Vykrútenie... bradaviek?” spýtal sa cez smiech.

Zdvihol som ruky a pošúchal si svoje bradavky. Ešte stále som mal bolesti. Skrútenie bradaviek bolo neočakávané, a to robilo ich dotyk ešte bolestivejší. Mal som byť pripravený na všetko, keď prišlo na Nealu, ale na moju obranu som si myslel, že je “príliš dobrá” uchýliť sa k násiliu, keď prišla ku mne.

Neprišla za mnou roky. Myslím si, že naposledy kedy ma udrela z hnevu bolo, keď sme mali pätnásť a ja som 'náhodou' rozlial červenú farbu na jej biele džínsy a všetkým povedal, že “sa len stala ženou.”

"Hej, vykrútila ich tak tvrdo, že som si úprimne myslel, že som o ne prišiel.”

Sean si tresol rukou po kolene a pokračoval v smiechu. Sklonil som ruky z mojich citlivých bradaviek a pozeral na neho, kým neprestal, čo trvalo solídne dve minúty.

“Som rád, že je ti to smiešne, pretože som bol okradnutý o jedinú šancu. Budem musieť dostať tú bábiku pre Dustina, pretože inak je tvoj zlý súrodenec v prdeli. Justin ma na to nenechá zabudnúť.”

Pomyslel som si, ako môj starší brat, ktorý je o sedem rokov starší sebou trhne. Povedal som mu, že mám tú prekliatu bábiku pre Dustina, a teraz som ju nemal. Nechcel som vyzerať ako na hovno strýko, keď som nemal čo dať Dustinovi na Štedrý deň. Požiadal o bábiku a pristúpil som. Povedal som, že ju dostane, aj keď boli len dva týždne pred Vianocami, keď sa ma opýtal.

Sean pokrútil hlavou. „Jay bude v pohode.“

Odfrkol som si a popraskal svoje kĺby. “Si jeho najlepší priateľ - Som jeho mladší brat. Nakope mi zadok, kvôli nesplneniu svojho sľubu Dustinovi a rozčúlim ho.”

Sean sa nad tým zamyslel a potom sa rozosmial, keď si uvedomil, že som mal pravdu. Vedel rovnako dobre ako ja, že Justin bude chcieť boxovať päsťami, keď som ju nezaobstaral. 

“Takže prehľadáme Nealin byt a dostaneme bábiku naspäť.”

To bola samovražedná misia.

Zavrčal som. “Nemôžem, pretože ju kúpila... zrejme by na mňa zaútočila znova a tvrdila, že som sa jej vlámal do bytu. Pravdepodobne by na mňa zavolala stráže.”

Sean sa zasmial. “Ja by som ju ako obvykle bránil a povedal, že by to neurobila, ale ona sa zmení, keď si okolo nej.”

Hovorím.

“Je to preto, že ma má tak veľmi rada,” povedal som tónom, z ktorého pretekal sarkazmus. Seanove ústa sa zakrivili do sadistického úškrnu. Nepáčilo sa mi to. Ani trochu.

“Čo sa tak na mňa pozeráš?”

“Len tak,” povedal a napodobňoval môj ranný hlas.

Kokot.

“Dobre, prestaň.”

Sean pokračoval úškrnom a potom po chvíli premýšľania luskol prstami a vyskočil na nohy. “Mám nápad, poďme prehľadať Nealin byt a dostať bábiku pre Dustina späť.”

Bol ten klaun vážny?

Zdvihol som obočie. “Ty chceš, aby sme sa vlámali do bytu tvojej sestry a ukradli bábiku, ktorú zaplatila a chcela dať tvojej dcére na Štedrý deň?”

Povedal to?

Sean sa radostne zasmial. “Nie a nie. Nevlámeme sa - budeme pozvaní. Tiež nebudeš kradnúť vec, ktorá jej patrí - budeš mať späť vec, ktorá patrí tebe. Charli žije súčasnosťou. Na Štedrý deň bude šťastná. Ver mi.”

