Collaboration - 7. kapitola

Překlad: Zuzka
Kor.: Yanica

Taryn

Ako som išla do zákulisia, nechcela som sa zastavovať a s niekým sa rozprávať, ale ísť rovno do šatne. Viem, že budem mať len niekoľko minút pre seba, tak som sa rozhodla skontrolovať svoj mobil. Usmiala som sa, keď som zbadala správu od Tracea, v podstate sa ma pýtal, či som zvracala pred show. Po krátkej výmene našich správ, mi povedal, že musí ísť "reprezentovať", potom som sa už viac neusmievala. Čo to do pekla znamená? Keď som počula hlasné zvuky spoza mojich dverí, rýchlo som napísala odpoveď a odoslala to pred tým, ako som si dala mobil do kabelky.

"Úžasná show, bábika." Ryder prišiel ku mne a pobozkal mi moje spotené líce. Všetko, čo teraz potrebujem je dať si peknú, dlhú sprchu, ale hoci viem, že sa to nestane, som vďačná, že aspoň nakoniec môžem ísť dnes domov.

"Ďakujem, bol si tam hore úžasný," odpovedala som. Ryder je neuveriteľne talentovaný gitarista a populárny medzi fanúšikmi, hlavne u dievčat.

"Taryn, zlatko, čo sa stalo v tom poslednom songu? Povedala som ti, aby si zapracovala na tom, počas prestávky, aby si zvýšila tvoju výdrž." Keby ma dobre poznala, vedela by, že na tom pracujem, ale rada by som videla jej zadok na pódiu tancovať a spievať dve hodiny.

Zazrela som na ňu a ona sa na mňa usmiala, zatiaľ čo drcla do Ryderovho lakťa. Tváril sa trápne a bolo jasné, že sa chce dostať z tohto rozhovoru, ale ona nechcela poľaviť.

"Budeme na tom pracovať, Savannah," povedal jej a ja chcem utekať s krikom von z miestnosti. Zabilo by ho, keby sa ma raz zastal?

Pred tým, ako som mohla obidvom povedať, kde môžu ísť, niekto zaklopal na dvere a do miestnosti vošla asistentka turné s niekoľkými držiteľkami zákulisných vstupeniek. Je to skupina mladých dievčat, pravdepodobne okolo pätnástich, doprevádzané starším džentlmenom - s najväčšou pravdepodobnosťou otcom, ktorého donútili ísť s nimi proti jeho vôli. Samozrejme moja mama okamžite išla k nemu.

Dievčatá jačali a chichotali sa na Rydera a mňa, a my dvaja sme sa usmievali na seba, kým sme šli k nim. V sekunde, Ryderovo prirodzené správanie prinútilo dievčatá jesť mu z ruky. Jedna, z krátkymi hnedými vlasmi pristúpila ku mne a opýtala sa ma, či ma môže objať, a keď ma objala skoro ma prevrhla svojím silným objatím.

"Som Kylie, o moja dobrota... nemôžem uveriť, že som práve objala Taryn Starr," vykríkla, keď ma stláčala stále silnejšie. Situácie ako je táto, mi pripomínajú prečo sa toľko vyčerpávam, noc za nocou a trávim nespočítateľne množstvo hodín na turné v autobuse, rok čo rok.

Po tom, čo ma neochotne pustila, mi podala a ústrižok z jej lístku na koncert, aby som jej ho podpísala. Potom čo ho podpíšem, sa usmiala a stále na mňa zízala, nemôžem si pomôcť, ale musím rozmýšľať na čo myslí. Nie som na živo taká pekná? Alebo je to tým, že som milšia, ako si myslela, že budem? Je to ono? Nemusím čakať na moje odpovede, keď sa zrazu opýtala: "Ste ty a Ryder ako... spolu?"

Ryder a ja sme z času na čas predmetom klebiet, odvtedy ako sa pripojil k mojej skupine, ale musím povedať pravdu, my sme nikdy o tom nerozprávali. Postavil sa vedľa mňa a objal ma rukou okolo môjho pásu, správa sa ako keby sme boli pár.

"Nie Kylie, sme len dobrý priatelia," povedal a žmurkol na ňu a tým ju prakticky donútil roztopiť sa do kolien, rovno pred nami. Som nahnevaná, keď ma dostavajú do pozície, v akej som práve teraz, ale tento krát to nechám tak a nasilu sa nich usmejem.

