Kor.: L'uba
Ráno, prvá vec, ktorú urobím je, že volám
Ashovi.
"Vieš, je nedeľa." znie pobavene
- a ospalo. Spomeniem si na žhavú modelku, s ktorou som ho videla a očerveniem.
Je s ňou práve teraz v posteli?
"Prepáč, toto nemôže počkať."
ohradím sa. "Musím ťa vidieť, hneď teraz."
Pauza.
"Kvôli prípadu?" pýta sa.
"Áno, samozrejme," odpovedám,
zmätená. "Čo si si myslel, že mám na mysli?"
"Nič." Ash si odkašle.
"Práve teraz som doma. Pošlem ti textovku s adresou. "
Zavesím. O chvíľu neskôr dorazia detaily
adresy neďaleko od baru, kde som do neho tú noc narazila.
Schmatnem kufrík a skočím do taxíka. Moja
nervozita stúpa. Nie kvôli prípadu, aj keď - po tom, čo mi Adam povedal viem,
že to máme uzatvorené.
Nie, teraz som nervózna kvôli Ashovi.
Sľúbil mi, že keď mu ukážem dôkaz, nechá všetko tak a dá môjmu klientovi, čo si
zaslúži.
Teraz by ma zaujímalo, stále si stojí za
svojim slovom?
Taxík ma privezie k jeho predným dverám,
bohatému mestskému domu v tichej zelenej dláždenej ulici. Zazvoním na zvonček a
čakám na schodoch pred obrovskými prednými dverami, kým sa otvoria.
"Vitaj," Ash sa na mňa škerí.
Moje srdce sa zastaví. Sakra, vyzerá
dobre. Má na sebe vyblednuté džínsy, ktoré objímajú jeho boky tak akurát a
neformálnu blankytne modrú košeľu, ktorá zvýrazňuje jeho ničivo jasné oči.
Neupravené mokré vlasy, bosé nohy.
Oh chlapče.
"Prepáč ten neporiadok," dodáva,
stojac stranou, aby ma pustil dovnútra. "Práve som vyšiel zo sprchy, keď
si volala. Moja gazdiná tu dnes nie je."
Zachytím závan jeho kolínskej, ľahkej a
známej a ihneď mnou prebehne myšlienka na neho nahého.
Mokrý, namydlený.
Tvrdý.
"To je v poriadku!" zhíknem,
vnútri poskakujem. "Viem, že je to na poslednú chvíľu, ale potrebujem ti
niečo ukázať, osamote. Ďaleko od všetkých právnikov," dodávam.
"Ty si právnik," uškrnie sa.
"Ja sa nepočítam."
Ash zachytí môj pohľad. Jeho pohľad je
priamy. "Ty sa vždy počítaš. Najviac zo všetkých," hovorí ticho.
Zamrznem zachytená v silovom poli jeho
pohľadu. Moje telo sa napne, moja koža dráždivo svrbí. Túžba ma zasiahne v
prílivovej vlne, musím so sebou zápasiť, aby som sa udržala pokope.
"Takže toto je tvoje miesto?"
hovorím, obzerám sa okolo. Wau. Vstupná hala ma zasiahne ako prvá: ostrá a
jasná, so žiariacimi čiernymi mramorovými podlahami a extra-vysokými stropmi.
"Žiješ tu dlho?"
"Nie, nie dlho. Používam to hlavne
ako základňu na služobné cesty. Posledných pár rokov som bol všade." Ash
mávne rukou k veľkému schodisku. "Práve som raňajkoval na terase, čo keby
si sa ku mne pripojila."
"Ja" znova som mimo svojej
ochrany, ale žalúdok ma zrádza, zahrmí pri zmienke jedla. Ash sa smeje. Má ma a
vie to.
"Potom, až po tebe."
Stúpam po schodoch, stále absorbujem
výzdobu. Vyzerá to ako fotky, ktoré som videla v luxusných talianskych vilách,
samá vyblednutá elegancia a nádherné umenie. Na stenách sú zarámované obrazy,
zastavím sa pred ohromujúcou olejomaľbou ukazujúcou rušné námestie.
"Rím," hovorí Ash za mnou.
"Poveril som tým miestneho umelca, keď som tam bol minulý rok."
"Je to nádherné," poviem
túžobne, dívam sa na krásnu scénu.
"Ešte stále si tam nebola?" pýta
sa Ash. Trhnem sa z jeho náhlej blízkosti, stojí tak blízko za mnou, že môžem
cítiť teplo vyžarujúce z jeho tela. "Myslel som, že to bolo číslo jedna na
tvojom zozname cestovania po svete."
Krok ustúpim. "Ešte nie,"
poviem, pokračujem v stúpaní po schodoch hore. Točíme sa okolo prvého
poschodia, ale Ash pokračuje ďalej.
Koľko poschodí má toto miesto?
"Cestovanie nebolo mojou
prioritou," vysvetľujem. "Bola som viac zameraná na pomoc na domácej
pôde."
"To je pravda, tvoja mama." Ash
sa pozrie. "Ako sa má?"
"Dobre," poviem, vyvedená z
rovnováhy osobnými otázkami.
"A Zoey?" opýta sa, zmieňuje
moju sestru.
"Tiež je v pohode. Práve dokončila
vysokú školu," dodávam. "Teraz má stáž v novinách uprostred ničoho,
ale robí to skvele."
"Som rád." Ash mi dá úsmev a je
tak úprimný, že skoro zabudnem, prečo som sem prišla.
Potom si spomeniem. Súdny proces. Môj klient.
Budúcnosť mojej kariéry.
"Môžu raňajky počkať?" spýtam sa
náhle. "Teraz by sme si mali pohovoriť o prípade. To je dôvod, prečo som
prišla."