Bol stratený, ale nepýtal som sa ho, pretože to znamenalo, že som mal možnosť dostať bábiku späť od Neali, keď mi pomáhal.

Na druhú stranu, neviem, prečo si myslel, že vlastním bábiku, keď som mu povedal, že Neala zaplatila za tú prekliatu vec.

“Človeče, ja nemám tušenie, čo si fajčil, ale ja som nezaplatil za-”

“Kreditná karta Neali je na konferenčnom stolíku,” Sean sa na mňa uculoval.

 Ako?

Zvraštil som obočie v zmätku a potom som sa posadil dopredu. Natiahol som ruku a schmatol kartu, o ktorej hovoril a dôkladne si ju pozrel. Slečna Neala Clarke, čítal som meno na karte.

Ako som skončil s Nealinou kreditnou kartou?

“Nerozumiem,” zamrmlal som zmätene.

Sean si vzdychol. “Nie je tak ťažké si uvedomiť, čo sa stalo, kamoš.”

Možno pre neho.

Zavrčal som, “Tak ma pouč, ó múdry.”

Sean zapraskal kĺbmi a povedal: “Ty a moja sestra ste sa obaja hádali, snažili ste sa zaplatiť za bábiku v rovnakom čase a osobe za pokladňou zaplatila za bábiku s tvojou kartou. Neala ti ju dala späť potom, ako si vzala jej kartu, mysliac si, že je to tvoja. Jednoduchá chyba.”

Pozeral som sa na Seana a potom späť na Nealinu kartu.

Sväté hovno.

“Vlastním bábiku?”

Sean sa usmial. “Vlastníš bábiku.”

Oh, do pekla áno!

Samoľúbo som sa usmial, keď som nechal prejsť dovnútra to, čo Sean práve povedal. Vlastnil som princeznú bábiku. Ja som ju vlastnil a všetko, čo som musel urobiť, bolo dostať ju späť od Neali.

Môj úsmev upustil, keď som premýšľal o tej špecifickej úlohe, ale za chvíľu som to pustil bokom. Mohol by som to urobiť - ťažšie veci sa podarili.

Musím byť len ostražitý a strážiť moje bradavky, ale okrem toho, to bude zábava... nie?

5.Kapitola

 Darcy

„Si nervózny ?” Spýtal sa ma Sean, keď sme šli chodbou do Nealinho bytu.

Prisahám, že som počul, ako mi každým krokom bije srdce proti hrudníku, ako som sa blížil k dverám Nealinho bytu a ten blázon sa ma pýtal, či som bol nervózny? Skúste skôr, vydesený.

„Nie, človeče,” klamal som. „Toto bude ľahké.”

Bol som si vedomý, že mi viditeľne začínajú stekať kvapky potu z čela, ale ak si Sean niečo všimol, tak bol dobrý kamarát, a nezmienil to. Mohol by som ho za to objať, ale nechcel som po zvyšok dňa riskovať vtipy o gayoch. Preto som sa snažil neukazovať emócie šťastia. Udržať si kamennú tvár bolo nesmierne ťažké, ale podarilo sa mi to.

„Á, sme tu,” oznámil Sean, keď sme sa zastavili pred dverami, vyrobenými z ľudských kostier.

Dobre, bolo to dubové drevo, ale kľudne by to mohli byť dvere z kostí, Neala bola diabol vo všetkom. Môj dych sa zrýchlil, srdce mi búšilo rýchlejšie a pot stekal z kvapôčok do korálikov a stekal z čela po tvári. Bol som si veľmi dobre vedomý, že som sa správal ako sprostá štetka, ale bolo mi to jedno. Bol som na jej území, niekde, kde som nikdy predtým nebol. Mohla ma prekabátiť a nemusela pritom urobiť vôbec nič.

