Surrender - 5. kapitola

Překlad: Gabo
Kor.: L'uba

Kabelku pustím so žuchnutím na zem. Rúž sa kotúľa po dlažbe, ale ja sa nemôžem dočkať. Chytím krabicu a ponáhľam sa do bytu, cítim horúci záchvev očakávania. Srdce mi bije až v ušiach, keď vyťahujem kartičku.

Obleč si ma.

Šmarím kartičku preč. Opäť tu nie je žiadne meno ani adresa odosielateľa, takže obrátim pozornosť späť na krabicu.

Povolím viečko a ťažko dýcham. Vrstvy čierneho hodvábneho papiera odhaľujú ohromujúcu spodnú bielizeň hlboko bohato fialovú. Je to nádherné: jemná čipka a dekadentný hodváb so zložitou čiernou výšivkou krútiaceho sa viniča a preplnených kalichov. Meno veľmi exkluzívnej značky je jemne vyšité pozdĺž okraja.

Bože. Do riti. Je to talianske, z dovozu a drahé ako zlatý prach. Každý kus stojí viac ako tisíc dolárov kvôli ručne šitým detailom. Po celé roky som prahla po jednej z ich podprseniek alebo nohavičkách, ale vediac, akú čiastku z rozpočtu by to znamenalo pre moju mamu, nikdy by som nebola schopná to odôvodniť.

Ale on mi dal celú zodpovedajúcu sadu.

Putujem prstami cez mäkkú výšivku makových kvetov a vínnej révy, saténové ramienka a skromné mašle. K podprsenke a nohavičkám je priložený ladiaci podväzkový pás a lahučké vzadu zošívané hodvábne pančuchy.

Je to neuveriteľne luxusné, hotová fantázia. Dokonca aj veľkosť je perfektná, akoby presne vedel, čo mi bude sedieť.

Uvedomila som si: ten, kto to poslal, má nielen peniaze, má i vkus.

Mám sa stretnúť s Keely na drink, a tak sa rýchlo osprchujem a položím spodnú bielizeň na posteľ. Pohladím hodváb, vychutnávam si pocit z tohoto dotyku. Je to takmer príliš krásne na nosenie.

Takmer.

Začnem s podprsenkou, potom podväzkový pás. Pavučina tenkého hodvábu pančúch hladí moju hladkú nohu, keď si ich naťahujem hore a pripnem na miesto. Vkĺznem do nohavičiek. Podväzkový pás obopína moje boky, je stálou pripomienkou toho, čo mám na sebe. Je to cítiť dekadentne a hriešne.

Moja bielizeň je kompletná, pozerám sa na seba do zrkadla. Tmavý odtieň spodnej bielizne robí moju pleť svetlejšiu, a podprsenka tlačí moje prsia vysoko. Podväzkový pás objíma krivky bokov, ukazujúc môj guľatý zadoček a dlhé nohy. Cítim sa sexy a zmyselná, ako darček čakajúci na rozbalenie.

Zdá sa, že je škoda zakryť také krásne spodné prádlo, ale nemyslím si, že by Keely ocenila, keby som pochodovala po Manhattane iba nohavičkách, tak som chytila moje ´Choď na to šaty zo skrine´: tmavomodrá véčková pokrývka, který ma objíma na všetkých správnych miestach. Vkĺznem do koketných žltých podpätkov a skontrolujem môj červený rúž v zrkadle.

Cítim sa sexy a sebaisto. Je tu moc s vedomím, že skrývam tajomstvo pod mojimi šatami: jediný náznak je čierny šev mojich pančúch bežiaci vzadu hore mojimi nohami.

Ako zamierim k dverám, zazvoní mi telefón. Odpovedám a počujem hlasné kýchnutie.

"Nie je to alergia," Keely smrká. "Mám mor."

Cítim nával sklamania. Tešila som sa, že ju zase uvidím a porozprávam jej všetko o Ashovi.

"Cítim sa na umretie," pokračuje. "Prepáč. Myslela som, že by som sa cez to mohla preniesť, ale neexistuje žiadny spôsob," končí mučivým kašľom.

"To je v poriadku," uistila som ju, zatlačím svoje sklamanie nabok. "Urobíme si babskú noc inokedy, keď si nebudeš vykašliavať pľúca. Čo ti môžem priniesť? Polievku? Lieky?" pýtam sa.

"Nie. Nič. Nechcem ťa nakaziť. Jednoducho pôjdem do postele. Ale ty by si nemala sedieť doma, choď sa baviť bezo mňa!"

"Neviem. Nevedela by som, kam ísť," váham.