K tomu všetkému, zrazu blesk zasiahne moje oči a ja musím nimi klipkať, aby som znovu zaostrila zrak. Max Bensom, náš novinár na turné, sa zasmial a odišiel preč. Kylie a jej kamarátky si chceli ešte s nami urobiť nejaké fotografie, ktoré budú na internete určite skôr, ako ja pôjdem do postele. Našťastie, naša asistentka čoskoro zavolá a ukončí naše stretnutie. Pozdravila som ich a vykĺzla zo šatne, kým moja mama a Ryder pokračovali s našimi hosťami v rozhovore. Som si istá, že neskôr budem počuť prednášku o neslušnom správaní, ale som až príliš unavená, aby som sa s tým teraz zaoberala.

***

Vkĺzla som do mojej postele, neobťažovala som sa zapnúť si televízor - chcem len spať. Telefón zavibroval na nočnom stolíku, a aj keď som na smrť unavená, tak som ho zobrala. Keď sa objavilo Traceovo meno, okamžite som ožila a pretočila som sa späť.

Trace: Takže... zabíja ma to. Čo znamená ako obyčajne?

Hoci ma jeho predchádzajúca správa nahnevala, je to dobrý pocit vedieť, že kým "reprezentuje" zaujíma sa o to, čo robím.

Taryn: Hmm... nie som si istá, či ti môžem veriť ;-)

Trace: Čo keby som niečo zdieľal ja s tebou?

Do pekla áno.

Taryn: Skús a uvidíme.

To očakávanie je takmer neznesiteľné.

Trace: Môžem alebo nemôžem synchronizovať pery.

Taryn: Naozaj očakávaš, že budem tomu veriť?

Trace: LOL... stálo to za skúšku.

Práve teraz som síce strašne unavená, ale toto hravé žartovanie mi zlepšuje moju nočnú náladu.

Taryn: V poriadku, snažil si sa. Moje ako obyčajne je...

Nechávam ho v tom napätého, keďže očakávam, že si myslí, že mám veľké plány, ktoré nezahrňujú spánok.

Taryn: ...byť skrútená v mojej posteli.

Trace: Práve teraz závidím.

Naozaj? Nečakala som takú odpoveď, ale na druhú stranu, možno chce byť len príjemný.

Taryn: Ak si začal svoju tour v LA, tak by si mohol byť práve teraz aj ty vo svojej posteli ;-)

Trace: Kto povedal, že chcem byť vo svojej posteli?

Moje srdce podskočilo a som si istá, že môj žalúdok urobil trojité salto. Bez smajlíka je ťažké povedať, či to myslí vážne alebo nie. Prečo nepridal smajlíka? Moje prsty sa vznášajú nad správou, ale nemôžem vymyslieť nič čo by som mu mohla poslať. Po dlhej minúte, prišla ďalšia správa.

Trace: Si tam?

Chcem sa opýtať, kto bol zahrnutý do jeho oslavovania po koncerte, ale nie som si istá, či to chcem vedieť. Som to ja zbabelá sliepka.

Taryn: Áno, prepáč... dlhý deň.

Trace: Nechám ťa odpočívať, aby si bola krajšia... nieže by si to potrebovala.

Posrane, robí to znovu. A ja zas neviem, čo mu na to odpovedať. Ďakujem?

Taryn: Dobrú noc - nenechaj sa hrýzť v posteli plošticami.

Stonám do vankúša, určite teraz vyzerám ako neohrabanec - ktorému pravdepodobne už nikdy Trace znovu neodpíše. Práve keď som sa rozhodla ísť znovu do postele, aby som sa dostala zo svojho trápenia, telefón zavibroval znova.

Trace: Sakra...prečo si mi musela povedať práve toto? Teraz budem cítiť celú noc, že sa po mne niečo plazí, LOL. Dobrú, dievča.

To posledné, na čo myslím pred zaspaním je, že by som dala čokoľvek za to, aby som mohla by ploštica, keby to znamenalo, že môžem celú noc liezť po celom jeho tele.

***

Zobudila som sa ďalšie ráno, desím sa toho, že musím opustiť môj dom, hoci nemám pocit, že je to naozajstný domov a nikdy ani mať nebudem. Upratovacia firma chodí raz za týždeň, pokiaľ som na turné, ale okrem toho bude prázdny, až kým sa nevrátim najbližšie späť do LA. Zapla som si televíziu, kým dokončím balenie, a ako vyprázdňujem moje šuplíky, jedna z mnohých "zábavných" show sa začala. Ako som sa načahovala za diaľkovým ovládaním, aby som to prepla, zastavila som sa pri počutí jeho mena.

