Collaboration - 5. kapitola

Překlad: Zuzka
Kor.: Yanica

TRACE

"Môj gitarista, hmm?" Nemôžem si pomôcť, ale čudujem sa, čo ešte pre ňu znamená. Vzhľadom k ich blízkosti, spôsobom akým sa na ňu pozerá, netreba byť géniom, aby si videl čím chce byť. Otázka je- čo chce ona? Skôr koho? A ešte lepšia otázka je, prečo sa do pekla starám ja?

"Trace?" Vytrhnutím sa z mojich absurdných myšlienok, zisťujem, že obidvaja na mňa zízajú. Neunikne mi zvedavý pohľad a zdvihnuté obočie od Tarynej mami.

"Teší ma," povedal som s čo najviac zdvorilým tónom. Je dobre, že ma chalani nepočujú, dali by mi pekne zabrať. "Musíš byť sakra dobrý gitarista, keď robíš pozadie tomuto dievčaťu". Okey, musel som si rypnúť.

"Robím, čo môžem" povedal s úškľabkom, a ja som dostal neočakávanú chuť vymlátiť ten úškľabok z tváre tohto country chlapca. Neviem si predstaviť, ako by reagovala vrchnosť na bitku rovno tu v priestoroch Baklash. "Oh, a gratulujem k víťazstvu, aj keď si nakopal zadok môjmu dievčaťu, napokon si aj tak doniesla domov najväčšiu cenu. Všetko dobre, chlape?"

Ak by bola teraz Taryn požiarny hydrant, vybuchla by. Ach, bude lepšie, keď odtiaľto vypadnem... a rýchlo. "Hej, je to okey. Pozri, bolo fajn ťa spoznať, ale ja už musím ísť" povedal som a všimol som si spôsob, akým sa Taryniné perfektné pery zdvihli. "Tour začína zajtra."

"Počul som o tvojej tour," odpovedal country chlapec. Toto môže byť zaujímavé, pretože viem, že tento vidlák nepočúva moju hudbu. "Ešte raz , ako sa volá?" opýtal sa a ja som si všimol smer akým išli jeho oči, k môjmu novo vydanému plagátu, ktorý zakrýva polku prekliatej steny. Áno, to som ja, hajzel je napísaný veľký text, ukazujúc dva prostredníky všetkým, ktorí sa na to pozrú. Iróniou je, že tento plagát ma vôbec nevystihuje, ale to tento somár nemusí vedieť. Neviem prečo, ale tento chalan sa snaží, aby som vyzeral pred Taryn, ako zlý chlapec. Dobre, dvaja môžu hrať túto hru.

"Tuším, že tam odkiaľ si, neučia ako čítať s nadhľadom, že?" opýtal som sa, s ukázaním na plagát. Neušlo mi Tarynine šokujúce padnutie sánky, po mojich slovách. Taryn, Toľko k slušnosti.

"Vlastne," povedal s vždy prítomným úškľabkom, "náš domov je známy vysokou gramotnosťou." A znova sa ide nahnevať.

"Okey, to je dobre počuť. A keby som mal viac času, rád by som si vypočul prednášku o vzdelávacom systéme v Texase. Ale mám začiatok tour, takže keď ma ospravedlníte..." Skôr ako som sa otočil k odchodu, pristúpil som bližšie k Taryn tak, aby ma počula len ona a pošuškal som jej: "Porozprávame sa neskôr, Broskyňka".

Uškľabol som sa, keď som videl to teraz familiárne začervenanie a prešiel som k Stellinmu stolu, našťastie nestál hneď presne za nami. Som si istý, že by som dostal od nej pokarhanie, a na to teraz naozaj nemám náladu. Čo si ten gitarista kurva myslí, že je.

Prešiel som cez otvorené dvere a stálo ma to každý kúsok mojej kontroly, aby som s nimi netreskol. Za nič na svete nedám najavo, že sa dostal ku mne. Prešiel som si cez tvár rukami, zavzdychal som a v momente keď som si odkryl oči rukami zbadal som pred sebou Stellu.