"Je to tvoja prvá skutočná noc v New Yorku," povie medzi smrkaním. "Stavím sa, že si už oblečená a pripravená ísť, alebo nie?"

"... Možno," uhýbam.

Jej smiech končí kašľom a ja s ňou súcitím.

"Vráť sa do postele," poviem jej. "Mala by si si oddýchnuť."

"Počkaj," hovorí. "Je tu jeden bar, ktorý nám Cam ukázal. Je na dobrom mieste a nie je príliš hlučný. Budeš ho milovať. A môj vodič by mal byť každú chvíľu dole a vyzdvihnúť ťa."

"Si si istá?" kontrolujem. "Myslím to vážne so starosťou o teba. Robím skvelú kuraciu polievku."

"Rozhodne," Keely trvá na svojom. "Choď. Pôjdeme von inú noc."

Rozlúčim sa a zavesím. Jedna moja časť je v pokušení ostať a druhá ísť von, ale som oblečená a pripravená ísť.

Interkom zabzučí. Je to vestibul. "Vaše auto je tu," hovorí vrátnik.

To rozhodne. Dám si posledný pohľad do zrkadla a vyrazím extra kolísavým krokom, keď cítim čipku podväzkov šepkať proti mojej pokožke.

Neviem, čo môj tajomný dar-darca mal na mysli, ale ja mám v pláne sa zabaviť.

Auto ma vezme na bzučiace, módne miesto vo West Village. Okolie je zelené a rozkošné, s dláždenými ulicami, smejúcimi sa ľuďmi a hlukom z barov a kaviarní.

Miesto vnútri je plne obsadené, ale nie príliš divoké, skôr ako salón z 20 rokov ako preplnený klub. Je tam žiariaci bar pozdĺž protiľahlej steny a odľahlé boxy s pohodlne vyzerajúcimi koženými sedačkami. Perfektné. Môžem si objednať drink a niečo na večeru, oddýchnuť si od bláznivého dňa, čo som mala.

Hosteska mi ukazuje stôl v rohu. "Čo vám môžem doniesť na pitie?"

"Škótsku, prosím. Čistú." Objednávam si skôr, než si uvedomím, čo robím, a potom cítim bodnutie horkosladkej nostalgie. Ashton je ten, kto mi predstavil škótsku. Vždy som bola dievča, ktoré si dá pivo, nikdy som sa neobťažovala s chuťou alkoholu, ale on trval na tom, aby som ochutnala to najlepšie-čistý nápoj, žiadny ľad.

Servírka mi prináša moje pitie. Beriem si dúšok vychutnávajúc bohatú chuť a hlboké pálenie ako sa alkohol šíri mojím krvným obehom. Stále nemôžem dostať z hlavy, že som dnes videla Ashtona.

Premýšľala som, či ho ešte niekedy uvidím: na akcii absolventov, možno, alebo jedného dňa prechádzajúc ulicou. V mojich snoch som vždy v pohode, hádzajúc na neho jemný úsmev a tváriac sa, akoby mi bolo úplne jedno, čo robí so svojim životom.

Ale dnes, bola som všetko, len nie cool.

Trhnem sebou, spomeniem si, ako som sa potkla na začiatku, a potom bola ponechaná usilovne sa snažiac držať krok s argumentmi jeho advokátov. Moja tvár horí. Ako sa mu darí mať na mňa stále tento efekt? Strávila som roky tajne sa topiac do kaluže žiadostivosti zakaždým, keď sa o mňa otrel. Myslela som, že teraz budem silnejšia. Múdrejšia. Imúnna voči jeho sexy prízvuku a prenikavému pohľadu.

Aká nemravná by som mohla byť?

Roky mu prospeli, to je jasné. Je ešte nádhernejší, než som si pamätala. Uhladenejší, jemnejší a rozhodne silnejší.

Mráz mi prejde telom, keď si spomeniem na to, ako prevzal kontrolu nad stretnutím. Jediným slovom umlčal všetky argumenty, veliacim vzhľadom. Nechcem si pripustiť, že je pre mňa stále atraktívnym, že sa moje telo sťahuje len pri pomyslení na neho.

Sakra, je stále sexi ako peklo.

Zrazu sú moje myšlienky prerušené. Podivný muž si sadne na miesto pri stole naproti mne.

Mrknem na neho, stratená.

"Už som ťa tu predtým videl," hovorí mi s plytkým úškrnom. Je roztomilý, myslím. Drahý oblek, prúžkovaná kravata. Pravdepodobne pracuje na Wall Street, alebo niečo také, a pre akúkoľvek inú babu tu dnes večer, je pravdepodobne dobrý úlovok.

Ale ja nie som akákoľvek iná baba.

A on nie je Ashton.