Boli to moje nočné mory. Rozhodne moje nočné mory. Neala bola vždy hviezdou v mojich nočných morách ... Bola aj hviezdou v niektorých mojich nočných mokrých snoch, myslím, že to boli tiež nočné mory. Snažil som sa na to nemyslieť.

„Pokús sa aspoň nevyzerať tak vydesene,” zamumlal mi Sean, než zdvihol ruku a zaklopal trikrát na dvere.

Každý úder päsťou do lakovaných drevených dverí, ma nútil ucuknúť.

„Nemám strach,” povedal som, keď som si vyčistil hrdlo... Dvakrát.

Sean si odfrkol. „Neoklameš ma, chlape.“

„Zamračil som sa na neho a narovnal sa až do svojej plnej výšky meter deväťdesiat. Prestaň byť štetka.

Znovu a znovu som si zopakoval v hlave tú myšlienku, až som sa takmer upokojil.

O pár sekúnd neskôr sa otvorili dvere Nealinho bytu a čiastočne pokojný pocit, ktorý bol predtým vo mne, bez varovania zmizol. Znova som bol spotené klbko nervov.

Rozkošné.

„Hej, sestrička.” Sean sa usmial na Nealu, ktorá na neho zdvihla obočie.

Chcel som sa smiať vo chvíli, keď jej oči skĺzli na mňa. Celé jej správanie sa zmenilo, ako náhle ju zasiahlo, kto stál pred ňou. Ruky zaťaté v päste, jej štíhle telo sa naplo, pery sa jej skrútili v podivne atraktívnom zavrčaní, a oči zúžila do štrbín.

Ó áno, bola nahnevaná.

„Ty,” zavrčala.

Nervozita, ktorú som cítil pred okamihom zmizla a môj bežný naštvaný postoj, ktorý sa objavil vždy, keď bola Neala vôkol, bol pripravený hrať sa. Bol som za to vďačný. Byť  čurák pred ňou, bolo niečo, čo som hral dobre, všetko ostatné bolo mimo mojej komfortnej zóny. Zazubil som sa, keď som povedal : „Ja.”

„Čo tu robíš?” zasyčala.

 Zažmurkal som, keď mi napadla zlá, úbohá myšlienka.

　　　　Chvíľu som si myslel, že Neala bola vzrušujúca, keď bola šialená, ale to nebolo v pohode, vôbec.

Vždy, keď som si spomenul na Nealu, snažil som sa myslieť na veci, ako mŕtve šteniatka a mačiatka bez domova a nie na jej prekliaty sexappeal. Pokrútil som hlavou a čisto povedal : „Som s ním,” a ukázal som palcom smerom k Seanovi. Cítil som, akoby som zrazu stratil reč, takže som upriamil pozornosť na Seana, to bolo všetko, čo som bol schopný urobiť.

Neala prešla horiacim šialeným pohľadom zo mňa, na jej staršieho brata.

„Vysvetli,” zavrčala.

Vždy rovno k veci.

Nenávidel som to priznať, ale mal som to na nej rád. Bola to asi jediná vec, ktorú som mal na nej rád, okrem jej tela - Prestaň! Žmurkaním som stopol môj náhly vnútorný boj v hlave a zameral sa na Nealinu konverzáciu s jej bratom.

„Na budúci týždeň sú Vianoce a viem, že si sa o to pokúsila už predtým, ale myslel som si, že je čas, aby ste konečne ukončili tie vaše blbosti, ty a tuto princ Krasoň, čo ste robili za posledných dvadsať rokov. Nebudem sedieť pri ďalšej trápnej vianočnej večeri, len aby ste ju znovu zmenili na írsky remake Gladiatora.“ Sean sa pozrel medzi mňa a Nealu a sám pre seba pokrútil hlavou. „Deti, tvoja neter a tvoj synovec, sú dosť staré na to, aby pochopili nenávisť, ktorú k sebe máte, a ja nechcem, aby sa na to pozerali. Zoberte si vaše hovná a správajte sa ako dospelí.”