"Čo ti behá hlavou, cukrík?" opýtala sa ma Stella.

"Nič, mám toho veľa spraviť kým odídem, a nemám čas na tieto som-" jej jeden pohľad ma zastavil pred dokončením vety. Stella nemá žiadnu toleranciu k nášmu slovníku, v tomto mi pripomína moju mamu.

"Prepáč Stella," pozrel som sa jej priamo do očí, aby vedela, že to myslím vážne, "musím už ísť, to je všetko."

Pohľad v jej tvári mi povedal, že vie, že za tým je viac, ale rozhodla sa to nechať tak. "V poriadku, zlatíčko, choď. Ale dávaj na seba pozor a buď dobrý na tour," povedala so smiechom, smejúc sa na svojom nie až tak smiešnom vtipe.

Nemôžem si pomôcť, ale musím sa usmiať. Stella je jediná osoba, ktorá mi dokáže zlepšiť moju náladu. "Čo, žiadna štúdiová Motown rozlúčka pre mňa?"

"Ah, mercy mercy me" povedala a ja som sa musel zasmiať pri spoznaní piesne od Marvina Gaya. Bol jedným z najobľúbenejších spevákov mojich rodičov. Hoci to nikdy nepriznám, "Sittin' on the Dock of the Bay" je môj najobľúbenejší song aký vydali. "Vieš že sa neviem lúčiť" povedala so žmurknutím "to bolo od Jacksons Five".

"Stella, dnes valíš" povedal som,

"Aww, baby love" povedala a ja som sa strašne rozosmial rozpoznávajúc najväčší hit, tentoraz od skupiny Supremes. "Vieš, že mi budeš chýbať, a vždy keď ma budeš potrebovať, mi môžeš zavolať." Roztiahla ruky a ja zobrala ma do svojho veľkého teplého náručia. Môžem byť somár, ale to objatie čertovsky potrebujem.

"Vykonám Stella, ďakujem Stella ešte raz a voláme si čoskoro" povedal som a odtiahol som sa. Začal som kráčať cez halu do súkromnej garáže, kde na mňa bude čakať Cal.

"Cukrík?"

Nemohol som sa prestať neusmievať, keď som počul to jej tak časté obľúbené oslovenie. "Ano, Stella?" odpoviem a otočím sa k nej.

"Keď budeš vonku s tou bandou, hádzajúcich sa k tvojim nohám," nemohol som si pomôcť, ale musel som pretočiť oči nad jej novodobým označením "fanúšikov" ktorí budú na každej zastávke tour "nezabudni, že nič z toho nie je naozaj."

S tým odišla do kancelárie, nechajúc ma tu zízať za ňou. Skúšajúc nerozmýšľať nad tým, čo sa mi tu práve snažila povedať, som sa búrlivo rozosmial nad tým, ako Stella dostala dva tituly od Marvina Gaye do jedného spojenia. To musí byť rekord.

* * * *

Zobudil som sa spotený, luxusné hotelové obliečky som mal obmotané okolo nôh a moju zvyčajnú rannú erekciu vystriedala strašná bolesť hlavy. Niet pochýb, že ďalšia moja drtiaca nočná mora zavinila lepší než perfektný začiatok dňa. Je to stále rovnaké, a nie je nič, čo by som mohol spraviť, aby som zmenil ten strašný a veľmi reálny koniec. Len som vďačný, že som sám v mojej hotelovej izbe a nie niekde v lietadle, kde by sa ma na to chalani vypytovali. Len Drew vie o mojej minulosti a chcem, aby to tak aj zostalo.