Jeho tvár sa vyhladzuje prázdnym pohľadom.
"Ako si praješ." Vedie ma do druhého poschodia a dolu chodbou, otvárajúc
dvojité dvere. "Toto je moja kancelária, o práci sa môžeme baviť tu."
Obzerám sa okolo seba. Má to veľkosť
zasadacej miestnosti v jeho dome: veľká a svetlá, s obrovským starožitným
stolom dominujúcim protiľahlej stene. Je tu stena počítačových obrazoviek
ukazujúcich rôzne ceny akcií a novinové správy a hore je rad digitálnych hodín
zobrazujúci čas po celom svete: Londýn, Tokio, LA. K dispozícii sú tiež
pohodlné sedačky, ktoré mi prezradia, že Ash tu trávi veľa času: vínovo červená
kožená pohovka v rohu, pár bežeckých topánok kopnutých pod stoličkou a napoly
odpitá šálka kávy na nízkom stolíku.
Kiež by sme sa mohli stočiť do klbka na
gauči a hovoriť ako starí priatelia, ale Ash si sadá za impozantný stôl. Ukáže
na kreslo na druhej strane.
Sedím, moje nervy sa vracajú. "Máš
kópiu pôvodného Kellanovho kódu?" pýtam sa.
Ash sa zamračí. "Odovzdali sme ho,
ako si žiadala."
"Ja viem, ale pozrel si si ho
niekedy?"
Pokrčí ramenami. "Nie som
programátor. Tie veci mi nič nehovoria. Videl som konečný výsledok, to bolo pre
mňa dosť. Mal som expertov, ktorí mi o tom hovorili."
Prehltnem. "Vlož ho. Je tam niečo, čo
musíš vidieť."
Ash mi dáva opatrný pohľad, potom vstane a
posunie sa k protiľahlej stene. Zdvihne obraz, odhalí sejf vstavaný do steny.
"Ak sa stratia diamanty mojej babičky, budem vedieť, komu zavolať,"
varuje ma, ale jeho tón je ľahký.
"To nie je môj štýl."
"Naozaj?" Ash sa pozrie.
"Myslím, že diamanty vyzerajú na tebe dobre."
Zamrznem. Čo diamanty? Videl na mne kľúč?
"Na ukončení štúdia, pamätáš,"
dodáva Ash hladko, otočiac sa späť k sejfu. Potvrdí kombináciu na klávesnici,
potom priloží odtlačok palca do skenera. "Mala si malé diamantové
gombíky."
"Tie boli falošné," poviem,
vydychujúc úľavou.
"Aha." Ash sa dostane do trezoru
a vytiahne pevný disk. Zatvorí za sebou, potom prinesie disk a vloží ho do
slotu v jeho počítači. Stlačí niekoľko tlačidiel, potom natočí ku mne
obrazovku. "Čo mám hľadať?"
"Veľkonočné vajíčko," poviem mu.
Zdvihne obočie.
"Virtuálne veľkonočné vajíčko,"
opravím sa. "Adam mi povedal, že niekedy vývojári zahrabú v kóde tajné
správy alebo hry. Nevieš, že tam sú, pokiaľ nenarazíš na tú správnu kombináciu.
Ako terč vtipov."
Ashov výraz stmavne. "A jeden je
skrytý vo VideoMine? Prečo mi to Kellan nepovedal? Táto vec za mesiac dorazí do
obchodov."
"Kellan ti to nepovedal, pretože to
nevie. "Vyberiem prúžok papiera z aktovky a prečítam inštrukcie, ktoré mi
dal Adam. "Beží program? Stlač shift, ALT, F-5 a potom hviezdičku."
Ash robí, čo mu poviem. Obrazovka vyzerá,
že na okamih zmrzne a potom sčernie.
"Čo si urobila?" dožaduje sa
Ash. "Je to nejaký druh vírusu?"
"Počkaj sekundu," poviem mu
modliac sa k Bohu, aby ma Adam nepoužil len ako súčasť komplikovaného
sprisahania kvôli pomste. Ak som pokazila celý Ashov systém...
Zrazu sa na obrazovke objaví grafika. V
zornom poli sa kolíše košatý zelený strom. Stanfordský maskot.
"Čo to sakra?" zvolá Ash.
Strom sa vlní. Objaví sa jazyková bublina.
"Kardinálne pravidlá!"
Obrazovka sa znova zmení a potom sa objaví
bežné okno VideoMine.
Sedím, vydýchnem úľavou.
"Toto veľkonočné vajce Adam napísal
do kódu," vysvetľujem. "V ranom návrhu, na ktorý úplne zabudol. Nikdy
ho ani nenapadlo, že Kellan by bol tak hlúpy a nechal si ho. Ale tipujem, že
tvoj génius programátor sa ani neobťažoval skontrolovať program tvrdiac, že ho
bez pomoci vyvinul," dodám uštipačným hlasom.
Ash neodpovie.
Pozastavím sa. To je to, čoho som si bola
vedomá. Moment keď zistím, aký druhom človeka je Ash teraz. Dostal na to
milióny a už viem, že nenávidí stratu.
Veľkonočné vajíčko dokazuje, že Adam
napísal prinajmenšom niektorú časť kódu, ale to neznamená, že sa Ash otočí.
Mohol by nám ponúknuť obrovské vyrovnanie, aby to uchoval pod radarom: odkúpiť
Adamov podiel pred začiatkom a udržať celú vec v tichosti.
Udržať Kellana bohatého a seba ešte bohatšieho
- robiac nesprávnu vec.
Tak čo to bude?
Děkuji
OdpovědětVymazat