Čo do pekla?

Myslel som si, že je tu, aby mi pomohol dostať späť môj majetok!

„Ale- ”

„Žiadne ale, Neala, nenechám dieťa pri vás, keď ste spolu, a pretože naše rodiny robia všetko dohromady, znamená to, že ani jeden nebudete pozvaní na čokoľvek v rodine. Rozumieš? Nebudeš vítaná na narodeninové oslavy, výročia, zásnubný večierok-”

„Zásnubný večierok?” prerušil som ho a spýtal sa.         

Sean sa na mňa pozrel a usmial, čo mi spôsobilo úsmev. Okamžite som vedel, že on a Jessica si konečne vybrali dátum pre zásnubný večierok. Táto správa by mala potešiť Seanovu a moju matku. Naše matky boli najlepšie priateľky, čo znamenalo, že robili všetko spoločne, a tým myslím všetko. Obe čakali na Seanov a Jessikin zásnubný večierok, aby mohli spolu začať plánovať svadbu.

Dúfajme, že zásnubný večierok zdvihne Jessikinu náladu. Bola skormútená kvôli peniazom od tej doby, čo nezarábala ako prv, čo bolo hlavným dôvodom, prečo nechcela plytvať peniazmi na zásnubný večierok. Pracuje v O'Leary krčme v obci spolu s Justinovou manželkou Sarah, ale ich plat nebol najväčší. Pracujem v stavebníctve a som spoluvlastníkom Clarke & Hart konštrukcie so Seanom a Justinom. Podnik nám bol pridelený pred niekoľkými rokmi našimi otcami a bohužiaľ, v poslednom roku a pol sme mali len jednu veľkú úlohu, prestavbu hotela Holiday Inn v obci.

Vďaka práci sme si prišli na slušnú mzdu, ale museli sme byť s peniazmi šikovní pretože  neustále investujeme do spoločnosti, rovnako ako do našich vlastných výplat, pretože  potrebujeme príliš veľa na náš slušný život. Našťastie, majitelia hotela ho chceli zväčšiť a zlepšiť a to znamenalo prácu na dlhšiu dobu pre našu firmu, ale ideálne by bolo, mať viac práce po celý rok, čo by pomohlo mať viac hodín pre našich zamestnancov. To ma zabíjalo. Bratia museli nejakých chlapov prepustiť, keď sme nemali dostatok práce. Špeciálne na nadchádzajúce prázdniny.

„Ty a Jessica ste si konečne vybrali dátum večierka, vážne?”

 Sean kývol hlavou. „Vážne, chce ho pred Vianocami.”

 Rozšíril som oči. „Pred Vianocami? Ako tieto Vianoce, v utorok?”

Sean sa zasmial. „Áno, chcela malý večierok v miestnej krčme na 21 .. Tento piatok”

Dnes bola streda.

Rozhovor o chvíľu neskôr pokračoval.

Neala hodila rukami do vzduchu. „V piatok ... To je za dva dni!”

Sean si pretrel krk a pozrel sa medzi Nealu a mňa. „Ja viem, že je to narýchlo, ale je to to, čo chce Jess. Vieš, že je v strese kvôli škrtom v krčme, a ak my nedostaneme prácu pre náš podnik, tak chce, aby sme sa aspoň zabavili.

Bol som za oslavu, tak som si so Seanom tresol rukou. Natiahol som druhú a narazil mojou hruďou proti jeho, ako sme sa objali. Neala sa rýchlo dostala cez našu krátku oslavu a usmiala sa žiarivým úsmevom, keď sme sa na ňu obaja pozreli. Jej úsmev patril bratovi, samozrejme, že nie mne. Ak by jej pery boli našpúlené v znechutenom zavrčaní, potom by to bolo pre mňa.

„Kedy ste sa rozhodli?” Spýtala sa Neala a vošla do Seanovej otvorenej náruče.

