Release - 2. kapitola

Překlad: Gabo
Kor.: Ľuba

JUSTINE

 Ash sa mi snaží mnohokrát volať, ale ignorujem všetky hovory a textovky odstránim neprečítané. Chce sa stretnúť a vysvetliť, tentoraz skutočne hovoriť, keď som mala šancu upokojiť sa.

 Ale nemám pocit pokoja. Necítim nič okrem zrady. Nikdy v živote som sa necítila takto na hovno. Neviem, čo mám so sebou robiť. Keď sa snažím čítať knihu alebo pozerať telku, nemôžem sa sústrediť na to, čo sa deje priamo predo mnou. Cítim sa kurevsky mizerne.

 Takže som prišla s plánom. Dovolím si presne tri dni naprostého trápenia a vysoko kvalitného povaľovania a potom zabudnem na toto všetko, čo sa stalo. Zabudnem, že ten hajzel niekedy niečo pre mňa znamenal.

 Zakaždým, keď premýšľam o tom, čo som robila, prosila som ho, aby ma urobil, môj žalúdok sa prevráti.

 Je to, akoby som bola zasiahnutá kúzlom žiadostivosti od otvorenia prvej pozvánky a teraz sa toto kúzlo roztrieštilo. Som hore, ale prajem si, aby som nebola. Pretože teraz, keď nemám opojný kokteil túžby a adrenalínu stúpajúci mi v žilách, nie je tu nič, čo by odviedlo pozornosť od môjho zlomeného srdca.

Pretože on mal pravdu.

 Tie posledné slová, určené, aby ma mučili, robia práve toto.

 Chcela som, aby bol môj tajomný muž Ash. Chcela som, aby bol taký skazený.

 Spájali sme sa viac a viac; ten deň na závodisku, naše súkromné ​​stretnutie. Pripadalo mi to, ako keby tie stratené roky zmizli a my sme boli zasa späť spolu. Priatelia. Možno aj viac ...

 Až do doby, než odhalil, že bol mesiace v LA  a nikdy ťa nekontaktoval, pripomeniem si zahorknuto. Odstrihol ťa zo svojho života, potom si ťa vybral ako nejakú hlúpu hračku na hranie. Využil ťa, nikdyna to nezabudni.

 Ale prečo?

 Otázka ma prenasleduje, ako sa točím úplne porazená v zaháľajúcom režime. Zmrzlina, lacné romantické komédie, mám to všetko pokryté: vyvalená na gauči v teplákoch o druhej popoludní. Mám voľno v dôsledku ukončenia práce a neponáhľam sa späť do LA v stave, v akom som. Je lepšie dostať von každý posledný kúsok zármutku z môjho systému predtým, než odletím domov a urobím svoju víťaznú promenádu cez žiariace dvere kancelárie.

 Možnože potom si pripíšem tú prekliatu výhru prípadu namiesto pocitu, že som stratila všetko, na čom mi záleží.

Zazvoní mi telefón, práve keď zvažujem zabehnúť do lahôdok na rohu po ďalšiu zmrzlinu.

 Moje srdce sa zastaví.

 Skontrolujem ID volajúceho a vydýchnem úľavou. Nie je to Ashton. Len kancelária.

 "Haló?" Odpovedám.

 "Justine." Je to jeden z partnerov, Peyton, znie uhladene ako vždy. "Viem, že ste si zobrali pár dní voľna, ale chcel som vám zablahoželať k prípadu Venture. Je to veľká výhra, je vo všetkých novinách."

 "Vďaka." snažím sa znieť radostne. Pred mesiacom by som skákala až na mesiac pri osobnom hovore od jedného z partnerov, ale práve teraz sa cítim iba otupená.

 "Veľmi pekný výsledok," dodá, ako kalkuluje firemné percentá. Pretože si môj klient Adam nemohol dovoliť zaplatiť náš pravidelný honorár, on zariadil, aby firma umožnila malé zníženie budúcich výnosov. Ale keď hovoríte o možných miliardách, malé zníženie narastie skutočne rýchlo. "V skutočnosti budeme mať v pondelok naše výročné zasadnutie, bude sa diskutovať o povýšeniach a zvyšovaní platov. Nechcem dávať voz pred koňa,"dodáva s úsmevom. "Ale je bezpečné povedať, že vaše meno bude spomenuté."