Vediac, že hotelová posilňovňa nie je to pravé orechové, jediná alternatíva ako sa zbaviť pulzujúcej bolesti v mojej hlave a bolestivých spomienok je ísť si zabehať. Washington DC v marci vie byť sakramentsky studený, ale aspoň sa môžem skryť vo viacerých vrstvách oblečenia. Posledné, čo potrebujem je byť dnes prenasledovaný súkromnou bezpečnostnou službou, ako po iné dni. Cal bude naštvaný, že som sa ich striasol, ale on sa cez to prenesie. Cal vie, že raz za čas potrebujem priestor sám pre seba.

Po tom, čo som sa vyvliekol z prestieradiel, vyskočil som z postele, rozmýšľajúc len o tom, ako dostať to svinstvo z hlavy, som úplne zabudol na búšenie v hlave. Dočerta, to bolí. Našiel som kufor s mojím "zimným oblečením", vybral som moju čiernu pletenú čiapku, tepláky a mikinu s kapucňou. Vďaka Bohu, že som si zabalil svoje veci sám, inak by som nemal šancu niečo nájsť bez cudzej pomoci. Poučil som sa, že ak necháš niekoho cudzieho zabaliť, potom ho potrebuješ, aby ti to našiel a zakrátko si kompletne závislý na druhom. Za chvíľu nevieš ísť sám ani do posranej kúpeľne. Nie, ďakujem.

Takže dobrá vec je, že som vyhodil asistenta, ktorý sa o to pokúšal. Posledná vec, ktorú potrebujem je spoliehať sa na niekoho... hocikoho. Je dosť zlé, že som každú sekundu dňa stále niekým sledovaný. Som si čertovsky istý, že nepotrebujem niekoho, aby odo mňa odišiel a vyrozprával celému svetu moje tajomstvá, a najväčšie je, že nie som taký hajzel, ako si všetci myslia.

Našiel som starý pár bežeckých topánok, keďže očividne sa nepotrebujem pretŕčať po meste v drahých topánkach, keď sa snažím odo mňa odvrátiť pozornosť. Rýchlo som sa obliekol, našiel som nejaké športové slnečné okuliare, aby som sa skryl pred zvedavými pohľadmi zamestnancov hotela a vyšiel som von na čerstvý vzduch. Tuším, nemal som byť prekvapený, že Prezidentský apartmán je kurevsky formálny, ale ja sa cítim, ako by som sa tu mal zblázniť. Našťastie, budem tu už len jednu noc a ja viem, že budem po koncerte unavený ako pes a nebude ma zaujímať, kde budem spať. Potom dopoludnia odchádzame do Bostonu alebo Philadelphie alebo Pittsburghu... dočerta, keby som si tak vedel spomenúť.

Jedna dobrá vec na tomto podkrovnom apartmáne je ten výhľad. Pretože mám panoramatický výhľad na mesto, môžem vidieť z hora viac pamiatok a preto viem presne, ktorou cestou mám ísť. Nemám žiadnu možnosť opýtať sa na cestu recepčného, keďže vonku čakajú na mňa novinári.

Rozhodol som sa ísť dole. Dúfajúc, že na konci sú dvere, ktoré vedú von na ulicu, a nie rovno do vestibulu. Hoci je dobrý pocit zahriať si svaly, som si kurevsky istý, že späť po schodoch nepôjdem, na to má tento hotel až príliš veľa poschodí. Keď som sa už dostal dole, pokukoval som po množstve dverí, kým som našiel tie správne. Vyšiel som von a nadýchol som sa z plných pľúc studeného vzduchu, ktorý predstavuje slobodu.

Rozbehol som sa hlavným smerom k Jeffersonovému pamätníku, kým nie som presne tam, kde chcem byť. Kým bežím rozmýšľam nad tým, ako moja mama vždy chcela ísť na výlet do DC, vidieť všetky pamiatky a múzeá. Okrem toho, že bola vždy pyšná na našu krajinu, milovala tiež, že všetky najlepšie miesta na návštevu tu sú prístupné verejnosti. Vždy vtipkovala, že ako všetko ostatné v tomto svete, naozaj nie sú zadarmo, ale zaplatíme ich v daniach. Múdra žena... moja mama.