„Minulú noc. Jess zazvonila Bobovi a spýtala sa, či by sme to tento víkend mohli mať uňho. Keďže potrebuje prácu, bez problémov povedal áno, a pretože tam Jess pracuje, dostali sme tiež zľavu na jedlo - takže aj to je plus.”

Neala sa zasmiala na vzrušení svojho brata a pevne ho objala.

Čakal som až do konca na súrodeneckej chvíľky, než som posunul moju hru vo svojom pláne ďalej. Potreboval som sa dostať do Nealinho bytu a myslel som len na jeden logický spôsob, pre ktorý by ma nemala podozrievať.

„Môžem použiť tvoju kúpeľňu, dievčatko Neala?” Opýtal som sa , so širokým úsmevom. Neala skĺzla svojimi zelenými mrazivými očami po mne a zavrčala: „Nie, pre mňa za mňa sa pošti.“

Zamrkal som.

Dobre... to robilo veci zložitými.

„Neala, nebuď taká. Sme tu, aby sme skončili toto detinské drama, pamätáš?” Povedal Sean, keď sa oprel ramenom o rám dverí.

Skryl som úškľabok trením ruky na puse. Neala zožrala Seanovi každé slovo, pretože nemala žiadny dôvod pochybovať o svojom veľkom bratovi.

Cítil som sa trošičku previnilo, že mu dôveruje, keď bol na mojej strane. Bol to Seanov problém, a keď zistí jeho podvod, dostane za to len Nealinu nechuť. Samozrejme, ocenil som jeho pomoc, ale bol to veľký chlapec, urobil rozhodnutie a vo všetkom mi pomáha na vlastnú päsť. Po prvé, bol to vlastne jeho nápad, aby sme sem prišli.

„Prosím, kvôli mne?” Spýtal sa Sean mäkkým tónom.

Sledoval som, ako to Neala vzdala, skôr ako prehovorila.

„Fajn,” povzdychla si a ustúpila na stranu, keď nám kývla do jej bytu.

Nechal som Seana ísť ako prvého, pretože som potreboval chvíľku pozbierať sa. Nebol som mrcha, ale chystal som sa vstúpiť do jej brlohu, a bol som tak nadšený a vydesený z dôvodov, ktoré som nedokázal vysvetliť. Pristúpil som vpred, keď si Neala odkašľala. Pozrel som sa na ňu a usmial sa, keď som po nej prešiel očami. Zľahka som sa zasmial sám pre seba, pretože, ak by pohľad mohol zabíjať, už by som bol mŕtvy a zahrabaný vedľa cesty.

„Kúpeľňa je na chodbe v ľavo, Darcy.”

Uškrnul som sa. Vždy som mal rád, ako povedala moje meno ... aj keď ho vypľuli jej rozkošné ústa zakaždým, keď to povedala. Zamrkal som nad výberom mojich slov.

Rozkošné ústa?

Odkedy som si myslel, že niektorá Nealina časť bola rozkošná?

„Vďaka,” povedal som Neale po dlhej dobe mlčania.

Nepozeral som sa na ňu alebo Seana , keď som sa otočil a išiel chodbou hľadať kúpeľňu. Nebolo to ťažké. Nealin byt bol maličký a okrem kúpeľne na ľavo haly, tam boli ešte jedny dvere, ktoré ako som hádal, viedli do jej spálne. Čím dlhšie som sa pozeral na dvere jej izby, stále mi napadali v mysli perverzné veci, a tak som rýchlo vstúpil do kúpeľne. Išiel som k umývadlu a otočil kohútiky. Počkal som niekoľko sekúnd, kým začala tiecť studená voda, dal som si ruky pod prúd vody, nabral ju a postriekal si s ňou tvár.

Pretrel som si oči a trvalo niekoľko hlbokých nádychov, aby som sa ukľudnil.