"Čo je nové? Traceova tour sa začala zbalením ženy..." oznámila moderátorka a mne padla sánka. Sprievodná upútavka zobrazovala Traceho v súkromnej miestnosti v nočnom klube s úškľabkom na tvári a potom to preskočilo na dve sporo odeté dievčatá naklonené proti jeho limuzíne. Presne vtedy, ako sa ukážka končila, ukázali jednu zo žien, ako sa naťahuje k jeho tvári a pozerá na neho s nehou v očiach. Cítim ako sa mi zdvíha žalúdok, ako počujem komentovať moderátorku, aké to musí byť ťažké na jeho mieste. Vypla som televízor, naozaj som sa chcela preplieskať cez tvár za to, že som si myslela, že so mnou minulú noc flirtoval. Takéto komentáre pravdepodobne vypúšťa z úst, ako keď tečie voda z kohútika.

Snažiac sa dostať z hlavy Traceho a jeho stupídne komentáre, dokončila som balenie tašiek a vyniesla ich von, kde na mňa čakala limuzína - a tour sa môže začať.

***

Po piatich zastávkach v jednom týždni, som už naozaj unavená. Môj hlas je zachrípnutý a žiadny z bylinkových čajov mi nepomáha. Zdržiavam sa v mojom autobuse najviac ako sa dá, brnkám si na gitare a spievam si piesne. Je to môj obľúbený druh relaxu, hlavne pred tým, ako mám ísť na pódium, čo má byť o necelú hodinku.

Ako si robím poznámky k piesni, ktorá mi neustále behá v hlave, zaklopanie na dvere ma vyrušilo z mojich myšlienok, vydala som podráždený výdych. Nevadí mi bývať počas tour v autobuse, ale neustále vyrušovanie mi začína liezť na nervy.

"Hej bábika, doniesol som ti nejaký čaj s medom," povedal Ryder, vošiel do vnútra a urobil si pohodlie ako doma. "Stále pracuješ na tej pesničke?"

Prijala som horúci pohár, z ktorého sa parilo a poďakovala som mu predtým, ako som odložila gitaru.

"Áno, neviem to urobiť správne - stále tam niečo chýba." Oprela som sa dozadu v kresle a zložila som si nohy pod seba.

"Chceš aby som ti večer po show pomohol?" opýtal sa ma s úsmevom, očividne je za tou otázkou neskrývaný zámer.

"Nie... príde to v ten pravý čas," zrušila som ho. "Mám skúsenosť, že sa to zlepší bez silenia." Neušiel mi jeho sklamaný výraz na tvári. Veľa vecí by šlo zle, keby sme my dvaja boli spolu, a rozchody v našej brandži sú na dennom poriadku. Nenávidím tu myšlienku, nielen že by som stratila najlepšieho gitaristu ale aj môjho dobrého priateľa.

"Dobre... ak zmeníš názor, daj mi vedieť," povedal, keď sa postavil. Ako sa nakláňal nad mojím notebookom, zatvorila som ho najľahostajnejšie ako sa dalo. Ryder mi pomáhal v minulosti, keď som mala problém s nejakou časťou piesne, ale tento krát je to iné.

"Dám, ďakujem Ryder." Zdvihla som hrnček s čajom a Ryder na mňa mrkol, pred tým ako odišiel. Vina ma zasiahla hneď, ako som počula zatvoriť dvere. Niekedy si myslím, že by som mu mala dať šancu, možno by to medzi nami fungovalo. Obidvaja sme z Texasu, aj keď sme o sebe nevedeli, kým sme tam bývali, obidvaja milujeme country hudbu. To je viac, ako sme mali spoločné s Maverickom, a zasrane viac, ako mám s modro-okým raperom z Chicaga, ktorý napriek poslednému videu, ktoré som videla, je stále v mojej hlave zaseknutý.

Zvuk prichádzajúcej správy ma vytrhol z myšlienok, pravdepodobne moja matka s nejakými inštrukciami na poslednú chvíľu. Položila som hrnček s čajom, aby som mohla odpovedať. Dobré, hovoriť o hráčovi, ktorý má mimochodom rovnaké meno, ktoré som použila, keď som si ukladala jeho číslo - aby som náhodou nezabudla aké je. Láka ma tú správu vymazať bez to, aby som si ju prečítala, ale zvedavosť ma premohla. Trace mi nenapísal od tej noci, čo sa nám začala tour a ja môžem len predpokladať, že to bolo kvôli tomu, že mal plné ruky práce... doslovne.