 To si získa moju pozornosť. "Ako spomenuté?" pýtam sa.

 Znovu sa zasmeje. "A tak, teraz, by som nemal nič povedať. Ale buďte si istá, že sme si všetci všimli, ako tvrdo ste pracovali. "

 Je tu ticho a uvedomujem si, že čaká na bozkávanie zadku. "No, ďakujem," hovorím, pozbieram toľko úprimnosti, koľko dokážem. "Nemohla by som to urobiť bez vášho mentorstva." Čítajte: prijatím všetkých jeho nechcených prípadov a polovicu času zabúdaním môjho mena. "Oceňujem príležitosť."

 "To rád počujem." Peyton znie spokojne. "Budem Vás informovať, keď budeme mať viac noviniek."

Rozlúčim sa a zavesím, držiac telefón na hrudi. Mala by som byť vo vytržení: som blízko k povýšeniu, na ktorom som tak tvrdo pracovala, roky obetovala bezpočet neskorých nocí a víkendov, takže by som mohla dostať partnerstvo.

 Všetko, čo som chcela bolo mojeuznanie.

 Okrem toho to nie je všetko.

 Vlečiem sa z pohovky – ale iba po kuchyňu, schmatnúť pohár vody. Cestou zazriem svoj odraz v zrkadle.

 Vyzerám strašne. Mastné vlasy, bledá pleť, oči červené od všetkého plaču, aj keď som prisahala, že to nikdy neurobím. Môžem predstierať, že som na Asha len naštvaná, ale nemôžem sa skrývať pred pravdou, ktorá na mňa hľadí: bolí to ako čert.

 Zranenie typu ´bolestivý uzol v strede mojej hrudi´. Nízka bolesť, až sa mi chce stočiť do klbka ako lopta a zablokovať celý svet.

 Nežialim. Nikdy som sa dosť nestarala o bolesť, keď je po všetkom. Nikdy tam nebol chlap, aby sa dostal tak blízko.

 Až Ash.

 Sakra. Znova je to ako po právnickej škole, dokonca ešte horšie. Koľkokrát ešte nechám toho chlapa, len aby sa ma zradil?

 Použil naše priateľstvo proti mne. Všetky tie neskoré noci sme žartovali o našich tajných fantáziách, všetky tie špinavé reči a viac. Pripadala som si, akoby záhadný muž odosielajúci pozvánky mohol čítať moje myšlienky - akoby presne vedel, čo by ma urobilo najviac.

Pretože vedel. Vedel všetko.

 Ash to všetko vedel.

 Od dverí prichádza klopanie.

 Otáčam sa tak rýchlo, že skoro prevrátim vázu, ale zachytím ju práve včas. Moja myseľ preteká. Vrátnik nevolal, aby mi dal vedieť, že niekto ide hore, ale Ash môže očariť kohokoľvek, dokonca aj Juana.

 "Haló?" volám opatrne. Moje oči sa vrátia k zrkadlu a môjmu úbohému výzoru.

 "To som ja, Keely."

 Vďaka Bohu. Vie všetko: ona bola prvý človek, ktorému som zavolala, aby prišla, pila so mnou tequilu a vypočula si celý úbohý príbeh.

 "Hej, počkaj sekundu." Snažím sa čo najlepšie prstami prečesať moje rozcuchané vlasy a utiahnuť moje tepláky. Potom idem otvoriť dvere.

 Keely žmurká. "Umm, hej. Nezdvíhala si mi a tak som dostala strach. "

 "Prepáč. Som v poriadku." Smerujem späť do obývačky a zrútim sa na pohovku. Dosiahnem k  najbližšej krabici pizze. Studenej pizze. Pracuje pre mňa. "Chceš kúsok?" ponúknem Keelykrabicu.

 Urobí dlhý krok a dá si ruky v bok. "Toto nie je v poriadku. Je to úbohé. Bola si tu zamknutá dni! "

 "Len som si zobrala nejaký čas," protestujem priškrteným hlasom.

 "Na čo? Ponoriť sa do celkového utrpenia a depresie?"

 "No, hej."

 Keely mi dáva súcitný úsmev. "Pozri, viem, že sa práve cítiš na hovno, ale je to moja povinnosť, ako tvojej najlepšej kamošky, dostať tvoj zadok z pohovky, aby si sa cítila lepšie."