Mohol by som to urobiť.

Mohol som nájsť bábiku a vziať ju Neale.

Nebola by to krádež, keď patrila mne ... nie?

„Daj sa dokopy,” zahundral som striekajúc si trochu vody na tvár.

Vysušil som si tvár a ruky s malým uterákom, než som odišiel z kúpeľne a pripojil sa v obývačke k Seanovi a Neale. Obaja sedeli, Sean na gauči vedľa vianočného stromčeka a Neala na kresle pred nim. Sadol som si vedľa Seana a odkašľal si.

„Pekné miesto,” povedal som zdvorilo, ako som len vedel.

Neala vykrútila pery. „Ďakujem.”

Povedala „Ďakujem,” ale to, čo som počul, bolo choď do riti, a to mi privodilo úsmev.

„Stavím sa, že ste teraz obaja v duchu plakali, pretože ste museli byť k sebe milí.“

povedal Sean a pozrel medzi mnou a Nealou.

Odfrkol som si, ale nepopieral som zjavnú pravdu.

Bolo jednoduchšie byť na Nealu zlý, než milý.

Vedela, že som blbec? Pravdepodobne.

“To je dôvod, prečo ste obaja naozaj tu? Chceš, aby sme ... spolu vychádzali?”

Sean sa pozrel na mňa a ja som pokračoval s dobre nacvičeným klamstvom, ktoré som si v hlave nacvičil na výbornú.

“Jo, chcem, aby sme spolu vychádzali a Boh vie, že rovnako tak všetci ostatní, takže robím teraz prvý krok. Doslova. Prišiel som sem, aby sme sa pokúsili spoločne prísť, k nejakému prímeriu medzi nami.”

Neala sa nahnevala a založila si ruky na prsiach.

“Nie sme dve krajiny vo vojne, Darcy.”

“Nie,” Sean ju prerušil, “ale ste dvaja ľudia vo vojne, a aby som bol úprimný, keď sa obaja dáte dohromady, tak to zodpovedá dvom vojnovým krajinám. Dve krajiny vybavené zbraňami.”

Prehltol som.

Boli sme naozaj tak zlí?

Do riti.

Vedel som, že sme konali trochu – no dobre, dosť - nezrelo v našom spore, ale sakra, myslel som si, že sme boli ďaleko od bojovania. Ale bola tu šanca na boj, ak vezmem Neale bábiku a ona si uvedomí, že ju mám ja. To by mohlo vyvolať vojnu, akú ešte nikto nikdy nevidel.

Prečo som tak nadšený?

Bol som chorý na hlavu, to je dôvod, prečo.

“Čo sa usmievaš?” Vyštekla Neala.

Pozrel som sa na ňu a pokrčil ramená. “Len mi napadlo niečo smiešne.”

No dobre, smiešne zvráteným spôsobom.

Neala mi očividne neverila, spoznal som to podľa jej výrazu tváre, ale ja som jej nedal reakciu, ktorú chcela. Nechcel som, aby ma podozrievala, chcel som, aby bola pokojná. Alebo aspoň tak pokojná, ako len mohla byť, keď sme boli spolu v jednom dome.

“Tak ... ako to máme urobiť? Navzájom sa nenávidíme, Darcy.”

Pozeral som na ňu dlhú chvíľu bez mihnutia oka.

Skutočne zvažovala o napravení vecí medzi nami?

To som nečakal.

“Ehm ... Nie som si istý,” povedal som, keď som prehltol.

“Viem, ako to cítime, keď sme blízko seba, ale myslím, že by sme mohli začať tým, že nebudeme na seba útočiť, alebo si nadávať, keď sa spomenie meno druhej osoby...Mohol by to byť začiatok ... tolerancie?”

Neala mlčala, keď rozmýšľala nad vecami, čo som jej povedal. Cítil som to rovnako, takže som vedel, že si bude počas toho všetkého myslieť, že urobila chybu, keď ma k sebe pustila. Nemohol som jej dať šancu zistiť to.