Keď som sa dostal k Tidal Basin, pokračoval som pozdĺž, vydláždeným chodníkom, kým som sa dostal k cieľu. Hoci to tu ešte nebolo, kým bola živá, som si istý, že by chcela ísť k pamätníku Dr. Martina Lutera Kinga ml. Mama ho čertovsky rešpektovala a posledné čo môžem urobiť je rešpektovať ho rovnako.

Pretože je stále veľmi skoro, nie je tu veľa ľudí a ja som šťastný, že môžem mať toto miesto prakticky sám pre seba. Stojím tu a zízam na viac ako nadživotnú veľkosť osobnosti, kým prídem na to, že to nie je výzor tejto osobnosti, ktorý som si sem prišiel pozrieť. Nebol to jeho obraz, ktorý skrášľoval steny nášho domu, v ktorom som vyrástol. Najskôr to boli láskyplné slová vytesané na ráme obrazu.

Kráčajúc pozdĺž polmesiacovito formovanej žulovej steny, rozpoznal som veľa Kingových výrokov z kázaní a prednášok. Pozerám na každý, snažiac sa ich rozpoznať, kým som našiel mamin obľúbený:

Hlavná veľkosť muža nie je, kde stojí počas pokoja a pohodlia, ale miesto, kde stojí počas výziev a nepokojov.

Keď som došiel ku koncu steny, pokračoval som po trojitú dlažbu, želajúc si, aby bolo o pár týždňov dozadu alebo neskôr. Spomínam si, ako sme sa učili v škole o kvitnúcich čerešniach, ktoré pokrývajú toto miesto na jar. Začiatok marca v DC nie je jar, keďže tu naozaj nie je nič kvitnúce na okolí.

Kráčal som bezcieľne, užívajúc si ranný pokoj, vediac, že je to na dlhú dobu poslednýkrát, čo sa takto cítim. Ako som zatočil bezcieľne dole chodníkom, začala sa predo mnou objavovať bronzová socha. Je to očividne nejaký pamätník, ale ja stále netuším, čo je to alebo kto je to.

Prešiel som krížom k soche Eleanor Roosveltovej, okamžite si spomeniem, že bola obľúbenkyňou mojej mami, pretože bola zástancom ľudských práv v čase, keď nik iný nebol. Nie len to, ale aj veci, ktoré vyhlasovala a očividne poukazovala, že nie je ako ostatné ženy v tej dobe. Do čerta, nebola ako mnoho žien v dnešnej dobe.

Napriek všetkému zúfalo dúfam, že by som mohol stráviť celý deň prechádzaním okolo, ako ostatní ľudia, nejdem sa na to sťažovať. Zradil by som to množstvo ľudí, ktorí sa na mňa prídu pozrieť predvádzať sa vo Verizon cetre, najväčšom mieste v DC. Väčšina hudobníkov by dala čokoľvek, aby ich meno bolo nad pódiom.

Pozrel som sa na telefón, skontroloval koľko je hodín. Dočerta, musím sa vrátiť. Skúška začína za hodinu, a ja si musím dať pred tým ešte sprchu. Šprintujem späť s veľkým úsmevom na tvári, pretože som bol schopný užiť si celé ráno bez toho, aby ma niekto spoznal. Vedel by som si na to zvyknúť.

Taryn

"Takže, aké bolo nahrávanie?" opýtal sa ma Ryder, ale tón v jeho hlase a pohľad v jeho očiach mi hovoril, čo naozaj chcel vedieť.

"Prekvapujúco, veľmi dobré," povedala som a Ryder na mňa zdvihol obočie. Som šokovaná rovnako ako on, ale znova, Trace nie je taký ako si všetci myslia. Pozrela som sa na jeho plagát, kto do pekla prišiel s týmto zničeným menom.