 "Nechcem ísť nikam," zívnem si. "A okrem toho, TCM práve začína svoj MegRyan maratón. Poď, sadni si. Objednám viac pizze. "

 "V žiadnom prípade!" Keely ma chytí za ruku a vlečie ma. "Rezervovala som nám deň v kúpeľoch. Kaderníctvo, manikúra-pedikúra, celý balík. "

 Pozerám sa na ňu. "Je to tvoj spôsob, ako mi povedať, že vyzerám hrozne?"

 Škerí sa. "Áno. Ale dlho nebudeš. To je v poriadku, Justine,"jej hlas zmäkne. "Budeš okej." V očiach ma pichajú slzy.

 Keely ma schmatne za plece a pritiahne si ma. "Nenechaj Asha vyhrať," dodáva.

 Jej slová pošlú cezo mňa ostré pálenie odhodlania. "Nemysli si, že neviem, čo robíš," varujem ju.

 Keely sa zasmeje. "Ale funguje to, nie? Chceš zostať tu a plakať za ním, alebo sa vrátiť späť, byť báječná a zadok-nakopávajúcaJustine, ktorú všetci poznáme a milujeme?"

 Zastavím sa. Stále ma to bolí, ale Keely má pravdu. Nemôžem sa tu skrývať navždy. "Daj mi desať minút," poviem jej. "Musím sa osprchovať."

O dve hodiny neskôr, jednu masáž, tvárovú masku a zábal z morských rias, sa cítim lepšie. Ďaleko lepšie. Keely nás tiež objednala na úpravuvlasov a manikúru v jej módnom salóne a teraz sedím v kresle vedľa nej, zatiaľ čo ľudia okolo nás obskakujú, prinášajú mimózy a gýčovité časopisy.

 Relaxujem s povzdychom. "Vďaka," mrmlem. "Toto je presne to, čo som potrebovala."

 "Dobre," Keely sa usmeje. "A teraz, čakala som dosť dlho. Vyklop to. "

 Pozerám sa na ňu. "Vyklop čo?"

 "Ako sa cítiš, čo sa deje," pokrčí ramenami Keely. "Celý deň si bola uzavretá, ani jedno slovo o Ashovi."

 "To preto, že je pre mňa mŕtvy."

 Zavriem oči a snažím sa získať ten blažený pocit, ale všetko, čo vidím, je jeho tvár, ako sa pozeral v hotelovej izbe predtým, než som navždy od neho odišla.

 Zranený. Odhodlaný.

 Tak kurevsky sexy.

 Frustrovane si povzdychnem. Moje oči sa znova otvoria. "Pozri sa, čo si urobila! Zabudla som na všetko ohľadom neho."

 Keely mi dáva pohľad.

 "No, skoro," priznávam. "Ja len ...  neviem, čo ti na to povedať. Klamal, celý čas ma nechal obiehať okolo toho tajomného chlapa a celý čas to bol on. Len sa chcel pozerať, ako si zo mňa urobil blázna."

 "Ja neviem ..." Keely si hryzie do pery. "Veľmi sa mi to nezdá. Viem, že som nikdy nestretla toho chlapíka,"dodáva,"ale z toho, čo si mi hovorila, on nie  je ten typ ´hry s mysľou´. To bol dôvod, prečo ste boli v prvom radepriatelia, je to tak? Obaja ste boli druh ľudížiadne-kecy."

 "Áno, ale veci sa menia." prehltnem moju mimózu.

 "Možno, že ..." uvažuje Keely. "Na prvom mieste, povedal ti, prečo poslal pozvánky? Vysvetlil to všetko vôbec?"

 Pozastavím sa. "Nie," odpovedám slabým hlasom. "Nedala som mu šancu. Bola som príliš rozrušená."

 "Hmmm ..." Keelyzahundre.

 "Čo?"

 "Nič," hovorí.

 Zazerám. "Povedz mi to."

 "Ja len ..." Keely si povzdychne. "Len som zvedavá, či by si ho nemala vypočuť. Viem, že si nahnevaná, "dodáva rýchlo. "A máš plné právo byť. Klamal. Ale nechceš vedieť jeho dôvody? Mohlo by ti to pomôcť porozumieť. Alebo sa pohnúť ďalej. Ale na druhú stranu ... budeš mať odpoveď."

