Confess - 3. kapitola

Překlad: Yogi_22

Auburn

Život je zvláštny. Netuším ako som sa dostala od rannej práce v salóne, cez advokátsku kanceláriu popoludní, až po prácu v umeleckom ateliéri dnes večer. Príliš som sa hanbila priznať Owenovi, že som ešte nikdy predtým nebola v bare, ale som si celkom istá, že by na to mohol prísť vďaka môjmu zaváhaniu pri dverách. Netuším čo čakať, keď vojdem dnu, pretože nemám ešte dvadsaťjeden. Pripomeniem to Owenovi, ktorý len pokrúti hlavou a povie mi, aby som to nezmienila Harrisonovi, keď ma požiada o občiansky.

„Proste mu povedz, že si si ho zabudla v štúdiu a ja sa za teba zaručím.“

Bar rozhodne nevyzerá tak ako som čakala, že by mal vyzerať. Predstavovala som si disco gule, obrovský, hlavný tanečný parket a Johna Travoltu. V skutočnosti je ale tento bar menej dramatický než som si predstavovala. Je tichý a jeho osadníkov by som mohla spočítať na prstoch oboch rúk. Parket zakrýva viac stolov, takže tu viac-menej nie je priestor na tancovanie. A disco guľu nevidím nikde na dohľad. Som z toho mierne sklamaná.

Owen sa preplieta pomedzi stoly, pokým sa nedostane do zadnej, sporo osvetlenej časti. Odtiahne stoličku a naznačí mi, aby som si sadla, zatiaľ čo on si vezme tú vedľa mňa. Na druhej strane baru je chlapík, ktorý sa na nás pozrie, keď sa posadím. Predpokladám, že je to Harrison. Vyzerá na niečo cez dvadsať, má kučeravé ryšavé vlasy. Kombinácia jeho svetlej pleti a toho, že takmer každý kúsok baru pokrýva znak štvorlístka ma núti rozmýšľať, či je Ír alebo si to len želá. Nemalo by ma prekvapovať, že tento chlapík vlastní bar a vyzerá mlado, pretože ak sú tu všetci podobní Owenovi, toto mesto musí byť plné mladých podnikavých ľudí.

Skvelé.

Vďaka tomu sa tu cítim ešte viac mimo.

Harrison kývne hlavou Owenovým smerom a potom krátko pozrie na mňa. Nepozerá na mňa dlho, jeho oči sú okamžite naspäť na Owenovi spolu so zmäteným výrazom. Neviem prečo je tento chlapík zmätený, Owen ale ignoruje pohľady, ktoré na neho hádže a otočí sa ku mne.

„Dnes večer si bola skvelá,“ povie. Brada mu odpočíva na rukách a usmieva sa. Vďaka jeho komplimentom sa usmievam aj ja, alebo je to možno len ním. Vyžaruje takú nevinnú, očarujúcu charizmu. Spôsob, akým sa mu zvrásnia kútiky očí ho robí ešte reálnejším, než sú ostatní ľudia.

„Ty takisto,“ obaja sa ďalej usmievame jeden na druhého. Uvedomím si, že hoci bar nie je práve moja šálka kávy, vlastne si to užívam. To som nerobila už strašne dlho. Neviem ako sa Owenovi darí vytiahnuť na svetlo túto moju stránku, ale páči sa mi to. Takisto viem, že by som sa práve teraz mala sústrediť na množstvo iných vecí, ale je to len jedna noc. Jeden drink. Čo by to mohlo spôsobiť?

Položí si ruku na bar, nakloní sa na stoličke tak, aby bol čelom ku mne. Ja urobím to isté, stoličky sú pri sebe tak blízko, až sa nám dotýkajú kolená. Upraví sa tak, aby som mala koleno medzi tými jeho a jeho koleno bolo zasa medzi tými mojimi. Nie sme pri sebe príliš blízko, dokonca sa o seba netrieme nohami, ale definitívne sa dotýkame. Je to dosť intímny spôsob sedenia na niekoho, kto sa sotva pozná. Pozrie sa dole na naše nohy.

„Flirtujeme?“ Znova sa pozrieme na seba, obaja sa škeríme a mňa zasiahne pocit, že sme sa vlastne neprestali uškŕňať odvtedy, čo sme opustili ateliér. Pokrútim hlavou.

„Neviem ako flirtovať.“

Pozrie sa späť na naše nohy, chystá sa niečo povedať, ale práve vtedy sa k nám dostane Harrison. Nakloní sa dopredu, pohodlne si oprie ruky o bar, čím vzbudí Owenovu pozornosť.