"Nevedela som, že nás jeho kamarát všetkých vyhodí von," zamračí sa moja mama pokiaľ stojí na nohách, "Ahoj Ry," naklonila sa nad neho a pobozkala mu líce.

"Ahoj, Savannah," pospevoval si, objímajúc ju.

Zo záblesku v jej očiach viem presne, čo si moja mama myslí. Nikdy neprestala s úmyslom dať ma dokopy s Ryderom… okrem obdobia, keď som bola s Maverickom. Moja mama, ako to povedať, bola vždy na oportunistickej strane.

"A oni si dovolili ťa vykopnúť von? Aké bezcharakterné," Ryder žartoval a moja mama na to zareagovala protivným falošným smiechom.

"Oh Ryder, nechcela som vyvolať vlnu odporu, keď ta spolupráca išla tak hladko. Ty vieš, že to nie je môj štýl."

Použila pri tom svoj južanský prízvuk, ktorý sa snaží obyčajne skryť. A ja som musela podráždene pretočiť oči. Keď som sa pozrela preč, zbadala som môj vlastný plagát zložený vedľa muža, ktorý mal oblečenú modrú uniformu.

Jemne ho umiestnil za sklo a mne sa chcelo vracať, keď som zbadala fotku, ktorú na plagát použili. Mám oblečené rifle a bielu tuniku s čiernym opaskom. Ako keby to nebolo dosť, stojím v pšeničnom poli so sedmokráskou vo vlasoch. Nie som si úplne istá, kto dal toto dokopy a čo tým chcel dosiahnuť, ale vyzerám ako popletená country/müssli dievča... Tvrdo uvažujem, snažím sa spomenúť na všetky súbory oblečenia a potom mi svitlo - fotenie pár týždňov dozadu, keď sme chceli vyskúšať pár rôznych outfitov. Povedali mi, že je to len zo zábavy, ale očividne to tak nebolo. Rozhodla som sa to nechať radšej tak, lebo už nie je žiadna možnosť zmeny, ale keď som zbadala pomenovanie mojej tour, zalapala som po dychu.

"Oh, vyšlo to báječne," podotkla mama, pristúpiac bližšie. Hľadala chybu, som si istá.

"Čo sa stalo s Vpred a Nahor?" opýtala som sa jej. Horúčava sa začína zvyšovať a ja to môžem cítim na mojej tvári. Rozhodli sme o tom spoločne - mesiace dozadu.

"Och, myslela som si, že takto to bude lepšie," povedala s veľkým úsmevom.

"Ty si myslela, že Sladká a Drzá, Rozkošná a Nóbl bolo lepšie? Čo do..." zastavila som samú seba pred tým, ako sa môj hnev vymkol kontrole. Viac ako rada by som chcela na ňu začať kričať, ale môj otec ma vychoval lepšie ako toto.

"Čo oni nevedia, nemôže im ublížiť, správne?" reagovala na to, a moja krv sa začala variť. Nemôžem uveriť, že zašla až tak ďaleko, hlavne s Ryderom stojacím za nami.

"Hej, nie je to až také zlé," zahlásil a ja som sa čudovala, či sa na to pozerá on, pretože toto nie je obraz, ako chcem, aby ma vnímali. Dobre, možno keď som mala šestnásť alebo sedemnásť, ale teraz som staršia - aj keď mám pocit, ako keby som bola pol sekundy od záchvatu zlosti, ktorý by nás mohol vrátiť dva roky dozadu.

"Čo tu vlastne robíš?" otočila som sa od plagátu k Ryderovy, aby som sa sústredila na niečo iné, hocičo iné, ako to monštrum na stene.

