neděle 3. ledna 2016

Surrender - 10. kapitola

Překlad: Gabo
Kor.: L'uba



Opustím klub ako vo sne. Moje nohy sú nestabilné, hlava sa mi točí z toho, čo sa práve stalo: najviac zvodná, vzrušujúca, špinavá sexuálna skúsenosť môjho života.
Ako tento chlap vie, ako posunúť moje hranice? Akoby vedel čítať moje myšlienky a poznal všetky moje najtajnejšie fantázie.
Späť v byte, idem si dať kúpeľ v masívnej mramorovej vani a naplním ju až po okraj drahými bublinkami. Nalejem si pohár whisky zo zásobeného baru v rohu a jemne sa v pariacej horúcej vode uvoľním.
Mmmmm...
Dám si dúšok tmavej jantárovej tekutiny z pohára, prehrejem si telo zvnútra. Pomaly relaxujem vo vode a prehrávam si v mysli noc.
Cítim sa neuveriteľne.
Dokonca aj teraz, mimo súkromie temného klubu, necítim rozpaky zo všetkých vecí, ktoré mi večer robil. V skutočnosti ma to znova nažhaví. Spomínam si, ako som sledovala pár, keď šukali. Obraz seba otočenej k nemu na lehátku. Nechať ho pozorovať ma, ako smerujem k vrcholu.
Vau.
Zachvejem sa. Stále cítim jeho páliace oči na mojej pokožke.
Bez hanby predložená jeho túžbam. Bolo to tak horúce, byť pod kontrolou cudzinca. Chcela som - potrebovala som - potešiť ho.
Nikdy som nebola tlačená tak ďaleko, nikdy som nedala mužovi toľko moci. Vždy som bola v spálni tá dominantná, vždy tá, ktorá vyvolávala výbuchy a robila rozhodnutia. Ale s niekoľkými málo slovami, tento záhadný muž ma presvedčil, aby som sa vzdala všetkého a robila veci, o ktorých som vždy len snívala. Ale viac než to, ukázal mi veci, ktoré som o sebe nikdy nevedela.
Ako ďaleko zájdem kvôli potešeniu. Aké kurva úžasné je podľahnúť.
A teraz mám chuť, chcem viac.
Moje myšlienky blúdia k hlasu muža za zástenou. Pozoroval ma z tieňa, keď som sa mu otvorila a nechala sa unášať. Jeho hlas si ma doberal, vyzýval ma. Temný tón a hlboká ozvena boli také sexy ako mi šepkal inštrukcie, robiť špinavé, lahodné veci môjmu telu.
Nepoznala som hlas muža za zástenou. A jeho vzhľad bol zakrytý tieňmi a mrežou.
Ale ja ho musím poznať ... nie?
Zdal sa mi povedomý, viac ako niekto, kto vyšiel z mojej najtemnejšej fantázie. Mám pocit, že ho poznám v reálnom živote.
Ale kto?
Myslím na mužov, ktorých v NJ poznám. Je jeden z nich pôvodca darčekov, muž, ktorý pozná všetky moje najtemnejšie fantázie?
Moja prvá myšlienka ide k Ashtonovi. Z našej jednej spoločnej noci na právnickej škole viem, že má predstavivosť a hriešnu myseľ, aby vymyslel túto hru, ale to nie je možné. Jeho britský prízvuk je nezameniteľný. Môj záhadný muž je Američan. Nie je to Ashtonov hlas, som si tým istá.
Cítim bodnutie sklamania, ale odstrčím ho. Ashton je teraz iný, pripomínam si: chladnejší a viac rezervovaný. Cudzinec. Už nie je teplý, priateľský Ash, ktorého som poznala zo školy. A Ash by nemohol mať uspokojujúci americký prízvuk, ani keby na tom závisel jeho život.
Takže ak to nie je Ashton, tak kto to môže byť?