„Ako to šlo?“

Harisson je určite Ír. Sotva mu rozumiem, taký silný má prízvuk. Owen sa usmeje mojim smerom. „Čertovsky dobre.“

Harisson prikývne a potom sa zameria na mňa. „Ty musíš byť Hannah.“ Natiahne ku mne ruku. „Ja som Harrison.“

Nepozriem sa na Owena, ale počujem ako si odkašlal. Vezmem Harrisona za ruku a potrasiem ňou. „Rada ťa spoznávam, Harrison, ale ja som vlastne Auburn.“

Harrisonovi sa rozšíria oči a pomaly sa otočí na Owena.

„Do riti, chlape,“ povie, ospravedlňujúco sa zasmeje. „Nestíham s tebou držať krok.“

Owen ho odmávne preč. „To je v pohode,“ povie. „Auburn o Hannah vie.“

Vlastne ani nie. Len som si vydedukovala, že Hannah je dievča, ktoré mu práve dalo kopačky. Jediná vec, o ktorej viem je spomínaná tradícia, že Owen chodieva do tohto baru vždy po výstave. Takže som zvedavá ako je možné, že Harrison nepozná Hannah, ak predtým pracovala na jeho výstavách. Owen sa na mňa pozrie a vidí mi na tvári zmätok.

„Nikdy som ju sem nevzal.“

„Owen sem nevzal nikdy nikoho,“ ponúkne Harrison. Pozrie sa naspäť na Owena.

„Čo sa stalo s Hannah?“

Owen pokrúti hlavou ako keby o tom naozaj nechcel hovoriť. „Ako zvyčajne.“

Harrison sa už nespýta čo to „ako zvyčajne“ znamená. Z toho vydedukujem, že presne chápe čo sa stalo s Hannah. Len si želám, aby som aj ja vedela čo znamená to „ako zvyčajne“.

„Čo si dáš na pitie, Auburn?“ Opýta sa Harrison.

Jedným očkom mrknem na Owena, pretože netuším čo si mám objednať. Nikdy predtým som si drink neobjednávala, nakoľko na to ešte nie som dosť stará. Pochopí čo mu naznačujem a okamžite sa obráti na Harrisona.

„Dones nám dvakrát Jacka s kolou,“ povie. „A k tomu syrové tyčinky.“

Harrison plesne rukou o bar a povie. „Už sa to nesie.“ Už sa otáča, keď rýchlo znova pozrie na Owena. „Oh, vlastne syrové tyčinky nám už došli. Škoda. Hranolky budú v poriadku?“

Snažím sa nemračiť, pretože som sa na tie syrové tyčinky fakt tešila. Owen sa na mňa pozrie a ja prikývnem. „To znie dobre,“ poviem.

Harrison sa zasmeje, už sa otáča, ale potom sa na mňa pozrie znova. „Už si mala dvadsaťjeden, však?“ Rýchlo prikývnem a na sekundu vidím v jeho výraze pochybnosti, ale potom sa obráti a bez toho, aby si vypýtal môj občiansky, odíde.

„Si otrasná klamárka,“ smeje sa Owen.

Vydýchnem. „Normálne totiž neklamem.“

„To teda vidím prečo,“ povie.

Pohodlnejšie sa usadí, takže sa naše nohy znova otrú o seba. Usmeje sa. „Tak aký je tvoj príbeh, Auburn?“

A je to tu. Okamih, ktorý nazývam noc pred nocou, kedy to všetko začalo.

„Whoa,“ povie. „Prečo ten výraz?“

Uvedomím si, že keď to povie, musím sa mračiť. „Môj príbeh je ten, že mám veľmi súkromný život a nerada o ňom hovorím.“

Usmeje sa, čo rozhodne nie je reakcia, ktorú som očakávala. „To znie presne ako môj príbeh.“

Harrison je späť aj s pitím, zachráni nás od toho, čo sa dá nazývať aj zlyhanie v komunikácií. Obaja sa napijeme v rovnakom okamihu, ale jemu to robí menšie problémy než mne. Napriek tomu, že nie som plnoletá, s priateľmi v Portlande som už pár drinkov mala, ale toto je na mňa rozhodne prisilné. Zakrývam si ústa kvôli kašľu. Owen sa, samozrejme, znova usmeje.

„No, nakoľko ani jednému z nás nie je veľmi do reči, zostáva nám aspoň tanec?“ Obzrie sa cez plece na malý, prázdny parket na opačnej strane baru. Okamžite pokrútim hlavou.