“Nemysli si, že som to hral,” povedal som

V duchu som sebou trhol, ako som to povedal.

Že som to hral, nie kvôli obnoveniu nášho “vzťahu,” pretože to by bolo vlastne celkom fajn, ale s hraním sa na mier, aby som mohol dostať bábiku späť.

Do riti, ona ma naozaj bude nenávidieť, viac ako inokedy, keď nakoniec zistí, čo som urobil.

“Neverím ti, Darcy.”

Múdre rozhodnutie.

“Ale verím môjmu bratovi a mojej rodine, a keď si myslia, že sa môžeme dostať do bodu, kde budeme schopní tolerovať jeden druhého, potom v poriadku - skúsim to, ale robím to pre naše rodiny, nie pre nás.”

To znie fér.

“Beriem na vedomie.” Prikývol som.

Neala mi odkývla späť a potom si odkašľala a vstala. “Môžem vám niečo priniesť?”

Pozrel som sa na jej brata a čakal som, čo si bude žiadať, pretože keby som požiadal o čokoľvek, aj keď sa to opýtala, pravdepodobne by ma uhryzla. Cítil som zlosť, vyžarujúcu z jej vzrušujúceho malého tela, stvoreného na hranie. Bola otvorená myšlienke, aby sme vychádzali, ale nebola nadšená.

Sean zavrtel hlavou, tak som sa usmial a povedal som : “Vodu, prosím.”

Po krátkom pokývnutí išla do kuchyne a Sean do mňa štuchol lakťom. “Bude ťa chcieť zabiť, keď zistí, že-”

“Ja viem.”

“A mňa, že som ti pomohol”

“Ja viem.”

Sean si vzdychol a pokorne zamrmlal, “Je to pre dobro veci, pretože sa chystám nechať sa zabiť.”

Pre aké dobro veci?

Nájsť a zobrať bábiku?

Pri pomyslení na bábiku, som zabudol na Seana a Nealu a rozhliadol sa po miestnosti. Keby mala bábiku v spálni, bol by som v prdeli, pretože neexistuje žiadny spôsob, ako by som mohol prísť so slušnou výhovorkou, prečo som musel ísť do jej spálne. Rozhliadol som sa po obývačke, a moje oči sa uzamkli na pekne vyzdobenom vianočnom stromčeku vedľa mňa. Pozrel som sa dole a všimol si zabalené darčeky. Žmurkol som k dverám do kuchyne, a keď som si bol istý, že Neala neprichádza do miestnosti, klesol som na kolená a podvihol každý darček.

Žiadny z darčekov nemal menovku, tak som išiel za darčekmi, ktoré boli podobné veľkosťou krabice s bábikou, ktorú som držal prednedávnom. Pustil som prvé dve, ktoré som držal, pretože boli ťažšie, oveľa ťažšie, než krabica, ktorú som hľadal. Siahol som po ružovej krabici, ktorá bola za ostatnými darčekmi. Držal som krabicu v ruke a okamžite som vedel, že to bola tá bábika, aj bez toho, aby som ju rozbalil. Bola správnej hmotnosti, a keď som bežal prstami po baliacom papieri, cítil som ryhy na krabici, ktoré boli spôsobené predošlým bojovaním Neali so mnou.

“Toto je ona,” zašepkal som Seanovi.

“Tak ju skry,” zasyčal.

Otočil som sa okolo seba a uvedomil si, že som ju nemohol skryť bez toho, aby ju Neala nevidela, tak som v zúfalstve bežal k dverám a ticho ich otvoril. Položil som krabicu vonku, vedľa zárubne a znovu som veľmi opatrne zavrel dvere. Rýchlo som sa posadil na svoje miesto, vedľa pobaveného Seana a snažil som sa upokojiť.

“Prečo si ju tam dal?” zamrmlal.