Môj klient, Adam, vyzerá milo, príliš úprimný a čestný, aby bol pán X. Je roztomilý, iste, ale je to skôr typ chlapa na vanilkový sex, nie na diamantové kľúče a sex kluby. Ale môžem sa mýliť. Adam by mohol mať špinavý záblesk na míle ďaleko skrytý za jeho hlúpe tričká a poddajné vlasy. Pretože, naozaj, nie všetci nadšenci majú princezná Leia bondáž fantáziu zastrčenú hlboko vnútri?
Potom je tu Paul, Adamov brat. Zo začiatku som ho vylúčila, pokiaľ sme sa nestretli po doručení prvých darov. Ale potom som sa zastavila a pár sekúnd premýšľala.
Možno mu to Adam spomenul predtým, ako som prišla do New Yorku. Trochu som vyhľadávala na internete. Sú tam obrázky - skvelé obrázky, dalo by sa to tak povedať - každý si môže nájsť, čo potrebuje.
Spätne premýšľam o noci v klube, keď som stretla Paula. S motýľom bzučiacim v nohavičkách som bola celkom nepozorná, ale pamätám si ho ako dobre-vyzerajúceho a šikovného. Bol pohľadný, príliš seriózny. Ale bola v ňom aj temnota, intenzita jeho pohľadu po zapnutí, lačná tvár. Stavím sa, že je to netvor čakajúci na uvoľnenie. A možno, len možno, už tú šelmu vypustil.
A potom je tu Cam ... stretla som ho len párkrát s Keely. Vždy vyzeral odmerane, chladný a zdvorilý, trochu vzdialený. Nikdy som nemala dobrú mienku o jeho osobnosti, ale v jeho očiach bol vždy náznak záujmu. Akoby si ma zaradil na niečo viac.
Alebo by to mohli byť len moje predstavy, zbožné želanie z mojej strany. Pretože tento muž je žhavý.
Myslím, že to nie je ani jeden z chlapov, ktorých som stretla v meste. Ten kretén právnik, Greyson Werthers, Kellan, alebo možno jeden z pupkatých právnikov stredného veku, ktorými sa Ashton obklopuje. Z tej myšlienky ma strasie.
Sprosté.
Moje myšlienky prebehnú späť k Ashtonovi. On je jediný z nich, ktorého skutočne poznám a čím viac o tom premýšľam, tým viac si uvedomujem, že táto hra je proste jeho štýl.
Spomínam si na vojnové historky, ktoré sme mali preberať študujúc počas tých neskorých nocí, všetky bláznivé veci, čo urobil s dievčatami. V tom čase mi povedal o tom, ako sa zoznámil s nejakou dievčinou na Mardi Gras. Fajčila ho na jeho balkóne nad Bourbon Street, pod nimi na párty stovky nevšímavých ľudí.
Keď mi to povedal, bola som tak vzrušená. Sedela som tam, predstierala, že študujem, ale všetko, na čo som mohla myslieť bolo, aké by to bolo, keby som bola to dievča: na kolenách s jeho vtákom hlboko v krku. Všetci tí ľudia v okolí, a niektorý z nich sa mohol pozrieť hore a vidieť ...
Musela som sa ospravedlniť a odísť, taká som bola nažhavená. Zohla som sa na toalete v knižnici a dostala sa na hranu, zúrivo som sa trela, predstavujúc si Ashove ruky tesne zvierajúce temeno mojej hlavy, jeho hrubý penis kĺže v mojich mokrých, hladných ústach ...
Teraz už je spomienka rozmazaná. Potápam sa hlbšie vo vani, posúvam prsty cez bubliny, hladím sa cez namydlené, citlivé prsia.
Bradavky stuhnú. Telo sa trasie.
Kĺžem prstami nižšie pod vodou, cez brucho a dole medzi stehná.
Tam ...
Vydýchnem v blaženosti a ponorím sa hlbšie vo vani, dotýkam sa v pomalom, ľahkom tempe. Stále som krehká a boľavá od predtým, ale teraz sú prsty upokojujúce, maznajúce ten tesný uzlíček nervov až do rozkoše šumiacej mojím telom v jemných vlnách.
Hlasný zvuk sa prereže mojím obláčikom pary. Môj mobil zvoní. Sakra!