„Ako keby som dopredu vedel, čo mi na to odpovieš.“ Postaví sa. „Poď.“

Znova pokrútim hlavou, takmer okamžite sa mi zmení nálada. Neexistuje, aby som s ním tancovala, zvlášť nie na tú pomalú pesničku, ktorá práve začala hrať. Vezme ma za ruku a pokúša sa ma vytiahnuť, ale ja druhou rukou zvieram stoličku. Som pripravená pobiť sa s ním, ak budem musieť.

„Fakt nechceš tancovať?“ Opýta sa.

„Vážne nechcem tancovať.“

Na niekoľko tichých sekúnd na mňa pozerá a potom si sadne naspäť na stoličku. Nakloní sa dopredu a priblíži sa ku mne. Stále ma drží za ruku, cítim ako mi po nej zľahka prechádza palcom. Nakloní sa ku mne ešte viac, pokým nemá ústa blízko pri mojom uchu.

„Desať sekúnd,“ zašepká. „Proste mi daj na parkete len desať sekúnd. Ak ani potom so mnou nebudeš chcieť tancovať, môžeš odísť.“

Na ramenách, nohách a krku mi naskákajú zimomriavky, jeho hlas je tak upokojujúci a presvedčivý zároveň. Cítim, že súhlasím skôr než vôbec pochopím, k čomu som zvolila.

Ale desať sekúnd je pohoda. Desať sekúnd môžem zvládnuť. Desať sekúnd nie je dosť času na to, aby som sa strápnila. A potom ako mu vyprší čas, sa dúfam vrátim naspäť, sadnem si a už ma znova nebude nútiť do tancovania.

Znova sa postaví, vytiahne ma na tanečný parket. Uľaví sa mi, že je relatívne prázdny. Aj keby sme boli jediní tanečníci, bar je opustený natoľko, že nebudem mať pocit, že som stredobodom pozornosti. Dostaneme sa na parket, rukou vkĺzne na dolnú časť môjho chrbta.

„Jeden,“ zašepkám.

Usmeje sa, keď si uvedomí, že počítam. Druhou rukou navedie moju ruku, aby som si ju dala okolo jeho krku. Už som videla zopár tanečných párov, takže prinajmenšom aspoň viem, ako sa postaviť do príslušnej pózy.

„Dva.“

Pokrúti hlavou so smiechom, aj druhú ruku mi omotá okolo dolnej časti chrbta, priťahuje si ma k sebe.

„Tri.“

Začína sa hojdať a práve v tejto časti ma tanec mätie. Netuším, čo mám robiť ďalej. Pozriem sa dole na naše nohy, dúfam, že ma napadne čo by som mala urobiť. Položí si čelo na moje a takisto sa pozerá na naše nohy.

„Len ma nesleduj,“ povie. Rukou mi vkĺzne okolo pása, nežne mi vedie boky smerom kam chce, aby som sa hýbala.

„Štyri,“ zašepkám, keď sa hýbem spolu s ním. Cítim ako sa trochu uvoľní, keď sa chytím. Rukou mi znova vkĺzne za pás a pritiahne si ma k sebe bližšie. Samozrejme, že sa mi ruky ľahko uvoľnia a ja sa k nemu prikloním.

Jeho vôňa je omamná a skôr než si uvedomím čo robím, zatvorím oči a vdychujem jeho vôňu. Stále vonia tak, ako keby práve vyšiel zo sprchy, aj keď to bolo už pred pár hodinami.

Myslím, že mám tancovanie rada. Je úplne prirodzené, že tanec je súčasťou biologickej potreby človeka. Vlastne to v mnohom pripomína sex. So sexom mám asi toľko skúseností ako s tancom, ale rozhodne si pamätám každý okamih s Adamom. Môže to byť veľmi intímne, spôsob, akým sa dve telá nájdu a nejako presne vedia čo robiť a zatiaľ čo to robia do seba dokonale zapadajú.

Cítim ako sa mi zrýchľuje pulz, prúdi mnou teplo. Už to bolo tak dávno, kedy som sa cítila takto. Rozmýšľam, či aj na Owena pôsobí náš tanec rovnako ako na mňa. Nikdy predtým som netancovala slaďák, takže to nemám s čím porovnať. Jediná vec, s ktorou môžem tieto pocity porovnať je to, ako som sa cítila pri Adamovi, a toto má k tomu rozhodne pekne blízko. Už to bolo veľmi dávno, čo som chcela, aby ma niekto pobozkal. Alebo to bolo len dávno odvtedy, čo som samej sebe dovolila takto sa cítiť.

Owen zdvihne ruku, dotkne sa ma vzadu za hlavou a nakloní ústa k môjmu uchu.

