neděle 3. ledna 2016

Surrender - 4. kapitola

Překlad: Gabo
Kor.: L'uba



Zmrznem. Adam sa otočí s otázkou v očiach. "Choď dopredu," mrmlem bezstarostne, hrám predstavenie. "Pravdepodobne nám chce iba pohroziť a predložiť viac argumentov. Zvládnem to."
Adam prikývne a odchádza so zvyškom ostatných. Konečne je miestnosť prázdna. Dvere sa za nimi zatvoria.
Vzchopím sa a otočím sa.
Ash sa vyvaľuje v jeho kresle, pozerá sa na mňa. Jeho oči sa znova túlajú po mojom tele, ale tentoraz je tam v jeho pohľade do očí bijúci hlad, akoby vyzliekol moju sukňu a blúzku, nechal ma zraniteľnú a nahú.
Chvejem sa.
"Dobrý deň, JJ," šepká Ashton a zvuk mojej starej prezývky na jeho perách ma pošle späť do školy, všetky tie noci, ktoré sme strávili dlho hore, študovali spolu a rozprávali sa o všetkom možnom.
Nemôžem ho to nechať urobiť. Pred piatimi minútami sa správal ako úplný cudzinec.
Totálny kretén.
"Potom si mi už nezavolal," poviem mu ľadovo.
"Prečo nie?" pýta sa Ashton. "Ohľadom stretnutia? Je to len biznis." pokrčí ramenami. "Nie je to osobné."
Je to tak? Pozerám sa na neho neveriacky. Čakala som ospravedlnenie, možno nejaké vysvetlenie, prečo pred tromi rokmi odišiel z môjho života so sľubom, že zavolá a potom už so mnou nikdy neprehovoril.
Namiesto toho Ashton vstane a prejde k oknu. Jeho telo je siluetou pred panorámou New York City, predvádza svoje široké ramená a úzky pás, svalnaté telo.
Viem, ako dobre môže byť to telo cítiť, kĺžuc spotené a vlhké proti mne. Viem, ako sa tieto ruky zovrú tesne okolo môjho zápästia, ako sa moje stehná omotajú okolo jeho pása.
Ako je cítiť jeho penis, keď jazdí neúnavný a tvrdý vnútri mňa.
Nie!
Stojím a narovnám sa pred ním. "Nechceš jednať ako priatelia." poviem ostro. "Nie po tom kúsku, ktorý si práve predviedol."
"Chránim svoju investíciu." Ash sa mračí. "Mala by si pochopiť, že obchod je na prvom mieste. Očakávaš odo mňa, že ťa nechám vyhrať, JJ, len preto, že sme boli priatelia? "
Znova použil moju prezývku a napriek všetkému sa môj žalúdok zatrasie.
"To je hovadina," odvetím. "Používaš zastrašovanie a šikanovanie, aby si pripravil muža o jeho prácu. A Ash, kterého som poznala, by nikdy neklesol tak nízko. "
"Ash, ktorého si poznala ..." ozve sa a tieň mu prechádza cez tvár.
"Chcela by som sa opýtať, ako si sa mal, ale je jasné, že sa ti darí dobre." pokračujem, rozhliadam sa okolo po prepychovej kancelárii.
"Vystačím si," odpovie Ash vyrovnane. "Môj otec zomrel čoskoro potom, čo som sa vrátil do Anglicka, trvalo to nejaký čas dať všetky záležitosti do poriadku a prevziať kontrolu nad spoločnosťou. Ale, ako vidíš, rozšíril som ju a sme úspešní. "
Pozastavím sa, zmätená.
"Je mi ľúto tvojho otca," poviem. "To som nevedela."
Ash pokrčí ramenami. Jeho výraz je prázdnou maskou. "Bol to ovládajúci tyran a nahnevaný opilec. Nakoniec som bol nútený ho dobehnúť. "
"Ale napriek tomu to bol tvoj otec," povedala som ticho.
Naše oči sa stretli. Ashton vie, ako môj otec opustil našu rodinu, keď som bola dieťa, a ja viem ako Ashton strávil roky snahou potešiť svojho otca predtým, než to konečne vzdal. Obaja sme to prijali, ale niekedy to ešte bodne. Bola to jedna z vecí, ktoré nás predtým spojili.
Na chvíľu môj hnev poľaví. Spomínam si, akí blízki sme si boli: ako ma vedel prekvapiť kávou v knižnici; objať ma zozadu a škrípať jeho zubami pri mojej tvári, kým som sa vykrútila.
Ako ma naučil cítiť sa ako doma v škole plnej detí so zvereneckým fondom a oteckových malých princezien, že tam bol niekto, kto ma pochopil, so všetkou mojou divokou ctižiadostivosťou a koketným humorom.
"A čo ty, JJ? Jako sa máš? "Jeho otázka je tichá.
Pozriem sa preč. "Fajn," zamumlem, stále zmietaná ozvenami minulosti.
Jeho mobilný telefon zrazu zazvoní, prereže ticho. Ash sa pozrie na displej. Jeho čeľusť sa napäto zatne. "Mal by som to vziať," hovorí stroho, otáčajúc sa odo mňa.
Som ohromená náhlym chladom v jeho hlase. Pustil ma z hlavy, ako by som bola jedným z jeho prisluhovačov, ako by som poslúžila svojmu účelu, a môže ma prepustiť.
Ale to by nemalo byť prekvapením. Už ma raz vyčiarkol, vtedy keď naposledy odišiel.
"Zbohom," dokážem povedať mieriac k dverám.
Ako za sebou zatváram, počujem ho vrčať do telefónu, jeho tón je tvrdý a odmeraný. "Hovoril som ti, aby si mi už nikdy nevolala."