"Skupina nahráva pozadie k pesničke. Tušil som, že niekto to chce urobiť oddelene a potom to dajú neskôr dokopy," vysvetlil Ryder a mykol plecami. Ryder bol vždy bezstarostný, čo je niekedy pekná vlastnosť, ale niekedy je toho naozaj veľa. Nič ho nerozhodí, nikdy som ho nevidela naozaj do niečoho zanieteného.

Po tom, čo sme sa rozprávali ešte nejakú dobu, pobozkal ma na líce a zmizol dole halou. Kým moja perfekcionistická matka sa uisťovala, že môj plagát je umiestnený podľa jej predstáv, zamávala som na rozlúčku Stelle, ktorá s niekým telefonovala, a vykĺzla som z miestnosti. Som stále nahnevaná na zmeny, ktoré urobila moja mama na propagáciu mojej tour, bez môjho súhlasu. Bude lepšie, keď sa s ňou nebudem teraz rozprávať. Plus, nie je žiadna možnosť, aby zničila moje plány na dnešný večer s Ginou, kým o nich nevie.

***

Gina nám zarezervovala stôl v momentálne najlepšej reštaurácii v meste. Toto mesto sa mení tak rýchlo, že je to veľmi relatívne. Za mesiac to môže byť inak... ak nie za týždeň. Po tom, čo som odovzdala moje auto chalanovi, ktorý mal na starosti parkovanie áut, vybrala som sa smerom k miestnosti zariadenej v Ázijskom štýle - po betónovej stene kaskádovito stekala voda, steblá bambusu a kytice orchideí boli naaranžované v nádobách. Hosteska ma viedla cez mostík ponad rybníček plný pestrofarebných rybiek, usadila ma v rohu oddelenej sekcii. Gina a ja nemôžeme byť viac odlišné, čo sa týka slávy. Ja idem vždy proti, zatiaľ čo ona si vychutnáva stálu pozornosť, vždy pripravená a užívajúca si predstavenie.

Napriek tomu, že vyhľadávam miesta, kde nie som "videná", chcela som vyskúšať túto reštauráciu, pre riad by ste zabíjali. Kým čakám na Ginu, ktorá nikdy nechodí na čas, objednám si drink a skontrolujem si mobil. Upútavky na Traceovu šou je na každej stránke, kde sa pozriete. Musím priznať, že mu prajem naozaj šťastie. Bude si myslieť, že je to hlúpe, keď mu napíšem? Nie je to tak, že sme priatelia. Ale nahrávali sme spolu pieseň, nemal by mať žiadny problém napísať mi. Nie že by mi potom písal, a potom pochybujem, či bude vôbec vedieť kto mu píše.

Kým som si uvedomila, čo robia moje prsty, moja správa bola odoslaná.

Taryn: Ahoj, chcela som ti len zaželať veľa šťastia zajtra večer.

To bolo neformálne, hádam. Búchala som si nohou, znova si čítala, čo som mu poslala, znova a znova. Keď mi zavibroval mobil, nadskočila som prekvapene na stoličke,kým som si prečítala čo mi odpísal.

Trace: Ďakujem, Broskyňka. Čakáme na odchod. Koncert bude fajn, ale lietadlá sú strašné.

Úsmev na mojej tvári musel pripomínať puberťáčku, ktorá práve objavila skryté tajomstvo. To, že Trace hneď vedel kto mu píše znamená, že si musel uložiť moje číslo do telefónu. Práve chcem odpovedať, keď cítim ako mi niekto dýcha na zadnú časť krku. Obrátim sa a škerí sa na mňa Gina.

"Na čom sa dopekla tak smeješ?" opýtala sa ma. Vyskočila som, objala som Reginu a svoj mobil som skovala do kabelky, dúfam, že si nevšimla kto mi písal - nedala by mi s tým pokoj.

"Hmm, na ničom, len som si kontrolovala emaily," nikdy som nebola dobrý klamár a výraz jej tváre mi hovorí, že som ju neobalamutila.

"Okey, keď myslíš," zaškerila sa na mňa a našťastie si otvorila jedálny lístok.