„Už to bolo desať sekúnd,“ zašepká. „Chceš prestať?“

Potrasiem jemne hlavou. Nemôžem mu vidieť do tváre, ale viem, že sa usmieva. Pritiahne si ma k hrudi a bradu si oprie o moju hlavu. Zatvorím oči a znova ho vdychujem.

Tancujeme až pokým pieseň neskončí. Netuším, či sa ho mám pustiť ako prvého, ale ani jeden z nás to neurobí. Začne hrať ďalšia pesnička a našťastie je rovnako pomalá ako tá predchádzajúca, takže sa hýbeme ďalej, ako keby ten prvý song vôbec neskončil. Neviem, kedy mi začal Owen dávať ruky zo zadnej časti hlavy dole, ale pomaly ich presúva na chrbát. Slabnú mi z toho ruky aj nohy, neviem, či ich ešte vôbec mám. Pristihnem sa, že si želám, aby ma zodvihol a odniesol, najlepšie rovno do postele.

Jeho iniciálky sú vhodný spôsob, ako vyjadriť ako sa práve teraz cítim. Chcem zašepkať „OMG“, znova a znova. Odtiahnem sa mu od hrudi a pozriem sa na neho. Práve teraz sa neusmieva. Prepichuje ma očami, ktoré sú o tisíc odtieňov tmavšie, než keď sme vošli do baru. Rozpletiem si ruky a vkĺznem jednou poza jeho krk. Som prekvapená, že sa cítim natoľko pohodlne, aby som to urobila. Ešte viac ma však prekvapí jeho reakcia. Mäkko vydýchne, cítim ako mi na krku naskočí husia koža, zatiaľ čo zatvorím oči a jeho čelo sa stretne s mojim.

„Som si istý, že som sa do tejto piesne zamiloval,“ hovorí. „A to tento song neznášam.“

Trochu sa zasmejem a on si ma k sebe pritiahne bližšie, hlavu si položím na jeho hruď. Nehovoríme a neprestávame tancovať, pokým pieseň neskončí. Začne hrať tretia pesnička, ale je to niečo, na čo nie som ochotná tancovať, nakoľko nie je pomalá. Keď obaja uznáme, že je tanec u konca, nadýchneme sa súčasne a začneme sa rozchádzať.

Jeho výraz je plne sústredený a rovnako ako jeho úsmev, som takisto veľmi rada, keď som jeho adresátom ja. Ruku dám z jeho krku dole, jeho ruka zasa opustí môj pás. Obaja stojíme na parkete, rozpačito na seba pozeráme, netuším čo mám teraz robiť.

„Na tanci je zvláštne to,“ povie, založí si ruky na prsiach, „že nezáleží na tom, ako dobre sa pri tom cítiš. Vždy je veľmi nepríjemné, keď skončí.“

Rozhodne sa cítim lepšie pri pomyslení, že nie som jediná, ktorá nevie čo teraz robiť. Jeho ruka sa dotkne môjho pleca, vedie ma späť ku baru.

„Máme tam nejaké nedopité drinky.“

„A nejaké nedojedené hranolky,“ pridám.

Už ma znova nepožiada o tanec. V skutočnosti, akonáhle sme sa dostali späť ku baru, zdá sa, že má naponáhlo, aby odtiaľ čo najskôr vypadol. Zjem väčšinu hranoliek, zatiaľ čo on kecá s Harrisonom. Zistí, že som si zo svojho drinku veľmi neupila, takže ho vypije za mňa. Teraz ideme znova von a opäť je to trochu nepríjemný pocit. Ako keď skončil tanec. Lenže tentoraz je to celá noc, ktorá sa chýli ku koncu a ja nenávidím, že sa s ním v skutočnosti ešte nechcem rozlúčiť. Ale rozhodne mu nechcem navrhnúť, aby sme sa vrátili späť do jeho ateliéru.

„Ktorým smerom sa ide ku tebe?“ Opýta sa.

Moje oči sa presunú na neho, šokuje ma jeho drzosť. „Nepôjdeš tam,“ okamžite odpoviem.

„Auburn,“ hovorí so smiechom. „Je už neskoro. Len ti ponúkam, že ťa odprevadím domov, nežiadam ťa, aby som tam strávil noc.“

Dýcham, som v rozpakoch zo svojich predpokladov. „Oh.“ Ukážem doprava. „Sme tak pätnásť blokov odtiaľ.“

Usmeje sa a zamáva tým smerom rukou, obaja sa vydáme tam. „Ale ak by som ťa požiadal, aby som u teba strávil noc...“

Zasmejem sa a hravo do neho strčím. „Povedala by som ti, aby si si dal odpich.“