Vytiahnem prsty z mojej šušky a obzerám sa z vane po telefóne, snažím sa vypnúť zvuk. Trafila som zlé tlačidlo a náhodne hovor prijala.
"Haló?"
Do riti.
"Haló?" Moja odpoveď je bez dychu. Som stále tak blízko.
"Justine?" známy britský prízvuk ma osloví z reproduktora, šokuje ma a vytrhne z mojej rozkoše. "Si v poriadku?"
Musí si zo mňa robiť srandu!
Na druhom konci je Ashton. A prichytil ma obnaženú uspokojovať sa vo vani pri spomienke naňho.
Začínam sa vraciať späť na zem. Vyškriabem sa z vane, schmatnem uterák, aby som sa zakryla, aj keď viem, že ma nevidí.
"JJ? Si tam? "
"Prepáč. Yeah. Bola som, um ... zaneprázdnená. Potreboval si niečo? "pridám rýchlo. Moje srdce bije o preteky a telo stále kričí po uvoľnení. "Je trochu neskoro."
"Presne tak." prečistí si krk. Má podivný tón hlasu, ktorý nemôžem rozlúštiť. "Volám ohľadom našej zajtrajšej výpovede. Práve som sa dozvedel o dôležitom stretnutí na poslednú chvíľu."
To je to, prečo prerušil môj orgazmus? "Nemôžeme to presunúť. Nie s časovou osou, ktorú ste nám dali."
Chichoce sa, "Ja viem, JJ. Nedávaj si nohavičky na motúz."
Zaujímalo by ma, čo by povedal, keby vedel, že nemám na sebe žiadne nohavičky.
"Vzhľadom k tomu, že to nemôžeme tlačiť, čo keby sme si dali naše stretnutie cestou? Môžeš ma vypočuť, zatiaľ čo budem na ceste."
V hlave rýchlo prebehnem mojím rozvrhom. Nemáme čas na zdržiavanie, musím ich potlačiť. Právnici milujú nechať padnúť prípady na dno s oneskorením a naťahovaním, ale Adam nemá prostriedky, aby toto udržal nad hladinou na dlho - a moji šéfovia v LA mi nedovolia zostať tu navždy.
"Fajn." Súhlasím zovretým hlasom.
"Neznej tak skľúčene, JJ. Sľubujem, že sa budeme baviť. "
"Byť uviaznutá v aute s tebou, keď ideš na nejaké stretnutie? To je bomba."
Zasmeje sa. Teplý zvuk vyšle skrze mňa záchvev potešenia, moje bradavky sa stiahnu. "Nekritizuj, pokiaľ si to nevyskúšaš, miláčik."
Jeho slová zažnú spomienku. Usmievam sa. "To je to, čo si hovoril minule. A ak sa nemýlim, skončilo to so mnou bežiacou o život cez pole plné kravských sračiek, zatiaľ čo ma naháňal nahnevaný býk."
Smeje sa. "Mala si vidieť svoju tvár ..."
"Kedy?" protestujem, chichotajúc sa. Idem do spálne a sadnem si na posteľ. "Keď som bežala pred dvetisíc libier vážiacim steakom? Alebo keď si sa smial, tak strašne mi pomáhajúc cez ohradu, ktorú si mi zavrel pred zadkom kravskej placky? "
"Bože, trvalo mi týždne dostať ten zápach z čalúnenia ..." Ash si povzdychne.
"Boohoo. To bola moja obľúbená sukňa. Zničená."
"Yeah ... skutočne sa mi tá sukňa veľmi páčila." Ashov hlas je plný pobavenia. "Smútil som až na smrť. Spomínam si, keď som ťa nasledoval hore schodmi, keby som sa pozrel trochu vpravo, mohol by som vidieť-- "
"Hej!" protestujem so smiechom.
"Pýtala si sa!" chechce sa, úplne bez hanby. Nemôžem si pomôcť, ale smejem sa s ním.
Na chvíľu mám pocit, ako keby som mala späť svojho najlepšieho kamaráta. Bože, chýbalo mi to. On mi chýbal.