* * *

Beriem si taxík späť do bytu, točí sa mi hlava. Nie je to len spôsob, akým sa ku mne otrasne správal, ale aké je v ňom všetko studené a vzdialené, milión míľ od pôvabného, spontánneho chalana, kterého som poznala.
Čo sa mu mohlo stať, že sa vybral týmto smerom?
Jeho otec umrie, on zdedí spoločnosť, to nemôže byť ono. Rovnako ako Ash neznášal svoje povinnosti, keď som ho poznala, bol vždy odhodlaný robiť veci svojim spôsobom a nenechal nátlak kontrolovať jeho život.
Nie, toto je niečo úplne iné.
Cítim vlnu smútku, za všetko, čo sme stratili. Ale aj keď cítim bolesť, viem, že nemôžem zostať
paralyzovaná v minulosti, nie s toľkou pozornosťou v súdnom spore.
Môj klient je na mne závislý. Celá moja kariéra je na hrane. Už som to dnes spackala, nepripravená na schôdzku. Teraz protistrana vie, že bojujem o udržanie náskoku.
Cítim čerstvú vlnu odhodlania. Ukážem Ashovi, že ho nenechám znovu ma zaviesť do pasce. Musím uznať, že muž, kterého som dnes stretla je úplne iný človek ako ten chalan, ktorého som kedysi poznala.
Ešte si neuvedomuje, že ja som tiež iná. Bojovala som príliš tvrdo na to, aby som nechala staré pocity zatemniť môj úsudok.
Minulosť je mŕtva a je preč. Chystám sa vyhrať tento prípad a ukázať mu presne, načo som stvorená.
To, čo stratil, keď odišiel preč.
Taxík sa zastaví, a uvedomujem si, že som späť v byte. "Drobné si nechajte." Dávam taxikárovi dvacku a vyliezam von, zdravím vrátnika, keď kráčam dovnútra vestibulu. Okolo je samý leštený mramor a žiariace lustre, s výťahom vedúcim priamo do môjho apartmánu.
Odomknem dvere a vkročím dovnútra, keď si všimnem ďalšiu krabičku, ktorá ma čaká na stole v hale.
Tmavo fialová so zlatou hodvábnou stužkou. Rovnaký elegantný rukopis na tvrdej krémovej karte.
Je to od neho.

1 komentář:

Děkujeme za komentář! :-)