"Nemyslím si, že áno," odpovídala som chladne.

"Bola si tu minulý týždeň," trvá na svojom, stále uvelebený v kresle oproti mne, ako keby to bolo jeho vlastné miesto.

"To nie je možné." moje podráždenie rastie. "Práve som prišla do mesta."

"Naozaj?" Vyzerá zaujatý. "Povedz mi o tom."

"Nepotrebuješ náznaky, že nie?" prevrátím oči. Nemám náladu na boj, takže použijem svoj dôveryhodný pohotovostný režim, štyri magické slová, ktoré dostanú dievča z akokoľvek napätej situácie. "Mám priateľa."

Jeho tvár padá. Za okamih, jeho oči sa posúvajú okolo mňa, hľadá jeho ďalší cieľ. "Maj pekný večer," hovorí mieriac cez celú miestnosť.

Víťazoslávne sa usmejem, keď servírka prichádza s novým nápojom na jej podnose.

"To som si neobjednala," poviem, zmätená.

"S láskavým dovolením gentlemana pri bare." položí to predo mňa. "Oh, a povedal, aby som vám dala toto."

Je to ďalšia čierna darčeková krabica.

Moje srdce sa zastaví.

"Kto je to?" Žiadam, krútiac sa okolo. "Môžete mi ho ukázať, prosím?"

Pozerá sa k baru. "Je preč, je mi ľúto."

Sakra.

Servírka odchádza, a ja otočím pozornosť späť na krabicu. Ako je to možné? Nikto nevie, že som dnes večer tu. Ale je to rovnaká zlatá stuha. Rovnaká krémová kartička. Zlatým pismom napísané moje meno.

Krabica je tentoraz menšia. Ale je určite od rovnakej osoby.

Vysuniem pozvánku spod stuhy a otvorím ju.

Hraj so mnou.

Fascinujúce.

Obzerám sa okolo, moja pokožka podvedome svrbí. Mám na sebe spodnú bielizeň, ktorú poslal, a zrazu je to tak intímne. Lýtka kĺžu proti sebe v hodvábnych pančuchách, podväzky sa tlačia do mojich stehien. Moje bradavky tuhnú proti čipkovanej podprsenke.

Čo plánuje ďalej?

Zhlboka sa nadýchnem a pomaly rozviažem stuhu. Vnútri nájdem strieborného motýľa zasadeného v kukle v čiernom hodvábnom papieri.

Pozastavím sa. Čo to je?

Vyberiem motýľa z krabice. Je vyrobený z hladkého, matného silikónu a vojde sa do dlane. Telo motýľa je vrúbkované a nastaviteľné saténové ramienka pripojené do každého rohu krídla.

Zrazu sa mi motýľ rozbzučí v ruke.

Otvorím ústa a padá mi sánka.

Do riti. Je to vibrátor.

Nemôžem sa prestať smiať, prekvapenie vykĺzne z mojich pier. Pár vo vedľajšom boxe si ma prezerá, tak sa rýchlo posuniem ďalej z ich dohľadu.

Pozerám sa na hračku, moje vzrušenie stúpa. Videla som to na internetových stránkach, kde nakupujem všetko moje sexi príslušenstvo, ale predtým som to nikdy nepoužila. Zaviažete to okolo stehien, takže motýľ sa pritisne oproti klitorisu. K dispozícii je buď on / off vypínač alebo ovládač, ktorý ovláda vibrácie. Ale nevidím vypínač.

Skontrolujem znova krabicu. Žiadne diaľkové ovládanie.

Narazí do mňa uvedomenie. Musí ho mať tajomný muž. To znamená, že je blízko. On je tu.

Môj pulz beží, ako skenujem miestnosť. Musí ma sledovať. Ale všetci, zdá sa, venujú pozornosť svojim vlastným spolustolovníkom. Nikto sa nestará, že som tu v rohu stola s vibrátorom vo svojich rukách.

Pozriem sa zase dole. Motýľ vyzerá tak roztomilo usadený v hodvábnom papieri, a kontrast medzi jeho nevinným vzhľadom a nedovoleným účelom mi prináša vzrušenie. Nikto by nevedel, ak by som si ho dala.

Nikto okrem muža, ktorý drží ovládacie prvky, ukryté niekde mimo dohľad.

"Prepáčte." Iný čašník príde k môjmu stolu. S výkrikom zabuchnem krabicu.

"Toto je pre vás," hovorí, vyzerá znudene. Drží novú obálku, beriem ju, nával horúčavy v tvári. Než sa môžem niečo opýtať, odíde.

Zhlboka sa nadýchnem a roztvorím kartu. Na papieri je len jedno slovo.

Teraz.