Aby ma s ňou nevidela a nezbila na smrť po tom, čo sa vráti späť.

Prehltol som. “Tam ju neuvidí. Vyzdvihnem ju na ceste von.”

Sean zdvihol obočie. “Čo keď ju niekto vonku vezme?”

Stuhol som.

Na to som nemyslel.

“Tak ho budem hľadať, zabijem ho a budem mať bábiku späť.”

Sean zažmurkal. “Dobre, Rambo.”

Nečakane som sa zasmial a v mysli mu poďakoval za zmiernenie napätia, ktoré začalo v miestnosti hustnúť.

Olízal som si pery. “Myslíš, že si všimne, že je preč?”

“Nie. Alebo aspoň nie hneď,” odpovedal Sean.

Mali by sme o chvíľu odísť len pre prípad, že by hneď zistila, čo tu chýba, zomrel by som, ak by sa to stalo.

“Čo tam do čerta robí?” Zamrmlal som.

Sean si odfrkol. “Pravdepodobne hovorí sama so sebou a v duchu ťa vraždí, a aj mňa, že som ťa sem priviedol.”

Znelo to ako Neala.

Uškrnul som sa. “Myslím, že máš pravdu.”

Sedeli sme mlčky minútu alebo dve a potom sme sa vzpriamili, keď Neala vstúpila do miestnosti s jediným pohárom vody v trasúcej sa ruke.

“Dala som tam ľad,” zamrmlala a pozrela sa dole, keď mi podávala pohár.

Zažmurkal som.

Pamätala si, že pijem vodu s ľadom, alebo to bola náhoda?

“Ďakujem,” povedal som a vzal si pohár.

Prikývla, prešla späť cez izbu a posadila sa do kresla. Nechcel som to urobiť, ale pozeral som očami do pohára s vodou a hľadal som akékoľvek známky podlej hry. Nebolo treba veľa, aby sa môj vták pohol. Po tom všetkom sme konečne s Nealou hovorili. Ľahko zničila všetko, čo som poznal. Nedala mi šancu hovoriť. 

Keď som si bol istý, ako som len mohol byť, napil som sa vody a prehltol. Povzdychol som si, ako mi studený tekutý ľad skĺzol hrdlom a uhasil môj náhly smäd. Vzal som si veľký dúšok vody, nasledovaný ďalším a ďalším, až bol pohár prázdny a zostali na dne len kocky ľadu.

“Smädný?” spýtal sa Sean vedľa mňa.

Podpichoval ma.

“Už nie,” povedal som s úsmevom. Pozrel som sa zo Seana na Nealu, ktorá ma so záujmom sledovala.

“To máme akože rande?” spýtala sa sarkasticky.

Sean sa zasmial a vstal. “To nie je zlý nápad, ale už musíme ísť. Musím ísť ešte posledný krát pred prázdninami pre Charlie do školy, pretože Jess si vzala do práce nákladiak. 

Neala sa postavila. “Dobre, to je v poriadku. Vďaka, že ste sa zastavili.”

Uškrnul som sa.

Nemohla sa dočkať, až sa nás zbaví, hlavne mňa.

“Bolo to pekné ... hovoriť s tebou, Neala,” klamal som. Nebolo to pekné, bolo to mučenie  a zábavné ako peklo.

Neala preglgla. “Aj s tebou, Darcy.”

Blbosť.

Bola na tom fyzicky zle.

Vstal som, otočil sa a zamieril k dverám, otvoril ich a vyšiel von. Rýchlo som vzal  zabalenú ružovú krabicu. Držal som ju pred sebou, keď som išiel po chodbe a nečakal na Seana, ktorý bol ešte pravdepodobne v Nealinom byte, aby ma kryl.

Bolo mi to jedno, pretože som bol, pre zmenu, krok pred Nealou.

Dostal som bábiku a nebolo absolútne nič, čo by mohla urobiť.

Ha - ha - kurva - ha.