Trace: Hej, nepočul som o tebe. Ako sa má tvoje hrdlo?

Dobrééé, nepočula som o ňom týždeň a toto sa ma opýta? Nie som si istá, čo odpovedať, tak som odpísala pravdu.

Taryn: Práve teraz zle. Je to bolestivé a chrapľavé.

Neopýtam sa ho na jeho hlas, lebo ma to nezaujíma, to je to o čom presviedčam samu seba.

Trace: Takže moja medicína nezabrala?

Medicína? Zmraštila som obočie, snažím sa prísť na to, o čom to do pekla hovorí, ale neprichádzam na to.

Taryn: Stratila som sa.

Kým čakám, znova som sa napila čaju. Už je skoro čas isť na koncert. Jeho ďalšia spáva mi nijak nepomohla pochopiť, o čom písal.

Trace: Posrali to. Dostanem to k tebe pred ďalším koncertom. Sľubujem ;-)

On mi niečo poslal? Chcem sa opýtať, ale tuším, že by mi povedal, čo to bolo, ak by chcel aby som to vedela.

Taryn: Okey... ale nemusel si mi nič posielať.

Trace: To je v poriadku. Viem aké je ťažké sa každý večer predvádzať, keď si na tour.

Taryn: Dobre, ďakujem.

Trace: To nestojí za zmienku. Ponáhľam sa, takže veľa šťastia dnes. Albuquerque, hmm? (pozn. Albuquerque - mesto v štáte Nové Mexiko.)

Ale hovno, on si pozrel môj rozvrh? Som zachránená pred odpísaním, prišla mi ďalšia správa.

Trace: Budeš večer voľna na rozhovor?

Um, áno. Rozmýšľam, či naozaj chcem, aby vedel, že som lúzer, ktorý nejde von na párty po koncerte? Na rozdiel od Pána Smotánky, ja musím nasadnúť na autobus a ísť do ďalšieho mesta. Viem, že moja skupina obyčajne oslavujú v autobuse za mnou, ale ja sa k nim nikdy nepridám. Moje prsty preskakujú medzi A a N, predtým ako to nakoniec dobojujem.

Taryn: Áno.

Myšlienka, že dnes večer sa s ním budem znova rozprávať ma teší a zároveň sa toho bojím. Znova som zdvihla svoj čaj s roztrasenými rukami a ja viem, že to nie je z trémy pred koncertom.

Trace: Super... porozprávame sa po koncerte.

S prívalom novej inšpirácie som položila mobil a napísala text, ktorý ma práve napadol. Si oveľa viac, ako si chcem pripustiť. Perfektne to sadlo tam, kde som sa zasekla predtým. Všetka moja kreatívna energia zmizla, keď sa otvorili dvere do autobusu a vstúpila moja mama, hlasno revúc na mňa, že je čas ísť. Po tom čo som skovala notebook, zobrala si gitaru a skontrolovala svoj výzor v zrkadle, som sa vybrala k dverám.

"Oh, skoro som zabudla. Toto prišlo pre teba," povedala a vymenila si so mnou gitaru za veľkú zabalenú krabicu. Roztrhala som papier ako dieťa na Vianoce, skrývajúc úsmev, keď som zistila, že môj záhadný darček je zvlhčovač vzduchu. Takže to je ten liek o ktorom hovoril.

"Musela to poslať nahrávacia spoločnosť. Aké ohľaduplné." Zahlásila moja mama, pred tým ako vyšla von.

Zaujíma ma, či by použila tie isté slová, keby vedela, kto mi to naozaj poslal. Je k tomu priložená biela obálka, ktorú si vďaka bohu mama nevšimla a ja som ju rýchlo otvorila.

Viem aké je ťažké mať predstavenie každý večer, keď si na tour - dúfam, že to pomôže. Trace"

Strčila som obálku do notebooku, bez toho, aby som sa tentoraz obťažovala skryť svoj úsmev. Chcela som mu rýchlo napísať, že mu ďakujem, ale potom som si uvedomila, že sa určite pripravuje na svoje vystúpenie. Usmievam sa ešte viac, keď si spomeniem, že keď s ním budem večer hovoriť, môžem mu poďakovať. Hoci moja mam na mňa jačí, aby som sa pohla, nepokazí to moju dobrú náladu, utekám von z dverí smerom k aréne, pripravená na predstavenie, kde nemusím raz predstierať aká som šťastná