 Má pravdu. Jedna z najhorších vecí, v celom tomto zmätku, je nevedomosť. Prečo Ash zmizol po právnickej fakulte, prečo ma nekontaktoval, keď žil v Los Angeles. Prečo si zo všetkej doby vybral práve teraz, aby začal tento sexy lov a naťahoval ma. Nedáva to žiadny zmysel a to ma doháňa k šialenstvu.

 Chcem odpovede.

 "Nemôžem mu čeliť," hovorím Keely, pri tom pomyslení sa mi láme srdce. "Po tom všetkom, čo urobil. My sme urobili," opravím sama seba. Koniec koncov, nikdy ma nenútil. Ochotne som nasledovala jeho hriešne inštrukcie, hrala všetky vzrušujúce hry. Dotýkala som sa sama seba, vystavená pred ním. Pozvala som ho, aby ma ošukal.

 A milovala som z toho každú minútu.

 Dokonca aj teraz, spomínajúc na naše spoločné noci, zachvejem sa. Moje bradavky tvrdnú, moje stehná sa zovrú pri tej spomienke.

 Jeho ruky. Jeho ústa.

 Jeho hrubý, vrážajúci vták.

 "Justine?"

 Počujem Keelyn hlas a vrátim sa späť do rušného salónu. Obozretne sa na mňa díva, akoby mala niečo na mysli, čo sa bojí opýtať.

 "Myslíš si, že možno dôvod, prečo s ním nechceš hovoriť je, pretože si vystrašená?" opatrne sa pýta.

 Mračím sa. "Ash? V žiadnom prípade! On by mi nikdy neublížil!"

 "Nie, nemyslím takto," Keely kňučí. "Len myslím ... povedala si si, že nikdy nebudeš mať vzťah, v každom prípade nie taký, ktorý by vydržal. Ash je jediný chlap, ktorému si sa kedy otvorila, v škole a teraz znovu."

 "Takže?" pýtam sa, cítim čudný nával tepla.

 "Takže teraz je späť a stále máte toto intenzívne spojenie," Keely pokračuje. "Navyše preukázal, že vie, čo ťa zaujíma v spálni."

 Podhodnotenieroka.

 "Možno, že si na neho práve teraz nahnevaná, pretože máš strach z toho, čo by sa mohlo stať, ak by si nebola." Keely mi dá jemný pohľad. "Možno, že to je to, čo ťa naozaj hnevá: že ti na ňom záleží toľko, že má moc ti ublížiť."

 "Ja ne-" snažím sa argumentovať. "Chcem povedať, že nie som ..."

 Ale má pravdu. Rovnako ako nenávidím si to priznať, Keely má pravdu.

 Starám sa o Asha. Ublížil mi. A keď mu dám šancu vysvetliť, aby dal veci do poriadku ...

 Čo sa bude diať ďalej?

 Môžem mu vôbec veriť?

 Chcem vôbec?

 "Zavolaj mu," Keely na mňa nalieha. "Nemusíš mu odpustiť, nie ak to nie je ono. Ale aspoň dostaneš odpovede, ktoré potrebuješ. V opačnom prípade budeš o tom navždy premýšľať."

 Vydám frustrovaný povzdych. "Odkedy si táto ja-všetko-viem?" pýtam sa s úsmevom, aby vedela, že si robím srandu.

 Keely sa smeje. "Povedzme, že niečo viem o neznesiteľne záhadných mužoch," uškŕňa sa. "Ale niekedy, ak im dáš šancu, môžu ťa len prekvapiť."

 "Pravdu povediac neviem, či ho chcem alebo nie," poviem jej, cítiac sa rozpoltená. Neviem, aký dobrý dôvod by mohol mať na konanie takým spôsobom, ako to urobil. Alebo či by som mu mohla odpustiť, tak či onak.

Keely ma vezme za ruku a pevne ju stisne. "Hej, aspoň máš jednu vec, hrajúcu v tvoj prospech."

 "Čo to je, moja úžasná BFF?" žartujem vďačná, že je tu, aby ma povzbudila a povedala mi niečo čo má zmysel.

 "Vďaka tu Eduardovi, sa s ním  stretneš vyzerajúc ako prekliata supermodelka."