Po tom, čo sme si objednali jedlo, bavili sme sa o tom, ako si dáva prestávku vo vystúpeniach a sústreďuje sa na písanie piesní pre nový album. Závidím jej, že si si vie nájsť čas na to, čo ja tak milujem. Kým mi rozpráva o nejakých NFL hráčoch, s ktorými práve randí, počujem nepomýliteľný zvuk môjho mobilu, ktorý mi hlási, že mám správu. Sakra, zabudla som odpísať Traceovi.

Nechcela som odpisovať pred Ginou, ale keď si aj ona vybrala svoj mobil a začala sa kozmickou rýchlosťou pohybovať po obrazovke mobilu povedala: "Pokojne sa o to postaraj, mám tiež nejaké emaily na odpísanie." Nedbajúc na dôsledok jej požitia slova 'email', otvorila som moje správy a našla som ďalšiu správu od Tracea.

Trace: Vidím, ako to je… si až príliš zaneprázdnená. ;)

Viem, že si robí srandu, ale nechcem, aby si myslel, že ho ignorujem, tak odpisujem bez rozpakov.

Taryn: Prepáč mi to, ale som s niekým vonku a nechcem byť nevychovaná. Aby som odpovedala na tvoju otázku, nevadia mi lietadlá, ale cítim sa rovnako pred koncertmi...

Kým mi odpísal, čašník nám doniesol jedlo.

Trace: Užívaš si s gitaristom?

Neviem, či mám byť dotknutá jeho reakciou, že by som mohla byť na rande alebo polichotená, že sa cíti byť ohrozený Ryderom alebo niekým iným. Čo mi pripomína, čo mala znamenať tá nahnevaná konverzácia medzi ním a Ryderom.

Pred tým ako mu môžem odvrknúť Regininým štýlom, ktorá mimochodom ešte stále niekomu píše, zatiaľ čo pôsobivo zvláda sadu paličiek, prišla mi ďalšia správa.

Trace: Žartujem, dievča. Uži si to... nechám ťa tak. Ale keď sa stretneme, ja budem ten, kto ti bude držať vlasy.

Vypla som svoj si mobil, bojujem ako o život, aby som zakryla svoj úsmev na tvári. Ide mi to, keďže Regina ukončila svoju konverzáciu a teraz ma sleduje pri jedle. Snažím sa upokojiť a zmeniť rozhovor na chuť špeciality tohto týždňa. Prekvapujúco sa ma nepýta na môj milostný život. Pravdepodobne si uvedomuje, že rande a tour nejdú dokopy.

Kým sme vyrovnali účet, Regina sa ako vždy snaží nahovoriť ma ísť s ňou do klubov, ale keďže tento krát naozaj nemôžem ísť, zajtra začínam prvý naplánovaný koncert na tour, zdá sa byť spokojná. Rozlúčili sme sa už pri stole, dali sme si pristaviť autá, aby sme moli rýchlo odisť. Ako odchádzala, otočila sa a žmurkla na mňa. Kým čakám na pokyn, že moje auto je pristavené, vypijem posledný hlt vody a som prekvapená, že mám ďalšiu prijatú správu.

Trace: Som rád, že si s mojím dievčaťom, s Ginou mimochodom...

Tá líška, ona presne vedela s kým si píšem a celý čas nepovedala ani slovo. Nie že by som to očakávala, keďže nikto nemôže obviniť Reginu King, že nevie držať jazyk za zubami. Tušila som, že videla s kým si píšem po tom všetkom.

Manažér reštaurácie mi ukázal, že je auto pripravené a ja ešte rýchlo napíšem Regine.

Taryn: Ty potvora.

Musím sa usmiať, keď si predstavím ako sa na tom bude strašne smiať. Jej odpoveď mi prišla ešte skôr ako som stihla odísť od stola.

Gina: Porozprávame sa čoskoro ;)