Ľahnem si späť na mäkký matrac a zavriem oči, napäto počúvam druhú stranu. Počujem ho dýchať na druhom konci telefónu.
"Chýbalo mi to, JJ." Jeho hlas je nízky a úprimný. To pošle mráz dole mojím chrbtom, pokiaľ si nespomeniem, čo nás priviedlo späť k sebe.
Je na druhej strane, a po tom, ako so mnou zaobchádzal v zasadačke počas nášho posledného stretnutia, nemôžem zabudnúť, že hrá špinavo.
S trhnutím si sadnem. "Potom, uvidíme sa zajtra," hovorím priškrteným hlasom.
"Presne tak." Ash obnoví jeho obchodný tón. "Presne o deviatej. Oh, a JJ? Mala by si sa obliecť neformálne. Tentoraz nechaj svoje sexy sukne doma."
Zavesí skôr, ako mu môžem povedať čo si myslím.
Čo sa to práve stalo?
Vážne mi práve povedal, čo si mám obliecť, ako keby na to mal vôbec nejaké právo?
Blbec!
Plánovala som ísť do postele, ale neexistuje žiadna možnosť, ako by som teraz odpočívala. Vytiahnem chlpatý župan, schytím svoj laptop a vlním sa do obývačky s mojimi súbormi k prípadu. Som odhodlaná poraziť Asha, ale nemôžem sa opäť dostať do polovicie právneho procesu bez mojej frustrácie a vriaceho hnevu.
Sakra. Ako to, že sa mi dostal pod kožu? História je jedna vec, ale chémia medzi nami je stále nepopierateľná. To robí ešte ťažšie prijať fakt, že sa všetko zmenilo. Predtým sme si viedli spolu tak dobre, ale teraz je všetko napäté, nepríjemné pauzy a nahnevané ostne.
Zaujímalo by ma, či by to bolo teraz iné, keby zavolal?
Vždy som si hovorila, že tá noc, čo sme strávili spolu, predtým ako sa vrátil späť do Anglicka, bola jednorazová záležitosť. Škrabanie svrbí, nevyhnutne potom, čo dáte dvoch energických ľudí spolu na tak dlho. Ale naše životy mierili opačným smerom. On sa musel vrátiť do Anglicka a rozbehnúť svoj rodinný podnik. Ja som musela začať svoju kariéru, aby som sa stala právnickým esom.
Napriek tomu to bolelo ako čert, nikdy o ňom znova nepočuť.
Vždy som si hovorila, že tak to bolo najlepšie. Veľká vzdialenosť bola tá posledná vec, ktorú by niekto z nás chcel, a to aj v prípade, keby sme boli schopní, aby to na chvíľu fungovalo, obaja sme boli príliš umienení a nároční, aby to trvalo dlho. Boli by sme havarovali a zhoreli. A to by bolelo.
Ešte viac ako táto situácia bolí teraz?
Zaženiem tú myšlienku preč. Nie som zranená, som súťaživá. A Ash môže hrať akékoľvek hry s mysľou, aké len chce, ale ja sa nevzdám bez boja.
Niekto zaklope na dvere.
Skontrolujem môj telefón. Skoro polnoc. Kto by to mohol byť takto neskoro?
Potom si spomeniem na môjho tajomného muža. Rýchlo zaviažem župan a ponáhľam sa cez celú miestnosť. Pozriem sa cez kukátko, ale v hale nikto nečaká.
Divné.
Znova to skontrolujem, odomknem dvere a opatrne ich otvorím. Nikoho tu nevidím, ale potom moje oči padnú na stôl pri dverách.
Čaká tu na mňa ďalšia darčeková krabica.
Zoberiem ju a zavriem za sebou dvere, náhle mi srdce búši v hrudi.
Opatrne rozviažem stuhu a otvorím veko.
Vnútri krabice je krásny čierny hodváb na zaviazanie očí.
Správa na kartičke znie:
Čoskoro.

1 komentář:

Děkujeme za komentář! :-)